Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117205785
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117205785.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom
U. XX, XXX XX V., proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpenej
spoločnosťou: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246

863, o zaplatenie sumy 2.059,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného
súdu Žilina č.k. 27Csp/43/2017-79 zo dňa 11.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 27Csp/43/2017-79 zo dňa 11. 07. 2018 vo výroku
II. o trovách konania m e n í tak, že žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti (t.j. vo výrokoch I. III. IV.z o s t á v a uznesenie Okresného súdu Žilina č.k.
27Csp/43/2017-79 zo dňa 11. 07. 2018 nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 145 od. 1 CSP konanie zastavil (výrok I.)

a žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov konania (výrok II.). Zároveň vrátil žalobcovi súdny
poplatok za návrh v sume 116,80 Eur (výrok III.) a upravil Slovenskú poštu, a.s., prevádzkovateľa
systému, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby po právoplatnosti uznesenia vrátil žalobcovi
súdny poplatok za návrh v sume 116,80 Eur (výrok IV.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom (žalobou) podaným súdu dňa
16.02.2017 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 2.059,93 Eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 25.06.2018 vzal žalobca žalobu v
celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu a žiadal, aby súd konanie zastavil s tým, že v súvislosti s týmto
dispozitívnym úkonom si proti procesnej protistrane náhradu trov konania neuplatnil. Prvoinštančný súd
po zistení, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 145 CSP, konanie
zastavil.
3. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou § 256 ods. 1, § 257 CSP tak, že

žiadnej zo sporových strán ich náhradu nepriznal - žalobca trovy konania nežiadal priznať a zároveň
konštatoval, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.
4. O vrátení kráteného súdneho poplatku rozhodol okresný súd podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

5. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná,

ktorá sa domáhala jeho zmeny vo výroku o trovách konania (výrok II.) tak, že súd prizná žalovanej voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.6. Nesúhlasila s tvrdením okresného súdu o tom, že žalovanej sporovej strane v konaní nevznikli žiadne
trovy. Žalovanej totiž v priebehu konania vznikli trovy konania v podobe trov právneho zastúpenia za
úkony právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ vyjadrenie k žalobe). Žalobca

v danom prípade zobral žaloby späť bez uvedenia dôvodu, teda procesne zavinil zastavenie konania,
na základe čoho mal prvoinštančný súd priznať žalovanej v zmysle § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej, ktoré mu bol doručené podľa § 373 ods. 3 CSP, nevyjadril. Ďalšie

podania v rámci odvolacieho konania neboli súdu doručené.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie v napadnutom výroku II. o trovách konania v zmysle § 388 CSP zmenil
spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

9. Základnými zásadami premietajúcimi sa v rozhodovaní súdu o trovách konania sú zásada
úspechu v konaní podľa § 255 CSP a zásada zavinenia na zastavení konania upravená v § 256 CSP.
Vo výnimočných prípadoch môže okresný súd rozhodnúť o trovách konania tak, že sporovým stranám
náhradu trov konania neprizná (§ 257 CSP).

10. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku ako
esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho
základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti
za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je

povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech
sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo o veci samej. Plný úspech v
spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho
rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade

žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom
rozsahu. O plný úspech žalovanej strany sporu sa jedná naopak v tom prípade, keď je žaloba žalobcu
v celom rozsahu zamietnutá.

11. Ďalšou zásadou premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania je zásada zavinenia na

zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP a z neho vyplývajúcej zásady, že ak niektorá zo strán
sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť, je povinná nahradiť trovy konania protistrane. Zavinenie
môžeexistovaťnastranežalobcuajnastranežalovaného.Nastranežalobcuexistujenapríkladvtedy,ak
podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka
rei iudicate alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak

vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania a podobne. Na
strane žalovaného ide o zavinenie na zastavení konania napr. v prípade, že žalovaný splnil žalobou
uplatnený nárok po začatí konania vo veci. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady
náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenú v ust. § 255 ods. 1 CSP.
Zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie

tejto zodpovednosti za zavinenie sú tie, ktoré nastali po začatí konania.

12. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade

trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje dopopredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z
dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch
súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj

subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania
úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

14. Ako už bolo uvedené vyššie, Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť

súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov k ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktorého
účel a podmienky sú v podstate totožné s aktuálne účinným ustanovením § 257 CSP.

15. Okresný súd v danom prípade nepostupoval správne, keď z dôvodu, že žalobca si náhradu
trov konania neuplatnil, so súčasným konštatovaním, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli,

žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal. Aj keď je z odôvodnenia napadnutého
uznesenia zrejmé, že okresný súd v takto zistenom stave videl dôvody pre aplikáciu § 257 CSP (citácia
predmetného ustanovenia v odseku 8. napadnutého uznesenia), odvolací súd sa s týmto názorom
prvoinštančného súdu nestotožnil. S prihliadnutím na argumentáciu uvedenú v bodoch 12. až 14. tohto
rozhodnutia je zrejmé, že v prejednávanom prípade dôvody, ktoré viedli okresný súd k aplikácii § 257

CSP nenesú známky výnimočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho aplikáciu. Naviac z obsahu spisového
materiálu vyplýva, nesprávnosť záveru prvoinštančného súdu o tom, že žalovanej, (ktorá bola v konaní
zastúpená advokátom), v tomto konaní nevznikli žiadne trovy.

16. V prejednávanej veci došlo k zastaveniu konania, na základe čoho bolo nevyhnutné o nároku na

náhradu trov konania rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 CSP. Keďže je bez
akýchkoľvek pochybností zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v danom prípade na
základe späťvzatia žaloby vykonaného žalobcom, ktorý svoj dispozitívny úkon nijako neodôvodnil, je
nepochybné, že zavinenie na zastavení konania nesie práve žalobca. Žalovanej preto vznikol voči
žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd z m e n i l rozhodnutie súdu prvej inštancie
o trovách konania spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

18. Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním), t.j. vo výrokoch I., III. a IV. zostalo uznesenie okresného

nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na ich
náhradu v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaná mala v tomto štádiu konania plný úspech.

20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).