Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/260/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618201461
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2618201461.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobkyne: H. F., nar. X.XX.XXXX,
bytom L. P. XX, L. P., t. č. L. XXX/XX, L. H., zastúpená: JUDr. Mária Trylčová, advokátka, so sídlom J.
Kráľa 738/12, Senica, proti žalovanému: G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. P. XX, L. P., zastúpený: Zvara
advokáti s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Námestie SNP 1, Bratislava, IČO: 46 547 878, o návrhu

žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Senica č. k. 6C/32/2018-39 zo dňa 28. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku I. m e n í tak, že súd ukladá žalovanému
povinnosť, aby nenakladal s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území a obci L. P., v
okrese Senica, zapísanými na LV č. XXX vedenými Okresným úradom Senica, a to s rodinným domom,
súpisné č. XX na parc. č. 292/5, s pozemkom parc. č. 292/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere

221 m2, parcela registra „C“, s pozemkom parc. č. 292/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 199
m2, parcela registra „C“, s pozemkom parc. č. 292/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 51 m2,
parcela registra „C“, s pozemkom parc. č. 292/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 56 m2, parcela
registra„C“aspozemkomparc.č.293-zastavanéplochyanádvoriavovýmere728m2,parcelaregistra
„C“, okrem bežnej údržby a to v rozsahu tieto predať, darovať, zameniť, previesť na inú osobu, zaťažiť

právami tretích osôb, najmä vecným bremenom, záložným právom a to až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým odsekom výroku uložil žalovanému povinnosť, aby
nenakladal s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území a obci L. P., v okrese Senica,

zapísanými na LV č. XXX vedenými Okresným úradom Senica, a to s rodinným domom, súpisné č. XX,
parc. č. 292/5, s pozemkom parc. č. 292/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 221 m2, parcela
registra „C“, s pozemkom parc. č. 292/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 199 m2, parcela
registra „C“, s pozemkom parc. č. 292/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 51 m2, parcela
registra „C“, s pozemkom parc. č. 292/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 56 m2, parcela registra
„C“ a s pozemkom parc. č. 293 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 728 m2, parcela registra

„C“ (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Druhým odsekom výroku súd uložil žalobkyni povinnosť v
lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

2. Súd po citovaní § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. c), § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vecne uznesenie odôvodnil tým, že neodkladné opatrenie slúži
zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam,kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť

času zvyčajne ani nie je celkom možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia
reálnejobavy,žebudeexekúciaohrozená.Preúspešnosťnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

ochrana. V danom prípade mal súd preukázané, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
je dostatočne odôvodnený žalobkyňou uvedenými skutočnosťami, najmä s poukazom na predložené
listinnédôkazy(predajnehnuteľnostížalovanýmprostredníctvomwebovejstránkyW.),ktoréskutočnosti
svedčia o dôvodnosti a trvaní nároku žalobkyne. Žalobkyni je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä
ak existuje nebezpečenstvo, že žalovaný by predajom nehnuteľností ohrozil vyplatenie jej nárokov z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo by došlo k ohrozeniu dokazovania v budúcom súdnom

konaní o vyporiadanie tohto spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov
strán konania navrhovaným neodkladným opatrením, žalobkyňa osvedčila ohrozenie svojho práva,
keďžežalovanýužuskutočnilúkonysmerujúcekpredajuspornýchnehnuteľností.Neodkladnéopatrenie
je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred nakladaním so spornými nehnuteľnosťami
zo strany žalovaného. Vzhľadom na skutočnosti uvedené žalobcami súd návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovuje a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia. Súd súčasne uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia podať proti žalovanému žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(vo veci samej), nakoľko toto neodkladné opatrenie nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci samej, ale má
len dočasne upraviť pomery sporových strán do času vyrovnania nárokov vyplývajúcich zo zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. O náhrade trov neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, nakoľko o tejto bude rozhodnuté až v
konečnom rozhodnutí vo veci samej.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný v prvom rade namieta nesprávny postup
súdu prvej inštancie a porušenie ustanovenia § 331 ods. 1 CSP. Napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného do elektronickej schránky dňa 04.07.2018.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý mal byť doručený spolu s uznesením, žalovanému

spolu s uznesením doručený nebol a nebol doručený ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Uvedenýmnesprávnymprocesnýmpostupomsúdprvejinštancieznemožnilžalovanému,abyuskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Táto skutočnosť bez ďalšieho zakladá zákonný dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Žalovaný
uzatvoril so žalobkyňou dňa 26.10.2002 manželstvo. Manželstvo bolo na návrh žalobkyne rozsudkom

Okresného súdu Senica, sp. zn. 3P/22/2017-133 dňa 02.11.2017 rozvedené. K uvedenému dátumu
zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Medzi stranami nikdy nebolo sporné, že nehnuteľnosť,
ktorá bola ich spoločnou domácnosťou, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako
nebolo nikdy medzi stranami konania sporné, že bolo potrebné ich spoločnú domácnosť a teda
nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného zrekonštruovať. Z uvedeného dôvodu si žalovaný so

žalobkyňou brali úvery, ktoré konkretizoval žalovaný vo svojom odvolaní. Ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov uhradili účastníci konania zo spoločného majetku na v poradí posledný
úver sumu predstavujúcu cca 1.700,- eur, čo predstavuje percentuálne cca 4 % z celkovej výšky
úveru. Žalovaný zastáva názor, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prináleží
druhému z manželov, ktorý nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú boli finančné prostriedky z úveru

vynaložené, len 1/2 zo zaplatených splátok úveru, čo v prípade posledného úveru, ktorý si vtedy ešte
manželia brali spoločne, predstavuje sumu vo výške približne 850,- eur.

5. Žalovaný poukazuje aj na tú skutočnosť, že nie všetky finančné prostriedky z poskytnutých úverov
boli použité výlučne na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Časť z finančných prostriedkov z poskytnutých

úverov bola použitá aj na kúpu hnuteľných vecí do spoločnej domácnosti, ktorých hodnota pri zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzhľadom na ich vek a opotrebenie ich užívaním bude
odlišná. Žalovaný je toho názoru, že pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil
na spoločný majetok, je potrebné prihliadnuť na zníženú (redukovanú) hodnotu veci, napr. v dôsledkujej spoločného užívania (pri zániku BSM). Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného
majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich a naopak, nie je rozhodujúce o
akú sumu sa majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila

z ich spoločných prostriedkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný pokladá uznesenie
súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby nenakladal s nehnuteľnosťami a to až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
za nezákonné a za nadmieru zaťažujúce žalovaného, ktorý je výlučným vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. Samotné uznesenie v časti výroku I. považuje za neurčité, nakoľko súd prvej inštancie

bližšie nešpecifikoval v akom rozsahu žalovaný nemôže nakladať s nehnuteľnosťou.

6. Žalovaný z poslednej zmluvy o úvere uzavretej počas manželstva ako dlžník v II. rade, ručí za
poskytnutý úver spolu so žalobkyňou spoločne a nerozdielne. Poskytnutý úver naďalej mesačne spláca
výlučne žalovaný. V súčasnosti je suma nesplateného úveru vo výške približne 42.000,- eur. Žalovaný
sa snažil prostredníctvom svojho právneho zástupcu so žalobkyňou mimosúdne dohodnúť. Navrhol

žalobkyni, že predmetnú nehnuteľnosť, ktorá bola ich poslednou spoločnou domácnosťou, predá a z
kúpnej ceny primárne vyplatí nesplatenú časť úveru, ktorým sú zaťažené obe strany konania a zvyšok
použije na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle zásad uvedených v § 150
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a v zmysle ustálenej súdnej praxe a
judikatúry (rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 MCdo 10/2011 -ZSP 40/2012, 8 Cdo 180/2014 a rozhodnutie

NS SR sp.zn. 3 Cdo 330/2006, zo dňa 31.03.2008).

7. Žalobkyňa s návrhom nesúhlasila a trvala na vypracovaní znaleckého posudku, ktorým by boli
ocenené vložené investície do predmetnej nehnuteľnosti. S uvedeným návrhom žalovaný nesúhlasil
najmä z toho dôvodu, že zastáva názor, že prostriedkami skutočne vynaloženými na investície do

nehnuteľnosti a pri ktorých zisťovaní sa vychádza z ceny v čase, kedy boli vynaložené, boli výlučne
finančné prostriedky z poskytnutých úverov, ktoré boli opakovane refinancované a v súčasnosti
predstavujú pre majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pasívum približne vo
výške 42.000,- eur. Žalovaný zastáva názor, že vypracovanie znaleckého posudku znalcom, ktorý by
mal podľa žalobkyne zistiť a oceniť na základe obhliadky nehnuteľnosti v roku 2018 ( t.j. po 14 rokoch

od prvej rekonštrukcie) prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície do predmetnej nehnuteľnosti
vychádzajúc z ceny vecí v čase, kedy boli vynaložené, za nerealizovateľné až nemožné. Ak teda súd vo
svojom uznesení vychádzal výlučne z tvrdení žalobkyne, ktorá (ako to vyplýva z uznesenia) s výnimkou
inzerátu o ponuke predaja nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného nepredložila žiadne iné
dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto následne nesprávne právne posúdil.

8.Medzistranaminiejesporné,ženehnuteľnosť,ktorejsaneodkladnéopatrenietýka,patrídovýlučného
vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa zároveň nemá proti žalovanému exekučný titul na peňažné plnenie,
nevedie a ani nie je predpoklad že voči žalovanému bude viesť exekúciu, ktorá by bez nariadenia
neodkladného opatrenia bola ohrozená. Skutočnosť, že medzi stranami prebieha spor o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva nemôže byť dôvodom na to, aby súd obmedzoval vlastnícke právo
žalovaného. Nariadením neodkladného opatrenia nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá patrí do výlučného
vlastníctva žalovaného bez toho, aby bol nielen ohraničený a jasne špecifikovaný rozsah obmedzenia,
ale zároveň bez toho, aby bol splnený čo i len jeden zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného
opatrenia, považujeme za nesprávne, nezákonné a porušujúce základné ľudské práva a slobody

garantované Ústavou Slovenskej republiky. Žalovaný na záver navrhol zrušiť napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uviedla,
že sa nevie vyjadriť ku skutočnosti, či bol alebo nebol žalovanému doručený návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia. Avšak má za to, že ak žalovanému návrh nebol doručený, mal si tento zo súdu
vyžiadať (pri elektronických prostriedkoch komunikácie je vyžiadanie a zaslanie návrhu zrealizovateľné
v priebehu hodín) a táto námietka nie je dôvodná.

10. Nehnuteľnosti boli rekonštruované z prostriedkov patriacich do BSM, pričom išlo o prostriedky

získané úvermi počas manželstva a splácané bývalými manželmi počas manželstva (s výnimkou
posledného úveru, ktorý bol len čiastočne splatený počas manželstva), a prostriedky zarobené manželmi
počas manželstva. To, či na rekonštrukciu boli použité všetky úvery, ktoré si účastníci konaniapočas manželstva brali, alebo len ich časť, bude premetom dokazovania v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

11. Žalobkyňa trvá na tom, že je potrebné vykonať znalecké dokazovanie na hodnotu investícií
vynaložených účastníkmi konania na rekonštrukcie nehnuteľností. Žalovaný je povinný nahradiť, čo
sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho výlučný majetok, na nehnuteľnosti zapísané na Liste
vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie L. P., obec L. P., okres Senica. Na účely zistenia, aká
je hodnota vložených investícií, teda určenia sumy, ktorý sa zo spoločného majetku vynaložila na

majetok žalovaného, sme navrhovali vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Žalovaný najskôr
súhlasil s jeho vypracovaním, neskôr ho odmietol z dôvodu, že očakával od žalobkyne splnenie
ním uložených podmienok a pokiaľ ona neurobila ústupky čo do splnenia jeho požiadaviek, nebude
ich robiť ani žalovaný. Znalecké dokazovanie na hodnotu vložených investícií je zrealizovateľné. Z
dokumentácie zo stavebného konania a z minulých znaleckých posudkov (boli vypracovávané pre účely
získania jednotlivých úverov) je možné presne zistiť, kedy sa ktorá časť nehnuteľností zrekonštruovala.

Obhliadkou a technickou dokumentáciou znalec zistí, aké materiály a v akom množstve boli použité.
Znalecké posudky na hodnotu vložených investícií sú bežné. Žalobkyňa nežiada oceniť všeobecnú
hodnotu nehnuteľností, nežiada oceniť východiskovú hodnotu nehnuteľností a nežiada ani oceniť, o
akú hodnotu sa nehnuteľnosti zhodnotili. Požiadavka, aby sa žalobkyňa podieľala len na vyplatení
posledného úveru a to takým spôsobom, že jej bude vrátená polovica splátok zaplatených počas

manželstva, t. j. suma 850,- eur, nemá oporu v zákone.

12. Dôvody, pre ktoré žalobkyňa žiadala nariadenie neodkladného opatrenia boli dva, a to v prvom
rade skutočnosť, že bude v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov potrebné
vykonať dokazovanie na hodnotu investícií vynaložených z BSM na tento majetok žalovaného, a teda

predajom nehnuteľností bude sťažené, ak nie úplne znemožnené znalecké dokazovanie, a v druhom
rade skutočnosť, že ide o majetok, z ktorého bude možné v budúcnosti, po skončení konania vo veci
samej, uspokojiť nárok žalobkyne na vyplatenie vyrovnacieho podielu z titulu vyporiadania BSM a
teda predajom nehnuteľností bude táto možnosť zmarená. Žalovaný v odvolaní potvrdil svoj úmysel
nehnuteľnosti predať. Oba dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia trvajú. Na záver žalobkyňa

navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

13.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34ods.1CSP),potomčozistil,žeodvolaniejepodanévčas
a oprávnenou stranou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355
ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363

CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v
časti dôvodné.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

17. Neodkladné opatrenie slúži (v tomto prípade k dočasnému) zabezpečeniu ochrany porušených

alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah
súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre
možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,

a to buď potreba úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola
ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného
opatrenianevznikneneprimeranáujmastrane,tedažeujmapovinnéhonesmiebyťneprimeranávýhode,ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne,
keď vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, aby žalovaný nenakladal so spornými nehnuteľnosťami. Pred
podaním predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprebiehalo konanie vo veci
samej. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov medzi žalobkyňou a žalovaným (ďalej len „BSM“) žiadala zahrnúť do masy BSM aj investície
vložené do sporných nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný má v úmysle predať sporné

nehnuteľnosti bez vedomia žalobkyne, pričom by v prípade predaja bolo sťažené vypracovanie
znaleckého posudku na ohodnotenie investície do sporných nehnuteľností a prípadne aj vymoženie
svojho podielu od žalovaného.

20. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pretože tvrdenia žalobkyne uvádzané

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za osvedčené.

21. Žalovaný v odvolaní v podstate namietal, že mu nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, vydané neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom zasahuje do jeho vlastníckeho práva,
samotné napadnuté uznesenie považuje za neurčité.

22. Procesná chyba, nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spolu s uznesením),
bez ďalšieho nie je dôvodom pre zrušenie vydaného neodkladného opatrenia odvolacím súdom,
procesnú chybu odstránil súd prvej inštancie a žalovanému doručil návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia.

23. Odvolací súd sa s právnym názorom žalovaného vyjadreným v odvolaní stotožňuje iba čiastočne.
Je pravdou, že vlastnícke právo je jedným z ústavných práv, ktorému je poskytovaná rozsiahla
ochrana a obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona
(čl. 20 ods. 4 Ústavy SR). Z uvedeného ale vyplýva, že nejde o absolútne právo a prejednávaná

vec je práve takou, kedy je potrebné vlastnícke právo žalovaného obmedziť určitým spôsobom
uvedeným v neodkladnom opatrení. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie,
že žalobkyňa osvedčila skutočnosti odôvodňujúce naliehavosť dočasnej úpravy vzťahov, nakoľko vo
veci vyporiadania BSM medzi žalobkyňou a žalovaným je potrebné ohodnotiť výšku investícii žalobkyni
do masy BSM a zároveň by mohlo dôjsť k ohrozeniu vyplateniu jej nárokov z BSM. Žalobkyňa taktiež

osvedčila záujem žalovaného predať sporné nehnuteľnosti prostredníctvom inzerátu na webovej stránke
www.directreal.sk. V praxi je však vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia,
ktorou by súd bez ďalšieho zakázal povinnej osobe nakladať s vecou alebo právom a uprednostniť
konkretizované vymedzenie povinností a obmedzení ad hoc. Pokiaľ by to v individuálnom prípade
neodôvodňovali špecifické okolnosti, mohol by príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladať s vecami

alebo právami viesť k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby. Odvolací súd má zo zisteného
skutkového stavu za to, že obsah nariadeného neodkladného opatrenia, tak ako je vymedzený vo výroku
I. neodkladného opatrenia je neprimeraný voči žalovanému, nakoľko vzhľadom k záujmu žalobkyne nie
je nutné generálne obmedziť právo žalovaného nakladať so spornými nehnuteľnosťami a z tohto dôvodu
je potrebné tento výrok zmeniť.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil v znení uvedenom vo výroku odvolacieho súdu.

25.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvzmysleust.§255ods.2CSP.

26. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).