Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. apríl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419010050
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1419010050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. S. P. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

S. P., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, adresa na doručovanie
Bratislava, Z. H.. X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu dcéry K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Bratislava -Lamač, prechodne bez prihlásenia K. XX, C., vyplývajúcej mu z ustanovenia §
62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, deklarovanej mu i rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 09.06.2016, č.k. 13P 227/2015-96, právoplatným dňa 25.05.2017

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 25.04.2017 č.k. 11CoP 498/2016-131, ktorým
bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry K. sumou 150,-€ mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky Ľ. P., si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplní od augusta 2016 vrátane až
doposiaľ, s výnimkou mesiaca jún 2017, kedy uhradil sumu 200,-€, s výnimkou mesiacov september,
október a november 2017, kedy uhradil v každom mesiaci sumu 50,-€, s výnimkou mesiaca december
2017, kedy uhradil sumu 100,-€, s výnimkou mesiacov január, február, marec, apríl, jún a júl 2018,
kedy uhradil v každom mesiaci sumu 50,-€, s výnimkou mesiaca september 2018, kedy uhradil sumu
60,-€, s výnimkou mesiacov október, november a december 2018, kedy uhradil v každom mesiaci

sumu 50,-€, pričom výška výživného za obdobie od augusta 2016 do 25.05.2017, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.06.2016, č.k. 13P 227/2015-96bola
určená posúdením predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku vo výške 150,-€ mesačne,
čím mu za uvedené obdobie vznikol voči matke oprávnenej Ľ. P. dlh na výživnom v sume 3840,-
€, pričom v rozhodnom období nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR
nepoberal dávku v hmotnej núdzi a ani žiadne iné sociálne dávky vyplácané z ÚPSVaR, nepoberal dávky
v nezamestnanosti, nemocenské dávky, je evidovaný na Daňovom úrade Bratislava ako fyzická osoba

od 09.05.1994, bol registrovaný v živnostenskom registri ako podnikateľský subjekt S. P. - P. + P. K. Z. S.
M. XX, Bratislava v období od 01.06.1994 do 23.04.2004 a pracoval ako zamestnanec, príp. na základe
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v spoločnosti SZMEK R., s.r.o.,

teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona.
Za to sa

odsudzuje
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. S. P. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom svedkyne Ľ. P., oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný S. P. uviedol, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku. Uviedol, že voči jeho

maloletej dcére K. P. mu bola určená vyživovacia povinnosť o výške 150,-eur mesačne vopred k rukám
matky dieťaťa. Výživné platí podľa svojich finančných možností, nemôže si nájsť trvalé zamestnanie,
lebo má veľa exekúcií. Pracuje brigádnicky a zarobí 400-500,-eur mesačne. Okrem platenia výživného
bol s dcérou v Nemecku, zaplatil jej aj sústredenie a platil aj spoločné dlhy, ktoré mal s matkou maloletej.
V rozhodnom období nebol vedený na úrade práce, nepoberal dávky v hmotnej núdzi.

Svedkyňa Ľ. P. uviedla, že obžalovaný bol zaviazaný k plateniu výživného na ich spoločnú dcéru Simonu
vo výške 150,-eur mesačne. Túto vyživovaciu povinnosť si riadne neplní od augusta 2016. V rozhodnom
období jej uhradil na dcéru výživné v roku 2017 v sume 450,-eur a v roku 2018 v sume 510,-eur. Do
uhradeného výživného zahrnula aj čiastku, ktorú obžalovaný zaplatil ako úhradu sústredenia pre dcéru.

Je pravdou, že bol s dcérou v Nemecku, ale nebola dohoda, že by si mohol náklady na cestu započítať
ako výživné. Dcéra vykonáva modernú gymnastiku, náklady na dcéru má cca 200-300,-eur mesačne.
Je pravdou, že v minulosti mali s obžalovaným dlhy, ona mala tri roky kvôli tomu na seba exekúciu po
80,-eur. Nevie o žiadnej dohode s obžalovaným, že tento mohol platiť
výživné len 50,-eur a platiť svoje dlhy. Neplatenie výživného obžalovaným na dcére nezanechalo trvalo

nepriaznivé následky.

Z listinných dôkazov súd oboznámil doklady o platení výživného obžalovaným z ktorých vyplýva, že
obžalovaný v žalovanom období uhradil výživné na dcéru K. v mesiacoch jún 2017, kedy uhradil sumu
200,-€, september, október a november 2017, kedy uhradil v každom mesiaci sumu 50,-€, december

2017, kedy uhradil sumu 100,-€, január, február, marec, apríl, jún a júl 2018, kedy uhradil v každom
mesiaci sumu 50,-€, september 2018, kedy uhradil sumu 60,-€, október, november a december 2018,
kedy uhradil v každom mesiaci sumu 50,-€.
Z rodného listu maloletej K. vyplýva, že obžalovaný je otcom maloletej a z potvrdenia o návšteve školy
maloletou vyplýva, že táto ešte navštevuje školu.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV 13P/227/2015 zo dna 09.06.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp..zn. 11CoP/498/2016, zo dňa 25.04.2017 vyplýva, že obžalovaný bol
zaviazaný k plateniu výživného na dcéru Simonu v sume 150,-eur mesačne vopred k rukám matky
dieťaťa.
Zo správ úradu práce, sociálnej poisťovne, daňového úradu, správ zamestnávateľov vyplýva, že

obžalovaný v rozhodnom období nebol vedený na úrade práce ako nezamestnaný ani ako uchádzač
o zamestnanie, pracoval ako dohodár nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti a nepoberal ani
nemocenské dávky.
Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti tri krát súdne trestaný
pre úverové podvody, z toho jeden krát sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Žalovaný skutok

spáchal obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 2T/29/16. Tri krát bol postihnutý za spáchanie priestupku.

V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po ich
vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním

naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.3 písm. b/ Trestného zákona vo forme nepriameho úmyslu, ktorý spáchal tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na svoju obranu nič relevantné neuviedol. Obžalovaný v rozhodnom období pracoval s
príjmom dostatočným na to, aby mohol výživné uhrádzať riadne a včas. Pokiaľ mu na platenie výživného
nepostačoval príjem z jedného pracovného pomeru, nič mu nebránilo v tom, aby pracoval na viac
úväzkov, aby dosiahol taký zárobok, aby mohol výživné platiť. To, že obžalovaný si v minulosti narobil
dlhy, okrem iného aj z páchania trestnej činnosti, a je voči nemu vedených viac exekúcií je to vinou

obžalovaného. Nemožno z toho odôvodňovať to, že tento nemusí platiť výživné na svoju dcéru tak, ako
bol k tomu zaviazaný súdom. Platenie výživného je zákonná dávka a nemôže sa jej obžalovaný zbaviť
poukazom na svoje dlhy z minulosti.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný mal za obdobie od augusta 2016 do vyhlásenia
rozsudku zaplatiť výživné na svoju céru Simonu vo výške 4.800-eur. v rozhodnom žalovanom období
obžalovaný uhradil výživné v sume 960,-eur. Vznikol mu teda dlh na výživnom ku dňu vyhlásenia

rozsudku vo výške 3.840,-eur.
Tento zistený skutkový stav potvrdila aj svedkyňa Ľ. P. a skutkový stav bol aj potvrdený oboznámenými
listinnými dôkazmi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť
na svoju dcéru K..

Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa prečinu zanedbania povinnej výživy dopustí
ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť
vyživovať alebo zaopatrovať iného a čin spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného

činu po dlhší čas.
Podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim
konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený.

Nakoľko vina obžalovaného zo žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná, mimo akúkoľvek
pochybnosť, uznal ho súd vinným zo žalovaného trestného činu v plnom rozsahu.

Súdpriukladanídruhuavýmerytrestuobžalovanémuvychádzalzozákonomstanovenejtrestnejsadzby
pri tomto trestnom čine, ktorá je od 1 do 5 rokov pri treste odňatia slobody.

Súd v konaní obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa §
36 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanému.
To, že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m/ Trestného zákona.
Pri prevahe priťažujúcich okolností súd použil sprísňovacie ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona a

zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Tak mohol súd obžalovanému ukladať trest odňatia
slobody vo výmere od 2 rokov 4 mesiacov do 5 rokov.
Súduložilobžalovanému primeranýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní32mesiacov.Nakoľko
žalovaný trestný čin spáchal obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v
inej trestnej veci, neprichádzalo do úvahy ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody.

Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zo zákona ho súd zaradil pre výkon uloženého trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Takto uložený trest je plne v súlade so zákonom a mal zabezpečiť dostatočnú svoju výchovnú aj
ochrannú funkciu ako to má na mysli Trestný zákon.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave.