Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/696/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513230776
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513230776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpenom JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9-C1, proti žalovanému: H. G., J.. XX.XX.XXXX, G.: E. K. G. G.
- K., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou O. K., zamestnankyňou Okresného súdu
Bratislava V, o zaplatenie 50,70 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V
zo dňa 07. augusta 2014, č. k. 12C/329/2013 - 34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
50,70 eur a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že dňa 10.03.2012 sa žalovaný, cestujúci na linke číslo 96, na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal
platným cestovným lístkom. Nárok žalobcu na zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému posúdil
podľa § 14 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 2 zákona číslo 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Vzhľadom na
opatrovníčkou žalovaného vznesenú námietku premlčania vec posúdil aj podľa § 100 ods. 1, § 108

Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti konštatoval, že v § 108 Občianskeho zákonníka je stanovená
jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Uviedol, že toto zákonné ustanovenie platí
pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Občianskeho zákonníka)
s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Občianskeho zákonníka, pre ktoré platí § 106
Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že v jednoročnej premlčacej dobe v zmysle § 108 Občianskeho
zákonníka sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Občianskeho
zákonníka, ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle

zákona č. 56/2012 Z. z., pričom i tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760
Občianskeho zákonníka, i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený. Uviedol, že zákon č.
56/2012 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim
a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy, a keďže tento zákon neupravuje premlčanie nároku
dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 14 zák. č. 56/2012 Z. z.),
treba otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 OZ na základe analógie legis podľa
tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, pričom

takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve § 108. Poukázal na to, že zákon č. 56/2012
Z. z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za
nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, a preto podľa § 563 Občianskeho zákonníka
dlžník - cestujúci je povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal,pričom takýmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a týmto dňom bolo možné právo vykonať podaním
žaloby na súd. Uviedol, že žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu bez platného cestovného
lístka dňa 10.03.2012 a k zaplateniu jeho ceny a úhrady bol vyzvaný v tento deň pri kontrole cestovných

lístkov, čo je zaznamenané aj v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok č.
1210352. Poukázal na to, že plynutie jednoročnej premlčacej lehoty v prejednávanom prípade začalo
dňom 10.03.2012 a skončilo sa dňom 10.03.2013, a teda opatrovníčka žalovaného vzniesla dôvodne
námietku premlčania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Uviedol, že povinnosť zaplatiť úhradu vznikla žalovanému v zmysle § 9 písm. b/,
v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave a táto úhrada
za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho

zákonníka, a preto pohľadávka vo výške 50 eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného
rozkazu dňa 04.09.2013 premlčaná. Zároveň poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave -
rozsudok sp. zn. 15Co/67/2011 a rozsudok sp. zn. 14Co/216/2011 v ktorých odvolací súd rozhodoval
v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch prípadoch vyhovel odvolaniu žalobcu.

3. Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahuavmedziachodvolacíchdôvodov,ktorýmijeviazaný(§379a§380ods.1CSP),beznariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu na zaplatenie žalovanej

istiny so zreteľom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, a dospel k správnemu
právnemu záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po uplynutí
jednoročnej premlčacej doby.

6. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené

cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

7. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným
prostriedkom, do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba

vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú
zmluvu a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy
zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu
zmluvy o preprave, a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu
osobnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy

prepravy - dopravy (§ 772 Obč. zák.).

8. Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.

9. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd
musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo
priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali

k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.
Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovaťsi potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam.

10. Žalobcasivkonaníuplatňovalcestovnéaúhradu(prirážku)zanepreukázaniesaplatnýmcestovným
lístkom v zmysle § 9 písm. b/ Zákona o cestnej doprave a podľa Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave.

11. Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie správne vychádzal z

ust. § 101 Obč. zák., v zmysle ktorého začala žalobcovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa
§ 108 Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi stranami v
zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že žalovaný nastúpil do dopravného prostriedku mestskej
hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba žalobcom poskytuje,
vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za
poskytnutie prepravnej služby. Splatnosť záväzku žalovaného, ktorý cestoval v mestskom hromadnom

prostriedku žalobcu bez cestovného lístka, zaplatiť žalobcovi cestovné a prirážku k cestovnému, nastala
nasledujúcim dňom, kedy došlo k porušeniu jeho povinnosti mať zakúpený cestovný lístok a
kedy bol vyzvaný žalobcom na plnenie. Jednoročná premlčacia doba začala plynúť dňom 11.03.2012 a
uplynula dňom 11.03.2013 (súd prvej inštancie nesprávne ustálil začiatok a koniec plynutia
premlčacej lehoty), a pokiaľ bola žaloba podaná na súde dňa 04.09.2013, správny je záver súdu prvej

inštancie, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania, ktorá spôsobila stratu nároku žalobcu vymáhať
žalované právo súdnou cestou, nemožno podanej žalobe vyhovieť.

12. Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave,
a preto ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok

nazaplatenieúhradynemôževzniknúťsamostatne, alelenspolu snárokomnazaplateniecestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u
oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák. Nárok na
zaplatenie úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie
včasnosti jeho uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia

doba v zmysle § 101 Obč. zák., ktorej použitia sa žalobca v podanom odvolaní dovolával.

13. Pokiaľ žalobca poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné.

14. S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých
žalobca založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol
vzhľadom na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania, rozhodol vecne správne, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu,
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, ktoré mu vznikli v
súvislosti s bránením sa proti uplatňovanému nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudcaalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).