Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116219349
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116219349.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom
Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 00 807 484, proti žalovaným: 1/ TRITICUM s.r.o., so sídlom Vráble,
Hliníková 373, IČO: 31 424 236, zast. Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom so sídlom Nitra, Bottova 34
a 2/ S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. D. nad F. XXX, zast. JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom so

sídlom Bratislava, Miletičova 23, o zaplatenie 4.834,81 eura s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a
žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 11. 2017 č. k. 16C/363/2016-73
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby voči žalovanému v 1. rade, rozsudok súdu prvej inštancie
vo výrokoch (II. a IV.) vo vzťahu k žalovanému v 1. rade z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi voči žalovanému v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov
konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade p o t v r d z u j e (výrok III.).

IV. Žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol (výrok I.)
a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4834,81 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 2. rade priznal proti žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.) a žalobcovi priznal proti žalovanému v 1. rade náhradu
trov konania v rozsahu100 % (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 238 ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení (ďalej len ZoSP), § 420 ods. 2, § 441 Občianskeho zákonníka, § 15 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
znení neskorších predpisov (ďalej len ZoPZP). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 09.
05. 2002 o 13.10 hod. došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný v 2. rade, keď nesprávnou

technikoujazdyprešieldoprotismeru,kdesazrazilsprotiidúcimvozidlomapoškodenémuD.K.spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami. Porušenie dôležitej povinnosti uloženej žalovanému v 2.
rade zákonom (§ 14 ods. 5 písm. c) zákona č. 315/1996 Z. z.) a jeho zavinenie mal za preukázané
rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 2T/147/03/121 zo dňa 27. 02. 2004 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 1To/25/2004 zo dňa 18. 01. 2005, čo nebolo medzi stranami ani sporné.
Za nespornú považoval skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol v čase dopravnej nehody zamestnanom

žalovaného v 1. rade a plnil svoje pracovné úlohy podľa príkazov a pokynov žalovaného v 1. rade.
Žalobca si uplatnil nárok v zmysle § 238 ods. ZoSP, ktorý považoval za samostatný regresný nárok,ktorý má vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody povahu špeciálneho
ustanovenia. Nárok žalobcu proti žalovanému v 2. rade považoval za nedôvodný, nakoľko žalovaný v 2.
rade v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je nositeľom právnej povinnosti, a preto v spore

nie je pasívne legitimovaný. Dôvodil, že v zmysle uvedeného ustanovenia sa škoda, ktorú žalovaný v
2. rade spôsobil, považuje za škodu spôsobenú právnickou osobou, ktorá ho zamestnávala, teda za
škodu žalobcu zodpovedá zamestnávateľ žalovaného v 2. rade a sám žalovaný v 2. rade za škodu
nezodpovedá, čím však nie sú dotknuté ustanovenia o jeho zodpovednosti podľa pracovnoprávnych
prepisov. Žalobu voči žalovanému v 2. rade preto zamietol. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade považoval

žalobu za dôvodnú v plnom rozsahu, nakoľko ustanovenie § 238 ods. 1 ZoSP zakladá regresný
nárok žalobcu proti tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Poskytnutím
dávok dôchodkového zabezpečenia, na ktoré vznikol poškodenému nárok, v dôsledku zavineného
protiprávneho konania tretích osôb, vznikla žalobcovi majetková ujma, ktorú žalobca v konaní riadne
preukázal, čo strany ani nerozporovali. Žalovaný v 1. rade v konaní namietol svoju pasívnu legitimáciu,
keď mal za to, že vo veci by mala byť pasívne legitimovanou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna

Insurance Group, s ktorou mal žalovaný v 1. rade uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to podľa ustanovení § 4 ods. 3
v spojení s § 15 ZoPZP. Predmetnú poisťovňu žalovaný v 1. rade vyzval na vstup do konania podľa §
86 CSP, poisťovňa do konania nevstúpila. Námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade
nepovažoval za dôvodnú, nakoľko žalovaný v 1. rade je zodpovedný v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho

zákonníka za škodu, keďže táto bol spôsobená jeho zamestnancom, ktorý v čase keď došlo k dopravnej
nehode plnil jeho pokyny. Dodal, že v zmysle § 15 ZoPZP je žalobca oprávnený, nie však povinný,
uplatniť svoj nárok priamo proti poisťovateľovi, a preto je v jej dispozícii uplatniť si nárok, či už proti
tretej osobe, alebo priamo proti jej poisťovateľovi. Naviac zo žiadosti o splnenie povinnosti nahradiť
škodu zo dňa 31. 08. 2015 adresovanej žalovanému v 2. rade mal preukázané, že žalobca vyzval aj

priamo poisťovateľa na plnenie, no tento ho odmietol uhradiť, preto priamo žalovaný v 1. rade musí svoj
nárok z uzatvorenej poistnej zmluvy uplatniť proti poisťovateľovi. V závere rozhodnutia sa zaoberal aj
otázkou spoluzavinenia poškodeného, ktorému boli vyplatené dávky invalidného poistenia, t.j. tým, či
mal na vzniku dopravnej nehody podiel aj samotný poškodený, ktorá skutočnosť je významná pre pomer
náhrady škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka, no spoluzavinenie poškodeného na dopravnej

nehode nevzhliadol, vychádzajúc z trestného rozsudku, ktorý konštatoval, že poškodený šiel vo svojom
jazdnom pruhu, povolenou rýchlosťou a zrážke sa snažil zabrániť.

3. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP") a v konaní úspešnému

žalovanému v 2. rade priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalobcovi, ktorý
mal proti žalovanému v 1. rade plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% .

4. Proti výroku II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 1. rade domáhajúc sa
v týchto častiach jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho

zmeny a zamietnutia žaloby a priznania mu náhrady trov konania. Argumentoval, že v predmetnej veci
sa súd prvej inštancie nesprávne právne vysporiadal s otázkou pasívnej legitimácie. Prezentoval názor,
že pasívne legitimovaným vo veci je poisťovateľ povinného zmluvného poistenia, pretože v zmysle ust.
§ 4 ods. 2 písm. a) a ods. 3 v spojení s ust. § 15 ZoPZP účinného v čase vzniku dopravnej nehody
bol poisťovateľ povinný uhradiť škodu, ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou žalovaného v 2.

rade. V danom prípade škodu nahradil žalobca a jej úhradou sa dostal do pozície poškodeného, pretože
plnením nemocenského poistenia mu vznikla škoda, keď dávky nemocenského poistenia poskytol.
Akcentoval, že poškodeným v konaní tak nie je osoba, ktorá utrpela zranenie pri dopravnej nehode, ale
práve žalobca, poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/19/2008
z 21. 01. 2009. Tvrdil, že nemá žiadnu mieru spoluzavinenia na vzniku nároku na poskytovanie dávok a

ani na skutočnosti, že jeho zamestnanec spôsobil dopravnú nehodu, ktorá bola príčinou vzniku nároku
na poskytnutie dávok, z ktorého dôvodu nemožno aplikovať objektívnu zodpovednosť vo vzťahu k nemu.

5. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca namietajúc uloženie mu
povinnosti nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v celom rozsahu z dôvodu, že žaloba bola voči

nemu zamietnutá. Žiadal zmeniť napadnutý výrok a uložiť povinnosť žalovanému v 1. rade zaplatiť trovy
konania žalovanému v 2. rade v rozsahu 100%. Poukázal na to, že v žalobe navrhoval alternatívny
petit, ktorým žiadal zaviazať v prípade preukázania liberačných dôvodov jedného žalovaného k úhrade
žalovaného nároku druhého žalovaného. Keďže súd rozsudkom rozhodol v neprospech žalovaného v 1.rade, ako strana plne neúspešná, žalovaný v l. rade bol povinný nahradiť trovy konania nielen žalobcovi,
ale i žalovanému v 2. rade.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a
výroky I., II. a IV. napadnutého rozsudku navrhol potvrdiť.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade písomným podaním, v ktorom žiadal napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam a správne vo veci rozhodol, považujúc nárok žalobcu voči nemu za
nedôvodný. Mal za to, že v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je nositeľom
právnej povinnosti, a teda v spore nie je pasívne legitimovaný, pretože škoda, ktorú spôsobil sa považuje
za škodu spôsobenú právnickou osobou, ktorá ho zamestnávala. Vo vzťahu k námietkam žalobcu
ohľadne jeho povinnosti nahradiť mu trovy konania uviedol, že nárok na náhradu trov konania má strana
sporuvočiprotistrane,pričomžaloba žalobcubolavočinemu vcelomrozsahuzamietnutá,pretomáako

plne úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Zvýraznil, že v danom prípade
sa žalobca domáhal rovnakého plnenia voči dvom rôznym subjektom, pričom z opatrnosti zažaloval
obidvoch. V dôsledku uplatnenia nároku voči dvom rôznym subjektom vzniklo v predmetnom spore
procesné spoločenstvo na strane žalovaných, ktorí nie sú zaviazaní spoločne a nerozdielne vo vzťahu
k meritórnemu nároku. Súd tak nemohol uložiť povinnosť nahradiť jeho trovy konania žalovanému v 1.

rade.

8. Žalobca podaním zo dňa 28. 05. 2018 zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že poisťovňa
žalovaného dňa 04. 05. 2018 uhradila celú žalovanú sumu ako náhradu škody za vyplatené dôchodkové
dávky D. K. za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014.

9. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zobral svoje odvolanie voči II. a IV. výroku
nepadnutého rozsudku späť v celom rozsahu, nakoľko poisťovateľ povinného zmluvného poistenia
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého mal poistené predmetné motorové
vozidlo, uhradil po podaní jeho odvolania žalovanú istinu v plnej výške. K odvolaniu žalobcu uviedol, že

z jeho odvolania nie je zrejmé, v akom rozsahu žalobca napáda predmetný rozsudok a odvolanie nie
je odôvodnené, nakoľko v ňom nie sú uvedené dôvody, pre ktoré odvolateľ považuje rozhodnutie súdu
za nesprávne. Zvýraznil, že žalobu podal žalobca voči žalovanému v 1. rade a voči žalovanému v 2.
rade, čím určil okruh strán sporu a spor medzi žalovanými navzájom neexistoval a ani neexistuje, preto
okruh žalovaných nemohol ovplyvniť. Žalobca nemal úspech v konaní vo vzťahu k žalovanému v 2.

rade, preto je zákonný a vecne správny III. výrok napadnutého rozsudku a nie je možné zaviazať ho na
náhradu trov konania žalovaného v 2. rade. Dodal, že strany sporu na strane žalovaných nepredstavujú
nerozlučné spoločenstvo strán sporu, ale jedná sa o samostatné strany sporu na strane žalovaných.

10. Žalovaný v 1. rade na výzvu odvolacieho súdu písomným podaním došlým dňa 19. 03. 2018 oznámil,

že súhlasí so späťvzatím žaloby.

11. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

12. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žalobypripustí,odvolacísúdzrušírozhodnutiesúduprvejinštancieakonaniezastaví(§370ods.2CSP).

13. Vyššie citovaná zákonná úprava rešpektuje žalobcu ako dominus litis, keď disponovať s predmetom
sporu môže nielen tým, že podá žalobu na jeho začatie v zmysle § 131 CSP, ale aj tým, že podanú žalobu

môže vziať späť (sčasti alebo celkom) a to nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.
Späťvzatie žaloby je procesným úkonom žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa vo veci
nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom
inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná nesúhlasom protistrany so zastavením konania z vážnych

dôvodov, ktorých existenciu a dôkazné bremeno na jej preukázanie zaťažuje protistranu.

14. V preskúmavanej veci bola žaloba žalobcom vzatá späť v čase, keď už súd prvej inštancie rozhodol
vo veci samej napadnutým rozsudkom. Tento však pre absenciu odvolania subjektov oprávnených podaťodvolanie (žalobca, žalovaný v 2. rade) v zákonnej lehote tak nadobudol právoplatnosť vo výroku I.,
ktorým bola žaloba žalobcu voči žalovanému v 2. rade zamietnutá. V tomto smere je významné, že
žalovaní v 1. a 2. rade tvorili v danej veci samostatné procesné spoločenstvo v zmysle § 76 CSP, v

ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý konal sám za seba, pričom k účinnému doručeniu
rozsudku žalobcovi došlo dňa 21.11.2017, žalovanému v 2. rade dňa 24.11.2017 a k späťvzatiu žaloby
až podaním žalobcu zo dňa 28.05.2018. Rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť len
vo výrokoch II., III. a IV. v dôsledku odvolania žalobcu a žalovaného v 1. rade, a preto späťvzatie žaloby
žalobcom mohlo byť účinné len vo vzťahu k žalovanému v l. rade. Za situácie, že žalovaný v 1. rade

vyjadril súhlas s týmto späťvzatím žaloby, bol tak daný dôvod pre postup podľa § 370 ods. 1, 2 CSP
s ohľadom na účinné späťvzatie žaloby žalobcom, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho
vôli. Odvolací súd preto späťvzatie žaloby voči žalovanému v 1. rade pripustil, napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch (II. a IV.) vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zrušil a konanie zastavil.

15. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP

tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade, keď žalovaný v
1. rade z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Procesné zavinenie žalovaného v 1. rade
na zastavení konania odvolací súd vzhliadol v skutočnosti, že po vydaní napadnutého rozsudku bola
uhradená pohľadávka, na zaplatenie ktorej bol napadnutým rozsudkom zaviazaný žalovaný v 1. rade.
O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne prvoinštančný súd samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Následne odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým
bol žalovanému v 2. rade priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% voči
žalobcovi a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§

359, § 362 ods. 1 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti tomuto výroku
nie je dôvodné.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Rozhodovanie o náhrade trov konania je založené na zásade zodpovednosti za výsledok
občianskoprávneho sporového konania. Základným merítkom pre nárok na náhradu trov je tak miera
úspechu v spore a tento treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu v zmysle procesného
výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane sporu znamená stav, pri ktorom súd v plnom

rozsahu vyhovie jej žalobe (návrhu) vo veci a vydá rozhodnutie v súlade s navrhovaným petitom. Pokiaľ
strana sporu má plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na
účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva.

19. V súdenej veci okruh strán sporu určil žalobca v podanej žalobe, kde na strane pasívne

legitimovaných subjektov označil žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, pričom na strane
žalovaných sa jedná o samostatné procesné spoločenstvo. S ohľadom na uvedené bolo potrebné
prihliadať na pomer účastníctva vo veci samostatne u každého zo žalovaných. V predmetnom spore bol
bezpochyby úspešnou stranou žalovaný v 2. rade v plnom rozsahu, pretože žaloba bola voči nemu v
plnom rozsahu zamietnutá. Odvolací súd dodáva, že úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej

žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo o veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vtedy, ak
sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa žalobe vyhovelo v plnom
rozsahu. Žalovaný má plný úspech vo veci, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Vo
svetle uvedeného preto súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne postupoval
a v intenciách § 255 ods. 1 CSP priznal v konaní plne úspešnému žalovanému v 2. rade právo na

náhradu trov konania voči žalobcovi.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III.,
ktorým bol žalovanému v 2. rade priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
100% voči žalobcovi, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trovodvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 1 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).