Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12Csp/200/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916213368
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916213368.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanej D. B., P.. XX. XX. XXXX, Y. X. J. Z. H., H.,
D.. Z.. Š. XXXX/XX o zaplatenie 9.957,94 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie ohľadom sumy 1.531,03 eur a v časti prevyšujúcej úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 8.516,91 eur od 16. 11. 2016 do 18. 11. 2016, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
8.471,91 eur od 19. 11. 2016 do 19. 12. 2016 a úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8.426,91
eur od 20. 12. 2016 do zaplatenia sa zastavuje.

Žaloba, ktorou sa žalobca domáha na žalovanej zaplatenia 8.426,91 eur, úrokov z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 8.516,91 eur od 16. 11. 2016 do 18. 11. 2016, úrokov z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 8.471,91 eur od 19. 11. 2016 do 19. 12. 2016 a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 8.426,91 eur od 20. 12. 2016 do zaplatenia sa z a m i e t a.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 27. 07. 2016 podal žalobca Všeobecná úverová banka, a. s. so sídlom v Bratislave, Mlynské

Nivy 1, IČO 31 320 155 žalobu proti žalovanej, ktorou sa domáhal voči nej zaplatenia sumy 9.957,94
eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou ako dlžníkom uzatvoril dňa 12. 02.
2004 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., na základe ktorej sa zaviazal
poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver
s dohodnutým úrokom vo výške 22,20 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná
schválený úverový rámec vo výške 5.100,- eur a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo
výške 170,00 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jej platobnú disciplínu

sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil ku dňu 16.
11. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 10. 2016, obsahujúci súhrn
debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na
vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 9.957,94 eur. Uplatnil si aj
úroky z omeškania v zákonom a nariadením stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po uplynutí
lehoty splatnosti, ktorá bola ním stanovená do 15. 11. 2016. Na základe uvedeného sa domáhal na
žalovanej zaplatenia mu sumy 9.957,94 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 16. 11. 2016

do zaplatenia.

2/ Počas konania písomným podaním, ktoré došlo súdu dňa 05. 04. 2017, žalobca Všeobecná úverová
banka, a. s. a spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, obaja v zastúpení advokátomJUDr. Jánom Šoltésom navrhli, aby súd pripustil zmenu na strane žalobcu z dôvodu, že pohľadávka proti
žalovanej bola postúpená na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok. O návrhu rozhodol súd
uznesením zo dňa 18. 04. 2017 č. 12Csp/200/2016-61 a navrhovanú zmenu na strane žalobcu pripustil.

3/ Žalovaná sa na výzvu súdu k žalobe písomne vyjadrila tak, že kým bola zamestnaná, úver riadne
splácala, momentálne je nezamestnaná, býva s dcérou v podnájme, ale snaží sa každý mesiac vložiť
na účet aspoň nejakú úhradu za pôžičku. Je si vedomá toho, že je to jej úver a musí ho splatiť, a preto
ho spláca aj v súčasnosti.

4/ Podaním zo dňa 05. 10. 2017 žalobca vzal späť žalobu v časti istiny 1.441,03 eur (poplatky a
sankčný úrok) aj s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania a tiež vzal späť žalobu v časti istiny 90,- eur
aj s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania z dôvodu, že platbami zo dňa 18. 11. 2016 a 19. 12. 2016
žalovaná uhradila dvakrát po 45,- eur. Keď žaloba v uvedenej časti bola vzatá späť skôr, ako sa začalo
pojednávanie,súdkonanievtejtočastipodľa§145ods.2C.s.p.zastavil.Taktopočiastočnomspäťvzatí

ostalo súdu rozhodnúť o časti žaloby o zaplatenie 8.426,91 eur a zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 8.516,91 eur od 16. 11. 2016 do 18. 11. 2016, úrokov z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 8.471,91 eur od 19. 11. 2016 do 19. 12. 2016 a úrokov z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 8.426,91 eur od 20. 12. 2016 do zaplatenia.

5/ V uvedenom podaní zo dňa 05. 10. 2017 žalobcu ďalej uvádza, že prijatím a schválením žiadosti o
vydanie kreditnej karty Quelle zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
karty. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t. j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je
čerpaný používaním tejto karty. Žalovaná vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasila s opakovaným
obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využívala v súlade s Obchodnými

podmienkami. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo
výške 5.100,- eur so zmluvným úrokom vo výške 22,20 % ročne so štandardnou splátkou vo výške
170,- eur mesačne. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 20. 03. 2004. V súlade s čl. IV bod
19 obchodných podmienok spoločnosť Consumer finance holding a. s. listom zo dňa 02. 01. 2014
vyhlásila okamžitú splatnosť celého zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny, spočívajúcom

v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Išlo o poskytnutie spotrebiteľského
revolvingového úveru, pričom v priebehu revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť
výšku RPMN , pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka. V predloženej zmluvnej dokumentácii sú aj
Obchodné podmienky, kde sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN a výška ročnej úrokovej sadzby
22,20% označená vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj o výška úverového rámca

5.100,- eur. Žalovaná čerpala úverový rámec od 20. 03. 2004. Plnenie žalovanej v prospech kartového
účtu predstavuje sumu 7.284,13 eur. Žalovaná suma pozostáva z nesplatenej istiny 4.728,67 eur,
poplatkov 437,69 eur, štandardného úroku 3.788,24 eur, sankčného úroku 1.003,34 eur (v tom istom
podaní vzaté späť v časti ohľadom poplatkov a sankčného úroku - viď ods. 4 tohto odôvodnenia).

5/ Na pojednávanie dňa 10. 10. 2017 sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal
vykázané a svoju neprítomnosť aj ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

6/ Žalovaná na pojednávaní uviedla, že uznáva, že zobrala úver a musí ho splatiť, ale k výške sa nevie
presne vyjadriť, lebo si to nevie prepočítať.

7/ Žalobca navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, keďže žalovaná uznala, že zobrala úver
a musí ho splatiť, súd však nepovažoval za splnenú podmienku § 282 C. s. p., že rozsudkom pre
uznanie rozhodne súd, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, pretože žalovaná
sa nevyjadrila tak, že uznáva nárok uplatnený žalobcom, ale len že musí splatiť úver, ale nevedela sa

vyjadriť k výške. Preto vo veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie.

8/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quelle,
obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a. s. vydávaných
v spolupráci s SKK, a. s. účinných od 15. 11. 2003, návratiek podpísaných žalovanou 28. 04. 2006,

27. 04. 2007, 13. 12. 2007, 16. 09. 2008, 20. 04. 2009, 10. 11. 2009, 10. 06. 2010, 23. 08. 2011, 07.
06. 2013, výpisu z nákupnej karty Halens na meno žalovanej - výpisov z kreditnej platobnej karty VÚB,
a. s., žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 04. 01.2017, rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok aj
s prílohou č. 3, oznámenia pre žalovanú zo dňa 23. 01. 2017 o postúpení pohľadávky aj s podacímhárkom, vypovedania zmluvy a vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 02. 01. 2014
aj s dôkazom o doručovaní a cenníka VÚB, a. s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a. s. a vec posúdil takto:

9/ Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná
slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany „slabšej strany -spotrebiteľa“ zvýšené nároky.
Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v právnom vzťahu založenom
predmetnou zmluvou vystupuje voči žalovanej ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho

podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu vystupuje žalovaná ako fyzická
osoba, ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje ako vzťah
spotrebiteľský, založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a/ a § 3 ods. 1, 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 12. 02. 2004, teda dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

10/ Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b/ - f/ necitované
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

11/ Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2
a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

12/ Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13/ Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola
uzavretá Zmluva o vydaní kreditnej platobnej karty Quelle č. XXXXXX dňa 12. 02. 2004. Z textu uvedenej

zmluvy (na tlačive žiadosť) - žiadosti vyplynuli jedine identifikačné údaje poskytovateľa karty a klienta, v
žiadosti je uvedený schválený úverový rámec, štandardná - pevná mesačná splátka, ďalej sú uvedené
zárobkové pomery žiadateľa v čase podanej žiadosti a údaje v časti IV., ktoré sa týkajú spôsobu úhrady
mesačných splátok a spôsobu čerpania zo strany klienta. Súd konštatuje, že na účet žalovanej boli
poskytnutépeňažnéprostriedky,takakotovyplynulozvýpisovzpôžičkovejkartyvcelkovejsume7.123,-

eur. Z platobnej histórie a z výpisov karty vyplynuli aj kreditné transakcie, čiže úhrady žalovanej a tie boli
vykázané vo výške 7.248,13 eur (ako to uviedol žalobca v podaní zo dňa 05. 10. 2017) a ďalších 90,-
eur po podaní žaloby. Súd teda pri posudzovaní žalobcovho nároku vychádzal z rozdielu týchto súm.

14/ Okrem žiadosti o vydanie platobnej karty, ktorá nahradzovala zjavne aj zmluvu (podľa predposlednej

vety pred podpismi „prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a. s. sa táto žiadosť stáva zmluvou
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty“), nebola predložená žiadna iná listina, z ktorej by boli
zrejmé aj ďalšie zmluvné dojednania, ktoré mali byť súčasťou zmluvy v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch Napriek tomu, že sa jednalo o čerpanie prostredníctvom kreditnej platobnej
karty, bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu uzavrieť so žalovanou riadne zmluvu, z ktorej

bude zrejmé, aká je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktorá je vlastne určitým indikátorom
nákladovosti úveru, pričom RPMN mohla byť vypočítaná už v čase, keď bol zrejmý úverový rámec a
fixná mesačná splátka. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné a nevyhnutné RPMN
vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve, a preto sa nestotožňuje s názorom žalobcu.Tento názor súd považuje za prekonaný, dôkazom čoho je napríklad aj rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici 17Co/215/2012 zo dňa 10. 10. 2012.

15/ Súčasťou uvedenej žiadosti nebolo dojednanie žiadnych úrokov, ani poplatkov a pokiaľ žalobca
odkazoval na takmer nečitateľné Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet, súd konštatuje, že obsah zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
(VOP),vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky,ktorésústranámuzavierajúcichzmluvuznáme,výlučnepodľaust.§273ods.1Obchodného

zákonníka. Z toho teda vyplýva, že časť zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, s výnimkou
poistnej zmluvy, nemožno určiť len odkazom na VOP. Preto je vylúčené, aby sa všeobecné obchodné
podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho plynie, že pokiaľ by sa zmluvné strany
dohodli na tom, že pre daný zmluvný vzťah budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo všeobecných
úverových podmienkach, bez ich podpisu sa podľa názoru súdu nemôže stať súčasťou zmluvy,
pretože pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby boli účastníkmi zmluvného

vzťahu podpísané. Pokiaľ neboli v zmluve dohodnuté úroky a poplatky a absentovala aj RPMN,
takýto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona o
spotrebiteľských úveroch). Ani podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

16/ Súd podotýka, že prehlásenie žiadateľa v časti označenej ako „vyhlásenie žiadateľa - klienta
(vyznačené miesto svetlejším odtieňom vyplní klient, bez podpisu nie je možné zmluvu uzavrieť)“, že bol
oboznámený s obchodnými podmienkami a s cenníkom a súhlasí s nimi, nie je možné akceptovať ako
splnenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva je nepochybne
vyhotovená vo forme predtlačeného formulára, ktorého ustanovenia žalovaná pred podpisom zmluvy

nemohla podstatne ovplyvniť, túto používal právny predchodca žalobcu vo viacerých prípadoch, o čom
másúdzúradnejčinnostivedomosť,pričomustanoveniaotom,žesadruhýúčastníkzmluvyoboznámils
obchodnými podmienkami a cenníkom pred jej podpisom je len vopred pripravená formulácia právneho
predchodcu žalobcu, ktorá nutne nemusí odzrkadľovať skutočný stav. Žalobca pritom predložil takmer
nečitateľné obchodné podmienky, a keďže ich zasielal poštou, musel si byť vedomý toho, že nie sú

riadne čitateľné. Preto nie je vylúčené, že aj žalovanej predložil takéto nečitateľné obchodné podmienky.
Súčasne súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, Komisie na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúceho č. XXXX/
XXXX-XXX.XX,XX,XXX zo dňa 02. 04. 2012, kde podľa bodu 3.2 a 3.3 o prehlásení klienta, že sa
pred uzavretím resp. podpisom úverovej zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami resp. znením

obchodných podmienok, ktoré mu boli doručené resp. sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, komisia
posúdila toto ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Obč. zák, ktorej
účinkom je, že na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa skutočne s predloženými
zmluvnými podmienkami oboznámil.

17/ Súd ďalej dodáva, že ak zákon vyžaduje, aby poplatky a úroky boli v zmluve uvedené, musí ísť o
ich uvedenie v písomnej forme, a to uvedením konkrétnej výšky poplatkov a úrokov. Za dostačujúce
nemožno považovať ani prípadné oboznámenie sa spotrebiteľa s cenníkom pred podpisom zmluvy, ak
na ňom chýba podpis spotrebiteľa. Ide o tak závažnú súčasť samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nevyhnutnú k tomu, či sa spotrebiteľ zmluvu rozhodne uzavrieť alebo nie, že podľa názoru súdu nestačí,

aby v rámci spotrebiteľských zmlúv takéto dojednanie bolo zahrnuté iba do cenníka alebo obchodných
podmienok, ktoré pripravuje dodávateľ, a spotrebiteľ ich obsah neovplyvňuje, ale musia byť zahrnuté
do textu samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje. K uvedenému záveru dospel aj
Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, podľa ktorého náležitosti so
závažnými dôsledkami pre spotrebiteľa nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale

musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

18/ Súd preto dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona o
spotrebiteľských úveroch). Žalobca ani na inom základe nemôže od žalovanej požadovať zaplatenie
úrokov (za sankčné úroky a vyúčtované poplatky bola žaloba vzatá späť), pretože nie sú uvedené v

zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch,).

19/Pokiaľžalobcapoukazujenaust.§3ods.6zákonaospotrebiteľskýchúveroch („Prispotrebiteľských
úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty alebo v prípadoch, keď nemožnourčiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o
úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu
ročnejpercentuálnejmierynákladov,opodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmluvazmenená,aospôsobe

a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.“) a že v danom prípade nemožno určiť
RPMN, ale v obchodných podmienkach je aj indikatívny výpočet RPMN a že v prílohe 2 je aj výška ročnej
úrokovej sadzby 22,20 %, ako už bolo uvedené, súd sa s touto argumentáciou jednak nestotožňuje a
jednak žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by zmluva obsahovala údaj o úrokovej sadzbe. Ak

by aj mal postačovať údaj o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle uvedeného
ustanovenia, tak z obchodných podmienok sa (i keď s ťažkosťami) dá vyčítať, že v čl. IX bode 12
sa uvádza, že „ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta podľa zvoleného spôsobu čerpania a
splácania v súlade s prílohou zákon č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov“, čo súd nepovažuje
za konkrétne uvedenie spôsobu výpočtu, z ktorého by priemerný spotrebiteľ mohol vychádzať.

20/ Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii citovaných ustanovení súd dospel k záveru , že žaloba
na zaplatenie 8.426,91 eur s prísl. nie je dôvodná. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal z
predloženého výpisu z karty a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 7.123,- eur odčítal
všetky úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu, teda vo výške 7.338,13 eur (7.248,13 eur + 90,-
eur po podaní žaloby). Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho

nároku, očistený o nároky, ktoré žalobcovi neprináležia. Keď žalovaná už poskytnutú sumu úveru
uhradila, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21/ Žalovaná, ktorá by mala nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje, a preto súd vyslovil, že žalovaná nemá nárok

na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.O vrátení časti súdneho poplatku v dôsledku späťvzatia časti žaloby rozhodne súd osobitným
rozhodnutím.