Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618201860
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7618201860.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.
r. o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti žalovanému J. I., O. XXX, o zaplatenie 327,36 €
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13Csp/22/2018-33 z 23.10.2018 Okresného súdu Spišská

Nová Ves

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 216,84
€ s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 30.11.2015 do zaplatenia, a to všetko do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho žalobca sa žalobou, doručenou mu 22.3.2018, domáhal od
žalovaného, čím ju odôvodnil (reprodukoval doslovne takmer celý obsah žaloby) a vymenoval skutkové
tvrdenia a listinné dôkazy použité žalobcom ako prostriedky procesného útoku. Po oboznámení sa

s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená 11.5.2015 zmluva o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva), na základe
ktorej mal poskytnúť mu úver 300 €, ktorý sa zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach, pričom splátka
úveru vrátane úrokov bola 10,57 € a splátka podľa Dohody o poskytnutí služby (ďalej len Dohoda) bola
6,86 € mesačne, a teda výška celkovej platby (mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody) bola
17,43 € mesačne. Poplatok za poskytnutie úveru bol 30 €, dátum splatnosti prvej splátky 12.6.2015 a

poslednej splátky 12.5.2018. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) úveru bola uvedená
26,47 %, priemerná hodnota RPMN 34,42 %. Schválená výška revolvingu 300 €, zvýšenie celkovej
výšky úveru po vykonaní revolvingu 300 €, výška mesačnej splátky po revolvingu 10,57 €, výška RPMN
po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 26,47 %. Úverový limit bol uvedený 300 € a celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie
úveru) bola uvedená vo výške 410,52 €. Odplata za poskytnutie služby podľa Dohody bola 246,96 €.

Ročná úroková sadzba úveru 17,41 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu
(t.j. revolving + úroky za celú dobu splácania + poplatok za poskytnutie revolvingu) bola 410,52 €.
Ročná úroková sadzba revolvingu 17,41 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %. Podľa
výpisu z účtu bola 11.5.2015 na účet s menom žalovaného poukázaná platba 270 € a podľa prehľadu
platieb uhradil 53,16 € (18.6.2016 zaplatil splátku 17,30 €, 20.7.2015 17,70 €, 19.8.2015 17,70 € a
27.10.2015 0,46 €). Listom z 25.11.2015 žalobca mu oznámil zosplatnenie úveru. Podľa doručenky

bolo mu oznámenie o zosplatnení doručené 30.11.2015. Listom z 21.12.2015 právny zástupca žalobcu
zaslal mu Pokus o zmier pred začatím súdneho konania. Citoval znenie 8.1. zmluvy a uviedol, čo podľaOznámenia o zosplatnení z 25.11.2015 vyplýva. Ďalej, citujúc znenie § 52, 53 ods.1,2, § 54 ods.1
O. z., platného ku dňu uzavretia zmluvy,§ 1 ods.1,2,§ 2 písm. g/,§ 9 ods.2,§ 11 ods.1 zák.č.129/10
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného k 11.5.2015,§ 544 ods.1,2 O. z. a § 3 vl.nar.č.87/95 Z. z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, uviedol: Zmluvu uzatvorenú medzi
žalobcom a žalovaným právne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa všeobecných ust. § 52 a n. O.
z., ako aj osobitných ust. cit. zák.č.129/10 Z. z. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu
vopred pripravenú žalobcom, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný
pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti

a zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,
pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv.
formulárové zmluvy), čo je zrejmé aj v danej veci. Aj keď žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal
nárok uplatnený žalobou, vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, preskúmal predmetnú
zmluvu z hľadiska, či vyhovuje náležitostiam zák.č.129/10 Z. z. a či neobsahuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Pokiaľ ide o výšku úveru, tak z obsahu zmluvy síce vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý
úver 300 €, avšak z listinných dôkazov - výpisu z účtu a prehľadu platieb je zrejmé, že mu bola reálne
vyplatená iba suma 270 €. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej
výške spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods.2 písm. g/ zák.č.129/10 Z. z. Tento fakt je potrebné posúdiť
v súlade s § 54 ods.2 O. z., uplatňujúc výklad, ktorý je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejší,

tak akoby tento údaj v zmluve absentoval, a preto podľa § 11 ods.1 písm. b./ zák.č.129/10 Z. z. platí,
že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Zo zmluvy je ďalej zrejmé, že žalobca a žalovaný
uzavreli aj Dohodu, ktorej obsah nie je mu známy, nakoľko žalobca ju k žalobe nepredložil. Vzhľadom
„k tomu“, že odplata za službu, ktorá bola predmetom Dohody, mala byť podľa zmluvy splácaná spolu
so splátkami úveru, mal za to, že ide o doplnkovú službu súvisiacu s poskytnutím spotrebiteľského

úveru žalovanému a splátky za uvedenú službu sú tak poplatkami spojenými s úverom, ktoré musia byť
zahrnuté v celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a tiež do výpočtu
RPMN. V zmluve je uvedená RPMN 26,47 %. Je zrejmé, že do výpočtu tejto RPMN boli zahrnuté
len splátky istiny úveru a úrokov. Z predmetnej zmluvy je však zrejmé, že mesačná splátka 17,43 €
zahŕňala splátky istiny úveru, úrokov a splátku podľa Dohody. Splátka podľa Dohody nebola zohľadnená

pri výpočte RPMN, pretože pokiaľ by bola zahrnutá, tak RPMN pri výške úveru 300 € a splátke 17,43 €
v počte 36 by predstavovala 73,46 % (výpočet podľa interaktívnej kalkulačky www.finanza.sk). RPMN
uvedenávzmluvejepretouvedenánesprávne,vneprospechžalovanéhoakospotrebiteľa.Vzhľadomna
uvedené bol toho názoru, že nezohľadnením splátky úveru vyplývajúcej z Dohody došlo k nesprávnemu
určeniu výšky RPMN, ktorá je v zmluve uvádzaná v nižšej hodnote, teda je uvádzaná v neprospech

spotrebiteľa, čo má za následok, že úver je podľa v § 11 ods.1 písm. d/ zák.č.129/10 Z. z. nutné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa zmluvy celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
predstavuje 410,52 €. Uvedená suma pozostáva podľa zmluvy z úveru, úrokov a poplatku za poskytnutie
úveru. Prepočtom výšky mesačnej splátky 17,43 € s počtom splátok 36 je však výsledkom suma
627,48 €, ktorú mal žalovaný za úver uhradiť, preto konštatoval, že výška celkovej čiastky, ktorú musí

dlžník zaplatiť je v zmluve uvedená nesprávne, v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Vzhľadom „k
uvedeným skutočnostiam“, považoval úver poskytnutý žalovanému za úver bezúročný a bez poplatkov
mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver 270 € a žalovaný uhradil mu
celkove 53,16 €. Keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi
vzniklo právo iba na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov, a to 216,84 € (270 € - 53,16 € =

216,84 €) a v prevyšujúcej časti súd zamietol. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému aj nárok
na zmluvnú pokutu (ďalej len pokuta) vo výške 0,04 % denne z dlžnej sumy, a to podľa bodu 8.1
Zmluvy. Zmluva bola vopred pripravená veriteľom a žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť
jej obsah, len zmluvu podpísať v takom znení, ako ju veriteľ vopred pripravil. Podľa § 53 ods.2,3 O.
z., keďže žalobca nepreukázal opak, nepovažoval pokutu za individuálne dojednanú. Nárok na pokutu

patrí iba v prípade, ak táto bola individuálne písomne dojednaná, čo žalobca nepreukázal. Okrem toho
pokuta tak, ako je dojednaná v čl.8 zmluvy je neurčitá, nejasná, pričom priemerný spotrebiteľ musí
poznať rozsah svojho záväzku a to aj v prípade jeho omeškania. Z týchto dôvodov nárok žalobcu na
zaplatenie pokuty zamietol. Zamietol aj žalobcom uplatnené náklady 40,49 € spojené s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky, ktoré boli uplatnené ako odmena za 1 úkon právnej služby - zaslanie pokusu

o zmier pred začatím súdneho konania a režijný paušál za tento úkon. Tento nárok zamietol z dôvodu,
že úkon žalobcu nemal preukázaný, pretože nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by žalovanému bol
skutočnetakýtopokusozmierdoručovaný.Žalobcovibolipriznanéúrokyzomeškaniaod30.11.2015,t.j.
od zosplatnenia úveru, kedy bola určená základná úroková sadzba 0,05 %, a keďže úroky z omeškaniapredstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania 5,05 % ročne. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne po tom,
keď pokuta a úroky z omeškania 0,55 % ročne dosiahnu sumu 300 €. Keďže nárok na zaplatenie pokuty

zamietol, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania. Napokon, citujúc znenie
§ 255 ods.2 a § 262 ods.1,2 CSP, uviedol: O trovách konania rozhodol podľa zásady úspešnosti. Žalobca
sa žalobou domáhal celkove zaplatenia sumy 327,36 €. Jeho žalobe vyhovel čo do sumy 216,84 €,
ktorá predstavuje 66 % žalovanej sumy a jeho úspech. Žaloba bola zamietnutá čo do zaplatenia sumy
110,52 €, ktorá predstavuje 34 % žalovanej istiny a úspech žalovaného. Žalobca mal teda v konaní väčší

úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého procesného úspechu
32 % (66 % úspech žalobcu - 34 % úspech žalovaného = 32 % čistý procesný úspech). O výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Proti rozsudku žalobca podal v zákonnej lehote v časti výrokov II. a III. odvolanie a jeho podanie
odôvodnil nasledovne: I. 1.) Súd uviedol, že uzavretá zmluva obsahuje nesprávny údaj o výške úveru, čo
podľa súdu znamená neuvedenie tejto náležitosti v zmysle zák. a teda bezúročnosť úveru. Nesprávnosť

tohto údaju súd odôvodňuje tým, že kým v zmluve je uvedený údaj 300 €, žalovanému bola vyplatená
len suma 270 €. Popieral závery súdu, nakoľko sú v rozpore s § 2 písm. l) zák.č.129/10 Z. z.
Podľa uvedeného ust. v prípade celkovej výšky úveru ide o súčet všetkých finančných prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pojem „poskytnutie“ (úvodzovky žalobca)
je chápaný širšie, ako predpokladá súd, pretože zahrňuje finančné prostriedky poskytnuté dlžníkovi

akýkoľvek zákonným spôsobom. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej
obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v
hotovosti, na účet a p.), ale každá zák. uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie. Z uvedenej
regulácie vyplýva, že spotrebiteľský úver môže byť poskytnutý vo forme úveru každým spôsobom, ktorý
pripúšťa platné právo - s výnimkou poskytnutia v hotovosti. Čiže, arg. a contrario bezhotovostne, formou

započítania a p. Spotrebiteľské úvery sú často čerpané na účely refinancovania iných úverov, kedy sú
prostriedky z úveru poskytované v prospech spotrebiteľa, ale reálne na účty iných veriteľov či úhradu
iných záväzkov medzi tými istými subjektmi. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len NS SR) Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004) Zmluvu o úvere charakterizuje záväzok veriteľa
poskytnúťvprospechdlžníkapeňažnéprostriedkyvurčitejvýškeazáväzokdlžníkaposkytnúprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky. Naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v
hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných
prostriedkovmôžemaťajformuplneniazáväzkovdlžníkapriamojehoveriteľovivhotovostialebonajeho
účet v peňažnom ústave. Ak by mal platiť záver súdu, potom v prípade refinančných úverov či úverov
použitých na úhradu ceny tovaru alebo služby (kedy na účet spotrebiteľa sa neposkytuje žiadna suma)

by v zmysle záverov súdu nedochádzalo k poskytnutiu úveru, výška úveru by bola 0 € a teda v konečnom
dôsledku by spotrebiteľ získaval plnenie, ktoré formálne je uhradené z úveru, ale žiadny úver by nedostal
a teda by nemal mať ani záväzok ho vrátiť. Žalovanému bol úver poskytnutý tak, že časť z tohto úveru
bola vyplatená v prospech jeho účtu a časť započítaná s poplatkom za poskytnutie úveru. Ak by vyplatil
300 €, žalovaný ako dlžník by musel obratom uhradiť poplatok za poskytnutie úveru 30 € (výsledný stav

by bol 270 €). Započítaním sumy 300 € oproti čiastke 30 € a vyplatením rozdielu je na strane žalovaného
rovnaký stav, ako pri opísanom prípade. Aj to dokumentuje, že záver súdu nie je vecne správny a ani v
súlade s cit. zákonným ust. 2.) Súd ďalej uviedol, že v zmluve je nesprávne určená RPMN, pretože pri
jej výpočte neboli zohľadnené náklady podľa Dohody. Na jednej strane uvádza, že nemal preukázanú
existenciu a platné uzavretie Dohody. Potom je však nepreskúmateľné, z akého zákonného dôvodu

vychádzal z toho, že je daný dôvod na jej zahrnutie do celkových nákladov a teda do výpočtu RPMN.
Tvrdil, že súd vychádzal z nesprávneho výkladu § 2 písm. g) zák.č.129/10 Z. z. (citoval jeho znenie). Z
tohto ust. vyplýva, že do celkových nákladov nepatria notárske poplatky, náklady na doplnkové služby ak
spotrebiteľ zmluvu o nich nemusí spotrebiteľ uzavrieť na to, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho
získal za ponúkaných podmienok. Preukázal, že Dohoda nebola podmienkou pre získanie úveru, teda

súd nemal zákonný dôvod pre to, aby s týmto údajom pri výpočte RPMN uvažoval. Uvedené zákonné
ust. explicitne vylučuje z celkových nákladov tie, ktoré súvisia so službami, ktoré nie sú podmienkou pre
získanie úveru alebo pre jeho získanie za dohodnutých podmienok [„a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver
alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok“ (úvodzovky žalobca) čo a contrario zjavne znamená,

že tam nepatria náklady, najmä poistné, ak spotrebiteľ nemusí navyše uzavrieť zmluvu o doplnkovej
službe). 3.) Namietal rozhodnutie súdu aj v časti zamietajúcej uplatnený nárok na pokutu. Skutočnosť,
že ust. o pokute nie je individuálne dohodnuté nespôsobuje jeho neplatnosť. Jasne a nesporne to
vyplýva z § 53 ods.1 a 2 O. z. (jeho znenie citoval). Podľa uvedeného ust.: a) individuálne dohodnutápodmienka nikdy nie je neprijateľná podmienka, b) individuálne nedohodnutá podmienka je neprijateľná
len vtedy, ak spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Citoval
z nálezu Ústavného súdu ČR vo veci III.ÚS 3725/13 z 10.4.2014 (tzv. kauza bankových poplatkov),

tykajúceho sa otázky predformulovaného znenia zmluvy. Podľa zák. a aj súdnej praxe [napr. rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) vo veci C-34/13 Kušionová vs. Smart Capital) za
neprijateľnú podmienku nepovažujú ust., ktoré odráža obsah zákonného ust. Podľa SD EÚ Čl.1 ods.2
smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú
uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy,

ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ust., čo overiť
prináleží vnútroštátnemu súdu. Pokuta dohodnutá v zmluve zodpovedá § 53b ods.1 O. z. (jeho znenie
citoval) a jeho vykonávacieho predpisu (§ 3a nar.vl.č.87/95 Z. z.; jeho znenie citoval). Vykonávacím
predpisom pre uvedené zákonné ust. bolo nar.vl.č.87/95 Z. z., na ktoré sa, o. i., v žalobe aj poukázalo.
Uvedené ust. a obmedzenia pokuty boli dodržané. Súd rozhodnutie o zamietnutí nároku na pokutu
odôvodnil skutočnosťami, ktoré sú všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné a súčasne ktoré sú v rozpore

s § 53b ods.1 O. z. (ktoré samo o sebe je normou na ochranu spotrebiteľa, čiže postup podľa tohto ust.
niejeanivrozporesochranouspotrebiteľaaaniporušenímzák.).Návrhrozhodnutia.Návrhrozhodnutia
súdu (petit). II. Napádaný rozsudok je nesprávnym rozhodnutím po stránke skutkových zistení a tiež
právnej kvalifikácie a preto odvolanie podával z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP. Navrhol
rozsudok v napádanej časti zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie alebo rozsudok zmeniť a podanej

žalobe vyhovieť aj v časti, v ktorej bola zamietnutá a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Súčasne požadoval priznanie náhrady trov odvolacieho konania [30,97 € vrátane DPH (1 úkon
právnej služby - odvolanie 19,92 € vrátane DPH/16,60 € + 20 % DPH/, režijný paušál 11,05 € vrátane
DPH /9,21 € + 20 % DPH/)].
4. Rozsudok, okrem výroku II. a III., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1

a § 379 CSP), preto nebol vo výroku I. v odvolacom preskúmavaný.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka
výroku II. neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 ods.1 CSP), ani na jeho zmenu (§

388 CSP), lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm.
h) CSP], preto rozsudok vo výroku II. a výroku III., podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP, zrušil a vec vrátil,
podľa § 391 ods.1 CSP, súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi

vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušnéhoprávneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale

nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
8. Na základe skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za
opodstatnené, bol urobený záver, že obidva tieto uplatnené odvolacie dôvody sú dané, lebo skutkové
zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, nemajú v rozsahu, ako na to poukazuje

žalobca, oporu vo vykonanom dokazovaní, a - ako to žalobca v odvolaní podrobne uviedol - súd z
podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach
strán sporu.
9. Súd, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach
strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré sú - ako už bolo uvedené - v celom

rozsahu opodstatnené.
10. Súd neprihliadol na Rozsudok SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s.
proti Kláre Bíroovej, v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm. h) a i) a čl.22 a 23 smernice
EurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.4.2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušení
smernice Rady 87/102/EHS, a z ktorého bolo potrebné vychádzať aj pri aplikácii právnych predpisov,

podľa ktorých vec tiež posúdil.
11. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vychádzať pri rozhodovaní o nárokoch zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere z eurokonformného výkladu príslušných ust. vnútroštátnych právnych predpisov podaného v
uvedenom rozsudku SD EÚ, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vyčerpávajúce odôvodnenie
uznesenia NS SR 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018.

12. Ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení veci pre chybné použitie právnej normy alebo pre jej
chybnú interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú
a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou
odvolacieho súdu takýto komplexne chybný postup naprávať.
13. Súd bude v ďalšom konaní povinný (§ 391 ods.3 CSP) podrobne sa vysporiadať so všetkými

skutočnosťami uvedenými žalobcom počas konania a v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť.
14. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP).
15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.