Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/120/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116217284
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116217284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený JUDr. Ján
Šoltés advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/XX, J., v konaní o zaplatenie 504,65 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 504,65 eur spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania od
01.04.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 29.6.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia 504,65 eur, úroku z omeškania vo výške

8,05% ročne zo sumy vo výške 504,65 eur od 01.04.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právnym predchodca Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320
155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava uzavrel so žalovaný dňa 10.02.2010 zmluva o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUB Senior evidovanú pod č. 2704706959 v zmysle ust.
§ 708 a nasl. a ust. § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na základe ktorej
zriadil v prospech žalovaného bežný účet č. SK03 0200 0000 0027 0470 6959 s možnosťou povoleného

prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených zmluvných
podmienok. Ich splnením bolo odo dňa 08.12.2010 žalovanému povolené prečerpanie finančných
prostriedkov na bežnom účte vo výške 730,00 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte.

3. Následkom porušenia platobných povinností žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania na
bežnom účte, nedodržania ustanovení zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok
VÚB, a.s. pre depozitné produkty, platných a účinných od dňa 11.06.2010 vypovedal právny predchodca

žalobcu listom zo dňa 14.01.2015 zmluvný vzťah so žalovaným v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.1 písm.
c) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, čím sa pohľadávka titulom
poskytnutého úveru žalovanému vo forme povoleného prečerpania vo výške 504,65 € stala ku dňu
účinnosti výpovede splatnou v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.2. písm. c) Všeobecných obchodných
podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola žalovanému
doručená dňa 19.01.2015. Účinky výpovede zmluvy nastali dňa 31.03.2015, t. j. ku koncu druhého
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanému výpoveď doručená.

Nakoľko žalovaný tento svoj dlh v sume 504,65 € neuhradil, od dňa 01.04.2015 je v omeškaní so
zaplatením dlžnej sumy prečerpaných finančných prostriedkov vo výške 504,65 eur s príslušenstvom,
ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy vo výške 504,65 € od 01.04.2015 do
zaplatenia do zaplatenia.4. Na výzvu súdu k špecifikácii nárokov uviedol, že v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch")

sa povoleným prečerpaním rozumie forma „spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi
disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu" a rovnako
tak v zmysle ČI. 2 bodu 2.1. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty,
platných a účinných od dňa 11.06.2010 je povolené prečerpanie definované ako povolený debetný
zostatok na bežnom účte, o výšku ktorého sa zvyšuje použiteľný zostatok na bežnom účte. V

predmetnom prípade bol žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania
„Flexidebet" poskytnutý úverový limit vo výške 730,00 EUR. Zdôraznil, že medzi náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nepatrí údaj o výške
splátky úveru, počet splátok úveru a lehota splatnosti splátok úveru. Povolené prečerpanie je osobitnou
formou úveru a nie je vopred dohodnutý počet, výška a termíny splátok takéhoto úveru. Pohľadávka z
úveru je splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a to

v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. K prípadnej absencii
uvedenia konečnej splatnosti úveru uviedol, že doba trvania zmluvy je neurčitá, čo je v súlade s ust. §
10 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a termín konečnej splatnosti úveru je stanovený
na deň skončenia zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania alebo kedykoľvek na žiadosť veriteľa
alebo dlžníka, a to i súlade s ust. § 10 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o

spotrebiteľských úveroch.

5. K právnemu posúdeniu poukázal na rozhodnutie Vrchního soudu v Praze vydané pod sp. zn.
5Cmo/512/99 dňa 08.02.2000 ktorý uviedol, že povolené prečerpanie sa povoľuje na určité obdobie, a
preto môže nastať situácia, že klient kreditnými transakciami úver splatí a následné opätovne čerpá ten

istý poskytnutý úver. Čerpanie úveru neprebieha pripisovaním peňažných zdrojov z prostriedkov banky,
ale banka zo svojich zdrojov hradí debetné platby.

6. V konaní predložil výpis z bežného účtu a uviedol, že zo strany žalovaného šlo o postupné
čerpanie úveru, a to až nad limit povoleného prečerpania, žalovaný tak vyčerpal celkovo sumu vo

výške 876,80 EUR. Zdôraznil, že debetný úrok je úrokom z poskytnutého úveru formou povoleného
prečerpania. Žalovaný bol oboznámený s úrokovou sadzbou, ktorá bola uvedená v Zmluve o poskytnutí
povoleného prečerpania „flexidebet", a ktorá v prípade nezaručeného kontokorentu bola stanovená
na výšku 17,90% ročne a v prípade omeškania zvýšená na výšku 25,00% ročne. Ide o tzv. zložené
úročenie, kedy sa debetný úrok pripisuje na istinu úveru a predstavuje tak záväzok, ktorý je žalovaný

povinný uhradiť v zmysle všeobecných obchodných podmienok. Pri právnom posúdení poukázal na
rozsudok vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 13Co/601/2014 dňa 28.07.2015,
podľa ktorého „vykonaným preverením tzv. zloženého úročenia, teda kapitalizácie úrokov, v zmysle
ktorého dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými odporcom uhradené včas, boli
pripočítané v deň ich splatnosti k istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky následne

počítané z tejto tzv. novej istiny, sa súd stotožnil s názorom uvedeným navrhovateľom ohľadom tzv.
zloženého úročenia. Žalobca vo svojich podaniach opakovane poukázal na skutočnosť, že uvedený
spôsob úročenia istiny predstavuje najčastejšiu formu úročenia používanú bankovými inštitúciami, ktorá
je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a rady 2008/48 ES zo dňa 23.04.2008, menovite s
bodom 19, kde v poslednej vete je uvedené: Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu úveru, frekvenciu splátok a

kapitalizáciu úrokov, veritelia by mali používať svoj bežný spôsob výpočtu pre príslušný spotrebiteľský
úver.... Súd rovnako poznamenáva, že ani pri aplikácii ustanovenia 1 písm. e) prílohy smernice 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 nemožno tzv. zložené úročenie považovať za nekalú zmluvnú podmienku,
keď uvedený spôsob úročenia nepredstavuje v žiadnom ohľade akúkoľvek sankciu, ale iba dojednaný
spôsob úročenia istiny. Súd konštatoval, že dohodnutý spôsob úročenia istiny bol v čase jeho dojednania

v súlade s účinnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s právom Európskej únie účinným
ku dňu podpisu zmluvy a nemožno ho preto považovať v danom prípade za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Z dôvodu opatrnosti súd dopĺňa, že nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť
uvedená zmluvná podmienka v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to namietal odporca."

7. Osobitne k špecifikácii žalovanej pohľadávky uviedol, že na základe sčítania kreditných a debetných
transakcií žalovaného na bežnom účte a v súlade s výpisom z bežného účtu žalovaného, teda jeho z
platobnej histórie vplýva, že konečný stav účtu ku dňu skončenia zmluvného vzťahu bol v debetnom
zostatku vo výške - 876,80 EUR. Od dňa, kedy sa účet žalovaného dostal do debetného stavu, t. j. oddňa 09.12.2010, je celkový súčet kreditných transakcií vo výške 3 441,47 EUR, ktoré boli započítané na
istinu pohľadávky a celkový súčet debetných transakcií je vo výške 4 318,27 EUR, ktoré pozostávajú
z istiny vo výške 3 786,78 EUR, debetného úroku vo výške 488,62 EUR a poplatkov vo výške 42,87

EUR. Vzhľadom na to, že všetky kreditné transakcie vo výške 3 441,47 EUR boli započítané na istinu
pohľadávky, uvedená suma debetného zostatku vo výške 876,80 EUR pozostáva z istiny vo výške
345,31 EUR (3 786,78 EUR - 3 441,47 EUR), debetného úroku vo výške 488,62 EUR a poplatkov vo
výške42,87EUR.Zdôraznil,ževkonanísitakzuvedenejsumyuplatňujeibasumuvrámcinesplateného
povoleného prečerpania vo výške 504,65 EUR pozostávajúcu z istiny vo výške 345,31 EUR a časti

debetného úroku 159,34 eur.

8. Aktívnu legitimáciu preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015 uzatvorenej
medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829
90 Bratislava ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom
Karadžičova 8, 821 08 Bratislava ako postupníkom, ktorou bola pohľadávka postupcu voči žalovanému z

titulu nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania na základe Zmluvy o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUB Senior č. SK03 0200 0000 0027 0470 6959 v celosti
postúpená žalobcovi ako postupníkovi.
9. Žalovaná sa v stanovenej lehote po výzve súdu nevyjadrila. V neskoršom vyjadrení uviedla, že
žalobu považuje za nedôvodnú, založenú na nepravdivých výrokoch. Uzavretie zmluvy o bežnom

účte a poskytovaní produktov a služieb konta VÚB Senior zo dňa 10.2.2010 č. ú. 2704706959/0200
nerozporovala, rovnako ako uzavretie zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania Flexidebet vo výške
730,- eur. Nerozporovala ani čerpanie či správnosť zápisov vo výpise z účtu. Uviedla, že podmienkou
čerpania úveru bolo zasielanie kreditných obratov (pravdepodobne aktívne operácie) vo výške 365 eur
mesačne. Nakoľko od 31.3.2011 mala účet blokovaný súdnym exekútorom, od 20.6.2011 nevykonala na

účte žiadne operácie. Žiadala, aby súd podrobil zmluvu z úradnej povinnosti súdnej kontrole a namietala
premlčanie.

10. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

11. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

13. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

15. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

16. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

17. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.18. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

19. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na
úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely
tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom
čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a z vykonaných dôkazov vyvodil
nasledujúce skutkové zistenia.

21. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
01.08.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so

sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava.

22. Nepochybne vzťah medzi žalovanou a žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom je
spotrebiteľských vzťahom, na ktorý je nevyhnutné uplatniť normy hmotného práva, či už ust. § 52 a násl.

Občianskeho zákonníka, zákona č. 250/2007 Z.z.. Nakoľko sa však jednalo o poskytnutie úveru formou
povoleného prečerpania, aplikácia ust. zákona č. 258/2001 Z.z. s poukazom na ust. § 1 ods. 3 zák. č.
258/2001 Z.z. bola vylúčená, rovnako ako aplikácia neskôr účinného zákona č. 129/2010 Z.z..

23. Napriek vyššie uvedenému, súd podrobil zmluvu preskúmaniu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky, ktoré by mali vzťah na uplatnený nárok, teda v závislosti na konkrétnom prípade
(obmedzenie právomoci súdu dané ust. § 301 CSP), pričom súd k takýmto zisteniam nedospel. V
konkrétnej veci sa jednalo o štandardný spotrebiteľský vzťah, kde žalovanému bolo zo strany banky
zriadené k účtu „povolené prečerpanie“, teda banka sa zaviazala, že vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to nemá žalovaný potrebné peňažné prostriedky na účte. V zmluve bola

dohodnutá výška prečerpania, výška úrokovej sadzby vrátane sankčnej úrokovej sadzby, možnosť
kedykoľvek ukončiť zmluvu splatením zo strany dlžníka s dohodnutým trvaním zmluvného vzťahu na
dobu neurčitú. Zároveň v zmluve boli dohodnuté všetky poplatky, t.j. za riadenie a čerpanie povoleného
prečerpania, možnosti zmeny či vypovedania zmluvy.

24. Súd zistil, že zmluvný vzťah zanikol až listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 14.01.2015 VÚB,
a.s.,ktorývzmysleust.č1.4.14.bod4.14.1písm.c)VšeobecnýchobchodnýchpodmienokVÚB,a.s.pre
depozitné produkty , čím sa pohľadávka titulom poskytnutého úveru žalovanému vo forme povoleného
prečerpania vo výške 504,65 € stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v zmysle ust. čl. 4.14. bod
4.14.2. písm. c) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty vypovedal (čl.

4.14.18).

25. Nakoľko sa jednalo o debetný úver, kde neboli dohodnuté splátky, pretrvával jestvujúci stav a
požičané prostriedky spolu s úrokom ako akumulovaná istina sa každým mesačným obdobím úročili.
Vzhľadom na uvedené neprichádza do úvahy premlčanie jednotlivých splátok, preto premlčanie môže

nastať až od splatnosti, čo v danom prípade bolo až účinnosťou zániku právneho vzťahu výpoveďou zo
strany veriteľa. Žalovaná skorší zánik právneho vzťahu či inú splatnosť nárokov neuvádzala. Samotná
blokácia účtu súdnym exekútorom je pre uplatnenie nárokov právne bezvýznamná, skôr svedčí len o
apatii a nezáujme žalovaného riešiť svoje záväzky. Súd preto nezistil akékoľvek premlčanie nárokov,
nakoľko nároky podľa výpovede z 14.1.2015 boli splatné 31.3.2015 avšak na súde boli uplatnené v rámci

trojmesačnej premlčacej doby.

26. Súd ďalej prepočtom zistil, že žalobca si neuplatnil úroky z akumulovanej istiny, teda tak ako
bol úročený debet na bežnom účte, teda podľa stavu výpisu z účtu, ale len úroky z istiny úročenej
dohodnutým úrokom pre debetné produkty17,9% ročne, t.j. vo výške 159,34 eur pri úročenej istine

345,31 eur. Výšku istiny žalovaný rovnako nerozporoval a podľa výpisov z účtu je tvorená právo
plneniami banky na základe príkazov zadaných žalovaným, v časti aj zrážkami na základe exekučných
príkazov. Posledná kreditná operácia žalovaného bola dňa 17.6.2011 uhradením sumy 350,96 eur s jej
následným výberom pri zostatku - 405,37 eur. Od uvedenej doby nebola žiadna úhrada realizovaná.27. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 345,31 eur titulom istiny a úroku
159,34 eur, nakoľko tieto nároky bol v plnom rozsahu preukázané.

28. Zároveň z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi právo na
zaplatenie úroku z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v spojení s ust. § 11c cit. nar.
vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Nakoľko úspech žalobcu bol v plnom rozsahu, súd mu priznal s poukazom na jeho úspech v konaní
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. (§ 255 ods. 1 CSP ), pričom o výške nároku bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).