Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113209655
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113209655.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom s predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: Y. za účasti: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16 (pôvodne vedľajší účastník, ďalej len "Združenie"),

IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7,
o zaplatenie sumy 4.423,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní Združenia proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 21. septembra 2017, č. k. 9C/190/2014-155, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov o nepriznaní náhrady trov
konania a náhrady trov odvolacieho konania Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom Prešov, Važecká 16 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 21. septembra 2017, č. k. 9C/190/2014-155 rozhodol, že
nepriznáva žalovanému náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania (bod I. a III. výroku) a
nepriznávanáhradutrovkonania a náhradutrovodvolaciehokonaniaspoločnostiZdruženienaochranu

občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov (bod II. a IV. výroku).

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa návrhom doručeným na súd dňa
25.03.2013 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 4423,65 eur s
príslušenstvom a trovy konania.

2.2. Okresný súd vo veci rozhodol uznesením pod č.k. 9C/190/2014-132 zo dňa 10.09.2015, ktorým
konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3.1. Podaním, doručeným súdu elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom
dňa 09.11.2015 podal právny zástupca spoločnosti Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
odvolanie proti predmetnému uzneseniu voči výroku o trovách konania.

3.2. Krajský súd uznesením 5Co/507/2016-145 zo dňa 30.09.2016 napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4.1. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v
zmysle § 256 ods. 1 CSP a konštatoval, že žalovaný bol v konaní úspešný, ale v konaní mu žiadne trovy

nevznikli, preto mu náhradu trov konania nepriznal.4.2. Pokiaľ ide o vyčíslené trovy konania spoločnosti Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
poznamenal,žekonaniezačaloaprebiehalopodľaZákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok,t.j.
podľa procesného predpisu účinného do 30.6.2016, pričom za účinnosti uvedeného právneho predpisu

vstúpilo do konania na vlastný podnet Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpené
advokátom, ako vedľajší účastník. Vzhľadom k tomu, že zákon účinný od 1.7.2016, t.j. zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok pojem vedľajší účastník nepozná, a z vedľajšieho účastníka (podľa § 93
OSP) sa po zmene procesného predpisu automaticky nestal intervenient (podľa § 81 CSP), súd od
1.7.2016 nepovažuje Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré vystupovalo v konaní ako

vedľajší účastník, za intervenienta v prebiehajúcom konaní, teda za osobu zúčastnenú na konaní.

5.1. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatnených právnym zástupcom Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS zastával prvoinštančný súd názor, že trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v predmetnej veci nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne
uplatnenie alebo bránenie práva na súde, pretože z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že vedľajší

účastník (pojem platný do 30.6.2016) zastúpený advokátom hromadne vstupoval do porovnateľných
vecí, pričom v písomných podaniach vznáša všeobecne formulované (prakticky formulárové) námietky
premlčania, prípadne namieta neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, aktualizované len
o údaje odporcov a údaje o individualizácii pohľadávky. Navyše vo svojich podaniach uvádza, aby súd
rozhodol a konal v jeho neprítomnosti a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach, prípadne

aby súd vykonal jeho výsluch cestou dožiadaného súdu sídliaceho v blízkosti sídla splnomocneného
advokáta.

5.2. S poukazom na uvedené sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu
napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie

právanaprávnuochranuamázanásledok,žesúdmusíkonštatovaťneúčelnosťnákladovvynaložených
na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie spoločnosti, vystupujúcej do 30.6.2016 ako vedľajší
účastník, ktorá by inak na ich náhradu mala právo. Uvedený právny názor zastáva aj Krajský súd v Nitre,
ktorý ho vyjadril vo svojom uznesení č.k. 7Co/627/2014-209 zo dňa 30.9.2015.

6.1. Pretože Krajský súd v Nitre vo svojom uznesením 5Co/507/2016-145 zo dňa 30.09.2016 nerozhodol
o trovách odvolacieho konania, prvoinštančný súd nepriznal žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

6.2. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania spoločnosti Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, zastúpeného advokátom, súd uvedenému združeniu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, a to z rovnakého dôvodu, z akého mu súd nepriznal náhradu trov konania.

7. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil prvoinštančný súd podľa ust. § 251 ods.
1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

8.1. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podalo v zákonnej lehote odvolanie proti II. a
IV. výroku uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 21.09.2017, č. k. 9C/190/2014-155, ktorými mu súd
nepriznal náhradu trov prvoinštančného, ako ani odvolacieho konania.

8.2. Uviedlo, že v doterajšom konaní vykonávalo úkony z pozície vedľajšieho účastníka v zmysle
§ 93 ods. 2 OSP až do účinnosti CSP. Všetky úkony Združenia vykonané v konaní boli náležité,
vecné a v súvislosti s ochranou práv ním podporovaného spotrebiteľa aj účelné, pretože vo svojom
komplexesmerovalikzabezpečeniuúspechužalovanéhovkonaní. ProcesnéúkonyZdruženiasledovali
dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorým bolo efektívne bránenie práv žalovaného v spore nevyhnutnom a

všeobecne akceptovateľnom rozsahu, na základe čoho spĺňajú podmienku odôvodnenosti a účelnosti.
Nevyhnutnosť uskutočnenia týchto úkonov sa v konečnom dôsledku prejavila v procesnom úspechu
žalovaného. Združenie môže preukázať, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do
konania v pozícii vedľajšieho účastníka pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si
neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoju žalobu späť a konanie žiadal zastaviť. Ukazuje sa,

že samotný vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka do konania na strane spotrebiteľa je dostatočne
účinným prostriedkom ako zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva.9.1. Odvolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.09.2015, sp. zn. 4
MCdo 16/2014, uznesenie Krajského súdu v Nitre z 27.07.2017 č. k. 9Co/623/2016-120 ako aj rozsudok
toho istého súdu z 23.08.2012 č. k. 9Co/172/2012-137 a dodal, že ústavný rozmer práva účastníka na

náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II.ÚS
78/03,II.ÚS31/04,II.ÚS56/05,IV.ÚS147/08,II.ÚS122/09,III.ÚS481/2015.Konštatoval,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov nielenže nenapĺňa kompenzačnú, preventívnu a sankčnú
funkciu trov konania, ale taktiež ignoruje princíp zodpovednosti za zavinenie (§ 256 C.s.p.) a tradičný
princíp, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu.

9.2. Pri rozhodovaní o trovách v konaní, ktoré bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby,
je nevyhnutné posudzovať zásadne len procesné kritéria úspechu či neúspechu účastníkov. Nebolo
preukázané, aby žalovaný svojím správaním zapríčinil späťvzatie žaloby. Na druhej strane žalobca vzal
bez akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania.
Žalobca pritom nedosiahol v súdnom konaní to, čo od žalovaného žiadal, preto tento stav je potrebné

považovať za jeho procesný neúspech. Združenie využilo účelný a nevyhnutný prostriedok procesnej
obranyvoformevzneseniadôvodnejnámietkypremlčania,čožalobcuviedlokspäťvzatiužalobyvcelom
rozsahu.

9.3. Z logických súvislosti je zrejmé, že žalobca nevzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že

ako inkasná spoločnosť začal vykonávať charitu. Zároveň takto žalobca nepostupoval preto, že by
žalovanýzavinilspäťvzatie žaloby(t.j.žalovanýsplnil to,čohosažalobcadomáhal).Združenievykonalo
preukázateľne, nevyhnutné a účelné procesné úkony v konaní na podporu žalovaného spotrebiteľa, čo
viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby bez uvedenia dôvodu. Z procesného hľadiska teda platí, že žalobca
zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania. Odvolateľ navrhol, aby odvolací

súd zmenil napadnutý II. a IV. výrok uznesenia súdu prvej inštancie tak, že Združeniu na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS sa priznáva náhrada trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v plnom
rozsahu, resp. aby napadnutý výrok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Združenie
si uplatňuje náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

10.1. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca uvádzajúc, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu,
ktorým nepriznal Združeniu náhradu trov konania. Má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť
o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva citujúc ust. § 251 CSP uviedol,
že účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, že vychádza zo
zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze, pričom by ale mala byť posudzovaná pri každom

úkone právnej služby samostatne. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať,
ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných
skutočností.PodaniaZdruženiasúabstraktné,všeobecnébezznalostiprejednávanejvecisautomaticky
uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Obdobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v
rozhodnutí zo dňa 24.03.2015 pod sp. zn. 7 MCdo 15/2014 a právom Združenia na náhradu trov konania

sa najvyšší súd zaoberal aj v uznesení zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6MCdo 5/2013.

10.2. Zdôraznil, že Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie
schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho
účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom

súdom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1
CSP. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to
oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie
trov konania. Je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, Združenie nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia strán sporu usudzuje, že ide o spotrebiteľskú

vec Paušálny vstup Združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny
dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

10.3. Žalobca má za to, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby do konania

bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré
budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú právnu pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj
materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Nepriznaním náhrady trov konania súdom
nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej
súvislosti s procesným postojom Združenia k predmetu konania. Obdobný názor vyslovil Ústavný súd
SR v náleze II.ÚS 78/03. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd výrok uznesenia,

ktorým Združeniu nepriznal náhradu trov konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca si
zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 107,21 € s DPH.

11. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a

§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že
odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

12.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12.2. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12.4. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

13.1. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V
súdenejvecinezistilžiadneokolnosti,ktorébyspochybňovalisprávnosťrozhodnutiasúduprvejinštancie
o nepriznaní náhrady trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania.

13.2.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaodvolacísúddodáva,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14.1. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14.2. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Za trovy konania nemožno považovať tie výdavky, ktoré neboli účelne vynaložené, teda ak neboli

vynaložené v súvislosti s procesným postojom subjektu k predmetu konania a ich cieľom nebolo
presadzovanie nároku alebo procesná obrana.

16.1. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca dňa 25. 03. 2013 podal na Okresnom súde Nitra
žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4 423,65 eura s príslušenstvom.

16.2. Dňa 10.6.2013 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov
5, Prešov, zastúpené advokátom JUDr. Ambrózom Motykom oznámilo prvoinštančnému súdu vstup
vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovaného Michala Ťapušíka. Uviedlo, že ak bol v
predmetnej právnej veci vydaný platobný rozkaz v rozpore s § 172 ods. 9 OSP, podáva proti nemu

odpor, v ktorom namieta neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, nekalé obchodné
praktiky a z opatrnosti vznáša námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Neprijateľné a teda absolútne
neplatné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky namieta aj za situácie, že vo veci platobnýrozkaz vydaný nebol. Žiada o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh, prípadne aj rozhodnutí,
ktoré už boli vo veci vydané s tým, že po ich doručení sa k návrhu na začatie konania vyjadrí.

16.3. Súd prvej inštancie vo Výzve zo dňa 26.06.2014, ktorú zaslal žalobcovi, uviedol že po preštudovaní
návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že uplatňovaná pohľadávka je premlčaná a v zmysle § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na premlčanie. Vzhľadom na uvedené vyzval
žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy oznámil súdu, či naďalej trvá na podanom
návrhu.

16.4. Žalobca sa k Výzve písomne vyjadril dňa 14.07.2014 a uviedol, že trvá na podanom návrhu a
navrhuje, aby súd podal návrh na konanie Ústavného súdu SR o súlade s § 5b ZoOS s Ústavou SR,
prípadne aby súd viazaný čl. 152 ods. 4 Ústavy SR postupoval v súlade s Nálezom ÚS SR z 8.3.2011,
III.ÚS 348/06-42 a ust. § 5b ZoOS neaplikoval.

17.E-mailovým podanímzodňa27.07.2015žalobcaoznámilsúduprvejinštancie,žepodľaustanovenia
§ 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku berie návrh späť v celom rozsahu a navrhuje konanie
zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania, pretože trovy vedľajšieho účastníka
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo potvrdzuje aj ustálená
judikatúra viacerých krajských súdov, pričom uviedol viacero spisových značiek rozhodnutí niektorých

krajských súdov SR.

18. V danom prípade odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor, že v prípade
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na strane žalovaného nejde o účelne vynaložené
výdavky jeho právneho zástupcu, ktoré by umožnili tomuto Združeniu priznať ním vyčíslenú náhradu trov

právneho zastúpenia spolu v sume 608,72 eura. Hlavnou a v podstate jedinou príčinou takéhoto postupu
odvolacieho súdu je ten fakt, že uplatňované trovy právneho zastúpenia spotrebiteľského združenia
(62,14 eura) postrádajú v sebe základný aspekt pre ich priznanie, ktorým je účelnosť takto vynaložených
trov právneho zastúpenia.

19.1. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právny zástupca Združenia si nemôže dôvodne uplatňovať
odmenu za ním vyúčtovaný úkon právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia), pretože v
samotnom oznámení o vstupe tohto spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka do konania,
jeho právny zástupca už automaticky účtuje odmenu za úkony právnej služby, pričom obratom žiada
zaslať návrh na začatie konania, ktorý zatiaľ vôbec nemal k dispozícii, avšak popritom už účtuje odmenu

za úkon právnej služby, ktorým má byť prevzatie a príprava zastúpenia.

19.2. Oznámenie o vstupe do konania, je formulované úplne všeobecne, bez uvedenia výšky predmetu
konania, resp. aspoň jedného špecifického prvku odlišujúceho tento spotrebiteľský spor od iných.
Spotrebiteľské združenie v oznámení o vstupe do konania zo dňa 10. 06. 2013 okrem mena a priezviska

žalovaného neovládal žiadne iné identifikačné údaje (adresa, dátum narodenia).

19.3. V tomto konaní spotrebiteľské združenie vystupovalo na strane žalovaného bez jeho vedomia,
keďže žalovaný je osobou na neznámom mieste a súdom prvej inštancie mu bol ustanovený opatrovník
pre konanie Obec Pastuchov uznesením zo dňa 09. apríla 2015, č. k. 9C/190/2014-79, a teda

žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa k tomu, či vôbec súhlasí so zastupovaním Združenia advokátskou
kanceláriou.

20.1. Odvolací súd v žiadnom prípade nepopiera možnosť Združenia dať sa v konaní zastúpiť
advokátom, resp. advokátskou kanceláriou, avšak takýto procesný vzťah medzi týmito dvoma subjektmi

musí hodnotiť najmä z pohľadu účelnosti, pretože ak by musel právny zástupca zastupovať združenia
na ochranu spotrebiteľa v každom prípade, v podstate by nebol dôvod na pribratie združenia do konania
v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Združenie na ochranu spotrebiteľa je profesijným
združením, ktorého zmyslom je podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 384/2008 Z. z. hájenie
záujmov spotrebiteľa. Náhradu trov právneho zastúpenia za určitý advokátom vyúčtovaný úkon právnej

služby nie je možné pre neúčelnosť priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje, a to tak
uvedením nových a procesne významných skutočností, pričom zároveň v sebe neodráža priamy postoj
spotrebiteľského združenia k prejednávanej veci. Úkony právnej služby, za ktoré žiadalo spotrebiteľské
združenie priznať náhradu trov konania odvolací súd vyhodnotil ako abstraktné, koncipované prílišvšeobecne, bez znalostí špecifík prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou námietkou premlčania,
resp. odporu.

20.2. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku. Je
výlučne vecou súdu, aby posudzoval úspech procesných strán v súdnom konaní ako aj účelnosť
vynaložených trov. Pre všetky prípady rozhodovania o náhrade trov konania v občianskoprávnom
konaní platí všeobecný princíp, že možno priznať náhradu iba tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva.

21.1. Podľa článku 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v
konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.

21.2. Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

21.3. Právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so
zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno ich oddeliť.

22. Hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je však zásada úspechu vo veci.
Ústavný súd už k tejto otázke judikoval, že pomeriavať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako
bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je treba ho posudzovať v širších súvislostiach. V rozhodnutí
IV. ÚS 1/04 zo dňa 13. 01. 2005 Ústavný súd zdôraznil, že ani rozhodovanie o trovách konania nesmie
byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci.

Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (ÚS
ČR I. ÚS 257/05).

23. Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho konania,
ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených trov konania

na zastupovanie účastníka či Združenia na ochranu spotrebiteľov podľa OSP v postavení vedľajšieho
účastníka advokátom, bol súd povinný skúmať, či ide o účelné či dôvodne vynaložené trovy. Vždy je
pritom treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. V prípade, že Združenie na strane žalovaného,
ktorý je spotrebiteľom ako fyzická osoba, v konaní, v ktorom je predmetom sporu problematika ochrany
práv spotrebiteľa, je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré je právnickou osobou

a jeho hlavnou náplňou činnosti je hájiť záujmy a ochrana spotrebiteľov, vyvstáva otázka, či takéto
spotrebiteľské združenie, ak sa nechá zastupovať v súdnom konaní advokátom, v prípade úspechu
účastníka, na strane ktorého vystupuje, ide o účelne vynaložené náklady spojené s jeho právnym
zastupovaním. Právna problematika tohto sporu teda úzko súvisí s hlavným predmetom činnosti tohto
Združenia. Ak sa takéto Spotrebiteľské združenie, ktoré je oprávnené v konaní vystupovať na ochranu

práv spotrebiteľa, nechá zastupovať v spore advokátom, na čo má plné právo, neznamená to však, že
v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého v spore vystupuje, má Združenie automaticky právo na
náhradu trov právneho zastúpenia.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu argumentáciu v náleze Ústavného súdu Českej

republiky zo dňa 25. júla 2012 sp. zn. I. ÚS 988/12, s ktorou sa stotožňuje, v ktorom ústavný súd uviedol:
„Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnej procesnej strane priznať náhradu iba účelne vynaložených
trov, sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania, teda aj na trovy spojené so zastupovaním advokátom
(na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej
hodnoty). Za účelne vynaložené trovy v zmysle § 142 ods. 1 OSP možno považovať iba také trovy, ktoré

musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené
subjektívne právo pred súdom. Trovy spojené so zastupovaním advokátom spravidla budú tomuto
vymedzeniu zodpovedať. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýhradnú povahu;
môžu sa vyskytnúť aj situácie, za ktorých trovy spojené so zastupovaním advokátom nebude možné
považovať za nevyhnutné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva pred súdom. O takýto prípad

pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom“.

25. Z koncepcie zákonne vymedzených cieľov združení podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa vyplýva, že okrem iných čiastkových cieľov upravených v cit. zákone, združenie môžena základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní
jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Uvedeným zákonodarca
rozšíril subjekty, ktoré v špecifických právnych vzťahoch (spotrebiteľské vzťahy) môžu zastupovať

spotrebiteľa pri hájení jeho záujmov. Inými slovami, zákon bez inak želateľnej, ale nie nevyhnutnej
konkretizácie fungovania a náležitého odborného zloženia združenia (personálny substrát združenia)
považuje združenie za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch a na tento účel mu za splnenia
stanovenýchpodmienokposkytujeprostredníctvomministerstvapríslušnúpodporu(§25ods.6cit.zák.).
Teda bez ohľadu na skutočnosť, či personálny substrát združenia, hájaceho záujmy spotrebiteľa má,

alebo nemá odborne zdatných zástupcov (v širšom zmysle slova), alebo či sa združenie dá v konaní
zastúpiť zástupcom (napr. advokátom), považuje ho za subjekt, ktorý je odborníkom vo veci.

26. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vystupovalo v konaní bezpochyby ako vedľajší
účastník podľa vtedy platného a účinného OSP a ako taký sa nechal právne zastúpiť advokátom,
ktorého písomne splnomocnil na zastupovanie v konaní. Vo svojej podstate združenie - odborník,

ako subjekt práva, ktorého predmetom konania je ochrana práv spotrebiteľa sa dal zastúpiť právnym
zástupcom - advokátom. Odvolací súd konštatuje, že napriek tomu, že v konaní sa Združenie mohlo
dať zastúpiť ďalším práva znalým odborníkom, dôsledky uvedeného, v rovine náhrady trov konania v
súdnom konaní, nerezultujú účelnosť takýchto trov konania (konkrétne trov právneho zastupovania),
ktoré v konaní spotrebiteľskému združeniu mohli vzniknúť. Uvedený záver odvolací súd opiera o vyššie

uvedené a zdôrazňuje, že Združenie je zo svojej podstaty subjektom práva a účastníkom konania, ktorý
je odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie
nie je možné charakterizovať ako účelné. Ak sú svojím charakterom vznikajúce trovy konania neúčelné,
nemožno takúto neúčelnosť pripisovať na škodu, aj keď neúspešného účastníka konania, v tomto
prípade žalobcu.

27. Paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do všetkých konaní, v ktorých
vystupujú ako žalobcovia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu
spotrebiteľa a účelnosť úkonov Združenia, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť
cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Všeobecný vstup tohto združenia do konaní, v

ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sa združenie
dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Plná
moc pre právneho zástupcu je taktiež paušálna bez bližšej špecifikácie ku konkrétnemu prípadu.

28. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti civilného sporového konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil
záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne
takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len
o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne)
vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Na tomto závere zotrváva aj v tejto

veci, v ktorej je z obsahu spisu zrejmé, že vedľajší účastník zastúpený advokátom hromadne vstúpil do
porovnateľných vecí žalobkyne (vstúpil do 34 vecí žalobkyne - č. l. 21), pričom v písomnom vyjadrení
k žalobe vzniesol všeobecne formulovanú (prakticky formulárovú) námietku premlčania, aktualizovanú
len o údaje žalovaného a údaje o individualizácii žalovanej pohľadávky. Za tejto situácie, ako aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím

bez pojednávania a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a
rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu
napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie
práva na právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov
vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu

mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa,
mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej
skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho
postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potomsám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých
porovnateľných veciach.“

30. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer
totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu
a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na
riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp.
zn. 6 MCdo 9/2013).

31. Odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov prvoinštančného a
odvolacieho konania Združeniu potvrdil, pretože rovnako ako súd prvej inštancie ich považoval za
neúčelné a nehospodárne.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 255

ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi v tomto konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
107,21 eura s DPH nepriznal z dôvodu, že taktiež nešlo o účelne vynaložené trovy, keďže argumentácia
žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu Združenia je v zásade totožná ako v jeho predchádzajúcom vyjadrení
(napr. vyjadrenie zo dňa 11.07.2016 na č. l. 142-143 k predchádzajúcemu odvolaniu Združenia proti
uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 10.09.2015, č. k. 9C/190/2014-132, teda nešlo o uvedenie

nových, procesne významných skutočností.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).