Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4Er/479/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210206959
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Képessyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2210206959.4

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35 792 752, so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom: Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: E. Y., W.. XX.XX.XXXX,
F.: U. G. XXX/XX, C., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Patrícius Baďura, Exekútorský úrad so
sídlom v Bratislave, Š. Rosívala 2, pod sp. zn. 269/2010, o vymoženie uloženej povinnosti 4.461,30 €

s príslušenstvom a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 05.05.2010 podal oprávnený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa

domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, sp. zn. RK-1127/07-MK zo dňa 03.12.2007. Na základe
návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal
súddňa11.05.2010podč.k.4Er/479/2010-12poverenienavykonanieexekúcie,ktorýmpoverilsúdneho
exekútora vymožením pohľadávky v prospech oprávneného.

2. Dňa 14.06.2010 súdny exekútor doručil na tunajší súd podnet na prešetrenie zákonnosti vykonávania
exekúcie EX 269/2010 vo veci vymáhania zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty uplatnenej v Návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28.04.2010.

3. Na základe podnetu súdneho exekútora tunajší súd opätovne preskúmal návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, exekučný titul, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ako aj príslušný spis rozhodcovského súdu. V rámci preskúmania súd zistil, že časť žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, časť návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj časť exekučného
titulu sú v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného tunajší súd uznesením č. 4Er/479/2010-20 zo
dňa 21.06.2011 vyhlásil exekúciu čo do vymoženia istiny vo výške 3.483,30 €, úroku vo výške 6,00 %
ročne zo sumy 3.483,30 € od 23.10.2007 do 12.11.2007, úroku vo výške 6,00 % ročne zo sumy 3.483,30
€ od 13.11.2007 do 12.12.2007, úroku vo výške 6,00 % ročne zo sumy 3.483,30 € od 13.12.2007 do

10.01.2008, úroku vo výške 6,00 % ročne zo sumy 3.483,30 € od 11.01.2008 do 12.02.2008, úroku vo
výške 6,00 % ročne zo sumy 3.483,30 € od 13.02.2008 do 12.03.2008, úroku vo výške 6,00 % ročne zo
sumy 3.483,30 € od 13.03.2008 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 15,34 € za neprípustnú a v
časti zamietnutej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd exekúciu zastavil. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2013 v spojení s uznesením Krajského sudu Trnava sp.
zn. 5CoE/186/2012-104 zo dňa 31.01.2013.4. Dňa 22.01.2016 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
v súlade s ust. § 39 ods. 4 a ust. § 243e ods. 1 a 6 Exekučného poriadku. Súčasťou podania súdneho
exekútora bolo Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá

medzi povinným a oprávneným a Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFIREAL Slovakia spol. s r.o. Na základe uvedeného podania súdneho exekútora súd pristúpil
k preskúmaniu predložených dokladov a opätovnému preskúmaniu žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, pričom zistil, že predmetné
exekučné konanie je potrebné zastaviť v celom rozsahu pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

5. Nároky priznané v rozhodcovskom rozsudku vychádzajú zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou osobou.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere sú aj Zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL Slovakia spol. s r.o.. Súd po preskúmaní predmetnej
zmluvy uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom, konajúcim v rámci svojej podnikateľskej činnosti

a povinným ako dlžníkom, vystupujúcim ako fyzická osoba, dospel k záveru, že ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Je to zrejmé z obsahu zmluvy, keď sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej
osobe finančné prostriedky a povinná osoba sa zaviazala tieto finančné prostriedky vrátiť spôsobom a
v lehote dohodnutej v zmluve. Z formy a obsahu zmluvy je ďalej zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú
zmluvu“, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce

sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť
ani neovplyvnil. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený s povinným uzavrel zmluvu
o úvere, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala
svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so
svojou obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou zo zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v

rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Oprávnený vystupoval pri poskytovaní úveru v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z toho potom jednoznačne vyplýva aj to, že sa vzťah medzi
oprávneným a povinným musí riadiť len zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy. Takémuto právnemu vzťahu je preto potrebné poskytnúť ochranu podľa režimu

citovaných zákonov a dbať o to, aby zmluva o úvere neobsahovala neprijateľné podmienky.

6. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

7. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa ust. § 31 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
vydania exekučného titulu v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych
vzťahoch rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

10. Podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v

čase vydania exekučného titulu rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi
účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a
zásady poctivého obchodnoprávneho styku a dobrých mravov.

11. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení

účinnom v čase vydania exekučného titulu účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

12. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
vydania exekučného titulu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitnýchpredpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

13. Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v

čase vydania exekučného titulu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

14. Podľa ust. § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
vydania exekučného titulu proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

15. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

17. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

19. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

20. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (veta prvá) v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb v prípadoch,
keď k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky.

21. Podľa ust. § 2 ods.1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky
alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov
svojej domácnosti.

22. Podľa ust. § 2 ods.1 písm. b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi
predáva výrobky alebo poskytuje služby.

23. Podľa ust. § 2 ods.1 písm. g) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť, ktorá je určená na

ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa osobitných predpisov.

24. Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

25. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

26. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

28. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi je štandardnou formulárovou zmluvou, ktorú oprávnený

dojednával vo viacerých prípadoch. Takúto povahu nepochybne majú aj Zmluvné dojednania zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosť PROFIREAL Slovakia spol. s r.o.. Vzhľadom na uvedené konajúci
súd sústredil súdny prieskum na Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 28.06.2006, uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným, a v ktorých je v bode 18.1 upravená rozhodcovská doložka nasledovne: „Akékoľvek spory,

nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo pre rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky
uvedenej v článku 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov z tejto Zmluvy o
RÚ spočíva na žalobcovi.“ Klient vyjadruje svoj súhlas s touto rozhodcovskou doložkou podpisom na

príslušnej zmluve.

30. V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až
novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, podľa ktorej za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť
súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods. 1 OZ, podľa ktorého
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V
zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ len príkladmo vymenúva niektoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej
zmluve, ktoré sa považujú za neprijateľné podmienky. Zo znenia zákona vyplýva, že súd môže za
neprijateľnú podmienku určiť aj takú, ktorá nie je výslovne uvedená medzi neprijateľnými podmienkami

vypočítanými v § 53 ods. 3 OZ.

31. Cieľom rozhodcovskej doložky je pritom dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát,
i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva

s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi

podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami ani nemal na výber. Mohol lenzmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému
konaniu.VobdobnejveciÚSSRvrozhodnutíIV.ÚS55/2011z24.2.2011zaujalstanovisko,žepokiaľsúd
vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je
neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a
nasl. OZ.

32. Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie je exekučný súd toho názoru, že zmluvná podmienka
dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná
rozhodcovský alebo štátny súd podľa výberu žalobcu, ale ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti
riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, je na škodu spotrebiteľa, zakladá nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi a preto pre rozpor

so zákonom i dobrými mravmi je neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd
v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby
spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.

33. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez

návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Doložky nemôžu predstavovať mechanizmy na dosiahnutie čo najskoršieho
privodenia exekúcie.

34. V prípade rozhodcovského rozsudku Zákon o rozhodcovskom konaní v § 45 upravuje prípady, kedy
je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej
právoplatnostirozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§35Zákonaorozhodcovskomkonaníjetakpotrebné
pre účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd
je teda pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský

rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie
ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len
na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať
všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je totiž napriek výsledku
svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je

súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne
orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Jeho moc
teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán
určovať si svoj osud (Ústavný súd ČR IV.ÚS 174/02).

35. Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že ust. § 45 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskomkonanídávaniemožnosť,aleukladápovinnosťzastaviťexekučnékonanie,ktorézačalo
na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje
materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre
oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá

prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.

36. Po vyriešení vyššie uvedených sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním exekučného
titulu. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného titulu.
Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného.

37. Uvedená zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takúto
podmienku Občiansky zákonník považuje za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú
podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom, ak dodávateľ skôr ako spotrebiteľ podá žalobu
na rozhodcovskom súde. Tak mu vlastne znemožňuje sa domôcť svojho práva a stavia ho do pozície
nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Spotrebiteľ dáva touto rozhodcovskou doložkou právo
výberu len tomu z účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý začne rozhodcovské konanie skôr. Z hľadiskacharakteru zmluvy, ktorou je zmluva o spotrebiteľskom úvere, je reálny predpoklad, že na rozhodcovský
súd sa spravidla obráti skôr dodávateľ ako spotrebiteľ. Vyplýva to z povahy záväzku spotrebiteľa zo
zmluvy o úvere, keďže tento má vrátiť poskytnuté prostriedky a spravidla tento si svoju povinnosť voči

dodávateľovi neplní. Okrem toho rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený. Nie je to
zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ
rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde,
spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu.Musítakpodľanejurobiť,leboužvopred,predvznikomakéhokoľveksporuzozmluvy,samusel

vzdať, prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
Povinný nemal na výber, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným
obchodným podmienkam dodávateľa, teda v zmluvnom vzťahu jednoznačne silnejšieho účastníka. Ide
teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým,
že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale

na začiatku zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej
podmienky-rozhodcovskejdoložky,ktorájevrozporesdobrýmimravmi,jeplnenímneakceptovateľným.

38. Platná rozhodcovská doložka je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské
konanie a aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným

titulom (pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok ). Ak neexistuje platná rozhodcovská
doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť exekučným
titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu
platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z
dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský

rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o
rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať.
Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré
nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.

39. V predmetnej veci je exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol súdny exekútor poverený jej
vykonaním. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na skutočnosť, že podmienky pre zastavenie
exekúcie podľa exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní boli splnené už v štádiu
podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd postupoval podľa § 45 ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a exekúciu v plnom rozsahu zastavil.

40. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

41. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

42. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú

nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

43. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

44. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko ten výslovne uviedol, že si
náhradu trov exekúcie neuplatňuje.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto
uznesenia na tunajšom súde /§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z./.Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné /§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku/.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné /§ 358 Civilného sporového poriadku/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 Civilného sporového
poriadku/.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania /§ 127 Civilného sporového
poriadku/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 Civilného sporového poriadku/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania
odvolania /§ 364 Civilného sporového poriadku/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. /§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. /§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku/.

Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.