Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112218655
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2112218655.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. O. P., nar. XX.XX.XXXX,
J. L. P. XXX, 2/ Ing. S. P., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, P., zastúpená advokátom JUDr. Milošom
Chrenkom, Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému: TT-AGRO, s.r.o., Bohdanovce nad Trnavou 405, IČO:
36 756 342, zastúpený advokátom JUDr. Mgr. Michalom Mrvom, PhD., LL.M., Nevädzová 5, Bratislava,
o zaplatenie 4.542,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 7Cb/155/2012-163 zo dňa 12.08.2014 v znení dopĺňacieho rozsudku č.k. 7Cb/155/2012-201
zo dňa 20.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v znení dopĺňacieho rozsudku v odvolaním napadnutej
časti potvrdzuje.

Žalovanému súd priznáva voči žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ a uložil im povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalovanému sumu vo výške 1 516,32 eur s 9 % úrokom z omeškania od 28.12.2010 do
zaplatenia, ako i povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 272,50 eur ako
náhradu súdneho poplatku a 1 650,11 eur náhradu trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní po

právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali
uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť im sumu 4 542,45 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia
s poukazom na to, že dňa 01.12.2008 uzatvorili so žalovaným nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bola
dohoda o nájme pozemkov na dočasné užívanie pre parkovanie poľnohospodárskych strojov a skladové
priestory pre odkladanie stavebného odpadu a materiálu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od

01.12.2008 do 31.12.2009. Po ukončení dohodnutej doby trvania nájmu ale žalovaný pokračoval v
užívaní predmetu nájmu bez zmluvy. Žalobcovia návrh na vypratanie nehnuteľnosti nepodali, takže sa
uplatnila právna domnienka podľa § 676 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorej sa zmluva obnovuje za tých istých
podmienok, za akých bola pôvodne dojednaná vždy na ďalší kalendárny rok. Keďže žalovaný nájomné
za obdobie od januára 2010 do septembra 2012 neuhradil, žalobcovia ho vyzvali k úhrade, ale žalovaný
reagoval oznámením, podľa ktorého ich nárok považuje za neopodstatnený.

3. Žalobcovia zdôraznili, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré žalovaný užíva bez
toho, aby im poskytol odplatu a hoci sú si vedomí, že sú menšinovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, a napriek tomu, že pozemky nemohli prenajať platne ako celok predpokladali, že
zmluvy sú napriek tomu záväzné, pretože podobným spôsobom boli prenajímané pozemky i ostatnýmdružstvám v okrese Trnava a v prípade, že by bola podľa názoru súdu nájomná zmluva neplatná, vzniká
žalobcom nárok na výšku nájmu dojednaného v zmluve.

4. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a súčasne si uplatnil nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 534,86 eur, ktorý odôvodnil tým, že žalobcovia si nárok
uplatňujú na základe zmluvy s dohodnutou výškou nájmu 137,65 eur mesačne. Podľa prílohy č. 1 k
nájomnej zmluve predmetom nájmu boli nehnuteľnosti, z ktorých iba jedna je vo výlučnom vlastníctve
žalobcov 1/ a 2/ a ostatné sú v podielovom spoluvlastníctve, žalobcovia sú iba menšinovými podielovými

spoluvlastníkmi, keď väčšinu vlastní Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom.
Práve z uvedeného dôvodu je nájomná zmluva, z ktorej žalobcovia svoj nárok odvodzujú neplatná až na
parcelu, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcov. Uvedený názor žalovaný podložil poukazom na § 139
Obč. zák., ktorým je upravená dispozícia spoluvlastníkov so spoločnou vecou. Žalovaný ďalej uviedol, že
žalobcovia bez dohody s väčšinovým podielovým spoluvlastníkom nemohli platne prenajať predmetné
pozemky, ideálny podiel bez súhlasu ďalšieho majoritného spoluvlastníka prenajať nie je možné, v

dôsledku čoho je zmluva o nájme ako právny úkon absolútne neplatná, pretože nerešpektuje právnu
úpravu uvedenú v § 139 ods. 2 Obč. zák., Za opodstatnený žalovaný uznal iba nárok na zaplatenie
nájomného v sume 42,55 eur ročne, ku ktorému si uplatňovali žalobcovia i úrok z omeškania s odkazom
na zmluvné dojednanie, k čomu žalovaný namietol, že výška dohodnutého úroku je jednoznačne v
rozpore s dobrými mravmi, pretože je stanovený ako sankčný úrok vo výške 0,5 % za každý deň

omeškania, čo je 182,5 % ročne, preto je i takáto dohoda neplatná.

5. Vzhľadom k tomu, že žalovaný žalobcom plnil za obdobie roku 2009 a roku 2010 na základe
neplatného právneho úkonu, tak za obdobie január 2010 do septembra 2012, čo je 33 mesiacov, získali
žalobcovia bezdôvodné obohatenie vo výške 1 651,86 eur. Opodstatnené plnenie za prenajatý predmet

nájmu je však len vo výške 117,- eur za 33 mesiacov po 3,545 eur mesačne za prenájom parc. č.
679/24 vo výmere 6 406 m2 v k.ú. J. L. P. zapísanej na LV č. XXXX, ktorú majú žalobcovia vo výlučnom
vlastníctve, preto žalovaný uznáva iba nárok vo výške 117,- eur a ostatnú časť, ktorú žalobcom vyplatil
žiada vydať titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 1 534,86 eur. Keďže sa predmetné pohľadávky
vzájomnestretliasúrovnakéhodruhu,žalovanýsiichzapočítalazostatokžiadavydaťvrámcipodaného

vzájomného návrhu.

6. Žalovaný tiež uviedol, že nie je možné, aby sa podľa § 676 ods. 2 Obč. zák. obnovila neplatná nájomná
zmluva a zdôraznil, že majoritný vlastník prenajíma pozemky za oveľa nižšiu cenu, preto nie je možné,
aby žalobcovi ako podieloví spoluvlastníci, ktorí vlastnia ideálny podiel k pozemkom mali dohodnuté

nájomné vyššie ako iní podieloví spoluvlastníci, pričom je potrebné vziať zreteľ i na veľkosť podielu
spoluvlastníkov na spoločnej veci, k čomu poukázal na rozhodnutie NS SR vydané v konaní vedenom
podsp.zn.4Cdo/104/2008,ktoréjevdanejvecineaplikovateľné,hocinaňžalobcovianapodporusvojho
tvrdenia poukazovali. Žalovaný súdu predložil zápisnice z rokovania podielových spoluvlastníkov zo
dňa 07.03.2014 a zo dňa 14.03.2014 z ktorých vyplynulo, že v priebehu súdneho konania sa konalo k

otázke hospodárenia so spoločnou vecou podľa . §139 Obč. zák. rokovanie podielových spoluvlastníkov
a to medzi žalobcami 1/, 2/ a Slovenským pozemkovým fondom. Prvého rokovania sa žalobcovia
nezúčastnili napriek tomu, že boli riadne ďalším podielovým spoluvlastníkom pozvaní, na rokovaní
dňa 14.03.2014 boli závery k oprávnenosti užívať pozemky žalovaným a k výške nájmu za obdobie od
roku 2008 až do roku 2014 potvrdené majoritným spoluvlastníkom a žalobkyňa 2/, ktorá bola prítomná

bola prehlasovaná, pričom žalobca 1. sa ani jedného rokovania nezúčastnil a oprávnenie rozhodovať
o hospodárení so spoločnou vecou nevyužil. Z uvedených zápisníc vyplýva, že výška nájomného za
nájom jedného hektára predmetných pozemkov bola so žalovaným dohodnutá sumou 46,09 eur/rok pre
rok 2009, sumou 46,09 eur/ rok pre rok 2010, v roku 2011 a 2012 sumou 46,62 eur/rok.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými dôkazmi a uviedol,
že žalobcovia 1/ a 2/ sú až na pozemok parc. č. 679/24 menšinovými podielovými spoluvlastníkmi
vyššie špecifikovaných pozemkov. Podľa §137- §142 Obč. zák. každému podielovému spoluvlastníkovi
prislúcha určitý podiel z celkového vlastníctva, ktorý vyjadruje mieru účasti spoluvlastníkov na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§137 ods. 1 Obč. zák.) Spoluvlastnícky

podiel nemožno stotožniť s právom užívať reálnu časť veci a s touto časťou samostatne disponovať,
teda ani ju dať do nájmu (R 61/1966). Spoluvlastnícky podiel neznamená, že sa vlastnícke právo
spoluvlastníka vzťahuje na určitú časť nehnuteľnosti v spoluvlastníctve, ale je iba číselným výrazom
právneho postavenia spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru rozsahu, akýmsa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej
veci, akou mierou sa podieľajú na užívaní spoločnej veci, ako majú prispievať na náklady na užívanie a
udržovanie spoločnej veci (R 19/1967). Platná právna úprava nepozná tzv. delené spoluvlastníctvo, t. j.

také, pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať
určitou reálne oddelenou časťou veci, pretože kým nedôjde k zrušeniu spoluvlastníctva niektorým zo
zákonných spôsobov, nie je známe, komu zo spoluvlastníkov patrí konkrétna časť spoločnej veci, ktorý
záver vyplýva i z rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1Co/16/2006, ktorý síce nemožno označiť
za judikatúru, ale súd prvej inštancie naň poukazuje ako na názor odvolacieho súdu a v ňom uvedenú

argumentáciu využíva podporne.

8. Sumy 4 542,45 eur s prísl. sa žalobcovia domáhali titulom nájomného za užívanie ich pozemkov,
pričom až parc. č. 679/24, ktorej sú výlučnými spoluvlastníkmi, sú všetky ostatné pozemky žalobcov
vo vlastníctve Slovenskej republiky zastúpenej správcom - Slovenským pozemkovým fondom. Súd
prvej inštancie podľa §41 Obč. zák. mal za preukázané, že nájomná zmluva zo dňa 01.12.2008

je v tejto časti platná a žalobcom patrí nájomné vo výške 42,55 eur ročne , čo uznal i žalovaný a
uvedenú sumu zohľadnil v zápočte svojho vzájomného návrhu. Voči ostatným pozemkom, ktorých
sú žalobcovia menšinovými podielovými spoluvlastníkmi súd uviedol, že nájomná zmluva zo dňa
01.12.2008, ktorú uzatvorili žalobcovia so žalovaným je v tejto časti neplatná a nemohla sa tak k
pozemkom v spoluvlastníctve žalobcov a SR zastúpenej správcom SPF uplatniť ani domnienka uvedená

v ust. §676 ods. 2 Obč. zák., preto sa neplatná zmluva ani jej časť nemôže obnovovať. Súd vzal do
úvahy aj nájomnú zmluvu zo dňa 02.02.2011 v znení neskorších dodatkov, ktorú má žalovaný uzavretú s
väčšinovým podielovým spoluvlastníkom, ktorým je SR zastúpená správcom SPF, v ktorej je dohodnuté
nájomné podstatne nižšie. Súd považoval za potrebné vysvetliť, že napriek že podieloví spoluvlastníci
majú tzv. ideálny podiel na spoločnej veci, nejedná sa reálne vymedzenie právneho vzťahu k určitej časti

spoločnej veci, k čomu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Odo 355/2005.

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve a spoluvlastníctve
žalobcov a v období od januára 2010 do septembra 2012 za ich užívanie neplatil, preto súd musel
stanoviť výšku tejto odplaty. Súd nemohol ale akceptovať požiadavku žalobkyne 2/ o priemernej a

primeranej cene nájmu za užívanie pozemkov v spoluvlastníctve žalobcov vo výške 0,21 eur/m2/
rok, nakoľko takáto nevyplývala ani z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a žalovaným a
ani z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a SR zastúpenej SPF, pričom musel vziať do
úvahy Zápisnicu z rokovania podielových spoluvlastníkov zo dňa 07.03.2014 a Zápisnicu z rokovania
podielových spoluvlastníkov zo dňa 14.03.2014, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v priebehu súdneho

konania vo veci samej došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi k rokovaniu o hospodárení so spoločnou
vecou. Na rokovaní dňa 14.03.2014 bolo odsúhlasené oprávnenie žalovaného predmetné pozemky
užívať a výška nájmu za obdobie od roku 2008 až do roku 2014, keď návrh žalobkyne 2/ bol
väčšinovým podielovým spoluvlastníkom prehlasovaný a žalobca 1/ sa rokovania nezúčastnil. Nájom bol
odsúhlasený za jeden hektár vo výške 46,09 eur pre rok 2009 a 2010, vo výške 46,62 eur pre rok 2011 a

2012. Súd vyhodnotil uvedené závere a dospel k záveru, že pri rozhodovaní podielových spoluvlastníkov
dňa 07.03.2014 a 14.03.2014 bol postup vyžadovaný § 139 Obč. zák. dodržaný, dohoda o hospodárení
so spoločnou vecou podielových spoluvlastníkov je platná a to aj v časti, ktorou sa Slovenský pozemkový
fond a žalovaný dohodli na urovnaní nárokov za obdobie od roku 2008 až po súčasnosť. Dohoda o
urovnaní, ktorá je upravená v ust. 585 Obč. zák. a je v tomto prípade jednoznačne využiteľná a tak na

základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd nárok žalobcov v celom rozsahu zamietol.

10. Súd prvej inštancie sa vyporiadal i s nárokom uplatneným žalovaným titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa domáhal s poukazom na to, že na základe neplatnej nájomnej zmluvy zo
dňa 01.12.2008 až na parc. č. 679/24, ktorá je vo výlučnom bezpodielovom vlastníctve žalobcov,

zaplatil žalujúcim stranám sumu 1 651,86 eur. Keďže k parcele č. 679/24 bolo možné uplatniť zákonnú
domnienku o predĺžení nájmu podľa § 676 ods. 2 Obč. zák., žalovaný tak dlhoval žalobcom za užívanie
predmetného pozemku za nájomné vo výške 117,- eur, ale nájom za ostatné pozemky, ktoré sú v
podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ vyhodnotil v súvislosti s výškou odplaty dohodnutou s
majoritnýmpodielovýmspoluvlastníkomzaobdobiejanuára2010doseptembra2012,zktoréhovyplýva,

že žalobcovia 1/, 2/ mali nárok na zaplatenie sumy 18,54 eur, preto v tejto časti zobral žalovaný vzájomný
návrh späť, o ktorom prvoinštatnčný súd konanie v dopĺňacom rozsudku zastavil a zaviazal žalovaných
1/ a 2/ na vydanie plnenia získaného titulom bezdôvodného obohatenia v sume 1516,32 eur s 9 %
úrokom z omeškania od 28.12.2010 do zaplatenia s poukazom na ust. §517 ods. 2 OZ v spojení s ust.§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého ustanovenia bola ku dňu 28.12.2010
výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, ktorá
bola ku dňu 28.12.2010 stanovená na 1 percentuálny bod.

11. Z hľadiska právnej kvalifikácie návrhu a vzájomného návrhu žalovaného súd prvej inštancie
vychádzal z ust. § 136, § 139, § 124, § 39, § 41 Obč. zák. a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
právne kvalifikoval odkazom na ust. § 451, §456 a § 457 Obč. zák.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia a náhrade za súdny
poplatok uhradený za odpor, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne s poukazom na vyhl. č.
655/2004 Z.z. špecifikoval.

13. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie č.k. 7Cb/155/2012-163 zo dňa 12.08.2014 doplnil dopĺňacím

rozsudkom č.k. 7Cb/155/2012-201 zo dňa 20.01.2016, keď podľa § 166 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 152
ods. 2 veta prvá O.s.p. skonštatoval, že vo výroku konečného rozhodnutia vo veci samej opomenul
rozhodnúť o späťvzatí v časti vzájomného návrhu, preto tento nedostatok dopĺňacím rozsudkom
odstránil tak, že konanie o vzájomnom návrhu vo výške 18,54 eur s 9 % úrokom z omeškania od
28.12.2010 do zaplatenia zastavil pri aplikovaní právnej úpravy uvedenej v § 96 ods. 1, 3 O.s.p.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie voči zamietajúcej časti a uloženej povinnosti zaplatiť žalovanému
sumu 1.615,32 eur s prísl., ktorú majú žalobcovia uhradiť solidárne podala žalovaná 2/ v zákonnej lehote
odvolanie a žiadala odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

15. V odvolacích dôvodoch zdôraznila, že záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie je nesprávny,
pretože nájomná zmluva, ktorú so žalovaným žalobcovia uzatvorili i keď je neplatná, mal súd posúdiť
ako plnenie titulom bezdôvodného obohatenia a zmluvu o nájme použiť podporne v súvislosti s určením
výšky plnenia. Ak súd dospel k záveru, že nie je možné platne prenajať reálnu časť pozemku, ktorá je v

podielovom spoluvlastníctve vzhľadom na zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a žalobcami, mal takýto
názor aplikovať aj na nájomnú zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a Slovenskou republikou
- Slovenským pozemkovým fondom, ktorý rovnako nemohol prenajať iba reálnu časť pozemkov, preto
ani takáto zmluva nemôže byť platná, pretože podľa znenia takejto zmluvy sa prenajíma len časť výmery
pozemkov, teda spoluvlastnícke podiely, z čoho vyplýva, že úmyslom prenajímateľa bolo iba prenajať

jeho spoluvlastnícke podiely na spoločných pozemkoch, čo znamená, že záver súdu o neplatnosti
zmluvy musí tiež dopadať i na takto uzatvorenú nájomnú zmluvu a súd prvej inštancie ak zmluvu,
ktorú mali žalobcovia uzatvorenú so žalovaným vyhodnotí ako neplatnú, mal tak urobiť aj vo vzťahu k
následnejzmluveuzatvorenejmedzižalovanýmaSlovenskýmpozemkovýmfondom. Odvolaciedôvody
preto odvolateľka podriadila pod právnu úpravu uvedenú v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

16. Ďalej v odvolaní namietla, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal s tvrdením, že zmluva
zo dňa 02.12.2011 neobsahovala pozemky, ktoré sú predmetom sporu a teda nepreukazuje, že tieto
pozemky si už v roku 2011 prenajal žalovaný od SPF, že tieto si mohol prenajať žalovaný najskôr až odo
dňa 22.10.2013, pretože až od tohto dňa nájomná zmluva medzi žalovaným a SPF ako predmet nájmu

výslovne uvádza i pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcov, pretože špecifikácia pozemkov má byť
uvedená v prílohe k zmluve. Príloha ale obsahuje iba celkovú výmeru pozemkov, výpočet nájomného a
hodnotu pôdy, ale nie sú v nej uvedené parcely, ktoré sú predmetom zmluvy a prvýkrát sa konkretizácia
pozemkov uvádza až v dodatku č. 04942/2013-PNZ-P4544/09.03 zo dňa 22.10.2013, preto najskôr
od tohto obdobia mohol žalovaný tvrdiť, že má prenajaté pozemky od Slovenského pozemkového

fondu. Predmetom žaloby je ale obdobie od 01.01.2010 do 30.09.2012, preto vyslovila domnienku, že
žalovaný až potom ako začal súdny spor oslovil SPF o vypracovanie dodatku, v ktorom už vyslovene
označil i predmetné pozemky, ale do tohto dátumu predmetom nájomnej zmluvy neboli pozemky v
spoluvlastníctve žalobcov, ktoré sú predmetom žaloby. Záver súdu, že žalovaný užíval pozemky na
základe nájomnej zmluvy so SPF je preto nesprávny a v rozpore s vykonaným dokazovaním, pričom

uvedená skutočnosť je i pre posúdenie nároku žalobcov irelevantná, nakoľko predmetom sporu je
odplata za užívanie pozemkov od 01.01.2010 do 30.09.2012 a súd sa potom nevyporiadal s námietkou
odvolateľky v súvislosti s tým, že nájomná zmluva č. 00784/2011-PNZ-P4544/09.01 je neplatná pre
rozpor s § 37 ods. 1 Obč. zák. z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu. Touto skutočnosťou sa ale súdprvej inštancie vôbec nezaoberal, čo založilo podstatnú vadu, ktorá ovplyvnila výsledok sporu tým, že
v danom období nemal žalovaný žiaden právny titul na užívanie predmetných pozemkov a bezdôvodne
sa obohacoval, ktoré obohatenie je potrebné žalobcom vydať.

17. Odvolateľka ďalej zdôraznila, že zmluva ktorú uzatvoril SPF so žalovaným bola uzatvorená proti
vôli žalobcov a bez ich účasti, väčšinový spoluvlastník musí i menšinových informovať o spôsobe
hospodáreniasospoločnouvecouaaktakneurobí,jerozhodnutieväčšinovéhospoluvlastníkaneplatné,
k čomu poukázali na Rc37/1982 s tým, že uvedené predpokladá, že proces vytvárania kolektívnej

vôle spoluvlastníkov nie je iba záležitosťou niektorého spoluvlastníka, ale sa ho musia zúčastniť
všetci spoluvlastníci. Ak veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi jeho
dominantné postavenie a tým možnosť presadiť svoju vôľu aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov, a ak
menšinovému spoluvlastníkovi neposkytla možnosť vyjadriť svoj súhlas, či nesúhlas, ak by s investíciou
súhlasila aj väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti podielov, je takýto právny úkon neplatný.
Uvedené tvrdenie doplnila odvolateľka poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/162/2004 a

NS ČR sp. zn. 22Cdo/1658/2001. Súd prvej inštancie sa preto mal zaoberať i nájomnou zmluvou č.
00784/2011-PNZ-P4544/09.03 v znení jej dodatku zo dňa 22.10.2013, ktorá nie je z dôvodu vyššie
uvedenýchskutočnostíplatná,ikeď súdvsúvislostisňoupoukazujeibanarozhodovanieohospodárení
so spoločnou vecou. Stretnutia, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku označuje a ktoré
sa týkalo rozhodnutia spoluvlastníkov o spoločnom hospodárení so spoločnou vecou sa žalobkyňa

2/ nezúčastnila, pretože na toto stretnutie nedostala včas pozvánku, ale sa ospravedlnila a žiadala o
neskorší termín, čomu nebolo vyhovené a na ďalšie stretnutie už pozvánku nedostala a iba telefonicky
sa o jeho konaní dozvedela od žalovaného, ktorý toto stretnutie inicioval. V prípade, ak by aj dospel súd
k záveru, že na uvedenom stretnutí sa rozhodovalo o hospodárení so spoločnou vecou, mohlo sa jednať
iba o hospodárenie do budúcna so spoločnými pozemkami, ale nie spätne, ako vyplýva z § 139 ods. 2

Obč. zák., ktoré ustanovenie je založené i na samotnej logike veci. To čo sa udialo v minulosti možno
iba konštatovať, ale nemožno o tom, ako má byť s vecou naložené spätne rozhodnúť. Za obdobie,
za ktoré žalobcovia plnenia žalobou domáhali, neexistovala žiadna platná nájomná zmluva predmetom
ktorej by boli predmetné pozemky a tak žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že pozemky boli užívané bez
právneho dôvodu a žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie.

18.Odvolateľkanamietlaizáversúduodôvodnostivzájomnéhonávrhužalovaného,ktorýtvrdil,žesumu
1651,86 eur s výnimkou nájomného za parc. č. 679/24 zaplatil bez právneho dôvodu a teda túto čiastku
súd uložil vydať ako bezdôvodne obohatenie. Nejednalo sa o žiadne bezdôvodné obohatenie, žalovaný
uvedenú sumu poukázal titulom užívania pozemkov ako dohodnuté nájomné, čím fakticky uznal aj

platnosť dohody obsiahnutej v nájomnej zmluve zo dňa 01.12.2008 a ak žalovaný poukázal peňažné
prostriedky za užívanie pozemkov žalobcom, nemôže byť takéto konanie považované za plnenie bez
právneho dôvodu, ktoré zakladá vznik bezdôvodného obohatenia u žalobcov. Odvolateľka zdôraznila,
že v odvolaní uvedené odvolacie dôvody jednoznačne zakladajú opodstatnenosť k tomu, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 21.12.20104 a žiadal, aby odvolací súd
predmetné rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a zároveň zaviazal odvolateľku - žalobkyňu 2/ k
povinnosti uhradiť žalovanému trovy odvolacieho konania. Žalovaný označil rozhodnutie súdu prvej
inštanciezasprávneapreskúmateľnéstým,žesaprvoinštančnýsúdvyporiadalsovšetkýminámietkami

vyžadovanými pre správne rozhodnutie o veci. K odvolaciemu dôvodu založenom na výhrade
odvolateľky k nájomnej zmluve, ktorú mala uzatvorenú so žalovaným a ktorú prvoinštančný súd označil
za neplatnú, na základe čoho mal tak súd považovať za neplatnú i zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným
a SR zastúpenou SPF žalovaný uviedol, že súd žiadnym spôsobom nevyjadril, že by túto zmluvu
považoval za platnú, iba skonštatoval, že v priebehu konania došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi

k dohode o hospodárení so spoločnou vecou, ktorá obsahuje prvky dohody o urovnaní a vyplýva zo
zápisníc z rokovania podielových spoluvlastníkov. Uvedené jednoznačne preukazuje, že došlo iba k
rokovaniu so spoločnou vecou ohľadom hospodárenia podľa § 139 Obč. zák. a to i k otázke výšky
nájmu za obdobie od roku 2009-2014 a žalobkyňa 2/ bola väčšinovým spoluvlastníkom prehlasovaná.
Nájomná zmluva, ktorú uzatvorili žalobcovia so žalovaným dňa 01.12.2008 je jednoznačne neplatná,

pričom odvolateľka neuniesla ani dôkazné bremeno pre splnenie podmienok vyžadovaných v právnej
úpraveuvedenejv§139Obč.zák.anepreukázalapredchádzajúcudohodu podielovýchspoluvlastníkov
o hospodárení so spoločnou vecou, čo zakladá dôvod neplatnosti zmluvy. Niet pochýb o tom a vyplýva i
z konštantnej judikatúry, na ktorú poukázal prvoinštančný súd, že žalobcovia 1/ a 2/ nemohli bez dohodys ďalším podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti platne uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalovaným a
platneprenajaťsvojideálnypodielbezsúhlasupodielovéhospoluvlastníka.Obdobieužívaniepozemkov
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a SR zastúpenej SPF bolo vyriešené dohodou o urovnaní, ktorá

vzišla z rokovaní podielových spoluvlastníkov, na ktorých bola i výška nájomného za 1 ha predmetných
pozemkov dohodnutá so žalovaným, čím bolo vyriešené urovnanie sporných nárokov v súlade s § 139
v spojení s § 585 Obč. zák., ktorým je upravená dohoda o urovnaní, preto nemôže obstáť tvrdenie
odvolateľky, že žalovaný pozemky prenajal až od 22.10.2013 alebo neskôr, preto postup, výsledkom
ktorého bola dohoda o urovnaní je zákonný a môže pôsobiť i do minulosti. Ako už bolo konštatované v

rozhodnutísúdomprvejinštancie, akneexistovalplatnýtitulnaplatenienájomnéhozdôvoduneplatnosti
nájomnej zmluvy, nevyhnutne išlo zo strany žalovaného o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré musí byť
vrátené, tak ako vyplývalo zo vzájomného návrhu, ktorý podal žalovaný. Tvrdenia odvolateľky sú preto
zavádzajúce a nepravdivé.

20. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne 2/ bolo doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi

odvolateľky a žalobcovi 1/, ktorí ho prezvali, ďalšie vyjadrenie ale k nemu už nepodali.

21. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak

niejeustanovenéinak, platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnostia
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu
okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd

prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým
bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli
vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti
tohto zákona začalo aj odvolacie konanie.

22.Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu
očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných
úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd
poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa
§ 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase

rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli
použité súdom prvej inštancie.

23. Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

24. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho

nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Elektronicky miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil elektronicky iba
právnemu zástupcovi žalovaného dňa 21.09.2017, právnemu zástupcovi odvolateľky a žalobcovi 1/ ho

neoznamoval, pretože o to nepožiadali.

25. Podľa § 387 C.s.p.(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Žalujúca strana sporu - žalobkyňa 2/ podala odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, keď súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods.2
písm.d/ O.s.p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

27.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,akoajkonanie,ktoréjehovydaniu
predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací
súd v prvom rade zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové
zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo znamená, že musí ísť o skutkové

zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval
inýprávnyvýznam.Skutkovézistenievtedynezodpovedávykonanýmdôkazom,akvýsledokhodnotenia

dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti,
prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. V tejto súvislosti žalujúca strana sporu v
odvolaní namieta skutkové i hmotnoprávne vady, pre ktoré je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil
správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

30. V kontexte s odvolacím dôvodom podľa § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. žalobkyňa 2/ označila za
podstatné, že ak prvoinštančný súd dospel k záveru, že so žalobcom 1/ nemohli platne prenajať reálnučasť pozemkov, ktoré mali v podielovom spoluvlastníctve, hoci v praxi k tomu bežne dochádza, a
takáto zmluva je neplatná, mal súd tento názor aplikovať i na zmluvu, ktorú mal žalovaný uzatvorenú so
Slovenským pozemkovým fondom, podľa ktorej tiež boli prenajaté iba časti spoluvlastníckych podielov,

preto mal i túto zmluvu posúdiť ako neplatnú a to i z hľadiska pochybnosti o jej predmete, keď z nej
nie je zrejmé, ktorých konkrétnych pozemkov sa týkala , tieto nie sú v zmluve identifikované, čím by
nevznikol žalovanému právny dôvod na užívanie pozemkov a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcom
žalovanú istinu, ktorú žiadajú titulom bezdôvodného obohatenia. Uvedená zmluva medzi žalovaným a
Slovenským pozemkovým fondom neobsahovala ani pozemky, o ktorých žalovaný tvrdí, že si ich už v

roku 2011 prenajal od Slovenského pozemkového fondu.

31. K uvedenej argumentácii odvolací súd uvádza, že nebolo potrebné sa zaoberať platnosťou či
neplatnosťou zmluvy, ktorú mal žalovaný uzatvorenú so Slovenským pozemkovým fondom, pretože jej
posúdenie a určenie neplatnosti nebolo predmetom žaloby a nebolo potrebné zaujať k nej stanovisko
ani z hľadiska prejudiciálneho, preto odkaz na rozhodnutia NS SR publikované v ZSP č. 45/2005 ani

na rozhodnutie NS ČR vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 22Cdo 1658/2001 je pre rozhodnutie v
tejto veci irelevantný, pretože sa týka situácie a posudzovania platnosti inej nájomnej zmluvy, ktorou sa
prvoinštančný súd nemal dôvod z týchto hľadísk zaoberať. Pre rozhodnutie súdu o dôvodnosti žaloby
bolo podstatné posúdenie, či zmluva, z ktorej si žalobcovia nárok uplatňujú, môže takéto právo založiť.
Súd prvej inštancie vyhodnotil uvedenú zmluvu ako právny úkon neplatný, ktoré posúdenie akceptovali

i žalobcovia, ktorí v v takom prípade žiadali priznať žalovanú istinu s prisl. práve titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný užíval pozemky, ktoré mali v podielovom spoluvlastníctve s
treťou osobou. S nárokom žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo ako dôvodné
určené vo výške 117 eur sa stretol s nárok žalovaného na vydanie plnenia poskytnutého z neplatného
právneho úkonu, ktorý tak pohltil nárok žalobcov, došlo k vzájomnému započítaniu a zostal iba nárok

žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu uvedenom v rozhodnutí súdu prvej
inštancie. V tejto súvislosti sa preto prvoinštančný súd zaoberal i dohodou o urovnaní, ktorá je súčasťou
zápisnice z rokovania spoluvlastníkov konanom dňa 14.03.2014, na ktorom bola výška nájmu určená .
Dohoda o urovnaní bola výsledkom rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou, je a zo žiadneho
ustanovenia nevyplýva, že by sa tým nemohli urovnať i záväzky z minulosti a to pri zohľadnení , že

žalovaný má právo domáhať sa nároku s ním súvisiaceho plnenia i spätne. Neobstojí ani námietka
žalobkyne 2/, podľa ktorej sa nemala možnosť ako podielová spoluvlastníčka vyjadriť k hospodáreniu so
spoločnou vecou ako predpokladá ust. § 139 ods.2 Obč. zák. a zmluva medzi žalovaným a Slovenským
pozemkovým fondom bola uzatvorená proti vôli žalobcov. Ako je už konštatované odvolacím súdom
vyššie, posudzovanie tejto zmluvy nie je predmetom tohto sporu, preto ide o námietku nedôvodnú.

32. Podľa § 585 Obč. zák.
(1) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda,
ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol
pomýšľať.

(2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne:
to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
(3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

33. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej

inštancie, podľa ktorého súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so
všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami, vrátane argumentácie žalovanej strany, zrozumiteľne
svoje právne závery vysvetlil a s ktorým právnym posúdením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
a naň poukazuje. Žaloba o zaplatenie žalovanej istiny i s úrokom z omeškania je dôvodná, súd prvej
inštancie správne právne vec posúdil a preto odvolanie podané žalovanou stranou sporu je nedôvodné

a odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
34.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).