Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914207539
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7914207539.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Obec Višňov, Hlavná 71/22,

IČO: 00 332 119, právne zastúpeného: PUCHALA, SLÁVIK & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária,
Kmeťova 24, 040 01 Košice, proti žalovanému: K. L., Y.. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX G.,
právne zastúpeného: JUDr. Peter Jonáš, advokát, M. R. Štefánika 2393/29, 075 01 Trebišov, v konaní
o zaplatenie 1.123,02 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.123,02 Eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1.123,02 Eur od 05.09.2011 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 27.07.2011, vedenou pod sp. zn.
2C/161/2011domáhalrozhodnutia,ktorýmbysúdzaviazalžalovanéhozaplatiťmusumu1.143Eurspolu
s úrokom z omeškania vo výške 14% od 20.07.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanie
žaloby žalobca odôvodnil tým, že Obecné zastupiteľstvo obce uznesením č. 6/6/2011 zo dňa 17.06.2011

rozhodlo o uplatnení náhrady škody neoprávneným si vyplácaním cestovného bývalým starostom obce
- žalovaným. Na základe preverenia vyúčtovania vyplácaných súm cestovného žalovanému za obdobie
roka2009a2010novozvolenéorgányobcezistilizpísomnýchdokladovnachádzajúcichsanaObecnom
úrade G., že od mesiaca mája 2009 do 31.12.2010 žalovaný K. L. ako bývalý starosta si vyúčtoval a
vyplácal náhradu na cestovnom z verejných prostriedkov obce v rozpore s ustanovením § 7 zákona č.
283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a internou smernicou obce Višňov č. 1/2008. Vzhľadom
na konanie žalovaného odmietaním sprístupniť doklady o vyplácaní cestovného a postupu pracovníka

obecného úradu nesplnením uznesení OZ bolo možne splniť uznesenia zastupiteľstva až nástupom
novozvolených orgánom obce. V zákone o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. sú v § 7 ustanovené
náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, pričom z ustanovení
vyplýva povinnosť písomnej dohody o používaní vlastného motorového vozidla pri služobnej cestne.
Obec má vypracovanú smernicu a pri pracovných cestách sa postupuje podľa tejto smernice. Žalovaný
(bývalý starosta obce) podal dňa 22.12.2008 podnet na preskúmanie zákonnosti ustanovení predmetnej
smernice č. 1/2008 na Okresnú prokuratúru L.Š.. OP v L. pod sp. zn. Pd 209/08 zo dňa 19.02.2009

vydala rozhodnutie, v ktorom uviedla, že predmetná interná smernica prijatá obecným zastupiteľstvom
vyjadruje vnútorné pravidlá pri používaní cestovného motorového vozidla starostu obce na pracovnej
ceste. Zastupiteľstvo obce predmetnou smernicou zabezpečilo podmienky pre používanie osobného
motorového vozidla starostu na vykonávanie služobnej cesty (riadne uzatvorenú havarijnú poistku,zákonné poistenie a poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone služobnej cesty a písomná dohoda).
Smernica určila osoby pre povoľovanie použitia súkromného motorového vozidla starostu na pracovnú
cestu. Žalovaný ako bývalý starosta obce ako účel pracovnej cesty účtoval prívoz a odvoz pracovníka

vykonávajúceho účtovné práce pre obec Višňov na základe dohody o vykonaní práce. V predmetnej
dohode nie je dojednanie, ktorým by s obcou G. bola zjednaná povinnosť zabezpečovať dopravu
uvedenéhopracovníkakplneniuúlohpreobec.Vdanomprípadepotomnešloopracovnúcestustarostu,
ale o poskytnutie služby starostom pre obec, na ktorú službu nebola uzatvorená zmluva s obcou a
ani o takejto zmluve o poskytovaní služby pre obec, obecné zastupiteľstvo nerokovalo. Tým došlo k

porušeniu § 19 ods. 6 zák. č. 253/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Zároveň došlo
aj k porušeniu finančnej disciplíny v zmysle § 31 cit. zákona. Uvedeným postupom starostu obce vznikla
v roku 2009 na majetku obce škoda v sume 81,15 Eur a v roku 2010 škoda v sume 102,06 Eur, spolu
183,21 Eur. Vyplatenie uvedenej sumy nie je možné považovať za náhradu pri vykonaní pracovnej
cesty a ani ako fakturáciu prác pre obec, prostriedky si žalovaný vyplatil nad rámec svojho oprávnenia.
Osobitosti uskutočňovania pracovných ciest obce upravilo zastupiteľstvo obce v internej smernici č.

1/2008 schválenej uznesením 1/6M/2009 zo dňa 19.01.2009 ako vnútorná norma obce. V bode 1.3
Smernice sa uvádza, že sa vzťahuje na starostu obce. V bode 3.1 Smernice sa uvádza, že pre osoby
uvedené v bode 1.3 (starosta obce) podpisuje zástupca starostu alebo jeden z poslancov, ktorý majú
podpisový vzor k účtom v banke (uznesenie zastupiteľstva č. 2/3M/2006 zo dňa 20.12.2006. V bode 3.2.
Smernice sa uvádza, že ak sa použije vlastné motorové vozidlo bez písomnej dohody, patrí náhrada vo

výške sumy zodpovedajúcej cene verejnej dopravy. Kontrolou cestovných príkazov kontrolórom obce
sa preukázalo, že nebola na používanie vlastného motorového vozidla uzatvorená písomná dohoda
v súlade s bodom 3.1 Smernice od 22.04.2009 do 22.12.2010. Pre vykonanie pracovnej cesty v
označenom období 22.04.2009 do 22.12.2010 bez uzatvorenie písomnej dohody platilo ustanovenie
bodu 3.2. Smernice: cestovné na úrovni ceny verejnej dopravy. Vyplatením cestovných náhrad za

použitie vlastného motorového vozidla žalovaným za vyššie označené obdobie bez písomnej dohody
bolo neoprávnené, čím vznikla obci škoda. Podľa správy č. 3 hlavného kontrolóra čj. 042/2010-ka zo
dňa 16.10.2010 a označených výdavkových pokladničných dokladov za obdobie od 22.04.2009 do
22.12.2010 vznikol preplatok na cestovnom v prospech žalovaného na škodu žalobcu (Obce G.) v sume
219,97 Eur. Podľa správy č. 1 zo dňa 23.04.2010 o výsledku kontroly za kontrolované obdobie od

01.01.2010 do 26.03.2010, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je príloha č. 1 (súpis cestovných príkazov
podľa dní) bolo kontrolórom obce prevedené dňa 30.09.2010 vyčíslenie preplatku na cestovnom
na škodu žalobcu v sume 179,43 Eur a vyčíslením vyplatenia cestovného si žalovaný za obdobie
06.04.2010 až 21.12.2010 prevedeného obecným úradom zo dňa 03.06.2011 vyplatil na cestovnom v
rozpore so smernicou sumu 560,44 Eur. Za obdobie 22.04.2009 až 21.12.2010 vznikla škoda v sume

959,84 Eur. Celkom za označené obdobie bolo na škodu žalobcu vyplatených 183,21 Eur + 959,84 Eur
vo vlastný prospech žalovaného. Žalobca vyplatené finančné prostriedky v sume 1.143 Eur z verejných
prostriedkov obce v rozpore s podmienkami platnej internej smernice považuje za škodu na majetku
obce.

2. K žalobe žalobca pripojil uznesenie OZ č. 1/6M/2009, 6/13/2008, podnet na preskúmanie zákonnosti,
podnet vo veci územnej samosprávy Pd 209/08-9, zápisnica z 19. mimoriadneho zasadnutia OZ vo
G., zápisnica z 20. mimoriadneho zasadnutia OZ vo Višňove, uznesenie OZ č. 6/6/2011, správa č. 3
hlavného kontrolóra, správa č. 1 hlavného kontrolóra s prílohou vyčíslenia zo dňa 30.09.2010, vyčíslenie
za obdobie 06.04.210 až 21.12.2010 OÚ zo dňa 03.06.2011, výzva na vrátenie finančných prostriedkov

zo dňa 08.07.2011 č. j. 316/2011, tarifa pravidelnej autobusovej prepravy SAD MI zo dňa 31.12.2008.

3. Súd vo veci pod č. k. 2Ro/241/2011-41 vydal v súlade s návrhom žalobcu platobný rozkaz, proti
ktorémupodalvzákonnejlehoteodporžalovaný.Vpodanomodporežalovanýuviedol,ženiejepravdou,
aby ako bývalý starosta obce spôsobil žalobcovi nejakú škodu, ktorá má súvis s výkonom funkcie

starostu obce. Je pravdou, že súkromným motorovým vozidlom vykonával služobné cesty. Je to však
logické, pretože ak by mal na prepravu používať hromadný dopravný prostriedok, viac času by trávil
na autobusovej zastávke čakaním na spoj z alebo do obce. Toto si nemohol ako starosta obce dovoliť,
pretože tým by bol narušený plynutý výkon jeho funkcie. To, že súkromné auto využíval ako služobné
na prívoz a odvoz účtovníčka obce je pochopiteľné, pretože ak má obec fungovať správne a v súlade

s platnými právnymi predpismi, musí mať dobrého účtovníka, ktorý do obce príde a skompletizuje celú
účtovnúagendu.Veľakrátsastalo,žeúčtovníkpracovalajdlhodovečera,kedyuž,ajkebyveľmichcelsa
nevedel dostať z obce hromadným dopravným prostriedkom - autobusom. V tomto prípade neodstávalo
nič iné, iba ho odviezť. Všetky služobné cesty, ktoré vykonal súkromným motorovým vozidlom boliriadne vyúčtované, pretože to boli služobné cesty výlučne na služobné účely a boli vykonávané výlučné
pre Obec G.. V ďalšom poukázal na to, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 14% ročne
z dlžnej sumy, pričom takto uplatnený úrok je nesprávny, pretože úrok z omeškania činí zo zákona

dvojnásobok diskontnej sadzby NBS. Zároveň vzniesol námietku premlčania proti uplatnenému nároku
žalobcu, pretože podľa jeho názoru je nárok žalobcu už aj tak čiastočne premlčaný.

4. Žalobca k podanému odporu uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za tendenčné s poukazom
aj na porušenie ustanovení zákona č. 583/2004 Z. z. a č. 369/1990 Z. z. pri nakladaní s majetkovými

právami. K námietke uplatneného úroku uviedol, že tento upravia v súlade so zákonom a taktiež pokiaľ
ide o vznesenú námietku premlčania, k tomu žalobca uviedol, že vzhľadom na uplatnený nárok náhrady
škody za časové obdobie 2009 - 2010, tento nie je premlčaný.

5. Súd vo veci 2C/161/2011 nariadil pojednávanie na deň 26.03.2012, na ktorom zobral žalobca žalobcu
v časti uplatnených úrokov z omeškania a to výške 4,5% ročne späť, preto súd konanie v tejto časti

zastavil. Pred súdom právny zástupca žalobcu uviedol, že obecné zastupiteľstvo Obce G. uznesením č.
6/6/2011 zo dňa 17.6.2011 rozhodlo o uplatnení náhrady z titulu neoprávneného vyplácania cestovného
Obcou bývalému starostovi obce, t.j. žalovanému za používanie súkromného motorového vozidla na
pracovnej ceste. Prostriedky si bývalý starosta Obce G. vyplácal v rozpore s ust. § 7 zák. č. 283/2002
Z. z. o cestovných náhradách a internou smernicou obce č. 1/2008, čím došlo k porušeniu zákona,

pretože chýba písomná dohoda medzi zamestnávateľom, ktorým je Obec G. a zamestnancom, bývalým
starostom obce, v súlade so smernicou Obce G. č. 1/2008. K spracovaniu internej smernice Obce Višňov
č.1/2008ajejschváleniudošlozdôvodu,žebývalýstarostavtomtokonaní,napriekvýzvezastupiteľstva
obce odmietal havarijne poistiť súkromné motorové vozidlo, a to svoje vlastné motorové vozidlo, ktorým
chcel vykonávať pracovné cesty a takisto žalovanému, keď vykonával funkciu starostu, chýbalo zákonné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní pracovnej cesty. Kontrolné orgány obce v
rokoch 2008, 2009 a aj roku 2010 zistili, že došlo k porušeniu zákona o cestovných náhradách a internej
smernice obce, čo bolo predmetom riešenia pri používaní súkromného motorového vozidla na pracovnej
ceste a zúčtovanie takej pracovnej cesty, ako aj používanie takéhoto súkromného motorového vozidla
na dovoz pracovníka na dohodu o vykonaní práce, ktorá nie je pracovnou cestou. Žalovaný ako bývalý

starosta obce nerešpektoval interný predpis, ktorý bol záväzný pre žalovaného a porušil svoju povinnosť,
keď bez schválenia dohody písomnej, na použitie súkromného motorového vozidla používal svoje
motorové vozidlo a v rozpore s internou smernicou Obce G., kde bolo povolené účtovať pri neuzatvorení
písomnej dohody iba pracovnú cestu tak, aby výška cestovného neprekročila cestu cestovného do
výšky cestovného hromadným verejným dopravným prostriedkom. Úvaha žalovaného, podľa orgánov

obce, že môže akýmkoľvek spôsobom nakladať s verejnými prostriedkami obce a je nekontrolovateľný
pri tomto nakladaní považovaná za nezákonnú. Právo hospodáriť s prostriedkami má Obec. Kontrola
zastupiteľstva Obce je nepochybne aj cestou internej smernice, ktorú schválilo zastupiteľstvo obce.
Účelom absencie rozhodnutia zastupiteľstva v zmysle internej smernice, resp. nepodpísania dohody o
vykonaní pracovnej cesty zo strany zamestnávateľa, ktorým je obec, vyslovujeme neplatnosť právneho

úkonu bývalého starostu, ktorého predmetné nakladanie bolo nakladaním s majetkovými právami Obce
a majetkom obce. Písomná dohoda o použití súkromného motorového vozidla na pracovnú cestu mala
byť súčasťou cestovného príkazu, ktorý sa podpisuje pred cestou a takisto aj táto písomná dohoda musí
byť podpísaná pred cestou tak, ako je to určené v obsahu internej smernice ako lokálnej smernice pre
obec Višňov. Podľa § 19 zák. č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy je ustanovené, že

štatutárny orgán subjektu verejnej správy je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali
iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte verejnej správy, teda
v rozpočte obce. Žalovaný ako starosta preto nemal nárok na náhradu za požívanie súkromného
motorového vozidla na pracovnej ceste, pretože nedodržal podmienky zákona a internej smernice a
nárok za vykonanú pracovnú cestu mohol byť z prostriedkov obce vyplatený iba na úrovni hromadnej

dopravy. Starosta obce nie je svojim zamestnávateľom, zamestnávateľom tu je obec.

6. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 26.03.2012 uviedol, že on si na každú služobnú cestu, ku ktorej
použil svoje súkromné motorové vozidlo vypracovával príkaz na služobnú cestu a zároveň aj dohodu,
ktorá bola na použitie súkromného motorového vozidla, ktorá bola súčasťou už spomínanej internej

smernice č. 1/2008. Smernica č. 1/2008, mala svoj text a potom mala aj svoje prílohy. Jednou z týchto
príloh bol aj vzor dohody na použitie súkromného motorového vozidla. Text prílohy smernice, tej prílohy,
ktorá mala byť dohodou na používanie súkromného motorového vozidla na pracovné cesty, bol podľa
názoru žalovaného schválený tak, že táto dohoda bola použiteľná len pre tie prípady, keď zamestnanecobcepoužívalosobnémotorovévozidlo,svojevlastnénapracovnécesty,alenienatenprípad,keďsvoje
súkromné motorové vozidlo na pracovné cesty mal použiť starosta. Internú smernicu č. 1/2008 žalovaný
nikdy nepodpísal, ani nepoužil okrúhlu pečiatku Obce na to, aby smernica figurovala ako úradný doklad.

7. Na pojednávaní súdu konanom dňa 17.03.2014 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
19,98 Eur. Uznesením zo dňa 17.03.2014 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 19,98 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9,5% ročne od 20.07.2011 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti nárok
žalobcu vylúčil na samostatné konanie.

8. Predmetom tohto konania, vedeného pod sp. zn. 2C/128/2014 je teda nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 1.123,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 20.07.2011 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

9.Napojednávanísúdudňa11.09.2014stranysporuzotrvalinasvojichdoterajšíchprednesoch.Žalobca

prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobca si proti žalovanému uplatnil nárok na úrok z
omeškania od 20.7.2011 z toho dôvodu, že keď výzva žalobcu pre žalovaného je datovaná 08.07.2011
a túto výzvu podal pre žalovaného na pošte v C. dňa 08.07.2011, tak žalobca bol v domnení, že po troch
dňoch od podania tejto zásielky na pošte, bola táto zásielka žalovanému doručená spôsobom takým, že
dostala sa do sféry dispozície adresáta, teda žalovaného a následne žalovanému začala plynúť lehota

8 dní na splnenie povinnosti, na ktorú bol touto výzvou vyzvaný. Teda od 20.7.2011 sa žalovaný dostal
do omeškania so zaplatením peňažného záväzku. Najneskôr do 11.7.2011 sa táto výzva musela dostať
do sféry dispozície adresáta, t.j. do sféry dispozície žalovaného, počnúc dňom 12.7.2011 začala plynúť
8-dňová lehota na plnenie uvedená vo výzve a táto márne uplynula dňom 19.7.2011 a od 20.7.2011 bol
žalovaný v omeškaní. Žalovaný k tomu uviedol, že o tomto nároku žalobcu voči jeho osobe sa dozvedel

až odo dňa, keď mu bol doručený návrh na začatie konania a neviem o tom, aby mu bola doručená
nejaká výzva žalobcu.

10. Vo vyjadrení doručenom súdu 07.11.2014 (čl. 74 spisu) žalobca upravil obdobie, za ktoré si
uplatňuje úrok z omeškania. Ročný úrok z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 1.123,02 Eur si

uplatňuje žalobca odo dňa 05.09.2011 do zaplatenia, nakoľko žalovaným podaný odpor voči platobnému
rozkazu vydaného v konaní 2C/161/2011, pred čiastočným späťvzatím návrhu zo strany žalobcu bol
datovaný dátumom 05.09.2011. K tomuto dňu bez akejkoľvek pochybnosti mal žalovaný vedomosť o
uplatňovanom nároku zo strany žalobcu a mal taktiež vedomosť o omeškaní s plnením tohto nároku.

11. V predmetnom vyjadrení k náhrade cestovného za prepravu mestskou hromadnou dopravou žalobca
uviedol, že na pojednávaní dňa 11.09.2014 žalovaný o.i. uviedol, že v uplatnenom nároku žalobcu
nie je zahrnutý a kompenzovaný nárok žalovaného na náhradu cestovného mestskou hromadnou
dopravou na tých pracovných cestách, ktoré sú predmetom tohto sporu. Žalobca citoval ust. § 4 ods.
1 písm. a) zák. č. 283/2002 o cestovných náhradách „zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu

patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov“. Z cit. ustanovenia zákona je zrejmé, že náhrada
cestovných výdavkov musí byť zo strany žiadateľa tejto náhrady riadne preukázaná. Na uvedené
ustanovenia zákona nadväzuje ust. samotnej internej smernice č. 1/2008 o cestovných náhradách. V
zmysle čl. 2 internej smernice obce Višňov č. 1/2008 o cestovných náhradách výdavky za mestskú
hromadnú dopravu môže byť priznané len po ich preukázaní dokladom o zaplatení. Žalovaný však

nepreukázal, že na týchto cestách reálne využil mestskú hromadnú dopravu a v akom rozsahu túto
dopravu využil. K námietke žalovaného, ktorý poukázal na to, že smernicu obce Višňov č. 1/2008 o
cestovných náhradách považuje za neúčinnú, nakoľko OZ obce G. uznesením 1/6M/2009 síce schválilo
túto smernicu, ale zároveň uložilo OU obce G. zapracovať poslanecké pripomienky, ktoré odzneli na
OZ obce Višňov do uvedenej smernice. Až po zapracovaní pripomienok alebo možných pripomienok,

táto interná smernica nebola so zapracovanými pripomienkami predmetom rokovania OZ a nebola takto
upravená,tedapovykonanejúpravepodľauzneseniaužtátosmernicanebolapredmetomschvaľovania,
žalobca uviedol, že žalobca (Obec G.) uznesením č. 6/13/2008 schválilo internú smernicu o poskytovaní
cestovných náhrad s poslaneckými pripomienkami v zmysle 13-teho riadneho zasadnutia OZ Obce
Višňov konaného dňa 12.12.2008 a 13.12.2008. V zmysle zápisnice z uvedeného 13-teho riadneho

zasadnutia OZ Obce G. poslaneckú pripomienku k internej smernici o cestovných náhradách vzniesol
poslanec Q.. N. L. (viď. Str. č. 6 zápisnice z 13-teho zasadnutia OZ Obce Višňov konaného dňa
12.12.2008, diskusia k bodu č. 12). Starosta obce (v rozhodnom období ním bol žalovaný) uvedené
uznesenie č. 6/13/2008 podpísal s výhradou, že jeho podpis sa nevzťahuje k bodu č. 12 - internásmernica obce o cestovných náhradách. OZ na mimoriadnom zasadnutí OZ obce G. konaného dňa
19.01.2009 uznesením č. 1/6M/2009 potvrdilo uznesenie č. 6/13/2008, ktorým OZ obce Višňov schválilo
internú smernicu o cestovných náhradách s poslaneckými pripomienkami a tieto pripomienky uložilo

zapracovať ako zmenu smernice Obecnému úradu obce Višňov. Z uvedeného je zrejmé, v akom znení
sa predmetná interná smernica č. 1/2008 schválila, nakoľko poslancom schvaľujúcim túto smernicu boli
poslanecké pripomienky zrejmé zo samotného zasadnutia ako i zápisnice zo zasadnutia OZ. Na 6.
mimoriadnom zasadnutí OZ obce Višňov prítomní poslanci opätovne schvaľovali znenie tejto internej
smernice so zreteľom na poslanecké pripomienky, ako to vyplýva zo samotného znenia uznesenia č.

1/6M/2009.

12. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu podal súdu dňa 11.12.2014 vyjadrenie, kde zotrval na svojich
doterajších vyjadreniach a uviedol, že pokiaľ žalobca sa odvoláva, že patria iba preukázateľne
vynaložené finančné prostriedky, v tomto prípade cenová náhrada bola vypočítaná na základe použitia
osobného motorového vozidla. Pokiaľ žalobca tvrdí, že uznáva náhradu za cestovné hromadnou

dopravou,musíuznaťajmiestnecestovnévmestáchVranovnadTopľou,Michalovce,KošiceaTrebišov,
kde služobné cesty boli uskutočnené.
K vyjadreniu žalovaný predložil potvrdenia výšky základného cestovného v meste G. Y., L., N. za roky
2009, 2010.

13. Žalobca k vyjadreniu žalovaného doručil súdu dňa 07.08.2015 vyjadrenie, kde o.i. uviedol, že
predložené potvrdenia dopravcov, z ktorých vyplýva cena cestovného v rozhodnom období v mestách,
kde sa uskutočnili pracovné cesty žalovaného, nepreukazujú, či žalovaný skutočne použil miestnu
dopravu v týchto mestách a takisto nie sú dokladom o zaplatení cestovného.

14. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu dňa 27.12.2018 vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že v zmysle CSP dôkazné bremeno nesie žaloba. Teda musí predložiť súdu dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Dôkazy majú byť také, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností by preukázali
tvrdenia žalobcu. V tomto konaní ide o náhradu škody, teda žalobca musí preukázať vznik škody, jej
výšku a príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Žalobca z toho doposiaľ nič

nepreukázal. Teda neuniesol dôkazné bremeno, preto navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol. 1. Trvá
na námietke premlčania, ktorú vzniesol v svojom podaní zo dňa 5.9.2011. Poznamenal, že žalobca si
uplatňuje úhradu škody za obdobie od apríla 2009 do decembra 2009. Na súde si svoj nárok žalobca
uplatnil podaním žaloby 27.7.2011. Teda nároky za mesiace apríl 2009, máj 2009, jún 2009 a júl 2009
považuje za premlčané. Premlčacou dobou sa rozumie lehota, v ktorej musí byť vykonané právo, inak

nastanú účinky premlčania podľa ust. §100 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. §100 ods. 1 OZ sa
právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. V zmysle ust. §101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V zmysle ust. §103 OZ ak

bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich
zročnosti. V zmysle ust. §106 OZ právo na náhradu škody sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
2. V neposlednom rade považuje internú smernicu č. 1/2008 pre poskytovanie cestovných náhrad za
neúčinnú, pretože:

V záhlaví tejto smernice je uvedené schválil: Jozef Tomko, starosta a podpis. Žalovaný ako starosta
žiadnu internú smernicu č. 1/2008 pre poskytovanie cestovných náhrad neschvaľoval.
V bode 12 predmetnej smernice boli vznesené určité výhrady k predloženej smernici. K hlasovaniu
došlo až 13.12.2008, pričom starosta obce, teda žalovaný toto uznesenie nepodpísal. Opätovne o tejto
internej smernici rokovalo OZ dňa 19.1.2009, a to pod bodom č. 5. OZ rozhodlo a schválilo uznesenie

v tom znení, že OZ schvaľuje internú smernicu o cestných náhradách s poslaneckými pripomienkami a
tieto pripomienky zapracovať ako zmenu smernice. V ďalšom už OZ o tejto smernici nikdy nerokovalo.
Teda žalovaný má zato, že jej konečné znenie nebolo nikdy OZ schválené. Aj na zasadnutí OZ dňa
19.1.2009 bola pôvodná smernica a toto OZ uznesením uložilo nevedno komu zapracovať zmeny do
tejto smernice, avšak už s takýmito zmenami smernica nebola predmetom rokovania OZ a hlasovania

o nej. Žalovaný nepopiera právomoc OZ rokovať aj o takýchto veciach, teda čo sa týka prijať takéto
interné smernice s poukazom na §11 z.č. 369/1990 Zb. účinného k 1.1.2009, kde v ods. 4 písm. k) sa
hovorí,žeOZrozhodujeozákladnýchotázkachživotaobce,najmäjemuvyhradenéschvaľovaťporiadok
odmeňovania zamestnancov obce, vypracovaných podľa osobitného predpisu ako aj ďalšie predpisy(rokovací poriadok apod.). Bližšie však tento zákon platný v tom čase nešpecifikoval, akým spôsobom
sa prijímajú takéto rozhodnutia, jedine je špecifikované VZN obce v §6 vyššie spomínaného zákona. Je
možné aj pri schvaľovaní internej smernice určitým spôsobom aplikovať postup pri schvaľovaní VZN,

prípadne schvaľovania zákonov v NRSR. Ide v podstate o logický postup, a to:
1. predkladateľ preloží návrh normy, ktorá má byť schvaľovaná
2. podávajú sa pozmeňovacie návrhy, o ktorých sa hlasuje
3. tieto, ktoré boli prijaté sa zapracujú do navrhovanej normy, ktorá je predmetom schvaľovania
4. hlasuje sa o schválení normy so zapracovanými pozmeňovacími návrhmi, ktoré boli schválené

Takýto logický postup nebol zachovaný, pri hlasovaní OZ mal k dispozícii len pôvodnú internú smernicu
bez zapracovaných zmien, neschvaľovali sa jednotlivé pozmeňujúce návrhy a na záver sa nehlasovalo o
internej smernici so zapracovanými pozmeňovacími návrhmi. Z vyššie uvedených dôvodov teda interná
smernica v takom znení, v akom ju predložil žalobca je neúčinná. Netvrdí, že uznesenie OZ, ktorým bola
interná smernica schvaľovaná je neplatné, ale tvrdí, že „smernica“ je neúčinná, lebo nebola schválená
v úplnom znení.

3. Platnosťou uznesenia a účinnosťou „smernice“ sa zaoberala aj prokuratúra OP v Trebišove, a to pod
č Pd 209/08 a dňa 19.2.2009 vydala toto stanovisko:
Z §2 ods. 1 z.č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch ustanovuje obci a primátorov
miest v znení neskorších predpisov vyplýva, že funkcia starostu je verená funkcia,
5/6, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciami podľa

osobitného predpisu a s výkonom práce zamestnanca obce. Podľa §6 zákona o právnom postavení a
platových pomeroch starostov obcí a primátorov pri cestách, ktoré súvisia s výkonom jeho funkcie patria
cestovné náhrady. Obec určí výšku cestovného pre starostu obce v rozpočte obce. Vedie sa v zázname
o prevádzke motorového vozidla, ktorú kontroluje kontrolór obce. Z ust. §11 ods. 4 písm. b) zákona o
OZ vyplýva, že OZ rozhoduje, a najmä je mu vyhradené schvaľovať rozpočet obce a kontrolovať jeho

čerpanie. Cestovné náhrady upravuje z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov. Ako jediná právna norma na tomto úseku legislatívy má všeobecnú platnosť a použitie vo
všetkých odvetviach činnosti, teda vzťahuje sa aj na samosprávu. Zákon o cestovných náhradách ani v
jednom ustanovení neukladá konkrétnu formu ani spôsob, akým sa majú podmienky cestovných náhrad
riešiť. V praxi sa preto môžu prijať za týmto účelom vnútorné predpisy tzv. interné smernice, ktoré

upravujú tieto podmienky. Predmetná interná smernica prijatá OZ vyjadruje vnútorné pravidlá pri použití
cestného motorového vozidla starostu obce na pracovnú cestu.
Podľa §4 ods. 1 písm. e) z.č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovaním zákonnosti orgánmi
verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa §21 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre

prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecnej záväzných právnych
predpisov orgánmi verejnej správy preskúmavaním zákonnosti všeobecne záväzných právnych
predpisov vydaných orgánmi verejnej správy, smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov
vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy, (ďalej len opatrenie), rozhodnutí
vydaných v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy (ďalej len rozodnite), postupu orgánov verejnej

správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí. V uvedenej veci nejde o výkon verejnej správy, preto
prokurátor nemá zákonný rozsah oprávnení na konanie v tejto veci. Prokurátorka teda vo veci meritórne
nerozhodla, avšak uviedla, že v zmysle z.č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch
starostov obcí a primátov miest v znení neskorších noviel vyplýva, že funkcia starostu je verejná
funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Teda ani žalovanému nemôže nikto ukladať a

povoľovať, kedy môže a kedy nemôžem ísť na služobnú cestu a akým dopravným prostriedkom. Obecné
zastupiteľstvo má v rozpočte obce schváliť aj kapitolu „výška cestovného pre starostu“ a starosta sa
musí do tejto výšky zmestiť. Čo bolo zo strany žalovaného aj splnené.
4. V zmysle z.č. 283/2002 Z.z. v znení platnom v čase mojich služobných ciest, mal nárok na cestovné
náhrady, ktoré sa skladali z cestovného (buď autom alebo hromadným dopravným prostriedkom),

k hromadnému dopravnému prostriedku patrí aj cestovné mestskou hromadnou dopravou a v
neposlednom rade aj stravné podľa dĺžky pracovnej cesty. Žalobca s miestnou dopravou vôbec nepočíta
v žalobe a nepočíta ani so stravným. A aj výpočet výšky cestovného MHD považuje za nepreukázaný,
teda nepovažuje výšku cestovného MHD za preukázanú.
5. Nie je pravda, aby žalovaný ako bývalý starosta obce spôsobil žalobcovi - Obci Višňov nejakú

škodu, ktorá má súvis s výkonom funkcie starostu obce. Je pravda, že súkromným motorovým vozidlom
vykonával služobné cesty. Je to však logické, pretože ak by mal na prepravu používať hromadný
dopravný prostriedok, viac času by som trávil na autobusovej zastávke čakaním na spoj z alebo do
obce. Toto si ako starosta obce v žiadnom prípade nemohol dovoliť, pretože tým by bol narušenýplynulý výkon jeho funkcie ako starostu obce. Podotkol, že napr. v N. bol kupovať kosačku pre obec,
ktorú by inak nemohol prepraviť, iba osobným autom. Pokiaľ by nejakým spôsobom ju na prepravu aj
zobrali do autobusu SAD, aj za túto kosačku by sa platil plný cestovný lístok. Takúto kosačku však do

autobusu nezoberú. To, že súkromné auto využíval ako služobné na prívoz a odvoz účtovníka obce je
pochopiteľné, pretože ak má obec fungovať správne a v súlade s platnými právnymi predpismi, musí
mať dobrého účtovníka, ktorý do obce príde a skompletizuje celú účtovnú agendu. Aj napriek tomu, že
obec Višňov nepatrí medzi veľké obce, disponuje veľkým množstvom účtovných dokladov, ktoré treba
správne zatriediť a zaúčtovať. Veľakrát sa stalo, že účtovník pracoval aj dlho do večera, kedy už aj

keby veľmi chcel, sa nevedel dostať z obce hromadným dopravným prostriedkom - autobusom. V tomto
prípade neostávalo nič iné, iba ho odviezť. Nemohol však od účtovníka chcieť, aby cestoval do obce
autobusom, keď čas, ktorý by strávil na zastávke autobusu, resp. v autobuse, by vedel efektívne využiť
práve v prospech obce G.. Všetky služobné cesty, ktoré vykonával súkromným motorovým vozidlom boli
riadne vyúčtované, pretože to boli služobné cesty výlučne na služobné účely a boli vykonávané výlučne
pre Obec G..

15. Žalobca doručil súdu dňa 13.05.2019 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, kde uviedol, že žalovaný
opakovane poukazuje na námietku premlčania ako aj na svoju doterajšiu argumentáciu. Žalobca sa
opakovane vyjadril k vznesenej námietke premlčania, ktorú považuje za nedôvodnú v celom rozsahu.
Žalovaný konštatuje, že nárok uplatnený v predmetnom konaní je nárokom na náhradu škody, pričom

poukazuje na 2 ročnú premlčaciu dobu s tým, že žalobca si uplatňuje nárok od apríla 2009, pričom
však žaloba bola na súd podaná 27.7.2011. Z tohto dôvodu považuje žalovaný nárok za mesiace apríl,
máj, jún a júl 2009 za premlčané. S uvedenými tvrdeniami žalobca nesúhlasí. V súlade s ust. § 106
ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) „právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.“ Zákon stanovuje pri nároku na náhradu škody subjektívnu
a objektívnu premlčaciu dobu. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Tak, ako to bolo v tomto konaní preukázané,

žalobca sa dozvedel o škode ako i o subjekte, kto za škodu zodpovedá, momentom, kedy hlavný
kontrolórobceVišňovpredložilobecnémuzastupiteľstvusprávuovýkonekontrolyzaobdobieroku2009,
čo sa stalo dňa 18.10.2010. Vzhľadom na túto skutočnosť je zrejmé, že subjektívna premlčacia doba
v danom prípade bola dodržaná. Objektívna premlčacia doba v dĺžke trvania 3 rokov bola dodržaná,
nakoľko žalobca si uplatňuje svoj nárok v tomto konaní počnúc mesiacom apríl 2009, pričom žalobu

podal v júli 2011, čo je skôr, než uplynula trojročná objektívna premlčacia doba. Vznesená námietka
premlčania zo strany žalovaného je v tomto konaní v celom rozsahu neopodstatnená a nedôvodná.
K neúčinnosti internej smernice Obce G. č. 1/2008 pre poskytovanie cestovných náhrad, žalovaný
opakovane poukázal na skutočnosť, že internú smernicu obce G. č. 1/2008 o cestovných náhradách
považuje za neúčinnú. Na podporu svojich tvrdení uviedol, že OZ obce G. uznesením 1/6M/2009 síce

schválilo túto smernicu, ale zároveň uložilo OU obce G. zapracovať poslanecké pripomienky, ktoré
odzneli na obecnom zastupiteľstve obce G. ( ďalej len ako „OZ“) do uvedenej smernice. Žalovaný
ďalej uvádza, že už po zapracovaní pripomienok alebo možných pripomienok, táto interná smernica
nebola so zapracovanými pripomienkami predmetom rokovania OZ a nebola takto upravená, teda po
vykonanej úprave podľa uznesenia už táto smernica nebola predmetom schvaľovania. Táto interná

smernica je svojou podstatou interná normatívna inštrukcia, na ktorú sa nevťahujú podmienky prijímania
VZN obce resp. prijímanie iných normatívnych právnych aktov, a to ani legislatívny proces schvaľovania
zákonov v NR SR. Od normatívnych právnych aktov je potrebné odlišovať interné normatívne inštrukcie,
ktoré na rozdiel od normatívnych právnych aktov nie sú všeobecne záväzné, nemajú štátom stanovenú
formu a teda nie sú ani prameňmi práva. Zaväzujú len v rámci určitej organizačnej štruktúry, sú

vnútornými (internými) predpismi. Samotné interné normatívne inštrukcie určujú okruh adresátov tejto
inštrukcie, ktorá je viazaná podmienkami stanovujúcimi takouto inštrukciou. V predmetnom konaní
bolo bez pochybností preukázané, že adresátom inštrukcie bol aj starosta obce G., ktorý bol touto
inštrukciou viazaný. Vzťah obce a štatutárneho zástupcu obce - starostu obce, nie je svojou povahou
súkromnoprávnym vzťahom, naopak, je vzťahom verejnoprávnym. Na úseku samosprávy starosta

obce nemá právomoc na vytváranie pravidiel nakladania s finančnými prostriedkami obce na základe
svojvôle, a to navyše v príkrom rozpore s pravidlami stanovenými obecným zastupiteľstvom obce. V
zmysle uvedeného konajúci súd v tomto konaní nemá právomoc rozhodovať o platnosti či neplatnosti
uznesenia obecného zastupiteľstva č. 1/6M/2009, ktorým bola schválená predmetná interná normatívnainštrukcia, nakoľko takáto právomoc je v súlade so zákonom zverená v rámci správneho súdnictva
príslušnému správnemu súdu. V prípade, ak predmetné uznesenie obecného zastupiteľstva nebolo
zrušené správnym súdom, hľadí sa na toto uznesenie v súlade s prezumpciou zákonnosti správneho

aktu ako na správny akt v súlade so zákonom a na základe uvedeného sa hľadí aj na predmetnú
internú normatívnu inštrukciu, ktorá bola obsahom tohto uznesenia obecného zastupiteľstva, ako na
účinnú. Vzhľadom na charakter predmetnej internej normatívnej inštrukcie nemožno v danom prípade
posudzovať účinnosť či neúčinnosť samotnej internej normatívnej inštrukcie v tomto súdnom konaní,
a to bez rozhodnutia príslušného správneho súdu o neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva č.

1/6M/2009, ktorým bola schválená predmetná interná normatívna inštrukcia a ktorého obsah tvorila.
Žalovaný podal dňa 22.12.2008 podnet Okresnej prokuratúre v L. na preskúmanie zákonnosti postupu
Obecného zastupiteľstva obce Višňov pri schvaľovaní internej smernice č. 1/2008 pre poskytovanie
cestovných náhrad. Podnetom zo dňa 22.12.2008 žalovaný namietal zákonnosť uznesenia č. 6/13/2008
k bodu č. 12 - internej smernice pre poskytovanie cestovných náhrad, bodu 3.1. tejto smernice -
podpisovanie dohody a príkazu na pracovnú cestu starostovi obce. Okresná prokuratúra v L. vo svojom

stanovisku zo dňa 19.02.2009 uviedla, že procesný postup obecného zastupiteľstva pri prijatí uznesenia
č. 6/13/2008 zo dňa 12. a 13.12.2008 bol v súlade s § 12 ods. 2 z. o obecnom zriadení. Okresná
prokuratúra v L. ďalej poukázala na skutočnosť, že v praxi sa za účelom úpravy cestovných náhrad môžu
prijať vnútorné predpisy - interné inštrukcie, ktoré upravia podmienky cestovných náhrad. Predmetná
interná smernica prijatá OZ vyjadruje vnútorné pravidlá pri použití cestného motorového vozidla starostu

obce na pracovnú cestu.
Obec Višňov uznesením č. 6/13/2008 schválilo Internú smernicu o poskytovaní cestovných náhrad s
poslaneckými pripomienkami v zmysle 13teho riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce G.
konaného dňa 12.12.2008 a 13.12.2008. V zmysle zápisnice z uvedeného 13teho riadneho zasadnutia
OZ obce G. poslaneckú pripomienku k internej smernici o cestovných náhradách vzniesol poslanec Q..

N. L. ( viď str. č. 6 zápisnice z 13teho riadneho zasadnutia OZ obce Višňov konaného dňa 12.12.2008,
diskusia k bodu č. 12 ). Starosta obce (v rozhodnom období ním bol žalovaný) uvedené uznesenie č.
6/13/2008 podpísal s výhradou, že jeho podpis sa nevzťahuje k bodu č. 12 - interná smernica obce
o cestovných náhradách. Obecné zastupiteľstvo na mimoriadnom zasadnutí OZ obce G.Š. konaného
dňa 19.01.2009 uznesením č. 1/6M/2009 potvrdilo uznesenie č. 6/13/2008, ktorým OZ obce G. schválilo

internú smernicu o cestovných náhradách s poslaneckými pripomienkami a tieto pripomienky uložilo
zapracovať ako zmenu smernice Obecnému úradu obce Višňov.
Z uvedeného je teda zrejmé, v akom znení sa predmetná interná smernica č. 1/2008 schválila, nakoľko
poslancom schvaľujúcim túto smernicu boli poslanecké pripomienky zrejmé zo samotného zasadnutia
ako i zápisnice zo zasadnutia OZ. Na 6. mimoriadnom zasadnutí OZ obce G. prítomní poslanci

opätovne schvaľovali znenie tejto internej smernice so zreteľom na poslanecké pripomienky, ako to
vyplýva zo samotného znenia uznesenia č. č. 1/6M/2009. Poslanecké pripomienky vzniesol len jediný
poslanec, a to Q.. N. L., pričom pri schvaľovaní tejto internej smernice poslanci mali vedomosť o týchto
pripomienkach vzhľadom na samotné znenie schválenia smernice, v rámci ktorej dali pokyn Obecnému
úradu obce G. zapracovať do schváleného znenia tieto pripomienky. Smernica bola následne riadne

zverejnená a dostala sa do sféry adresáta. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom žalovaný nepopiera.
Vzhľadom na uvedené žalobca poukazuje na nedôvodnosť námietok zo strany žalovaného vo veci
neúčinnosti predmetnej internej smernice č. 1/2008. Predmetná interná smernica je v celom jej rozsahu
zrozumiteľná, zrejmá a určitá. Žalovaný žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o
neúčinnosti tejto internej smernice a svoje tvrdenia nepodložil znením zákona ani ustálenou judikatúrou.

16. Súd po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:

17. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

18.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanoveníjezrejmé,žeúpravaCivilnéhosporovéhoporiadkuúčinná

od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.

19. Žalobca podal žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. odôvodnenia rozsudku.20. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, preto bolo povinnosťou súdu sa v
prvom rade vysporiadať s touto námietkou.

21. Žalobca sa v tomto konaní domáha nároku na zaplatenie sumy 1.123,02 Eur za obdobie 22.04.2009
až 21.12.2010 z titulu náhrady škody príp. bezdôvodného obohatenia. Právne posúdenie uplatneného
nároku je vždy vecou súdu, pričom súd tento nárok žalobcu posúdil v zmysle ustanovení § 451 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka.

22.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je teda majetkovým právom a preto sa premlčuje podľa

ust. § 100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich uplynutia sú upravené podobne
ako pri premlčaní práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
sa teda môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1) ako aj v objektívnej lehote (§107 ods.
2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného
bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

24. V konaní mal súd za preukázané, že žalobca sa dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu ako aj o tom kto ho spôsobil momentom, kedy hlavný kontrolór obce Višňov predložil
Obecnému zastupiteľstvu Obce Višňov správu o výkone kontroly za obdobie roku 2009, čo v tomto
prípade bolo dňa 18.10.2010. Z uvedeného je zrejmé, že subjektívna lehota bola dodržaná. Pokiaľ

ide o objektívnu trojročnú premlčaciu dobu, rovnako táto bola dodržaná, nakoľko žalobca si uplatňuje
nárok počnúc mesiacom apríl 2009, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 27.07.2011. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok nie je premlčaný.

25. Ďalej mal súd preukázané podľa uznesenia č. 1/6M/2009 Obecného zastupiteľstva vo Višňove, že

OZ potvrdzuje uznesenie č. 6/13/2008, ktorým OZ schvaľuje internú smernicu o cestovných náhradách
s poslaneckými pripomienkami a tieto pripomienky ma zapracovať ako zmenu smernice.

26. Z internej smernice č. 1/2008 pre poskytovanie cestovných náhrad schválenej uznesením č.
1/6M/2009 OZ na 6. mimoriadnom zasadaní dňa 19.01.2009, bodu 1.3 vyplýva, že ustanovenia tejto

smernice sa vzťahujú aj na osoby vymedzené iným osobitným predpisom - starosta obce, poslanci
obecného zastupiteľstva, hlavný kontrolór obce a členovia komisií obecného zastupiteľstva. Podľa bodu
3., 3.1 predmetnej smernice, zamestnanci používajú na pracovné cesty na základe ustanovení § 7
zákon č. 283/2002 Z.z. vlastné, prenajaté i požičané cestné motorové vozidlá. U zamestnanca nie
je rozhodujúce, či súkromné vozidlo, o ktorého použití sa so zamestnávateľom písomne dohodol je

jeho vlastné, alebo požičané; zamestnanec nemusí byť zapísaný v osvedčení o evidencii ako jeho
držiteľ. Podmienkou nároku na cestovné náhrady je písomná dohoda so zamestnávateľom (vzor č. 1
- dohoda o podmienkach použitia cestného motorového vozidla na pracovnej ceste) a skutočnosť, že
nejde o vozidlo zamestnávateľa. Písomnú dohodu pre zamestnancov v riadnom pracovnom pomere a
na dohodu o vykonaní práce podpisuje starosta obce; pre osoby uvedené v bode 1.3 podpisuje zástupca

starostu alebo jeden z poslancov, ktorí majú podpisový vzor k účtom v banke. Písomná dohoda musí
byť podpísaná ako zamestnávateľom, tak i zamestnancom.

27. Podľa bodu 3.2 Smernice č. 1/2008, ak zamestnanec použije vlastné cestné motorové vozidlo bez
písomnej dohody so zamestnávateľom, ktorý pracovnú cestu povoľuje, patrí mu náhrada vo výške

sumy zodpovedajúcej cene cestovného rýchlikom, autobusom, a to podľa toho, čo je pre zamestnanca
výhodnejšie.

28.Zpodnetunapreskúmaniezákonnostizodňa22.12.2008adresovanéOkresnejprokuratúreTrebišov
vyplýva, že starosta obce Višňov (žalovaný) podal podnet orgánom prokuratúry o zaujatie právneho

stanoviska, či OZ vo G. postupovalo v súlade s príslušnými právnymi predpismi, keď schválilo uznesenie
č. 6/13/2008 k bodu 12 - k internej smernici o cestovných náhradách. V súlade s týmto uznesením
obecný úrad smernicu predložil. Poslanci ju na pripomienkovali a schválili, čím pre žalovaného ako
starostu obce došlo k pochybnostiam, či týmito zmenami schválenými na 13. riadnom zasadaní nedošloknesúladusprávnymipredpisminajmävbode3.1smernice-atonajmäzhľadiskakompetenciístarostu
obce a kompetencií obecného zastupiteľstva - podpisovania pracovných ciest starostu obce niektorým
z poslancov, ak potrebuje cestovať za svojimi povinnosťami; keďže skutočnosť je taká, že obec nemá

služobné vozidlo, v prípadoch keď starosta použije pri pracovnej ceste vlastné, ktoré nemá uzatvorené
havarijné poistenie.

29. Okresná prokuratúra v L. vo veci: podnet vo veci územnej samosprávy, pod č. Pd 209/08-9 zo
dňa 19.02.2009 adresovaného starostovi obce Višňov zaujala stanovisko, v ktorom o. i. uviedla, že

po preskúmaní podnetu žalovaného, v tom čase starostu obce, písomnosti vzťahujúcich sa na vec,
vyjadrenia poslancov OZ z 12.01.2009 bolo zistené, že predmetné uznesenie žalovaný nepodpísal, čím
využil sistačné oprávnenie starostu obce vo vzťahu k predmetnému uzneseniu podľa § 13 os. 6 zák.
č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Prokurátorka Okresnej I. v Trebišove
preskúmala zákonnosť postupu OZ pri prijatí uznesenia č. 6/13/2008 z 12. a 13.12.2008, pričom zistila,
že procesný postup obecného zastupiteľstva bol v súlade s § 12 ods. 2 zákona o obecnom zriadení.

Predmetná interná smernica prijatá obecným zastupiteľstvom vyjadruje vnútorné pravidlá pri používaní
cestného motorového vozidla starostu obce na pracovnú cestu.

30. Zo zápisnice z 19. mimoriadneho zasadnutia OZ vo G. konaného dňa 25.06.2010 vyplýva, že
uznesením č. 6/19M/2010 Obecné zastupiteľstvo uložilo pracovníkovi OZ G. vyčísliť rozdiel vyplatených

súm na základe CP uvedených v prílohe č. 1 k správe č. 1 o výsledku kontroly a oprávnenia nároku
náhrady podľa internej smernice č. 1/2008 bod 3.2 smernice. Hlasovanie prebehlo za účasti troch
poslancov, za návrh uznesení hlasovali traja poslanci. Poverený poslanec N.. Y. na základe výsledkov
hlasovania konštatoval, že uznesenia tak ako boli predložené, zastupiteľstvo schválilo jednomyseľne.

31. Podľa správy č. 1 zo dňa 23.04.2010 o výsledku kontroly za kontrolované obdobie 01.01.2010 až
26.03.2010 bolo kontrolórom obce prevedené dňa 30.09.2010 vyčíslenie preplatku na cestovnom na
škodu obce v sume 179,43 Eur. Vyčíslením vyplatenia cestovného si žalovaný za obdobie 06.04.2010
až 21.12.2010 vyplatil na cestovnom 560,44 Eur. Podľa správy č. 3 hlavného kontrolóra čj. 042/2010
zo dňa 16.10.2010 vznikol preplatok za obdobie 22.04.2009 až 11.12.2009 v prospech žalovaného v

sume 219,97 Eur, spolu 959,84 Eur, za rok 2009 a 2010 vznikol preplatok v sume 183,21 Eur vyplatením
cestovného, ktoré nebolo služobnou cestou.

32. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

33. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, obec je samostatný územný
samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý
pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári
s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

35. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, Orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce (ďalej
len „starosta“).

36. Podľa § 11 ods. 1, veta prvá cit. zák., Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z
poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky.

37. Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona (účinného v rozhodnom období), Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o
základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať zásady hospodárenia a nakladania
s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto
majetku a kontrolovať hospodárenie s ním,

písm. k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania
poslancov,38. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení účinnom v rozhodnom čase, starosta
môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo
je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 6 . Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje
uznesenieobecnéhozastupiteľstvapredpozastavenímjehovýkonuvobecnejrade.Uznesenímobecnej
rady však nie je viazaný. Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa odseku 6 pozastavený,
môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť;
ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca

platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť (ods. 8).

39. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obce, orgány obce a organizácie sú povinné
hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného
prostredia. Orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať.
Sú povinné najmä a) udržiavať a užívať majetok, b) chrániť majetok pred poškodením, zničením,

stratou alebo zneužitím, c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného
uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, d) viesť majetok v
účtovníctve podľa osobitného predpisu.

40. Podľa § 9 ods. 2 písm. e) cit. zákona, obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými

právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia.

41. Podľa § 7 ods. 1 po bodkočiarku, zákona č. 283/2002 Z. z., ak sa zamestnanec písomne dohodne so
zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového
vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len

„základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky;

42. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, verejné
prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných
predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať

hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.

43. Podľa § 31 ods. 1 cit. zákona, porušením finančnej disciplíny je a) poskytnutie alebo použitie
verejnýchprostriedkovvrozporesurčenýmúčelom,b)poskytnutiealebopoužitieverejnýchprostriedkov
nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, c) neodvedenie

prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu, d) neodvedenie
výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo osobitného
zákona, e) prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov, f)
prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods. 5 ,g)umožneniebezdôvodnéhoobohateniazískaním

finančného prospechu z verejných prostriedkov, h) konanie v rozpore s § 15 až 18 , i) použitie verejných prostriedkov na financovanie,
založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,
j) nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, k) nedodržanie
ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, l) úhrada preddavku

z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri
poskytnutí verejných prostriedkov, m) porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z
rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy, n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli
verejné prostriedky poskytnuté.

44. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

45. Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že OZ Obce G.
uznesením 1/6M/2009 schválilo smernicu č. 1/2008 o cestovných náhradách. Spornou bola skutočnosť,
či táto smernica č. 1/2008 pre poskytovanie cestovných náhrad bola účinná.

46. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové

tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

47. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

48. S poukazom na zhora citované hmotnoprávne ustanovenie ako aj vykonané dokazovanie súd dospel
k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný. Obecné zastupiteľstvo Obce Višňov na svojom
13. riadnom zasadnutí OZ konanom dňa 12. a 13.12.2008 uznesením č. 6/13/2008 schválilo internú
smernicu č. 1/2008 pre poskytovanie cestovných náhrad. Žalovaný ako starosta obce v rozhodnom

období, využil svoje sistačné právo v zmysle § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení
a predmetné uznesenie č. 6/13/2008 podpísal s výhradou a to, že jeho podpis sa nevzťahuje k bodu č.
12 - internej smernice č. 1/2008 pre poskytovanie cestovných náhrad, čím pozastavil výkon uznesenia
OZ. Obecné zastupiteľstvo Obce G. následne na 6. mimoriadnom zasadnutí OZ Obce G., konané
dňa 19.01.2009 (t. j. v lehote do dvoch mesiacov od schválenia uznesenia, ktorého výkon žalovaný

ako starosta pozastavil) potvrdilo uznesenie č. 6/13/2008 k bodu 12 - interná smernica č. 1/2008 pre
poskytovanie cestovných náhrad a to trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov v súlade s
ust. § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení. Uznesením č. 1/6M/2009 prítomní poslanci uznesenie č.
6/13/2008 k bodu 12 potvrdili. Tieto skutočnosti mal súd potvrdené aj zo stanoviska Okresnej prokuratúry
v L. zo dňa 19.02.2009, z ktorého vyplýva, že procesný postup OZ pri prijatí uznesenia č. 6/13/2008 zo

dňa 12. a 13.12.2008 bol v súlade s § 12 ods. 2 zákona o obecnom zriadení.

49. V zmysle internej smernice č. 1/2008 pre poskytovanie cestovných náhrad, čl. 1, bod 1.3 -
ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú aj na osoby vymedzené iným osobitným predpisom - starosta
obce, poslanci OZ, hlavný kontrolór obce a členovia komisií obecného zastupiteľstva. Podľa bodu

3., 3.1 predmetnej smernice, zamestnanci používajú na pracovné cesty na základe ustanovení § 7
zákon č. 283/2002 Z.z. vlastné, prenajaté i požičané cestné motorové vozidlá. U zamestnanca nie
je rozhodujúce, či súkromné vozidlo, o ktorého použití sa so zamestnávateľom písomne dohodol je
jeho vlastné, alebo požičané; zamestnanec nemusí byť zapísaný v osvedčení o evidencii ako jeho
držiteľ. Podmienkou nároku na cestovné náhrady je písomná dohoda so zamestnávateľom (vzor č. 1

- dohoda o podmienkach použitia cestného motorového vozidla na pracovnej ceste) a skutočnosť, že
nejde o vozidlo zamestnávateľa. Písomnú dohodu pre zamestnancov v riadnom pracovnom pomere
a na dohodu o vykonaní práce podpisuje starosta obce; pre osoby uvedené v bode 1.3 podpisuje
zástupca starostu alebo jeden z poslancov, ktorí majú podpisový vzor k účtom v banke. Písomná dohoda
musí byť podpísaná ako zamestnávateľom, tak i zamestnancom. Podľa bodu 3.2 Smernice č. 1/2008,

ak zamestnanec použije vlastné cestné motorové vozidlo bez písomnej dohody so zamestnávateľom,
ktorý pracovnú cestu povoľuje, patrí mu náhrada vo výške sumy zodpovedajúcej cene cestovného
rýchlikom,autobusom,atopodľatoho,čojeprezamestnancavýhodnejšie.Žalovanýakobývalýstarosta
obce nerešpektoval interný predpis, ktorý bol záväzný aj pre žalovaného (bod 1.3 smernice) a porušil
svoju povinnosť, keď bez schválenia dohody o podmienkach použitia cestného motorového vozidla na

pracovnej ceste, používal svoje motorové vozidlo a v rozpore s internou smernicou Obce G.. V zmysle
uvedeného súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že dohoda bola použiteľná len na tie prípady, keď
osobné motorové vozidlo na pracovné cesty mal použiť zamestnanec obce, ale nie na prípad, keď svoje
motorové vozidlo na pracovné cesty mal použiť starosta.Podľa predmetnej dohody bolo povolené účtovať pri neuzatvorení písomnej dohody iba pracovnú cestu
tak, aby výška cestovného neprekročila cestu cestovného do výšky cestovného hromadným verejným
dopravnýmprostriedkom.Písomnádohodaopoužitísúkromnéhomotorovéhovozidlanapracovnúcestu

mala byť súčasťou cestovného príkazu, ktorý sa podpisuje pred cestou a takisto aj táto písomná dohoda
musí byť podpísaná pred cestou tak, ako je to určené v obsahu internej smernice ako lokálnej smernice
preobecG..Žalovanýakostarostapretonemalnároknanáhraduzapožívaniesúkromnéhomotorového
vozidla na pracovnej ceste, pretože nedodržal podmienky ustanovené zákonom (§19 z. č. 523/2004) a
internej smernice, preto nárok za vykonanú pracovnú cestu mohol byť z prostriedkov obce vyplatený

iba na úrovni hromadnej dopravy.

50. Výšku uplatneného nároku v sume 1.123,02 Eur mal súd preukázanú z predloženého vyčíslenia
vyúčtovania za roky 2009 a 2010 na základe vykonanej kontroly hlavným kontrolórom Obce G..
Žalobcom uplatnený nárok žalovaný nerozporoval, na svoju obranu uviedol, že v uplatnenom nároku
žalobcu nie je zahrnutý a kompenzovaný nárok žalovaného na náhradu cestovného mestskou

hromadnou dopravou na služobných cestách, ktoré sú predmetom tohto sporu.

51. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 o cestovných náhradách, zamestnancovi
vyslanému na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov. Z uvedeného je
zrejmé, že náhrada cestovných výdavkov musí byť zo strany žiadateľa riadne preukázaná. Žalovaný

však svoje tvrdenia nepreukázal listinnými dôkazmi. Žalovaný tak ako žalobca má v konaní preukázať
svoje tvrdenia.

52. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.123,02 Eur.

53. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

54. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou peňažného plnenia, súd ho zaviazal aj na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy, ktorého výška je v súlade s platnou právnou
úpravou a to odo dňa požadovaného žalobcom, t. j. odo dňa 05.09.2011. K tomuto dňu mal žalovaný

bez akýchkoľvek pochybnosti vedomosť o uplatňovanom nároku žalobcu, nakoľko uvedeným dňom bol
dátovaný odpor žalovaného proti platobnému rozkazu vydaného v pôvodnom konaní vedenom pod sp.
zn. 2Ro/241/2011.

55. Zamietajúci výrok rozsudku sa týka obdobia, za ktoré si žalobca uplatnil úrok z omeškania. Pôvodne

si žalobca uplatnil voči žalovanému úrok z omeškania odo dňa 20.07.2011 do zaplatenia. Podaním
doručeným súdu 07.11.2014 žalobca upravil obdobie, za ktoré si uplatnil úrok z omeškania a to odo dňa
05.09.2011 do zaplatenia.

56. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca (neúspech predstavoval iba nepatrnú časť týkajúcu
sa príslušenstva), preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.