Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226288
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115226288.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci navrhovateľky: T. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., proti odporcovi: D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX
P., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 9C 420/2015-35 zo dňa 25.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozhodnutie a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia strán
1.Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany osoby povinnej podľa
návrhu platiť výživné ( otca navrhovateľky).
2. Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 130 Eur mesačne.

Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd ) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že cit.:
„I. Mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 7C/99/2013 zo dňa 23.01.2014 tak, že výživné platené
žalovaným žalobkyni počnúc dňom 01.07.2015 zvyšuje zo sumy 50 € na sumu 130 € mesačne. Výživné
je žalovaný povinný platiť v prospech žalobkyne mesačne vopred vždy k 25. dňu toho-ktorého mesiaca.
II. Zameškané výživné za čas júl 2015 - január 2016 vo výške 560 € sa povoľuje žalovanému splácať v

mesačnýchsplátkachvovýške80€splatnýchspolusbežnýmvýživnýmpočnúckalendárnymmesiacom
nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, a to tak, že
pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa zročným celé dlžné plnenie.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“
4. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané,

že o výživnom pre žalobkyňu zo strany otca (žalovaného) bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom OS
Prešov, č.k. 7C/99/2013 - 38 zo dňa 23.01.2014, právoplatným dňa 19.03.2014, ktorým bolo výživné
platené otcom znížené zo sumy 250 € na sumu 50 €. K zníženiu došlo z dôvodu, že oproti času, keď bolo
určené výživné vo výške 250 € došlo na strane povinného k zmene pomerov tým, že sa bez vlastného
zavineniastalnezamestnaným.Oprotistavu,ktorýboldanývčaserozsudkusp.zn.7C/99/2013došlona
strane povinného otca k zmene pomerov vtom, že od 01.07.2015 je zamestnaný v spoločnosti Phoenix

Services Slovensko s.r.o. a jeho čistý príjem podľa potvrdenia zamestnávateľa je 943 €. Pokiaľ ide o
priemerné mesačné výdavky žalovaného, tento ich vyčíslil nasledovne: príspevok na domácnosť - 100
€; oblečenie - 80 € ; cestovné - 150 €; telefón - 20 €; strava - 150 €; turistika - 50 €; poistenie - 14,70 €;
neočakávané výdavky - 80 €, spolu cca 645 €. Pokiaľ ide o žalobkyňu, tak na jej strane oproti konaniu
sp. zn. 7C/99/2013 nedošlo k zmene. Žalobkyňa je stále študentkou VŠ a pokiaľ ide ojej príjmy tak
poberá štipendium - 160 € za mesiac a mesačne si brigádami zarobí cca - 100 €. Pokiaľ ide o priemerné

mesačné výdavky žalobkyne táto ich uvidela takto: cestovné do školy - 40 €; mobil - 30 €, skriptá - 60
€; strava - 70 €; hygiena - 20 €; oblečenie - 40 €; obuv - 30 €; časopisy - 10 €; voľný čas - 30 €, spolu330 €. Matka žalobkyne (ako jej druhý rodič) má príjem 700 € mesačne. Prídavky na dieťa (žalobkyňu)
sú cca 160 € mesačne. Pokiaľ ide obývanie, býva spolu so svojou mamou, synom a žalobkyňou, pričom
náklady na bývanie sú cca 300 € mesačne (pomerný podiel pripadajúci na žalobkyňu - 75 €).

5. Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver podľa výška výživného bola určená v čase keď dieťa
navštevovalo VŠ a otec ako povinný rodič bol nezamestnaný. Pri súčasnom rozhodovaní je zrejmé, že
k zmenám na strane otca došlo v podstatnej miere v tom, že je opäť zamestnaný s príjmom cca 940
€. Pokiaľ ide o matku, tak táto má v súčasnosti mesačný príjem spolu s rodinnými prídavkami takmer
rovnaký ako otec, 860 €. Pokiaľ ide o výdavky žalobkyne, tie sú štandardné, aj keď suma 480 € ročne na

oblečenie, 360 € na obuv a 720 € na skriptá sa javí ako neodôvodnene vysoká. Náklady na žalobkyňu
tak predstavujú s prihliadnutím na to, že k nim treba pripočítať aj výdavky, ktoré nemožno presne vyčísliť
a vyskytujú sa náhodilo sumu vo výške cca 350,- € mesačne vrátane podielu na nákladoch spojených s
bývaním. Z tejto sumy je 160 € hradených štipendiom, 100 € je hradených príjmom žalobkyne a zostáva
suma 90 €, ktorá by mala byť hradená rodičmi žalobkyne, keďže obaja majú vyživovaciu povinnosť.Ak
otec je ochotný platiť na výživu dcéry - žalobkyne sumu 130 €, je súd presvedčený, že ide o sumu

zodpovedajúcu okolnostiam prejednávanej veci a v prevyšujúcej časti (do požadovanej sumy 300 €) je
návrhnedôvodný.Vychádzajúczvyššieuvedenéhovypočítalsúdajnedoplatoknavýživnomzamesiace
júl 2015 až január 2016 vo výške 560 € a povolil ho žalovanému splácať v mesačných splátkach vo
výške 80 €.
6. Poukázal na ust. § 62, ods. 1,2,4,5, § 75, ods. 1, § 78, ods. 1, 3 Zákona o rodine.

Obsah odvolania matky.
7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok
zmenil a zaviazal otca prispievať na jej výživu podľa jeho možností a schopností s prihliadnutím na jej
vek. V odvolaní ďalej uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa pomery na strane otca podstatne
zmenili ak z nezamestnaného v čase poslednej úpravy výživného sa stal zamestnancom s čistým

príjmom 943 Eur, pričom inú vyživovaciu povinnosť nemá a býva s bratom - SZČO a matkou v rodinnom
dome. Príjem z brigádnickej činnosti dosahuje nepravidelne, počas skúšobného obdobia sa nemôžem
zúčastňovať brigád a tak občasný príjem má najmä počas prázdnin a len čiastočne počas školského
rok. Tvrdenia otca o jeho výdavkoch na benzín mesačne v sume 150 Eur považuje za nepravdivé. Súd
nezobral do úvahy, že matka sa o ňu stará počas pobytu na Slovensku, najmä počas skúšobného

obdobia a otec sa o ňu vôbec nestará. Súd uveril tvrdeným výdavkom otca, ktoré v konaní nepreukázal.
8. Otec v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Navrhovateľka je dospelá a odporca má zato, že v konaní nepreukázala, že by na jej strane existovali
prekážky, ktoré by mali za následok jej neschopnosť sa uživiť. Navrhovateľka má dostatok finančných
prostriedkov na svoju výživu. Jej detský prídavok, ktorý poberá na ňu jej matka z Rakúska predstavuje

sumu 160 eur. V prípade, že obaja z rodičov jej poskytnú výživné po 130 eur, má mesačne k dispozícii
sumu 420 eur. Okrem toho si príležitostne brigádnicky privyrába. Súd v tomto konaní, ešte nezohľadnil
ďalší príjem na strane matky navrhovateľky, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku.
Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku, alebo jeho zmenu (§ 387, ods. 1, § 388 zákona č.

160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“)
10. Súd odôvodnil rozhodnutie o zvýšení výživného s poukazom na podstatnú zmenu, ktorá nastala
na strane otca, ktorý v súčasnosti dosahuje príjem vo výške 943 Eur. Súd pri určení výšky výživného
prihliadol na výdavky navrhovateľky, ktoré ustálil na sumu 350 Eur mesačne. Prihliadol na štipendium
vo výške 160 Eur mesačne a na príjem, ktorý navrhovateľka dosahuje z brigádnickej činnosti vo výške

100 Eur mesačne.
Podľa ust. § 62 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. V prejednávanej veci súd nepostupoval dôsledne pri zisťovaní skutkového stavu. Pri preskúmavaní
tvrdenej podstatnej zmeny pomerov na strane otca zohľadnil len listinný dôkaz, ktorý má preukazovať
príjem otca vo výške 943 Eur mesačne ( č.l. 14 ). Ako to vyplýva z pracovnej zmluvy predloženej otcom
( č.l. 12-13), deň nástupu do práce je v nej uvedený 1.7.2015, pričom pracovný pomer bol dohodnutý
so skúšobnou dobou 3 mesiace. Z pracovnej zmluvy taktiež nevyplýva výška mzdy, ktorá je uvedená
v prílohe pracovnej zmluvy, ktorá v spise absentuje. Tiež nie je bez uvedenej prílohy možné zistiť, či

okrem mzdy je poberateľom zamestnaneckých benefitov ( prémie, bonusy a pod.). Absentuje taktiež
zistenie skutočného príjmu, ktorý otec dosahuje z tohto pracovného pomeru (opis mzdových listov), z
ktorého by bolo možné mať výšku mzdy za preukázanú. Tvrdené výdavky otca ( č.l. 34a-34b) nie sú
preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi.
12. Súd do príjmov navrhovateľky zahrnul štipendium a príjem z brigádnickej činnosti. Aritmetickým

prepočtom zdôvodnil, že výška výživného na navrhovateľku zo strany rodičov zodpovedá sume 90
Eur mesačne, pričom sa na nej majú podieľať obaja rodičia v rovnakej miere. Súd nezohľadnil, že
výška štipendia a príjmu z brigádnickej činnosti, ktorý si navrhovateľka zabezpečuje vlastným pričinením
prevyšujú výživné, ktoré má podľa súdu platiť otec ako povinný rodič. Akceptovaním výkladu súdu, že
do príjmov dieťaťa je potrebné zahrnúť finančné prostriedky získané jeho vlastným pričinením, prípadne

vo forme sociálnej dávky by mohlo dochádzať až k takým absurdným situáciám, že otec by bol súdom
prakticky zbavený povinnosti platiť výživné s odôvodnením, že potreby dieťaťa sú v plnom rozsahu
uspokojené. ( porovnaj napr. Nález ÚS ČR II.ÚS 3113/10 z 21. 4. 2011). Je potrebné zdôrazniť, že
navrhovateľka sa denným štúdiom na vysokej škole pripravuje na budúce povolanie a teda nemá
schopnosť sa sama živiť, je odkázaná na výživné zo strany rodičov, ktorí sa majú na jej výžive podieľať

podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov.
13. Je potrebné prisvedčiť odvolacej námietka navrhovateľky, že súd nevenoval náležitú pozornosť ani
preukázaniu výdavkov otca, vychádzal len z jeho tvrdení, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či
ich považoval za nevyhnutné a ich výšku za primeranú vo vzťahu k výživnému, ktoré má v súlade s ust.
§ 62, ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami.

14. Súd teda vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvodom pre jeho zrušenie (§ 389 ods.1 písm. c/
CSP ) a jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods.1 CSP).
15. Úlohou súdu bude dôsledne zistiť výšku príjmu otca s tým, že otec je povinný predložiť a
preukázať súdu dôkazy pre zhodnotenie jeho príjmových a majetkových pomerov. Za dostatočné
nie je možné považovať pracovnú zmluvu bez špecifikácie výšky mzdy a potvrdenie o príjme, ktoré

súdu predložil otec. Súd sa bude dôsledne zaoberať tvrdenými výdavkami otca. Je neprípustné,
aby otec do svojich výdavkoch zahrnul aj splácanie dlžného výživného, ktoré si zapríčinil neplnením
svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky výživného prihliadne na strane matky ako
druhého povinného rodiča na osobnú starostlivosť o navrhovateľku, ktorú je potrebné považovať za
formu plnenia vyživovacej povinnosti. Je tiež potrebné zistiť, či výška štipendia, ktoré navrhovateľka

poberá, je závislá na výške súdom určeného výživného a či v prípade zvýšenia výživného nedôjde k
jeho zníženiu, prípadne strate nároku naň. Charakter príjmov navrhovateľky z brigádnickej činnosti je
potrebné považovať za náhodný, nepravidelný a nie je možné ho v zmysle vyššie uvedeného považovať
za príjem navrhovateľky, ktorý má vplyv na výšku vyživovacej povinnosti zo strany rodičov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).