Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Miklová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14C/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416220671
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Miklová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4416220671.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou v právnej veci žalobcu: X. K., V. 6, XXX XX

J., W.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Kováčska 53,
040 01 Košice proti žalovanému: E. X., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, XXX XX E. o zaplatenie 148,43 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 148,43 eura s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od
08.11.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 09.12.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 148,43 eura

s úrokmi z omeškania 5,05% ročne od 08.11.2015 do zaplatenia, z dôvodu náhrady škody vzniknutej
mu neoprávneným odberom elektrickej energie zo strany žalovaného, ktorú škodu mu fakturoval fa.
č. XXXXXXXXXX spl. XX.XX.XXXX a ktorú faktúru žalovaný neuhradil. Uviedol, že bol oprávnený
vykonať kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX, ktorú vykonal dňa XX.XX.XXXX poverenými
zamestnancami. Pri kontrole bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odobral elektrickú energiu bez
platneuzatvorenejzmluvyododávkealebozdruženejdodávkeelektriny.Uvedenévyplývaajzprotokolu,
ktorý bol v uvedený deň spísaný a v ktorom je uvedené, že „Meracie miesto malo byť odpojené. Zmluva

bola ukončená. Na meracom mieste bolo odberaná el. energia bez platnej zmluvy na dodávku el.
energie.“ Počas kontroly odberného miesta bol žalovaný prítomný, zistený skutkový stav odsúhlasil
svojim podpisom na protokole. Okrem protokolu bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia. Žalobca
poukázal na ustanovenie § 46 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike ako aj na to, že zodpovednosť za
neoprávnenýodberelektrickejenergiejekoncipovanáakoobjektívnazodpovednosť,tedabezzreteľana
subjektívny predpoklad spočívajúci v zavinení odberateľa. Škoda vo výške 148,43 eura bola vypočítaná
na základe kontroly vykonanej na odbernom mieste a v súlade s § 1 vyhlášky č. 292/2012 Z.z.. Žalobca

objasnil svoje postavenie účastníka na trhu s elektrickou energiou, vylúčil aplikáciu právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa, keďže so žalovaným nemal uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu - nie je oprávnený
uzatvárať zmluvy na dodávky elektriny a povinnosť žalovaného nahradiť spôsobenú škodu nevyplýva zo
spotrebiteľskej zmluvy, ale zo zákona. Okrem toho poukázal aj na trestnoprávnu rovinu neoprávneného
odberu.

2. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril. V súvislosti s doručovaním zásielok žalovanému

súd zistil, že je prihlásený k trvalému pobytu na adrese J. XX E., na uvedenú adresu sa však súdu
nepodarilo doručiť mu zásielky, a preto súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe proti žalovanému
postupom podľa § 116 ods. 2 CSP.3. Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
Podľa§177ods.2,písm.c)CSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovať,aktoustanovujetentozákon.
Podľa § 177 ods. 2, písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak, ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2.000,-- eur.

4. Súd v danom prípade nenariadil pojednávanie, keďže ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia, skutkový stav na protokole žalovaný potvrdil a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje

2.000,-- eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej
stránke súdu XX.XX.XXXX a rozsudok bol vyhlásený XX.XX.XXXX.

5. Súd sa oboznámil s obsahom priložených listín, a to: listu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX - výzva na
úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny adresovaná žalovanému vrátane výpočtu
škody, protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa XX.XX.XXXX a fotodokumentácie. Súd

považoval za zistený skutkový stav tak, ako ho tvrdil žalobca, ktorý skutkový stav žalovaný žiadnym
spôsobom nespochybnil. Súd teda považoval za zistené, že v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
(počet dní XX a počet hodín denne XX) žalovaný bez platne uzatvorenej zmluvy odoberal elektrickú
energiu, ktoré množstvo bolo zistené z číselníka elektromeru (XXX kWh). Vyčíslená škoda 148,43 eura
pozostávala z ceny spotrebovanej elektriny počas trvania neoprávneného odberu 97,11 eura, nákladov

spojených zo zistením neoprávneného odberu 36,64 eura a DPH vo výške 14,68 eura. Žalobca vyzval
žalovaného na náhradu spôsobenej škody vo výške 148,43 eura listom zo dňa XX.XX.XXXX podľa
pripojeného výpočtu škody v lehote XX dní, t.j. do XX.XX.XXXX, ale žalovaný vyčíslenú škodu neuhradil.

6. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny okrem iného

je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.
Podľa § 46 ods. 2, prvá veta zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je
ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny

sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny
určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa § 2.
Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

7. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná v

celom rozsahu dôvodne. Súd považoval za preukázané, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok
na náhradu škody spôsobenej mu neoprávneným odberom elektrickej energie zo strany žalovaného,
ktorúškodumužalovanýneuhradil.Nezaplatenímvyčíslenejškodyspôsobenejneoprávnenýmodberom
elektrickej energie vo výške 148,43 eura v lehote podľa výzvy žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, t.j. do
XX.XX.XXXX sa žalovaný dňom XX.XX.XXXX dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku,

a tak mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka aj úroky z omeškania,
a to vo výške podľa § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. - 5,05 % ročne (ZÚS ECB 0,05 % + 5 %). Na základe
uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je vo výroku uvedené.

8. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalobcamalvkonanívoveciplnýúspech.Súdrozhodolojehonárokupodľa§255ods.1CSPtak,žemu
náhradu trov konania priznal. O výške náhrady preukázaných, odôvodnených a účelne vynaloženýchvýdavkov, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva bude na základe §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd, v takom
počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných strán sporu mohla dostať ďalší
rovnopis.

V odvolaní sa podľa § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 (odvolacie dôvody) ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.