Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. október 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/304/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218158
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214218158.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcov: X/ B. P., A.. XX.X. XXXX, Y. X/ Q. P., A.. XX.P. XXXX, E. W. P. D. XXX, XXX XX D., proti
žalovanému: Prima Credit, s.r.o., IČO: 36 763 420, so sídlom Mierové námestie 10A, 901 01 Malacky,
právnezastúpenéhoL.I.B.legals.r.o.sosídlomPribinova25,81011Bratislava,IČO:47237546konajúc
JUDr. Veronikou Bolješikovou, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2.rade sumu 2871,70 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2871,70 eur od 5.januára 2015 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovia majú nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 56,46%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.septembra 2014 sa žalobcovia domáhali rozhodnutia
súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 3.670,70 eur.
Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia uzavrel dňa 28.augusta 2012 úverovú zmluvu č. XX/XX so
spoločnosťou s právnym predchodcom žalovaného, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške
5.000 eur. Úver spolu s príslušenstvom vo výške 450 eur, t. j. spolu 5.450 eur sa zaviazali splatiť do
28.novembra 2012. Pohľadávka žalovaného bola zabezpečená na základe Zmluvy o záložnom práve

č. XX/XX uzatvorenej dňa 28.augusta 2012 záložným právom k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v okrese Dunajská Streda, obec D., katastrálne územie Q. D., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX.
Žalobcovia v súčasnosti nedisponujú predmetnou úverovou zmluvou. Suma 5.000 eur bola žalobcom
vyplatená, ale v aute, ktorým im bol zabezpečený odvoz, si H. Š. vzal sumu 1.000 eur ako poplatok
za vybavenie úveru. Žalobcovia v domnení, že H. Š. pracuje pre žalovaného, mu sumu 1.000 eur
vydal, o ktorom vydal H. Š. príjmový pokladničný doklad. Domnienku, že Rudolf Šimončič pracuje pre
žalovaného, pojali z dôvodu, že prišiel spolu s Ľ. O., ktorý im vybavoval predmetný úver, priviezli ich na

obecný úrad v Dunajskej Strede a spoločne ich aj odviezli. Následne sa žalobcovia spojili s konateľom
žalovaného - F. L., ktorý uviedol, že v ich spoločnosti žiaden Š. nepracuje, ani žiadneho nepozná a
že za úvery v spoločnosti X. C. F., X..H..E.. sa neplatia za vybavenie žiadne poplatky. Žalobcovia sa
obrátil na H. Š. so žiadosťou o vrátenie sumy 1.000 eur, avšak k dnešnému dňu k tomu nedošlo.
Žalobcovia podali v tejto súvislosti trestné oznámenie vo veci podvodu dňa 8.augusta 2014 na OO
PZ Šamorín, ČVS: DU-836/SA-2014. Dňa 12.septembra 2014 bolo žalobcom doručené Uznesenie
Obvodného oddelenia PZ, ČVS: ORP-1059/DS-DS-2014 zo dňa 7.septembra 2014, ktorým bolo trestné

oznámenie odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa §
197 ods. 2 TP. Z odôvodnenia predmetného uznesenia dávajú žalobcovia do pozornosti súdu, že H.
Š. v zápisnici o výsluchu osoby uviedol, že ako živnostník spolupracuje aj so žalovaným, keďže je
sprostredkovateľom pri vybavovaní pôžičiek, od klientov „si na mieste vyžiadal sumu vo výške 1.000 eur,na ktorej už boli vopred ústne dohodnutí, z ktorej sumy boli uhradené všetky poplatky, a to overovanie
podpisov, výpis z listu vlastníctva, zápis záložného práva do katastra nehnuteľností. Keďže klienti ručili
za úver svojou nehnuteľnosťou, jemu mohla ostať z uvedenej sumy asi čiastka vo výške 600 eur, ktorú si

ponechal na náklady spojené s vybavovaním pôžičky, nakoľko u uvedených klientov bol 3 krát...“. Ďalej
z výpovede Ľ. O. je zrejmé, že mu H. Š. odovzdal sumu 8 eur a asi 66 eur na zápis záložného práva
do katastra nehnuteľností. Ku skutočnostiam uvedených H. Š. žalobcovia udávajú, že neboli vopred na
ničom dohodnutí. Žalobcovia podali voči predmetnému uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia
sťažnosť. Zvyšná suma z predmetného úveru vo výške 4.000 eur bola použitá na splatenie iných dlhov

a na rekonštrukciu bytu. Žalobcovia zaplatili žalovanému splátky vo výške 450 eur, a to v septembri
2012 sumu 150 eur, v októbri 2012 sumu 150 eur, v novembri 2012 sumu 150 eur. Následne žalobcovia
uzatvorili so žalovaným Dodatok č. 1 k Úverovej zmluve č. XX/XX dňa 13.decembra 2012, na základe
ktoréhobolúvernavýšenýo630euradobasplatnostisapredlžilao3mesiaceododňapodpisudodatku,
t. j. do 13.marca 2013. Dlžníci sa zaviazali zaplatiť dlžnú sumu v troch splátkach do 13.januára 2013
sumu 169 eur (splátka úroku), do 13.februára 2013 sumu 169 eur (splátka úroku), do 13.marca 2013

sumu 169 eur (splátka úroku) a sumu 5.630 eur (splátka istiny). Žalobcom nebola už vyplatená žiadna
suma. Ďalej bolo dohodnuté, že podpísaním dodatku sa RPMN mení na úroveň 42,61% a priemerná
RPMN na 38,97% a rizikovosť na 35,19%, suma nákladov na 507 eur. Celkovo pohľadávka sa po
navŕšení a predĺžení mení na pohľadávku s príslušenstvom vo výške 6.147 eur. Zo strany žalobcov bola
uhradená splátka vo výške l69 eur za mesiac január a splátka vo výške 169 eur za mesiac február.

Ďalšiu splátku ani istinu žalobcovia nezaplatili, nakoľko nemali finančné prostriedky, z ktorých by mohli
splácať dlh. Žalobcom bolo doručené Oznámenie o začatí výkonu Záložného práva zo dňa 1.apríla 2013.
Žalobcovia hľadali riešenie, ako zaplatiť svoj dlh. Ich dcéra našla na internete kontakt na M. P., ktorého
následne telefonicky kontaktovali za účelom uzavretia zmluvy o pôžičke. M. P. ako veriteľ uzavrel so
žalobcami Zmluvu o pôžičke dňa 16.mája 2013 na sumu 14.300 eur, ktorú mali vrátiť spolu s úrokom

8,5% ročne z dlžnej sumy do 16.septembra 2013. Pôžička bola zabezpečená zriadením záložného
práva k predmetnej nehnuteľnosti. Suma 14.300 eur mala byť vyplatená tak, že M. P. vyplatí dlžnú sumu
vymáhanú exekútorským úradom JUDr. H. C. pod sp. zn. EX 4308/2012 v prospech oprávneného I. X.
a.s., na sumu 727,06 eur s prísl.; ďalej vyplatí dlžnú sumu vo výške 5.000 eur s prísl. veriteľovi X. C.
F., s.r.o., z Úverovej zmluvy č. XX/XX z 28.augusta 2012; a ďalej v hotovosti vyplatí k rukám žalobcov

zostávajúci rozdiel. Na základe uvedenej pôžičky od M. P. bola žalovanému dňa 16.mája 2013 vyplatená
pohľadávka s príslušenstvom vo výške 7.882,70 eur. Žalobcovia majú za to, že žalovaný si nesplnil
povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľov. Žalobcovia obdržali od žalovaného celkom
sumu 5.000 eur, z ktorej v deň uzavretia zmluvy zaplatil 1.000 eur za sprostredkovanie. Žalobcovia
zaplatili spolu 8.670,70 eur (3 x l50, 2 x l69, l x 7882,70). Ak sa vezmú do úvahy poskytnuté finančné

prostriedky - istina vo výške 5.000 eur a záväzok dlžníkov vyplývajúci z Úverovej zmluvy č. XX/XX zo dňa
28.augusta 2012 vrátiť sumu 5.450 eur do 28.novembra 2012, tak RPMN činí 68,34 % a ročná úroková
mieraje41,15%p.a.,následnepouzatvoreníDodatkuč.1kúverovejzmluvezodňa13.decembra2012,
kde sa úver navýšil o 630 eur s tým, že suma nákladov je 507 eur a žalobcovia mali vrátiť sumu 6.137
eur do 13.marca 2013, možno konštatovať zmenu RPMN 249,42 % a ročnej úrokovej miery na 126,94

% p. a. Čo sa týka výšky RPMN uvedenej v Dodatku č. 1, žalobcovia upozorňujú na skutočnosť, že v
dodatku uvedená RPMN vo výške 42,61 % je nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, nakoľko
aj z údajov vyplývajúcich z predmetného dodatku je RPMN značne vyššia, aj za predpokladu, že suma
pôžičky bola 5.630 eur a vrátená má byť 6.137 eur, tak RPMN činí 68,39%. Navyše považujú poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 b/ z. o spotrebiteľských úveroch). Zároveň

v dodatku nie je uvedená výška poplatkov hradených u notára (§ 11 ods. 1 písm. r/ z. o spotrebiteľských
úveroch).TiežRPMNjevhrubomrozporesdobrýmimravmi,poukazujúcnarozhodnutieKrajskéhosúdu
v Ostrave z 23.augusta 2011 sp.zn. 16ICm 944/2010. Takisto výšku dojednanej odplaty považujú za
neplatnú, porovnávajúc bežné úrokové sadzby v obdobných prípadoch, pričom poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Trečíne sp.zn. 17Co/313/2010 a Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/67/2008, ako

aj na judikatúry Súdneho dvora. Z uvedeného dôvodí bezdôvodné obohatenie žalovaného, pričom si
uplatnili aj náhradu trov konania.
2. Súd doručil žalobu s prílohami spolu s procesnými poučeniami do vlastných rúk žalovanému dňa
5.januára 2015 (č.l. 26), aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k veci vyjadril (č.l. 29 - 33) v
tom smere, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcom

titulom Úverovej zmluvy č. XX/XX z 28.augusta 2012 úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa zaviazali spolu
s navýšením vo výške 450 eur vrátiť najneskôr do 28.novembra 2012. Ku dňu dohodnutej splatnosti
úveru, t.j. k 28.novembru 2012 uhradili sumu 450 eur, pričom z ich strany tak nedošlo ku dňu splatnosti
k úhrade samotnej istiny a tak sa k 29.novembru 2012 dostali do omeškania so sumou 5.000 eur.Dňa 29.novembra 2012 zaslal žalovaný žalobcom výzvu na plnenie - upomienku po splatnosti. Na
základe žiadosti z 13.decembra 2012 došlo k navýšeniu úveru o sumu 630 eur a v tejto súvislosti aj
k zmene zmluvných podmienok a podpisu Dodatku č. 1 k Úverovej zmluve č. XX/XX. Suma 630 eur

bola zo strany žalovaného vyplatená k rukám žalobcov ešte dňa 13.decembra 2012, čo preukazuje
výdavkový a príjmový pokladničný doklad zo dňa 13.decembra 2012. Z Dodatku č. 1 k Úverovej zmluve
č. XX/XX okrem iného vyplýva, že okrem navýšenia úveru o 630 eur, došlo aj k predĺženiu doby
splatnosti o 3 mesiace a v dôsledku toho aj k zmene RPMN, ktorej úprava je vyjadrená v čl. II bod
3 predmetného dodatku. Pohľadávka žalovaného voči žalobcom tak predstavovala ku dňu podpísania

Dodatku č. 1, t.j. k 13.decembru 2012 sumu 6.137 eur, čo je jasne vyjadrené v čl. II.bod 4. V tejto
súvislosti poukazuje aj na samotné znenie čl. III Dodatku č. 1, v zmysle ktorého žalobcovia uznali
čo do dôvodu i výšky svoj peňažný záväzok voči žalovanému ako veriteľovi vo výške 6.137 eur.
Žalobcovia teda priebežne mali presné informácie o aktuálnej výške ich dlhu, táto im bola známa
a akceptovali ju podpísaním predmetného dodatku, ktorého uzatvorenie iniciovali. Nakoľko nehradili
splátky úveru riadne a včas, žalovaný im dňa 18.februára 2013 zaslal upomienku a po splatnosti

celého úveru dňa 20.marca 2013 výzvu na plnenie po splatnosti. Na žiadnu z týchto výziev nereagovali
a z ich strany nedošlo ani k čiastočnému plneniu ich záväzku. Z uvedených dôvodov bol žalovaný
nútený v súlade so zmluvou a zákonom ako záložný veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva, o
čom upovedomil žalobcov aj príslušnú správu katastra. Dňa 17.mája 2013 žalobcovia vyplatili dlžnú
čiastku v celom rozsahu, pričom žalovaný o tomto následne vydal kvitanciu, ktorú zaslal na Správu

katastra Dunajská Streda. Dlh žalobcov voči žalovanému titulom Úverovej zmluvy z 28.augusta 2012
v spojení s Dodatkom č. 1 z 13.decembra 2012 teda zanikol v celom rozsahu dňa 17.mája 2013.
Žalovaný má predovšetkým za to, že tak úverová zmluva v znení prijatého dodatku, ako aj záložná
zmluva sú platnými právnymiúkonmi, obe zmluvy boli uzavreté v súlade so zákonom a nie je daný žiadny
dôvod na spochybňovanie ich jednotlivých ustanovení. Pri uzatváraní úverovej zmluvy boli dodržané

všetky zákonné podmienky a povinnosti, ktoré žalovanému ako veriteľovi vyplývajú zo zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Samotná úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti,
aké požaduje zákon o spotrebiteľských úveroch pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Všetky zmluvné
podmienky sú v zmluve vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a preto nie je dôvod ich spochybňovať,
či označovať za neprijateľné. Pred samotným uzatvorením úverovej zmluvy, zmluvné strany rokovali o

jednotlivých zmluvných podmienkach a samotná zmluva je výsledkom konsenzu medzi nimi. Žalobcovia
v súlade so zákonom obdržali štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, v rámci ktorých
boli oboznámení s hlavnými vlastnosťami spotrebiteľského úveru ako: druh spotrebiteľského úveru,
celkovávýškaspotrebiteľskéhoúveru,podmienkyupravujúcečerpaniepeňažnýchprostriedkov,rovnako
si boli vedomí celkovej čiastky, ktorú budú musieť ako spotrebitelia zaplatiť. Výška RPMN bola v

úverovej zmluve č. 24/12 ako aj následne Dodatku č. 1 uvedená správne a bola vypočítaná podľa
vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný dodržal všetky zákonom
požadované náležitosti pri uzatváraní spotrebiteľského úveru. V úverovej zmluve, ako aj v samotnom
dodatku je preto správne uvedená výška poskytnutého úveru (istiny), ako aj výška úrokov a RPMN.
Žalovaný sa nestotožnil s namietanou neprimeranosťou dohodnutých úrokov a zmluvných pokút. V

prípade spotrebiteľských úverov poskytovaných nebankovými subjektmi je všeobecne akceptované, že
výška úrokov, ako aj ďalších nákladov spojených s úverom je v porovnaní s priemernými úrokovými
sadzami poskytovaných bankami vyššia, predovšetkým s ohľadom na vyššiu mieru rizika. V súvislosti
s odplatou za poskytnutie úveru, je potrebné poukázať na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého
u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného

bankami, pričom poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 12Cmo/95/2005. Preto
žalovaný je toho názoru, že dohodnuté úroky, ako aj výška jednotlivých zmluvných pokút s ohľadom na
charakter poskytnutého úveru boli primerané a boli dohodnuté v súlade so zákonom. Čo sa týka tvrdení
ohľadne vyplatenia sumy 1.000 eur sprostredkovateľovi p. H. Š. k tomuto žalovaný uviedol, že nie je v
pracovnom ani zmluvnom vzťahu s p. Š. a nikdy ani nebol. Pokiaľ žalobcovia vyplatili nejaké peňažné

prostriedky p. Š., ide o právny vzťah výlučne medzi nimi a p. Š., na ktorého žalovaný nemal a ani nemá
žiaden dosah. Žalovaný zásadne neúčtuje žiadne poplatky za poskytnutie alebo vybavenie úveru o čom
žalobcov informoval konateľ žalovaného, čo sama potvrdila aj vo svojej žalobe. Preto žalovaný navrhol,
aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a súčasne zaviazal žalobcov k náhrade trov
konania.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi,
najmä výpisom z obchodného registra (č.l. 10), príjmovým pokladničným dokladom z 28.augusta 2012
a výdavkovým pokladničným dokladom z 28.augusta 2012 (č.l. 11), dodatkom č. 1 k úverovej zmluve
č. XX/XX (č.l. 12, detto 42), oznámením o začatí výkonu záložného práva (č.l. 13), Zánikom záložnéhopráva (č.l. 14), potvrdením o vklade hotovosti (č.l. 16), zmluvou o pôžičke (č.l. 17), potvrdením o trestnom
oznámení a uznesením vo veci trestného oznámenia, úverovou zmluvou č. XX/XX (č.l. 34), výzvou na
plnenie (č.l. 40), žiadosťou o predĺženie, navŕšenie úveru (č.l. 41), príjmovým pokladničným dokladom z

13.decembra2012avýdavkovýmpokladničnýmdokladomz13.decembra(č.l.44),upomienkou(č.l.45),
výzvou na plnenie (č.l. 46), stanoviskom žalobcu z 15.júna 2005 (č.l. 67 - 69), stanoviskom žalovaného z
23.júna 2015 (č.l. 77 - 80), výsluchom žalobkyne v prvom rade ako aj žalobcu v druhom rade, výsluchom
svedka Ľ. O., výsluchom svedka H. Š., mailovou komunikáciou z 22.júla 2015, vyšetrovacím spisom
č.ORP-1059/DS-DS-2014 z neho najmä zápisnicou o výsluchu B. P. z 8.augusta 2014, zápisnicou o

výsluchuH.X.z3.septembra2014,záznamomzvyjadreniaĽ.O.z28.augusta2014,uznesenímozačatí
trestného stíhania zo 4.novembra 2014, zápisnicou o výsluchu B. P. z 19.novembra 2014, zápisnicou o
výsluchu Q. P. z 19.novembra 2014, zápisnica o výsluchu H. Š., zápisnicou o výsluchu Ľ. O., zápisnicou
o výsluchu F. L., zápisnicou o konfrontácii, uznesením; tiež oboznámením sa aj so záverečnými rečami
účastníkov konania a prehľadom priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaným
NBS. Na základe vykonaného dokazovania a v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu bol zistený

nasledovný skutkový stav.
4. Z výpisu z obchodného registra žalovaného je zrejmé, že v predmete činnosti má medzi iným aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom .
5. Žalobcovia, ako dlžníci uzavreli dňa 28.augusta 2012 s právnym predchodcom žalovaného, ako
veriteľom zmluvu o úvere č. 24/12, na poskytnutie úveru vo výške 5.000 eur, s dátumom čerpania

od 28.augusta 2012, s dobou platnosti 3 mesiacov, s RPMN 42,58%, s priemernou RPMN 42,38%,
s úrokovou sadzbou 36% ročne, so sumou celkových nákladov 450 eur, s výškou úveru s navŕšením
5450 eur, s konečnou splatnosťou 28.novembra 2012 . V čl. VI zmluvy dlžník vyhlásil, že uznáva, čo
do základu i výšky svoj záväzok voči veriteľovi za podmienok dohodnutých v zmluve v celej výške, tak
ako je vedená v čl. I.ods. 1/ písm. i). v čl. X mali dohodnuté zmluvné pokuty, a to zmluvná pokuta za

neuhradenú splátku vo výške 4% z poskytnutej istiny a to aj opakovane; pre prípad omeškania zmluvná
pokuta 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania; pre prípad vymáhania pohľadávky poplatok vo
výške 10% z poskytnutej istiny minimálne však 1500 eur.
6. Z dodatku č. 1 k úverovej zmluve č. XX/XX z 13.decembra 2012 z čl. II.bodu 2) vyplýva že „veriteľ na
základe písomnej žiadosti dlžníka z 13.decembra 2012 navŕšil úver o 630 eur a predĺžil dobu splatnosti

úveru o 3 mesiace odo dňa podpisu dodatku.“. Tiež z čl.III bod 3) sa dlžníci zaviazali uznať a súhlas
s tým, aby si veriteľ v prípade, že úver sa stane splatným v zmysle úverovej zmluvu' uspokojil svoju
pohľadávku z úverovej zmluvy a neskorších dodatkov, voči dlžníkovi spolu s príslušenstvom, a to podľa
jednotlivých ustanovení úverovej zmluvy.
7. Z predloženého výdavkového pokladničného dokladu z 28.augusta 2012 vyplýva, že žalobcovia mali

prevziať 5.000 eur. Z výsluchu žalobcov bolo ozrejmené, že k odovzdaniu hotovosti došlo v motorovom
vozidle p. Š., ktorý si však ponechal 1.000 eur za sprostredkovanie úveru. Svedčí o tom aj príjmový
pokladničný doklad z 28.augusta 2012, ako aj jeho výpoveď (č.l. 86) z 3.júla 2015, ale tiež zo zápisnice
z 3.septembra 2014 vo veci prečinu podvodu. O vydaní tohto potvrdenia o prevzatí 1.000 eur požiadal
žalobca v druhom rade.

8. Dňa 13.decembra 2012 došlo k dodatku č. 1 (č.l. 12) k predmetnej úverovej zmluvy, a to na základe
žiadosti o predĺženie, navršenie úveru (č.l. 41). Túto podpisovali obaja žalobcovia. Z ich výsluchu
vyplýva, že mali problémy splatiť úver, preto požiadali o predĺženie splatnosti úveru. Určite nežiadali o
zvýšenie úveru, totiž žiadosť im bola poslaná poštou a oni to iba podpísali. Žalovaný súdu predložil aj
relevantné pokladničné doklady (č.l. 44) jednak o vyplatení 630 eur a jednak aj o ich prevzatí žalobcami.

Tieto doklady boli vypisované jednou osobou, je vypísaný aj účel a sú zrejmé aj podpisy príjemcov. Nie je
vyplnené kto doklady vyhotovil a kto ich schválil, ako ani ich zaúčtovanie v peňažnom denníku. Žalovaný
týmito dokladmi a v súvislosti s dodatkom k úverovej zmluve preukazoval vyplatenie ďalších finančných
prostriedkov. Žalobcovia toto odmietali, tvrdiac, že už žiadne iné peniaze z tejto spoločnosti neprevzali,
oni požalovali len odklad splatnosti úveru. Tiež počas výsluchu tvrdili, že podpisovali nevyplnené

dokumenty.
9. Ďalej žalobcovia tvrdili, že zaplatili tri splátky po 150 eur a dve splátky po 169 eur a dňa 16.mája 2013
došlo k hotovostnému vkladu (č.l. 16) na účet žalovaného v sume 7.882,70 eur. A teda spolu zaplatili
na splátkach 8.670,70 eur. Žalovaný tvrdí, že jednu platbu vo výške 169 eur neeviduje. Z potvrdenia o
zániku záložného práva zo 17.mája 2013 je zrejmé, že záložné právo zaniklo vyplatením pohľadávky

vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. XX/XX v plnej výške dňa 17.mája 2013. Aká bola skutočná výška
pohľadávky žalovaného a z čoho sa skladala, teda koľko z pohľadávky bola istina, koľko úroky, resp.
odmena a koľko poplatky a zmluvné pokuty nie je zrejmé, žalovaný tieto skutočnosti neprezentoval.10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
12. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere

o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení 394/2011 Z.z., teda
ku dňu podpísania úverovej zmluvy, (ďalej len z.č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a

povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
14. Podľa § 1 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a
podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto
právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa
zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere

uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
17. Podľa § 9 ods. 6 z.č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto
zákona.

18. Podľa § 9 ods. 7 z.č. 129/2010 Z.z., veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto
konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení

vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
19. Podľa § 11 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1
,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
20. Podľa § 11 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7

ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
21. Citované ustanovenie § 11 v spojení s § 9 zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch má za účel
- cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy,
resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ

môže rozhodnúť, na základe úplnej znalosti veci, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí
byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť
na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané
informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ
môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií
pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za
následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu
pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod
hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy.

22. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.
23. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Definícia spotrebiteľskej zmluvy vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pričom každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
27. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
29. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
30. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
31. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
32. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) zaradená

novelou Občianskeho zákonníka - zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať naďalej
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcim režim spotrebiteľskýchzmlúv. Neprijateľné podmienky (§ 53) sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a
preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Citované ustanovenie
vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade

s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ochrana
spotrebiteľa sa pritom týka zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe dodávateľom vopred pripraveného

zmluvného dokumentu, ktorý dodávateľ obdobne používa vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.
33. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
34. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
35. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
36. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

37. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
38. Žalovaný nepredložil súdu žiadne ďalšie podklady, ktorým by preukázal splnenie zmluvných
podmienok v zmysle § 9 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto na predloženú zmluvu sa

hľadí ako na bezúročnú a bez poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani
preto, lebo ich dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné.
Ide o zmluvu vopred pripravenú žalovaným bez účasti druhej strany - spotrebiteľov, pričom spotrebitelia
nemali právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi

podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
39. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že právny vzťah medzi žalobcami ako dlžníkmi a spotrebiteľmi
a žalovaným ako veriteľom a dodávateľom, resp. predávajúcim, ktorý vznikol na základe predmetnej
úverovej zmluvy zo dňa 28.augusta 2012, na základe ktorej žalovaný mal poskytnúť žalobcom úver vo

výške 5.000 eur, je zmluvou spotrebiteľskou a preto sa nevyhnutne spravuje dotknutými normami na
ochranu spotrebiteľa, najmä zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
časeuzavretiapredmetnejzmluvy.Žalovanýakoveriteľposkytolpriuzavretípredmetnejúverovejzmluvy
žalobcom ako spotrebiteľom finančné služby, je potrebné ho považovať zároveň i za predávajúceho.
40. Zákon o spotrebiteľských úverov v § 9 ods. 2 jednoznačne odlišuje obsahové náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere podľa písm. b), teda obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa ak
ide o právnickú osobu a podľa písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musíobsahovaťobeuvedenénáležitosti.Pokiaľtedavpredmetnejúverovejzmluvejevzáhlavíuvedené
obchodné meno, sídlo a IČO veriteľa, ide o údaje identifikujúce veriteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. b)

citovaného zákona. V zmluve sa ale nenachádza špecifická obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. c) citovaného zákona a to označenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť rozhodne nemôže byť nahradená identifikačnými údajmi
veriteľa ako zmluvnej strany, ktoré sa musia nachádzať v akejkoľvek zmluve.
41. Tiež v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nesporne nie je uvedená okrem iného ani

náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z obsahu
zmluvy o úvere žalovaný ako veriteľ neurčil výšku mesačnej splátky v čl. I zmluvy, len z čl. XIX, kde
je uvedený splátkový kalendár, ktorí podľa zmluvy „plní účel daňového dokladu, a je neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy“ sú zistiteľné celkom tri splátky po 150 eur na úroky a jedna splátka 5000 eur na
splátku istiny. Takéto určenie výšky mesačnej splátky je nejasné a neurčité, nespĺňa náležitosti zákona,
aká suma pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010
Z. z. Jednoznačne sa nejedná o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku. Zakomponovanie takejtovýznamnej podmienky zmluvy len do splátkového kalendára, a to tiež len neurčito je v rozpore so
zásadou náležitého informovania spotrebiteľa ako laika o závažnosti a význame takéhoto zmluvného
dojednania (viď rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. I. ÚS 3512/2011). Navyše po

zaplatení tak vysokej sumy na dlh z úveru až vo výške 8.501,70 eur je absolútne neadekvátne k čerpanej
sume úveru vo výške de fakto 5.000 eur. Žalovaný takýmto postupom obchádzal jednotlivé ustanovenia
Zákona č. 129/2010 Z. z..
42. Totiž zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale
predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a

aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
Predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaje o rozčlenení splátky úveru na termíny istiny, úroku
a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z.
Uvedené členenie má pre spotrebiteľa zásadný význam, a to v tom, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok a to tiež len v

splátkovom kalendári. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť zhodnotenia na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosti poskytnutého
úveru, ako aj z hľadiska posúdenia, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp.
aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalovaným za poskytnutý úver.
Navyše žalovaný ani neuviedol celkové náklady spojené s úverom. Uviedol len výšku úveru s navŕšením,

čo však takáto informácia sa preukázala ako hrubo zavádzajúca. Obdobne ročná úroková sadzba.
43. Z tohto dôvodu takéto dojednanie v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v zmluvných dojednaniach
považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odmena je zjavne vyššia ako bola
priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období za obdobný úver. V
danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny dlžníkovi

a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú, a preto odporujúcu dobrým mravom je taká
výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru v dobe dojednania úveru, určenú najmä s prihliadnutím najvyšším úrokovým sadzbám, ktoré
uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedené právny názor je v zhode
aj s právnym názorom už vyjadreným napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012, sp. zn.

5Cdo/26/2011.
44.Vdôsledkutohojepotompotrebnéspoukazomna§11ods.1písm.a)citovanéhozákonapovažovať
daný úver za bezúročný a bez poplatkov.
45. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia dostali hotovosť z rúk p. Š.Č. (v jeho aute) 5.000 eur, pričom
si 1.000 eur ponechal za sprostredkovanie úverovej zmluvy. Nebolo však preukázané, že by p. Š. konal

za veriteľa, resp. že táto suma prešla do dispozície žalovaného.
46. Tak isto v konaní nebolo sporné, že žalobcovia titulom tohto úveru doteraz zaplatili celkovo sumu
8.501,70 eur. Sporné bolo zaplatenie splátky 169 eur splatnej k 13.februáru 2013. Z upomienky z
18.februára 2013 je zrejmé, že práve na túto platbu boli žalobcovia vyzvaní. Žalovaný síce celé konanie
viedol veľmi neprehľadne, totiž neprezentoval sa ani zaúčtovaním jednotlivých splátok, kartou klienta z

ktoré by bolo jednoznačné, z čoho sa týkala dlžná istina, a pod. avšak súd sa priklonil pri tejto platbe na
stranu žalovaného, a teda má zato, že túto splátku žalobcovia nesplatili. Je všeobecne známe, že pri
platbách je normálne žiadať ale aj vydať potvrdenie o úhrade. Túto povinnosť si opäť zanedbal žalovaný
veriteľ, zrejme zmluvným ustanovením z čl. XIX, že splátkový kalendár plní účel daňového dokladu.
Takéto konštatovanie, resp. zmluvné dojednanie je nesprávne, a obchádza aj daňové zákony.

47. Žalovaný tiež založil svoju obranu aj v zmluvnom vyhlásení dlžníkov - žalobcov o uznaní peňažného
záväzku čo do dôvodu i výšky. K uvedenému súd zastáva názor, že uznanie dlhu ako jednostranného
právneho úkonu dlžníka, adresovaného veriteľovi, okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§
34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza)
vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj

prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V danom prípade v úverovej zmluve, ale aj v jej dodatku, náležitosti
dohody o uznaní dlhu nespĺňa, to už napr. len z dôvodu absencie kauzy vzniku pohľadávky. Dlh totiž
mohol vzniknúť až splatnosťou splátky, ktorá nebola riadne a včas zaplatená, teda omeškaním dlžníka.
48. Súd hodnotil aj predložený dodatok č. 1 k úverovej zmluve z 13.decembra 2012, ktorým žalobcovia
žiadali predĺženie zmluvy. Podpisovaný dokument bol dostatočne označený so slovnými spojeniami

„ŽIADOSŤ O PREDĹŽENIE, NAVŔŠENIE ÚVERU“. Žalovaný im predložil predmetný dodatok, podľa
tvrdenia žalobcov poštou, túto skutočnosť žalovaný nenamietal. Pričom uvedeným dokumentom došlo k
navýšeniuúverovejistinyo630eur.Otomsvedčíajdodatokč.1kúverovejzmluvč.XX/XXz13.12.2012,
pričom podpisy žalobcov boli aj úradne overené.49. Nakoľko na predloženú zmluvu sa hľadí ako na bezúročnú a bez poplatkov, a nakoľko žalobcovia
skutočne obdržali finančnú hotovosť vo výške 5630 eur, pričom zaplatili celkom 8.501,70 eur, žalovaný
sa bezdôvodne obohatil o 2871,70 eur. Žalobcovia si uplatnili žalobou zaplatenie 3.670,70 eur s úrokom

zomeškaniavovýške5,05%ročneztejtosumyod5.januára2015(t.j.oddoručeniažalobyžalovanému)
do zaplatenia, súd teda z vyššie uvedených dôvodov vyhovel žalobe len v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 2871,7 eur aj s príslušenstvom. Vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú.
50. Na dôvažok súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo
26/2011 z 26.apríla 2012, podľa ktorého, pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s

dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára
zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie
veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník,
s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť obvyklým spôsobom“. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník
uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej

inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takej to situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a
preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo

pôžičiek.
51. V zmysle vyššie uvedeného, keď dojednaný úrok v zmluve je vo výške 36% ročne, tento je teda
v rozpore aj s dobrými mravmi aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia spotrebiteľského
úveru bola priemerná výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami
domácnostiam s dobou konečnej splatnosti do jedného roka vo výške 12,89% ročne. V predmetnej

zmluve je neprimerane vysoký aj údaj o RPMN, keď je vo výške 42,58%. Takáto informácia pre
spotrebiteľa ohľadne RPMN je prinajmenšom zavádzajúca, prieči sa dobrým mravom, nakoľko takto
určená RPMN je evidentne vyššia než priemerná RPMN (16,49%) úverov poskytovaných za obdobné
podmienky.
52. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcom ani nárok na zaplatenie úroku

z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcom priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške
56,46%, a to podľa pomeru úspechu v spore (78,23% : 21,77%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd
rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).