Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoPv/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117205370
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117205370.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci
žalobcov 1/ TATRAGRATE s.r.o., 094 31 Hanušovce nad Topľou, Širiava 460/25, IČO: 45 399 841, a
2/ SLAVIA GRATINGS, s.r.o., 080 01 Prešov, Ku Surdoku 8484, IČO: 45 236 054, zastúpených JUDr.
Martinom Šaffom, advokátom, 093 01 Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 2729/10, IČO: 42 381 631, proti
žalovanému V.. Y. T., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom XXX XX S., N. XXXX/XX, o určenie vlastníctva
k ochranným známkam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
10CbPv/5/2017-166 zo dňa 27. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10CbPv/5/2017-166 zo dňa 27. marca 2018
potvrdzuje.

II. Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom určil, že žalobca 1/ je majiteľom ochranných
známok zapísaných v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky
- č. XXXXXX „C. slovnej čiernobielej, zapísanej dňa 11. mája 2011,

- č. XXXXXX „C. X.", kombinovanej farebnej, zapísanej dňa 16. septembra 2011,
- č. XXXXXX „B. X.", slovnej čiernobielej, zapísanej dňa 11. mája 2011,
- č. XXXXXX „B. X. C. X." kombinovanej farebnej, zapísanej dňa 16. septembra 2011 a rozhodol, že
žalobcovia 1/, 2/ majú právo na plnú náhradu trov konania od žalovaného.

2. Žalobcovia podanou žalobou navrhli, aby súd rozhodol o určení vlastníckeho práva žalobcu 1/ k vyššie
uvedeným ochranným známkam, ktoré získal žalovaný dňa 09.12.2013 na základe Zmluvy o prevode

ochrannej známky uzatvorenej so žalobcom 1/ ako ich pôvodným majiteľom za kúpnu cenu 1,- Eur.
Zmluvu o prevode za žalobcu 1/ podpísala jedna z konateľov V.. V. V., manželka žalovaného, ktorý
bol v čase uzatvorenia zmluvy tiež konateľom žalobcu 1/, pričom zároveň boli obaja jeho menšinovými
spoločníkmi.

3. Žalobcovia tvrdili, že Zmluva o prevode ochranných známok odporuje zákonu a prieči sa dobrým
mravom, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Žalobca 1/ vlastní

technológiu a disponuje materiálnym vybavením na výrobu kompozitných materiálov (roštov) zo živice
a skleneného vlákna, ktorú prenajíma žalobcovi 2/ za účelom výroby a predaja týchto materiálov,
nakoľko žalobca 2/ disponuje know - how a aj kvalifikovanými pracovníkmi. Uviedli, že manželia V..
V. V. a V.. Y. T. (žalovaný) vlastnia v oboch spoločnostiach obchodné podiely, ktoré zodpovedajú49% vkladov na základnom imaní, väčšinový podiel 51% vkladov na základnom imaní patrí X. B.
K., ktorý je (rovnako ako jeho manželka) tiež konateľom týchto spoločností. Žalobcovia tvrdili, že
žalovanýajehomanželkabezvedomostiväčšinovéhospolumajiteľaaostatnýchkonateľovpreviedlitieto

ochranné známky do vlastníctva žalovaného zrejme v úmysle pod ich označením vykonávať rovnakú
podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene a na vlastný účet. Po tom, čo žalovaný, jeho manželka a
syn Y. V. boli dňa 07.08.2014 odvolaní z funkcie konateľov žalobcov, žalovaný odmietol odovzdať
projektovú dokumentáciu výrobného podniku aj firemnú dokumentáciu a začal s výstavbou obdobného
výrobného závodu. Konanie žalovaného 1/ a jeho manželky podľa žalobcov jednoznačne preukazuje

úmysel žalovaného a jeho manželky poškodiť spoločnosti, v ktorých boli konateľmi a mali ochraňovať
ich záujmy, čím porušili povinnosti uvedené v § 135a Obchodného zákonníka. Ich konanie je podľa
žalobcov v rozpore aj s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v súvislosti s
uzavretím vyššie uvedenej zmluvy poukazovali aj na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
zastupovaťinéhonemôžeten,ktoréhozáujmysúvrozporesozáujmamizastúpeného.Žalobcoviatvrdili,
že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe má aj žalobca 2/ z dôvodu odvodených práv (licencie)

žalobcu 2/ k predmetným ochranným známkam.

4. Žalovaný splnomocnil na zastupovanie v konaní advokátsku kanceláriu GRABAN, TORMA &
PARTNERS s.r.o., ktorá sa v zastúpení žalovaného vyjadrila k žalobe a žiadala, aby ju súd ako
nedôvodnú zamietol. Žalovaný namietal, že Zmluva o prevode ochrannej známky obsahuje všetky

podstatné náležitosti a neodporuje zákonu, žalobcovia nepreukázali neplatnosť právneho úkonu. Tvrdil,
že z hľadiska platnosti právneho úkonu nemá spravidla pohnútka na realizáciu právneho úkonu právny
význam. Namietal tiež, že zákaz zastupovania zástupcom v prípade stretu záujmov podľa § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na vzťah konateľa k obchodnej spoločnosti, Obchodný
zákonník upravuje zastúpenie právnickej osoby v § 13 - § 16, zastúpenie je odlišné od konania

štatutárneho orgánu. Konateľka žalobcov V.. V. bola oprávnená robiť právne úkony za spoločnosť vo
všetkých veciach, pričom konanie konateľa spoločnosti je priamo konaním spoločnosti. Namietal tiež,
že súčasný spoločník a konateľ žalobcu K. vedel o prevode týchto ochranných známok a bol s nimi
stotožnený. Žalovaný tiež tvrdil, že na obchodnoprávne vzťahy nie je možné aplikovať úpravu § 39
Občianskeho zákonníka, na tieto platia špecifické zásady poctivého obchodného styku v zmysle § 265

Obchodného zákonníka, jeho porušenie však nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, nakoľko pri
rozpore so zásadou poctivého obchodného styku sa predpokladá ochrana práv prostredníctvom žaloby
na plnenie. Žalobcovia podľa žalovaného nemajú preto naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Vec rozhodol na

pojednávaní dňa 27.03.1018 v neprítomnosti žalovaného, ktorý nepožiadal o ospravedlnenie svojej
neúčasti a o odročenie pojednávania. Žalovaný si ani nezvolil advokáta na zastupovanie, napriek tomu,
že súd ho písomne poučil o povinnosti zastúpenia advokátom v zmysle § 90 ods. 1 CSP a vyzval ho,
aby si v lehote 15 dní od doručenia výzvy zvolil advokáta na zastupovanie (žalovaný výzvu prevzal dňa
15.01.2018) potom, čo právny zástupca, ktorý zastupoval žalovaného pri podaní vyjadrenia k žalobe

dňa 22.12.2017 oznámil súdu ukončenie zastupovania žalovaného.

6. Výpismi z registra ochranných známok mal súd preukázané aktuálne vlastníctvo predmetných
ochranných známok žalovaným. S poukazom na § 137 písm. c) CSP súd naliehavý právny záujem
žalobcu 1/ na požadovanom určení vidí v tom, že inak sa nemôže domôcť opätovného získania

vlastníckych práv k predmetným ochranným známkam, pričom súd v tomto konaní posudzuje neplatnosť
zmluvy o ich prevode. Naliehavý právny záujem žalobcu 2/ a jeho aktívna vecná legitimácia v konaní
vyplýva z nespochybneného tvrdenia, že žalobca 2/ disponoval odvodenými právami k predmetným
ochranným známkam a vyrába produkty chránené týmito ochrannými známkami.

7. Pri zhodnotení skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie poukázal na
úpravu § 1 ods. 1 a 2, § 135a) Obchodného zákonníka a § 22 ods. 1 a 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.

8. Z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že zmluvu o prevode ochrannej
známky, ktorou previedli vlastníctvo žalobcu 1/ ku všetkým štyrom ochranným známkam na žalovaného

(a vtedajšieho konateľa žalobcu 1/) uzatvorila so žalovaným za žalobcu 1/ konateľka - manželka
žalovaného. Vedomie spoločníka a konateľa K. o tomto prevode preukázané nebolo. Je nesporné,
že „strata" vlastníctva ochranných známok nebola žalobcovi 1/ prospešná. Preto možno konštatovať
splneniepodmienok§135aods.1Obchodnéhozákonníkavtomzmysle,žekonateľkaV..V.V.ižalovaný(rovnako konateľ žalobcu 1/) konali v rozpore so záujmami žalobcu 1/. Toto porušenie povinnosti
uloženej v § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka možno doplniť i o konštatovanie, že ako konatelia
žalobcu 1/ boli V.. V. V. a žalovaný i jeho zástupcami „sui generis". Uzavretie zmluvy tak odporovalo i

§ 22 Občianskeho zákonníka, lebo ich záujem previesť vlastníctvo ochranných známok na žalovaného
odporovalo záujmom žalobcu, za ktorého konala manželka nadobúdateľa vlastníctva. Súd považuje
zmluvu o prevode ochrannej známky za odporujúcu zákonu a priečiacu sa dobrým mravom, a preto je
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a žalovaný nie je vlastníkom predmetných ochranných
známok. Súd prvej inštancie preto žalobe žalobcov v plnom rozsahu vyhovel.

9. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní,
priznalprávonaplnúnáhradutrovkonaniastým,žeovýšketrovkonaniarozhodnesúdpoprávoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Proti tomuto rozsudku podal podaním doručeným súdu dňa 24.05.2018 odvolanie žalovaný a

navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil. Namietal, že e-mailom zo dňa 23.03.2018
oznámil okresnému súdu, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a pojednávania dňa 23.03.2018 sa
nemôže zúčastniť a zároveň uviedol, že jeho pobyt mimo územia Slovenska mu znemožňuje ustanoviť
si advokáta v tomto konaní. Súd prvej inštancie však napriek tomu pojednával a vo veci rozhodol, čo
žalovaný považujú za nesprávny procesný posutp, ktorý žalovanému znemožnil, aby realizoval svoje

procesné práva tak, že bolo porušené jeho procesné právo na spravodlivý proces. Žalovaný ďalej
namietal, že žalobca ani súd nepreukázali, v čom prevod ochranných známok odporoval záujmom
žalobcu.

11. Žalovaný dňa 24.05.2018 vystavil plnomocenstvo advokátovi Q.. V. M. ktorý podaním zo dňa

24.05.2018 podal v zastúpení žalovaného odvolanie z dôvodu, že konanie má vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolanie žalovaného zastúpeného advokátom bolo podané na poštu dňa
25.05.2018, teda v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia napadnutého rozsudku.

12. Žalovaný v tomto odvolaní namietal, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR porušenie
ustanovenia § 135a) Obchodného zákonníka zo strany konateľa nespôsobuje neplatnosť právneho
úkonu, ale iba jeho prípadnú zodpovednosť za škodu, pričom poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/177/2009 zo dňa 30.06.2009, ktorý okrem iného tiež uviedol, že aj keď štatutárny
orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom (konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej

právnickej osoby) § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten,
ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného je podľa názoru dovolacieho súdu analogicky
použiteľný aj v prípadoch, v ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore so
záujmamitejtoprávnickejosoby.Použitieanalógievšakprichádzadoúvahylenvtedy,akrozporzáujmov
nerieši špeciálna právna úprava. Pri strete záujmov konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným

špeciálnym predpisom riešiacim túto otázku je Obchodný zákonník a to predovšetkým v § 135a)
ods. 1, v ktorom okrem iného ukladá konateľovi povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločonsoti a neuprednostňovať svoje záujmy, pričom v ods. 2
spájasporušenímuvedenejpovinnostizodpovednosťkonateľazaškodu.Rovnakýprávnynázorvyslovil
aj Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku sp. zn. 2Co/53/2015 zo dňa 17.03.2016, keď okrem iného

uviedol, že obmedzenie konateľského oprávnenia podľa § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka je voči
tretím osobám neúčinné, spoločnosť teda zaväzujú aj úkony konateľov, ktoré boli urobené v rozpore s
internými pravidlami, pričom v takom prípade je spoločnosť oprávnená uplatniť svoje práva (regresné
nároky, napr. aj na náhradu škody) voči konateľom, ktorí prekročili rozsah svojich oprávnení. Porušenie
konateľských oprávnení zakladá zodpovednosť konateľa voči spoločnosti, pôsobí teda vo vnútornom

vzťahu a zakladá vznik regresných nárokov spoločnosti voči konateľom. Pokiaľ teda konateľka žalobcu
by aj porušila interný predpis a konala by v rozpore s povinnosťami uvedenými v § 135a) ods. 1
Obchodného zákonníka, nespôsobuje to neplatnosť predmetného právneho úkonu, ale len prípadnú
zodpovednosť konateľky, pokiaľ sa preukáže škoda. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného od tejto
ustálenej rozhodovacej praxe odklonil bez akéhokoľvek odôvodnenia.

13. Žalovaný tiež namietal, že žalobca 2/ nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný, nakoľko
licenčná zmluva je len povolením majiteľa priemyselného práva na využitie nehmotného majetku treťou
osobou. Skutočnosť, že žalobca 2/ mal od žalobcu 1/ licenciu na výrobu produktov chránených týmitoochrannýmiznámkami,nezakladájehoaktívnuvecnúlegitimáciu.Použitieanalógiesnájomnouzmluvou
je podľa žalovaného nepredstaviteľné, pretože v prípade akéhokoľvek sporu o vlastnícke právo by boli
účastníkom tohto sporu aj nájomcovia. Postavenie žalobcu 2/ ako osoby oprávnenej licencie by sa

rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva v prospech žalobcu 1/ podľa žalovaného nezmenilo
bez ohľadu na to, či je žalobca 2/ stranou sporu alebo nie. Žalovaný ďalej namietal, že žalobcovia
existenciu licenčnej zmluvy nepreukázali, tak aj tvrdenie súdu o tom, že žalobca 2/ disponoval licenciou,
čo vyplynulo z nespochybniteľného tvrdenia je podľa žalovaného nesprávnym právnym názorom.
Pokiaľ sporová strana niečo tvrdí, musí toto svoje tvrdenie aj preukázať. Žalovanému ani neprináležalo

spochybňovať niečo, čo v konaní ešte ani nebolo preukázané. Žalovaný namietal aj proti tomu, že súd
prvej inštancie ako dôkaz uviedol vypočutie právneho zástupcu žalobcov, právny zástupca žalobcov nie
je stranou sporu, ktorý by mohol byť vypočutý.

14. Žalovaný namietal aj proti tvrdeniu súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o prevode ochrannej
známky odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom, a preto je podľa §39 Občianskeho zákonníka

neplatná. Poukazoval na to, že už zo samotnej úpravy § 39 vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý
svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Právny úkon teda je buď v rozpore so zákonom a vtedy nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, alebo
je síce v súlade so zákonom, ale je v rozpore s dobrými mravmi, a to vtedy, ak sa jeho obsah ocitne
v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aké

má byť ich správanie, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej
spoločnosti.

15. Za ďalší nedostatok rozsudku považuje žalovaný právny názor súdu prvej inštancie, že V.. V.
V. a žalovaní ako konatelia žalobcu 2/ boli jeho zástupcami „sui generis". Konateľ koná v mene

spoločnosti navonok, teda prostredníctvom konateľa právnická osoba prejavuje svoju spôsobilosť na
právne úkony (§20 OZ). Zastúpenie právnickej osoby je úplne iným inštitútom (§ 22 OZ), môže
vzniknúť na základe zákona (prokúra, vedúci organizačnej zložky) alebo na základe písomne udeleného
splnomocnenia, čo je tzv. zmluvné zastúpenie. Okrem štatutárnych orgánov a zástupcov podnikateľov
môžu v mene právnických osôb konať aj orgány „sui generis", oprávnenie týchto orgánov vyplýva z

Obchodného zákonníka alebo z osobitných predpisov (zákon o konkurze a reštrukturalizácii - správca,
zákon o bankách - nútený správca) a je spojené s určitým štádiom existencie podnikateľa, kedy je
jeho spôsobilosť na právne úkony osobitným zákonom obmedzená. V.. V. V. ani žalovaný teda neboli
zástupcami žalobcu 1/ „sui generis".

16. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili písomným podaním zo dňa 09.08.2018 a navrhli, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. Žalobcovia nesúhlasia, že súd prvej inštancie procesne pochybil, keď konal v neprítomnosti
žalovaného, poukazovali na to, že žalovaný bol opakovane a aj v čase, keď sa zdržiaval na Slovensku

vyzývaný, aby si zvolil právneho zástupcu v konaní, inak sa na jeho úkony nebude prihliadať. Žalovaný
však tieto výzvy ignoroval, nezvolil si právneho zástupcu a nezúčastnil sa nariadených pojednávaní.
Žalovaný mal podľa žalobcov dostatok času a možností na zvolenie právneho zástupcu od decembra
2017, kedy mu právny zástupca vypovedal plnú moc.

18. K ďalším námietkam odvolacím dôvodom žalovaného žalobcovia uvádzajú, že v odvolacom konaní
sa na tzv. novoty môže prihliadať iba za predpokladu, že tieto argumenty a dôkazy nebolo možné
použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. V konaní na súde prvej inštancie nebola zo strany
žalovaného vznesená žiadna námietka aktívnej vecnej legitimácie, ani námietka voči existencii licenčnej
zmluvy, resp. oprávnenia spoločnosti žalobcu 2/ na používanie ochranných známok. Žalobcovia zhodne

uviedli, že aj keď vlastníkom ochranných známok je žalobca 1/, z dôvodu spoločného podnikania
a majetkového a personálneho prepojenia oboch spoločností na základe dohody bola oprávneným
užívateľom ochrannej známky spoločnosť žalobcu 2/. Toto tvrdenie žalobcov v konaní žalovaný
nespochybnil. Žalobcovia tiež uviedli, že primárne poškodený v dôsledku protiprávneho konania
žalovaného je práve žalobca 2/, ktorý reálne vyrába a predáva produkty pod označením C. X. a B. X.

a ktorému žalovaný znemožňoval, resp. sťažoval podnikateľskú činnosť. Žalovaný sa podľa žalobcov
v konaní snaží účelovými tvrdeniami, aby zabránil prinavráteniu vlastníctva k ochranným známkam
žalobcovi 1/.19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 380 a § 385
ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania,
keď vychádzal zo záveru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej

inštancie a ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo
miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Z predloženého spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Žalobou podanou na súd dňa
09.03.2017 žalobcovia tiež navrhli, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému

povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania a používania vyššie uvedených ochranných známok až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 10CbPv/5/2017-59
zo dňa 16.03.2017 vydal navrhované neodkladné opatrenie, ktoré bolo na odvolanie žalovaného
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho sp. zn. 41CoPv/7/2017-89 zo
dňa 22.06.2017 zmenené tak, že súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Dôvodom na zamietnutie návrhu bol záver súdu, že žalobcovia neosvedčili, že im hrozí vznik alebo

rozširovanie škody, že dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu ich práv alebo oprávnených záujmov,
a to hlavne z dôvodu, že žalovaný v čase rozhodovania súdu nepodnikal pod ochrannými známkami.
Podaním zo dňa 04.05.2017 sa žalovaný vyjadril k žalobe vo veci a navrhol, aby ju súd zamietol
ako nedôvodnú; žalovaný bol pri vyjadrení zastúpený Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA &
PARTNERS s.r.o. Súd prvej inštancie nariadil dňa 15.11.2017 pojednávanie v tejto veci na 09.01.2018,

predvolanie bolo doručované na adresu právnych zástupcov sporových strán, na strane žalobcov
doručené dňa 01.12.2017 a na strane žalovanej dňa 21.11.2017. Dňa 22.12.2017 právny zástupca
žalovaného oznámil súdu ukončenie zastupovania žalovaného a to ku dňu 22.12.2017, zároveň
ospravedlnili neúčasť na pojednávaní 09.01.2018. Súd pojednávanie dňa 09.01.2018 pre neprítomnosť
žalovaného bez prejednania veci odročil na neurčito a výzvou zo dňa 09.01.2018 vyzval žalovaného,

aby si v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy zvolil advokáta, ktorý ho bude zastupovať, zároveň
ho poučil o povinnom zastúpení advokátom v takomto spore a o tom, že ak si nezvolí advokáta ani v
lehote určenej v tejto výzve, na jeho úkony súd nebude prihliadať (§ 90 CSP). Výzva bola žalovanému
doručená do vlastných rúk dňa 15.01.2018, žalovaný na ňu nereagoval a v súdom stanovenej lehote si
advokáta nezvolil. Ďalšie pojednávanie v tejto veci súd dňa 26.02.2018 nariadil na termín 27.03.2018 a

žalovanému spolu s predvolaním znovu zaslal výzvu na to, aby si do 15 dní od doručenia výzvy zvolil
advokáta, poučil ho o povinnom zastúpení a o následkoch nezvolenia advokáta v zmysle § 90 CSP.
Predvolanie aj s výzvou bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 09.03.2018. E-mailom zo
dňa 24.03.2018 žalovaný oznámil súdu, že z osobných a súkromných dôvodov sa dlhodobo zdržiava
v zahraničí, nemôže sa zúčastniť pojednávania, pretože nedostal žiadne materiály na preštudovanie,

nedostal podania druhej strany, nemá peniaze na súdne výdavky a na právnika, odmieta vypovedať na
súde, lebo tým môže ohroziť svoju rodinu. Tvrdil tiež, že žalovaný mal generálnu plnú moc na právne
úkony od X. K. (konateľ žalobcu 1/) a postupoval v zmysle jeho príkazov.

21. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 27.03.2018 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcov

rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného, po prednese právneho zástupcu žalobcov
vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise - oboznámením, uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené a rozhodol napadnutým rozsudkom.

22. Vyhodnotením skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že

dokazovaním listinami súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil,
keď vyhlásil napadnutý rozsudok. Pokiaľ žalovaný namieta výsluch právneho zástupcu žalobcov,
odvolací súd ho upozorňuje, že nešlo o vykonanie dôkazu, ale o prednes žalobcov na pojednávaní
prostredníctvom splnomocneného advokáta.

23. Podľa § 90 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), strana musí byť zastúpená
advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch
z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia
alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného
vlastníctva. To neplatí, ak je

a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.24. Podľa § 90 ods. 2 CSP, ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej
úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.

25. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 1 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,

obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

27. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

28. Podľa § 135a) ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie

tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

29. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za

neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

30. Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka, ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných
spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

31. Podľa § 39 Zák. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovia v konaní preukázali
naliehavý právny záujem na návrhom požadovaným určením majiteľstva žalobcu 1/ k ochranným

známkam. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, v registri ochranných známok vedenom Úradom
priemyselného vlastníctva SR je ako vlastník predmetných ochranných známok uvedený žalovaný.
Žalobca 1/, ktorý tvrdí, že k prevodu vlastníckych práv k predmetným ochranným známkam zo žalobcu
1/ na žalovaného došlo na základe neplatného právneho úkonu - zmluvy o prevode ochrannej známky
zo dňa 09.12.2013 sa môže domôcť nápravy, teda opätovného nadobudnutia vlastníckych práv k

ochranným známkam len takouto určovacou žalobou. Zo skutkového stavu uvádzaného v žalobe (že
žalobca 2/ na základe licenčnej zmluvy uzavretej so žalovaným 1/ disponoval licenčnými právami k
predmetným ochranným známkam a využíval ich pri svojej podnikateľskej činnosti), ktorý nebol zo strany
žalovaného v konaní spochybnený, vyplýva aktívna vecná legitimácia a naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vlastníctva k ochranným známkam žalobcu 1/ aj pre žalobcu 2/. Žalovaný v konaní

na súde prvej inštancie tvrdenia žalobcov o uzavretí licenčnej zmluvy medzi žalobcom 1/ a žalobcom
2/ nespochybnil, preto nebol dôvod na to, aby súd predloženie licenčnej zmluvy v konaní požadoval,
resp. aby ju žalobcovi predkladali. Kladné rozhodnutie o žalobe môže mať priaznivý dopad na právne
postavenie žalobcu 2/, ktorý mal nastavenú podnikateľskú činnosť na výrobu a predaj kompozitných
materiálov - roštov vyrábaných zo živice a skleného vlákna, čo sú výrobky, na ktoré sa vzťahujú

predmetné ochranné známky.
33. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, zmluvu o prevode ochrannej známky
zo dňa 09.12.2013, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckych práv k všetkým vyššie uvedeným
ochranným známkam zo žalobcu 1/ na žalovaného, uzatvorila za žalobcu 1/ V.. V. V., konateľka žalobcu
1/ a zároveň manželka žalovaného. Z dokladov založených v spise je zrejmé, že v čase uzavretia tejto

zmluvy mala obchodná spoločnosť žalobcu 1/ troch spoločníkov (X. B. K., V.. V. V. a Y. T. - žalovaný), a
ako konatelia boli zapísaný X. B. K., N. K. K., Y. V. (so skončením funkcie konateľa 07.08.2014), V.. V.
V. (so skončením funkcie konateľa 07.08.2014) a aj samotný žalovaný (so skončením funkcie konateľa07.08.2014).Zaspoločnosťkonalkaždýzkonateľovsámasám zaspoločnosťpodpisovalajpísomnosti,
ktoré zakladajú práva a povinnosti.

34. Žalobcovia tvrdili, že Zmluva o prevode ochrannej známky nebola uzavretá na základe rozhodnutia
žalobcu 1/ ako právnickej osoby, že väčšinový spolumajiteľ žalobcu 1/ o uzavretí tejto zmluvy vedomosť
nemal, a žalovaný v konaní toto tvrdenie relevantne nespochybnil. V konaní teda nebolo preukázané, že
k prevodu vlastníctva ochranných známok zo žalobcu 1/ na žalovaného došlo na základe rozhodnutia
samotného žalobcu 1/, tvrdenia uvádzané v žalobe a preukazované listinnými dôkazmi (nezhody

medzi spoločníkmi, prevody obchodných podielov) dosvedčujú, že manželka žalovaného (nadobúdateľa
vlastníctva k ochranným známkam), ktorá konala za žalobcu 1/, konala v rozpore so záujmami žalobcu
1/. Súd prvej inštancie nepochybil, keď uviedol, že konanie konateľky žalobcu 1/ pri uzavretí spornej
zmluvy odporovalo aj úprave § 22 Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že konanie konateľa ako
štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným je považované priamo za konanie právnickej
osoby, ktorá prejavuje svoju vôľu štatutárnym orgánom, takže štatutárny orgán nie je zástupcom

právnickej osoby. Sám žalovaný však v odvolaní poukazoval na rozhodovaciu prax súdov SR, vyjadrenú
aj v rozhodnutí NS SR 4Cdo 177/2009 zo dňa 30.06.2010. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedeného v
tomto rozhodnutí úprava Občianskeho zákonníka týkajúca sa rozporu záujmov zástupcu so zastúpeným
(v zmysle § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného) je analogicky použiteľná aj v prípadoch, v ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej

osoby sú v rozpore so záujmami tejto právnickej osoby, analógia je použiteľná v prípadoch, ktoré nerieši
špeciálna úprava.

35. Pri strete záujmov konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným so záujmami obchodnej spoločnosti
rieši túto otázku špeciálna úprava § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorej je konateľ povinný

vykonávať svoju pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti
a neuprednostňovať svoje záujmy. Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu je však podľa názoru
odvolacieho súdu nutné prihliadnuť aj k ďalšej dôležitej okolnosti. Za nepochybne dôležitú okolnosť
považuje odvolací súd skutočnosť, že v prípade žalobcu 1/ a žalovaného ako zmluvných strán v čase
uzavretia zmluvy išlo o personálne prepojené subjekty. Žalovaný bol spoločníkom a aj konateľom

žalobcu 1/, rovnako tak manželka žalovaného, ktorá za žalobcu 1/ zmluvu so žalovaným uzavrela
bola spoločníčkou a konateľkou žalobcu 1/. Samotná personálna prepojenosť osôb (či už právnických
alebo fyzických) nie je protiprávna, v praxi nepochybne dochádza aj k situáciám, keď na základe
personálnej prepojenosti dvoch zmluvných strán podpisuje zmluvu na oboch stranách tá istá fyzická
osoba. Správanie sa týchto osôb v súvislosti s uzatváraním zmlúv však musí byť obvyklé, poctivé a

spravodlivé. Tieto zásady spolu s ďalšími zásadami vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom
(viď tiež rozsudok NS SR sp.zn. Obdo V 53/2003 zo dňa 28.02.2005, zverejnené aj v ZSP pod č.
47/2005).

36. Dobré mravy predstavujú základné, všeobecne uznávané morálne zásady panujúce v konkrétnej

spoločnosti ohľadne vzťahov a konania medzi jednotlivými subjektami. Právny úkon, ktorý sa prieči
dobrým mravom, je absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Platnosť, či neplatnosť právneho
úkonu z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi sa posudzuje so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípaduvokamihu,keďkdanémuprávnemuúkonudošlo.Požiadavka,abykonkrétnyprávnyúkonnebol
v rozpore s dobrými mravmi platí tak v občiansko-právnych, ako aj v obchodno-právnych vzťahoch,

je to kritérium širšie ako kritérium poctivého obchodného styku. V prípade rozporu s dobrými mravmi
je právny úkon absolútne neplatný, zatiaľ čo rozpor s poctivým obchodným stykom má za následok,
že uplatňovanému právu sa neposkytne ochrana. Len pri platnom právnom úkone prichádza do úvahy
aj prípadná zodpovednosť konateľa obchodnej spoločnosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti
vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých

jej spoločníkov.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu Zmluva o prevode ochrannej známky uzavretá v tomto prípade
dňa 09.12.2013 medzi žalobcom 1/ ako prevodcom práv a žalovaným ako nadobúdateľom práv je v
rozpore s dobrými mravmi. Ako už bolo uvedené, v prípade týchto zmluvných strán ide o personálne

prepojenie, zmluvu za žalobcu 1/ uzavrela manželka žalovaného, pričom nebolo zistené, že by týmto
právnym úkonom prejavovala vôľu spoločnosti žalobcu 1/. Pri posúdení všetkých známych skutočností
odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že zmluva bola uzavretá v rozpore so záujmami žalobcu
1/, v jeho neprospech a vyslovene v prospech žalovaného. Odvolací súd preto považuje túto zmluvuza neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, čo skonštatoval aj súd prvej inštancie. Na základe absolútne
neplatnej zmluvy nemohlo dôjsť k platnému nadobudnutiu vlastníckych práv k ochrannej známke zo
žalobcu 1/ na žalovaného. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 tak, že žalobcom, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému.

39. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).