Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/361/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110225980
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6110225980.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov OÁZA, Ul. 29 augusta 20-22, Trieda SNP 29-31, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
31 095 607, zast. Urbáni & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, Banská
Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: M. S. Group, a. s., so sídlom Zvolenská cesta 15, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 31 586 791, zast. JUDr. Petrom Petríkom, advokátom so sídlom Komenského
14419/18D, Banská Bystrica, o uloženie povinnosti žalovanému, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 10. 2013, č. k. 20 C/233/2010 - 680, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 902,66 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia, ako aj zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Banská Bystrica vo výške 67,45 Eur
v rovnakej lehote.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti

žalovanému spojiť vo svojom nebytovom priestore č. XX - A/X na prízemí vchodu č. XX v bytovom
dome súpisné číslo XXXX a XXXX, kat. územie W. W., na J. XX. Y.. XX, zvislé rozvody tepla do bytov
nad týmto nebytovým priestorom v miestach ich prerušenia s ležatým rozvodom tepla z centrálneho
zdroja tepla a zabezpečiť odborné vyregulovanie tlaku systému ústredného kúrenia v dome a nahradiť
trovy konania.
3. Po tom, čo okresný súd vydal rozkaz na plnenie a bol voči nemu podaný odpor, následne pripustil
zmenu návrhu žalobcu o výrok, že žalovaný je povinný na požiadanie a na nevyhnutný čas umožniť

zástupcovi spoločenstva vlastníkov a osobám oprávneným vykonávať opravy a montáž ústredného
kúrenia v dome, vstup do nebytového priestoru na prízemí bytového domu na vykonanie opravy
spoločných zariadení domu prístupných z jeho nebytového priestoru. Na základe podania žalobcu
označeného ako „Doplnenie návrhu“ pripustil súd zmenu petitu: „V priestore A4 sa uskutoční obnovenie
dodávky tepla jedným prívodom a jedným návratným vertikálnym rozvodom do bytov č. X vlastníkov
E. P. s manželku, č. X D. Q. s manželkou, č. X G.. P. O. s manželkou. P. vstupu a výstupu z predajne
A4 bude zachované pôvodné nadväzujúce plynule na rozvody v bytoch, v strope predajne a v podlahe

predajne na vertikálny vstup a výstup. V priestoroch A4 sa uskutoční obnovenie dodávky tepla jedným
prívodom a jedným návratným vertikálnym rozvodom do bytov č. 2 vlastník U. O., č. X B. M. s manželkou,
č. XX F.. P. N. a miesto vstupu a výstupu v priestore A4 bude zachované pôvodné nadväzujúce
na stávajúcu vybudovanú rozvodnú sieť teplonosného média. Naplnenie vykurovacích rozvodov sauskutoční pomaly s režimom určeným pre mimosezónne vytlakovanie, aby nedošlo ku škodám a
roztrhnutiu telies vykurovacej sústavy. Za SVB bude určený dozor nad právami a sfunkčnením sústavy
oznámený žalovanému včas.“

4. Žalobca tvrdil, že žalovaný v roku 2007 pri stavebných úpravách vo svojom nebytovom priestore
odstránil časť zvislých teplonosných prípojov do šiestich bytov na 1. až 3. poschodí, čím prerušil
dodávku tepla do týchto bytov. Zvislé rozvody, ktoré boli odstránené, boli pôvodne zamurované vo
vnútorných deliacich priečkach nebytového priestoru, ktorých vybúraním dosiahol žalovaný zväčšenie
svojich priestorov, pričom tento zásah do zariadení domu vykonal bez súhlasu žalobcu a proti vôli

dotknutých vlastníkov bytov. Žalovaný neuviedol rozvody tepla do funkčného stavu, čo podmieňoval
súhlasom žalobcu so zriadením samostatnej prípojky tepla do svojho priestoru z centrálneho zdroja.
Pretože technicky znovu pripojenie zvislých rozvodov tepla vedúcich cez nebytový priestor žalovaného
do bytov nad ním nesúvisí so samostatnou prípojkou tepla žalovaného, bezdôvodne tak znemožňuje
vlastníkom bytov odoberať teplo. Právne žalobca argumentoval § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. a
článkom 10 bod 3 písm. c), g) a h) Zmluvy o zriadení spoločenstva.

5. Žalovaný uvádzal, že je výlučným vlastníkom nebytového priestoru na prízemí vchodu č. XX a
spoluvlastníckych spoločných častí a zariadení bytového domu. Nad jeho priestorom sa nachádza šesť
bytov, v ktorých v sociálnych zariadeniach sa nachádzajú radiátory, ktoré sú navzájom spojené stúpacím
vedením, ktoré prechádza jeho nebytovým priestorom až do technologického podlažia bytového domu,
kde pod stropom sa nachádza vyústenie v blízkosti ležatých rozvodov, na ktoré sa má toto pripojiť.

Vykurovaniebytovjezabezpečenéinýmiplnefunkčnýmistúpacímivedeniami.Potvrdil,žezvislérozvody
nie sú napojené na ležaté rozvody tepla z centrálneho zdroja z dôvodov na strane žalobcu, ktorý od
júna 2007 bráni žalovanému vstúpiť do podlažia a vykonať spojenie stúpačky s ležatým rozvodom tepla
vedúcim k centrálnemu zdroju tepla, čo bolo preukázané aj v konaní Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 17C/221/2007, pričom tento stav vyplynul z toho, že žalobca dal žalovanému súhlas a poskytol

počas udržiavacích prác v nebytovom priestore potrebnú súčinnosť na odpojenie pôvodných stúpačiek
a umožnil vstup do technologického podlažia, vypustenie stúpačiek a prípravu pre napojenie novo
vzniknutej stúpačky. Neskôr mu však bezdôvodne zabránil, aby dokončil práce, t. j. spojenie zvislých
rozvodov s ležatým rozvodom tepla z centrálneho zdroja tepla. Uviedol, že žalobca odmieta sprístupniť
technologické podlažie a v spojených priestoroch žalovaného nie je možné realizovať. Rozpor medzi

účastníkmi spočíva v rozdielnosti názorov na miesto spojenia, či v nebytovom priestore alebo pod
nebytovým priestorom.
6. Zároveň argumentoval závermi štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol vykonaný stavebným úradom
a ktorého iniciátorom bol žalobca, ako aj dotknutí vlastníci, z ktorého vyplýva, že povinnosťou žalobcu je
zabezpečiť vstup do spoločných priestorov a žalovaný má zabezpečiť na vlastné náklady zrealizovanie

technického riešenia podľa projektového riešenia. Súhlasil so spojením rozvodov v technologickom
podlaží bytového domu a nie v nebytovom priestore, pretože to je technicky nemožné. Spojenie je
technologicky pripravené v technologickom podlaží a je možné ho urobiť za 40 minút.
7. Okresný súd aplikujúc § 80 písm. b) O. s. p., § 2 ods. 5, § 11 ods. 1 zákona č.
182/1993 Zb. a vychádzajúc z článku 10 bod 3 písm. c), g), h) Zmluvy o zriadení spoločenstva mal

za preukázané, že žalovaný vykonal zásahy pri prestavbe svojho nebytového priestoru v máji 2007,
keď zasiahol do centrálneho rozvodu tepla v bytovom dome, keď posunul stúpačky a oddelil sa od
vykurovacieho systému domu, čím došlo k odpojeniu prívodu tepla do šiestich bytov nachádzajúcich sa
nad jeho nebytovým priestorom, a to bez súhlasu ostatných vlastníkov bytového domu, čo vyplynulo aj
z dokazovania vedeného pred tamojším súdom sp. zn. 8C/57/2009 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 06. 2010, č. k. 13Co/96/2010. Keďže spornou bola okolnosť napojenia
vykurovacej sústavy, súd nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého mal za zistené, že projekt stavby -
vykurovanie predajne - úprava stúpačiek, ktorý vypracoval G.. P. XXXX, je technicky správny, pričom
stúpacie vedenie vychádzajúce z bytov nad nebytovým priestorom žalovaného a prechádzajúce cez
tento nebytový priestor v časti WC žalovaného je ukončené v suteréne bytového domu v pivnici. Toto

je možné napojiť na vykurovací systém domu v pivnici nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu,
kde je stúpacie vedenie vyústené a je možné ho napojiť na vykurovací systém podľa projektu G.. P. T..
Taktiež zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že vyjadrenie súdneho znalca T. M. zo dňa 21. 11. 2011
je správne. Zo znaleckého posudku vyplynulo aj to, že sfunkčnenie kúrenia v šiestich bytoch nemusí
byť len uvedením do pôvodného stavu, ale sfunkčniť kúrenie je možné napojením na ležatý teplovodný

rozvod v pivnici.
8. Vzhľadom na nesúhlas žalobcu s týmto posudkom súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca,
z ktorého vyplynulo, že za súčasného stavu, ako je prerobený nebytový priestor žalovaného, nie
je možné zapojenie ústredného kúrenia do pôvodného stavu, ale je potrebné vykonať v pivničnýchpriestoroch žalobcu, nie v priestoroch žalovaného. Vzhľadom na technický stav stúpačiek a vek, ako aj
práce, ktoré by museli byť vykonané pri napojení v pôvodnom mieste, existuje riziko škody v dôsledku
netesností zhrdzavených rúr. Súd preto konštatoval, že žalobca so znaleckým posudkom nesúhlasil

len z dôvodu, že neriešil situáciu zapojenie uvedením do pôvodného stavu, podstatné námietky voči
posudku nevzniesol.
9. Z týchto dôvodov zamietol žalobu vo všetkých výrokoch s prihliadnutím na znalecký posudok vo
vzťahu k projektu G.. P. T., ktorý technicky riešil vykonanie napojenia na vykurovací systém v suteréne
bytového domu. Navrhnutý spôsob napojenia vzhľadom na zmenu a rozšírenie návrhu žalobcu na

predložený náčrt nepovažoval za reálny a vykonateľný bez technického projektu a posúdenia tak, ako to
vyžadovaliodžalovanéhoatak,akotopresneriešiznaleckýposudok.Pretonepovažovalzahospodárne
a účelné, aby, pokiaľ je možné spojiť vykurovaciu sústavu spôsobom uvedeným v znaleckom posudku,
uvedenéžalovanýmuselrealizovaťuvedenímdopôvodnéhostavu,pokiaľprerobilsvojnebytovýpriestor
a bolo znalcom konštatované, že by muselo dôjsť k sekaniu v podlahe, lebo rúry sú tam zaliate v betóne
ako aj s prihliadnutím na to, že by mohlo dôjsť k iným škodám.

10. K námietke žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný, poukázal na to, že je daná pasívny
legitimácia aj vzhľadom na predchádzajúce konanie, keďže je tým subjektom, ktorý vykonal
rekonštrukciu nebytového priestoru a ktorý bez preukázania súhlasu odpojil vykurovací systém vedúci
do šiestich bytov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 148 ods. 1 O. s. p.
11. Proti rozsudku sa odvolal žalobca, a to proti všetkým jeho výrokom. Rozsudok okresného súdu žiadal

v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalovaný
v roku 2007 bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu a proti vôli vlastníkov dotknutých bytov konal len na
základe oznámenia zo dňa 30. 03. 2007, ktoré adresoval Spoločenstvu, pričom odstránil časť zvislých
teplonosných prípojok do šiestich bytov za účelom zväčšenia svojich obchodných priestorov, čím prerušil
na niekoľko rokov dodávku tepla do časti týchto bytov. Zasiahol do centrálneho rozvodu tepla v bytovom

dome, keď posunul stúpačky a oddelil sa od vykurovacieho systému domu. V oznámení a popise
stavebných prác a udržiavacích prác adresovaných mestu W. W. žalovaný deklaroval, že stavebné
úpravy si nevyžadujú žiadne nové prípojky na IS, len úpravu vnútorných rozvodov, pričom zmena
systému vykurovania nie je súčasťou tohto oznámenia, tieto práce podliehajú stavebnému povoleniu,
pričom na základe uvedenia nepravdivých informácií žalovaného mestu toto nemalo námietky s takýmito

stavebnými úpravami.
12. Žalovaný preukázateľne konal v rozpore so Zmluvou o zriadení spoločenstva, pričom konanie
žalovaného nebolo v súlade so stavebným zákonom. Žalovaný sa sám odpojil od prívodu tepla, čím
porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa domáha toho, aby
žalovaný uviedol vykurovací systém do pôvodného stavu a napojil ho tam, kde bez akéhokoľvek súhlasu

a povolenia ostatných vlastníkov bytov aj žalobcu ho prerušil. Opakovane namietal závery znaleckého
dokazovania, keď znalec dostatočne nezdôvodnil, prečo podľa neho nie je možné zapojenie ústredného
kúrenia do pôvodného stavu, pričom namietal, že súd sa s týmto rozporom nevysporiadal. Taktiež sa
dostatočne nezaoberal ani otázkou, ako vykonať zapojenie vykurovacieho systému v suteréne domu, a
to v pivnici, ktorá nie je vo vlastníctve žalovaného, ale v súkromnom vlastníctve iného vlastníka domu,

ktorý s tým nesúhlasí.
13. Odôvodnenie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne a nelogické a v žiadnom prípade
neobstojí, pretože žalobca neporušil žiadnu právnu povinnosť a len sa domáha toho, aby sa uviedol
vykurovací systém do pôvodného stavu a napojil tam, kde bol prerušený. Žalobca by v žiadnom prípade
nemal znášať náklady na technický projekt v súvislosti s uvedením do pôvodného stavu. Namietal

nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, súd dôkazy hodnotil jednostranne, a to v prospech
žalovaného.
14. Namietal, že súd neprihliadol na tvrdenie žalobcu prezentované už v konaniach vedených na
Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 9C/57/2009 v spojení s rozhodnutím krajského súdu č. k.
13Co/96/2010 - 166, kde bol vypočutý ako svedok projektant, na ktorého tvrdenia poukázal žalobca

aj v tomto konaní, keď sa vyjadril tak, že zapojenie stúpačiek podľa projektu žalovaného je síce
technicky realizovateľné, ale takouto úpravou by došlo k ovplyvneniu kvality dodávky tepla v bytoch,
ktoré sa nachádzajú nad priestorom žalovaného a k zhoršeniu kvality. Namietal, že okresný súd nezobral
do úvahy otázky, ktoré žalobca adresoval znalcovi T. Q. v súvislosti s technologickým posúdením
vykurovacej sústavy, ani tvrdenia žalobcu, keď poukázal na to, že v rámci predchádzajúceho konania

9C/57/2009 projekt G.. P. T. vo výpovedi uviedol, že prvotný projekt vypracoval na znovu napojenie sa
na centrálny vykurovací systém, ktorý bude realizovaný v nebytovom priestore žalovaného, a to presne
v časti, kde došlo k jeho odpojeniu a nie mimo tohto nebytového priestoru.15. Namietal, že súd neuviedol, v čom spočíva nehospodárnosť a neúčelnosť v súvislosti s prípadným
uvedeným do pôvodného stavu, lebo znalec sa nevedel vyjadriť k nákladom. Vzhľadom na uvedené
argumentoval odvolacím dôvodom uvedeným v § 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho

poriadku, teda že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň poukázal
na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konania pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci.

16. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Odvolacie dôvody považoval za nedôvodné a
žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. a žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur.
17. K jednotlivým argumentom žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol žiadne iné skutočnosti
ako tie, ktoré uvádzal v konaní pred prvostupňovým súdom. Žalobcom predkladané tvrdenia sa
nezakladajú na pravde a sú tendenčne interpretované. Namietal tvrdenie, že v rámci rekonštrukčných

prác konali bez súhlasu žalobcu. Postupovali podľa Stavebného zákona, stavebná inšpekcia, ktorá
vykonáva stavebný dohľad, iniciovaná samotným žalobcom, nevytkla žiadne nedostatky žalovanému,
teda ani to, že ide o tzv. čiernu stavbu. Naopak, uložila žalobcovi, aby žalovanému sprístupnil
technologické podlažie za účelom spojenia jednotlivých vedení a umožnil tak finalizáciu prác. K
rozpojeniu vedení došlo so súhlasom Spoločenstva zastúpeného jeho predchádzajúcim štatutárnym

zástupcom (X. S. pred, okrem iných, aj svedkami, členmi žalobcu G.. O. a p. X., ktorí zároveň boli
súčinní pri uzatváraní vypúšťacích ventilov v technologickom (pivničnom) podlažní domu, ku ktorému
nemajú prístup. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že konali svojvoľne a bez súhlasu spoločenstva. Toto ani
nie je možné, lebo rozpojiť vedenia, ktoré sú natlakované a naplnené vykurovacím médiom, nie je bez
súčinnosti zo strany žalobcu realizovateľné.

18. Ohľadom súhlasu žalobcu poukázal na § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, v zmysle ktorého predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva
a koná v jeho mene. Preto súhlas vlastníkov bytov podľa ich názoru ani nebol potrebný. Konali v dobrej
viere. Vedenia, ktoré boli v havarijnom stave, opravili a dali do podoby v zmysle projektu vypracovaného
odborníkom v danej oblasti, ktorý nebol zo strany súdneho znalca spochybnený. Preto nekonali ani

v rozpore s článkom 10 bod 3 písm. c), g) a h) Zmluvy o zriadení spoločenstva, lebo mali súhlas
spoločenstva zastúpeného štatutárnym zástupcom. Teplo mienili a mienia odoberať z centrálneho zdroja
po napojení na príslušné vedenie a neohrozili práva ostatných vlastníkov, naopak, predchádzali možnej
škode na majetku. Žalobca zavádza, ak tvrdí, že sa chceli odpojiť od centrálneho zdroja vykurovania,
pretože to nie je pravda. Projekt je založený na princípe, že budú aj naďalej napojení na centrálny zdroj

vykurovania a nejde o čiernu stavbu, lebo práce boli ohlásené na príslušnom stavebnom úrade, ktorý
postupoval v zmysle Stavebného zákona. K tvrdeniam žalobcu ohľadom čiernej stavby sa vyjadril aj
stavebný úrad na základe podnetu žalobcu, keď konštatoval, že išlo o bežné udržiavacie práce, na ktoré
nebolo treba stavebné konanie, ani oznamovaciu povinnosť, ktorú vykonali.
19. Zdôraznil, že žalobcov návrh na rozhodnutie nebol vykonateľný, nebolo zrejmé, čoho sa domáha.

Ním navrhované riešenie nebolo doložené žiadnym projektom, ktorý by potvrdil jeho technickú
realizovateľnosť a správnosť. Keby aj žalobcom navrhovaný petit sa preniesol do rozhodnutia, nie je
zrejmé, ako by tento mohol byť vykonateľný. V konečnom dôsledku v nebytovom priestore patriacom
žalovanému vedenie nie je rozpojené, má sa spojiť v pivničnom priestore pod nebytovým priestorom,
kde žalovaný nemá prístup. Preto nebol pasívne legitimovaní v tomto konaní.

20. Taktiež poukázal na to, že vlastník dotknutej pivnice nikdy nedal zamietavé stanovisko k dokončeniu
kúrenárskych prác, a preto konanie žalobcu považujú za šikanózne, pretože na jednej strane im
umožnil začať rekonštrukčné práce, teda rozpojiť vedenia, na druhej strane im znemožnil vstup do
pivničných priestorov za účelom ich spojenia, ktoré má záujem podľa projektu dokončiť, k čomu žalobca
neposkytol potrebnú súčinnosť. Žalobca navrhuje len riešenia, ktoré boli nevykonateľné alebo v rozpore

s hospodárnosťou konania. Samotný znalec sa vyjadril, že časovo technicky je jednoduchšie spojiť dané
vedenia v pivnici, pretože riešenie identické s predchádzajúcim stavom by bolo časovo, technicky a
finančne náročnejšie. Na tomto nič nemení ani to, že náklady neboli vyčíslené.
21. Vo veci rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 4. marca 2015, č. k. 15 Co/6/2014 - 714 tak, že
rozsudokokresnéhosúduvovýrokoch,ktorýmižalobuzamietolažalobcoviuložilpovinnosťzaplatiťtrovy

štátu na účet Okresného súdu Banská Bystrica vo výške 67,45 EUR potvrdil. Rozsudok okresného súdu
vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania zmenil tak, že žalovanému náhradu
trov prvostupňového konania nepriznal. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.22. Proti rozsudku podali dovolanie žalobca aj žalovaný, žalobca vo veci samej a žalovaný proti výroku
o trovách konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením so 30. júna 2016, sp. zn. 2 Cdo
321/2015 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. marca 2015, sp. zn. 15 Co/6/2014

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na rozhodnutie európskeho súdu pre ľudské práva
zo dňa 13. januára 2015 vo veci S. proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal nemožnosťou
vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. Dospel k záveru, že aj keď vyjadrenie
k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana
už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv

na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním,
ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Vychádzajúc z uvedeného v rozhodovanej
veci zohľadnil, že k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 9. januára 2014.
Žalobca nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu vyjadriť, lebo súd mu toto
vyjadrenie žalovaného nedoručil. Týmto došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v súlade
s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských prv a základných slobôd a tým aj k odňatiu mu možnosti

konať pred súdom.
23. Odvolací súd, už za platnosti nového procesného predpisu CSP namietané vyjadrenie žalovaného
z č. l. 702, zo dňa 9. januára 2014, doručil právnemu zástupcovi žalobcu s tým, že pokiaľ považuje sa
potrebné, aby sa písomne k nemu vyjadril v lehote desiatich dní od jeho doručenia. Právny zástupca
žalobcu prevzal toto vyjadrenie dňa 14. 10. 2016, ako to vyplýva z poštovej doručenky.

24. Odvolaciemu súdu zaslal repliku podaním zo dňa 24. 10. 2016. Uviedol v nej, že sa nestotožňuje
s tvrdeniami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení k odvolaniu, pričom poukázal na ďalší posudok,
ktorý v čase odvolania žalobcu ešte neexistoval a bol urobený znalcom z odboru energetika evidenčné
číslo 914648, odvetvia tepelná energetika, vykurovanie a vykurovacie zariadenia G.. D. W. v rámci
konania prebiehajúceho medzi týmito istými účastníkmi konania na Okresnom súde Banská Bystrica,

sp. zn. 60 Cb/97/2008, kde tento znalec skúmal celú genézu sporu medzi účastníkmi aj tohto konania,
pričom jeho závery považuje za významné aj pre toto konanie, preto ho odvolaciemu súdu predkladá,
nakoľkotentoznaleckýposudokobjektívneposudzujekonanievtomtokonanížalovaného,ktoréspočíva
v protiprávnom oddelení sa žalobcu od pôvodného vykurovacieho systému, ktorý bol v úplnom poriadku
a nevykazoval žiadne znaky havarijného stavu, pričom poukazuje aj na ďalšie protiprávne konanie

žalovaného, a to vybudovanie nového vykurovacieho systému s elektrokotlom, ktoré žalobca považuje
za čiernu stavbu, pretože žalovaný nemal žiadne stavebné povolenie a toto zariadenie neprešlo
kolaudáciou.Samotnévykurovaciezariadeniežalovanéhoboloajenelegálne,nakoľkonaňnikdynebolo
vydané stavebné povolenie. Z tohto dôvodu žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

25. Odvolací súd repliku žalobcu zaslal dňa 16. 11. 2016 právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý ju
prevzal dňa 5. 12. 2016. Odvolaciemu súdu následne zaslal dupliku zo dňa 15. decembra 2016, osobne
podanú na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 13. 1. 2017. Uviedol v nej, že po oboznámení sa s
vyjadrením žalobcu zo dňa 24. 10. 2016 uvádza, že toto považuje za irelevantné vo vzťahu ku konaniu o
rozhodnutí prvostupňového súdu, nakoľko žalobca v ňom argumentuje a odkazuje na znalecký posudok

doručený v inej veci Okresného súdu Banská Bystrica až dňa 2. 1. 2016. Nakoľko vec bola rozhodnutá
na súde prvého stupňa dňa 10. 10. 2013 a odvolací súd rozhodol dňa 4. 3. 2015, považuje závery
obsiahnuté v znaleckom posudku zo dňa 31. 12. 2015 za nepodstatné pre rozhodovanie odvolacieho
súdu.
26. O to zvlášť sú konštatovania žalobcu opierajúce sa o tento znalecký posudok nedôvodné, nakoľko

tentohodnotíúplneinúproblematikuakotú,ktorúprejednávalsúdprvéhostupňa.Zapodstatnépovažuje
to, že žalobca po zákonom poučení nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, ani neprodukoval
žiadny dôkaz o svojich tvrdeniach. Predloženie tohto listinného dôkazu po rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR,tedaopäťvodvolacomkonaní,jecelkombezvýznamu,nakoľkožalobcavykonanietakéhotodôkazu
nenavrhoval, pričom pre úplnosť zdôraznil, že predkladaný znalecký posudok zo dňa 31. 12. 2015 sa

zaoberalsprávnosťouvyúčtovaniazálohovýchplatiebžalobcuanieotázkamisprávnostispojeniavedení
prechádzajúcich cez nebytový priestor žalovaného. Žalobcovi nič nebránilo riadne a včas navrhnúť
vykonanie kontrolného znaleckého posudku, resp. predložiť iný dôkaz, ktorým by vady znaleckého
dokazovania pred prvostupňovým súdom rozporoval. Predloženie tohto znaleckého posudku nemá
oporu v ustanoveniach CSP, nakoľko nie sú splnené podmienky podľa § 366 a nasledujúcich CSP.

Dodal, že závery tohto znaleckého posudku namietali v samostatnom konaní v inej veci, pretože znalec
mal posudzovať úplne iné, odborné otázky a nie právne hodnotiť skutkový stav. Preto okresný súd
na podklade vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav a správne rozhodol. Žalobca svoje
tvrdenie nepreukázal, pričom súd správne rozhodol aj o priznaní náhrady trov konania. Podľa jehonázoru vzhľadom na postup žalobcu pred vyhlásením rozhodnutia dňa 10. 10. 2013 (t. j. neprodukovanie
návrhov na doplnenie dokazovania pred jeho ukončením) je priložený znalecký posudok irelevantný.
Vzhľadomnajehoobsahpovažujevyjadreniežalobcuzanepodstatné,nakoľkosvojezáveryvyvodzujez

toho, čo nebolo súdu známe pred vyhlásením rozsudku. Oproti skutkovým a právnym záverom zisteným
ku dňu 10. 10. 2013 nenastal žiadny skutkový ani právny posun, ktorý by založil podklad pre iné
rozhodnutie, ako bolo v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. 3. 2015. Z tohto dôvodu
je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, resp. nie sú splnené
zákonné podmienky podľa ustanovenie § 384 CSP. V zmysle § 387 CSP žiadal rozhodnutie okresného

súdu potvrdiť.
27. Odvolací súd repliku žalovaného zaslal na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho prevzal
dňa 19. 1. 2017 (§ 374 ods. 3 CSP). Žalobca na dupliku už nereagoval.
28. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho
súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú

zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky
nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP, pričom musel
vychádzať aj z obmedzujúceho odseku 2 vzhľadom na novo vzniknutú procesnú situáciu.
30. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
31. Najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil odvolaciemu súdu doručiť vyjadrenie
žalovaného žalobcovi, čo odvolací súd splnil. Ani po následných vyjadreniach strana sporu odvolací
súd nedospel k iným záverom, ako tomu bolo vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, pokiaľ ide o

vec samu. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, z ktorého ustálil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušné právne normy,
preto z toho dôvodu sa odvolací súd v súlade obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k námietkam vznesenými žalobcom v odvolaní sa obmedzuje na
doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd predovšetkým konštatuje

základné fakty, ktoré sú preukázané a ktoré tvoria nosný pilier daného sporu. Je nepochybné, že
žalovaný ako vlastník nebytového priestoru vykonal v týchto priestoroch rekonštrukčné práce, ku ktorým
je plne oprávnený titulom vlastníctva k týmto priestorom. Nepochybné je aj to, že zo strany predstaviteľov
Spoločenstva mu bola poskytnutá súčinnosť pri vykonávaní daných prác, a to predovšetkým vo vzťahu
k spornej teplonosnej prípojke. V tomto smere možno akceptovať námietku žalovaného, že bol v dobrej

viere na základe konania Spoločenstva. V prácach pokračoval a k problémom došlo v čase, keď malo
dôjsť k napojeniu prípojky, teda finalizácii stavebných prác.
32. Vovzťahuknázoružalovanéhonarealizáciustavebnýchprácstojínázoržalobcu,ktorýargumentuje
porušením zákona číslo 182/1993 Z. z., ako aj Zmluvy o zriadení spoločenstva s poukazom na to, že
žalovaný zasiahol do rozvodov tepla bez súhlasu Spoločenstva a v tomto dôsledku trvanie žalobcu

na tom, aby tento závadný stav bol odstránený spôsobom, že bude uvedený do pôvodného stavu, aj
keď rekonštrukcia nebytového priestoru vrátane vykurovacieho systému už bola vykonaná na základe
riadneho projektu v súlade so stavebnými predpismi.
33. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu a dodržaniu právnych noriem správneho práva pri vykonávaní
rekonštrukčných prác odvolací súd uvádza, že nie je úlohou odvolacieho súdu posudzovať danú

problematiku z hľadiska správneho konania, avšak z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom
jednoznačne vyplynulo, že žalovaný neporušil právne predpisy na úseku správneho práva, keď bol
realizovanýstavebnýdohľadanebolokonštatovanéporušenietýchtopredpisov,anito,žebyišloočiernu
stavbu tak, ako to tvrdí žalobca. Z tohto dôvodu tieto tvrdenia žalobcu nie sú právne relevantné, a to aj
preto, že daný dohľad bol realizovaný na základe podnetu žalobcu a jeho námietky sa nepreukázali ako

dôvodné. Žalovaný dané práce, vrátane realizácie vykurovacieho systému vykonal v súlade s projektom,
ktorý nespochybnil ani znalec v tomto súdnom konaní.
34. Odvolací súd však dáva za pravdu žalobcovi potiaľ, pokiaľ tvrdí, že žalovaný vykonal stavebné
úpravy vo svojom nebytovom priestore vo vzťahu k teplonosnej prípojke bez súhlasu Spoločenstva.Na podporu tohto argumentu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica
9C/57/2009 zo dňa 31. 03. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 13Co/96/2010
zo dňa 8. júna 2010, keď bolo konštatované, že žalovaný nemal súhlas Spoločenstva ohľadom

daných rekonštrukčných prác, taktiež súd konštatoval, že potreboval pred vykonaním zásahu súhlas
Spoločenstva vlastníkov bytov (žalobcu), ktoré mohlo dať jedine zhromaždenie členov žalobca v zmysle
§ 7c ods. 9. Konštatoval, že súhlas zhromaždenie nedalo.
35. Odvolací súd poukazuje zároveň na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.
apríla 2011 sp. zn. 12Co/272/2010 - 262, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 07. 06. 2010, č. k. 8C/57/2009 - 234, z odôvodnenia ktorého okrem iného vyplynulo, že
žalovaný tu argumentoval, že vedenie prípojky spoločnými pivničnými priestormi a napojenie jeho
vykurovacieho systému v jeho nebytovom priestore na centrálny zdroj nepodlieha postupu podľa §
11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., teda že nie je potrebný súhlas Spoločenstva. Bolo preukázané,
že člen spoločenstva nesmie v prípade úpravy bytu a prestavby prevádzať také úkony, ktorými by
ohrozoval rozvody a siete, nesmie zasahovať svojím konaním do vlastníckych práv ostatných a je

povinný odoberať teplo a teplú úžitkovú vodu z centrálneho zdroja, pokiaľ Spoločenstvo nerozhodne
inak. Taktiež je povinný nezasahovať do rozvodov tepla, teplej úžitkovej vody a vyhrievacích telies bez
súhlasu Spoločenstva. Teplonosné prípojky sú spoločnými zariadeniami domu a pivničné priestory sú
v spoločnej časti domu - spoločné nebytové priestory. V tomto konaní nemal okresný súd preukázané,
že by spoločenstvo súhlasilo s tým, aby žalobca zasiahol do spoločných zariadení domu. Odvolací súd

na strane 6 svojho rozsudku zdôraznil, že v danom konaní žalobca M. S. Group, a. s., nie je žiadna
samostatná jednotka, ale svoje práva realizuje prostredníctvom ustanovenia § 14 zákona č. 182/1993
Z. z. V zmysle konštatovaného ustanovenia § 2 ods. 5 citovaného zákona spoločnými zariadeniami
domu sú aj vodovodné a teplonosné prípojky. S poukazom na § 7a vyššie citovaného zákona a článok
10 Zmluvy o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplynulo, že vlastník

nebytovéhopriestorujepovinnýnezasahovaťdorozvodovteplabezsúhlasuspoločenstva.Pokiaľniekto
z vlastníkov chce zmeniť stav, je potrebný súhlas spoločenstva. Odvolací súd konštatoval aj to, že
úvaha o konkludentnom súhlase nevyplýva zo žiadneho dôkazu ako aj to, že nebolo preukázané, že by
žalobcovi v danom konaní bol daný súhlas na zásah do spoločných zariadení domu.
36. Na základe daného odvolací súd konštatuje, že nepochybne bolo preukázané porušenie právnych

noriem zo strany žalovaného, keď na realizáciu daného projektu nemal súhlas Spoločenstva vlastníkov
bytov, pričom daná úprava je nepochybná a zrejmá a mal postupovať v súlade s ňou a tak realizovať
svoje práva ako jeden z členov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný takto
nepostupoval. Aj keď, ako bolo vyššie uvedené, konal v dobrej viere na základe súčinnosti orgánov
Spoločenstva, treba však dodať, že neobstojí argument žalovaného, že predseda Spoločenstva takýto

súhlas na vykonanie daných prác mohol urobiť, resp. že došlo k sprístupneniu daných priestorov,
pretože predseda Spoločenstva síce takéto priestory sprístupnil, neznamená to však, že jednoznačne
bol preukázaný zákonný postup, a to súhlas Spoločenstva, ktorý bol v danom prípade nevyhnutný. V
tomto rozsahu sú tvrdenia žalobcu akceptovateľné a dôvodné. Na tomto závere nič nemení ani to, že z
hľadiska stavebného konania nedošlo k porušeniu stavebných predpisov.

37. Je zjavné aj to, že dané práce už boli vykonané a nie je zrejmé, že by v čase realizácie týchto prác
žalobca nejakým spôsobom proti ich vykonávaniu zasiahol vo vzťahu k tomu, že mal vedomosť, že na
takúto realizáciu prác nemá žalovaný súhlas. Naviac, bola žalovanému poskytnutá aj súčinnosť.
38. Ďalším faktom je to, že vlastníci bytov sú dlhú dobu odpojení od zdroja tepla, a to z dôvodu,
že každý z účastníkov má inú predstavu o napojení prípojky, i keď na odstránenie tohto stavu stačí

podľa projektu pripojiť ležaté rozvody pripravené vyústenia. Potom odvolací súd musí zákonite položiť
otázku, či daný stav je na prospech niektorého z účastníkov konania, či je dôvodné a logické zotrvávať
na svojich stanoviskách, i keď existuje reálne riešenie daného sporu. Na tomto mieste odvolací súd
zdôrazňuje,žepodstatouvyriešeniasporujeodstráneniezávadnéhostavu,vyriešeniedanéhoproblému
a nie živenie daných sporov bez toho, aby došlo ku konečnému riešeniu. Takýmto konečným riešením

v danom prípade je, aby vlastníci bytov nad nebytovým priestorom žalovaného boli zásobovaní teplom.
Rozhodujúcou otázkou nie je potvrdenie pravdivosti názorov tej-ktorej strany sporu. Trvanie žalobcu
na uvedení do pôvodného stavu za danej situácie odvolací súd považuje za šikanózne, nedôvodné. Aj
keď došlo k porušeniu právnej normy zo strany žalovaného, pokiaľ ide o získanie súhlasu Spoločenstva
s realizáciou daných prác, v súčasnosti nie je žiaden dôvod pre to, aby daný spor nebol rozumným

spôsobom ukončený a vzťahy strán sporu usporiadané tak, aby odstránili základnú príčinu sporu, ktorou
je vykurovanie bytov a pripojenie sa na rozvod tepla. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa ods. 2 každýmôže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Odvolací súd vzhľadom na vyššie
uvedené považuje rozhodnutie okresného súdu za spravodlivé a najrozumnejšie riešenie.
39. Z odvolania žalobcu nevyplýva, z akého dôvodu trvá na tom, aby boli stúpačky uvedené do

pôvodného stavu, pričom vo svojej podstate koná „sám proti sebe“. Pokiaľ vychádza z predpokladu, že
projekt žalovaného nie je správny, resp. budú vynakladať väčšie finančné prostriedky na vykurovanie v
dôsledku realizácie stavebných úprav žalovaným, takéto tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom nedoložil
a nie je priamo ani zistiteľné, prečo na ňom trvá. Za danej situácie zotrvávanie na takomto stanovisku nie
je dôvodné. Práve na tieto otázky súd prvej inštancie odpovedal vo svojom odôvodnení rozhodnutia, a to

na strane 7, keď vychádzajúc zo súdnoznaleckého dokazovania mal za preukázané, že je hospodárne a
efektívne, aby k napojeniu prípojky došlo v zmysle projektu, a nie tam, kde v minulosti došlo k prerušeniu
daného spojenia, pričom znalec prihliadol aj na skutočnosť, že vedenia sú zhrdzavené, mohlo byť
dochádzať ku škodám, pričom daný postup v zmysle projektu je efektívny a rýchly bez zbytočných
nákladov a škôd. Týmto postupom Spoločenstvo neprichádza ku žiadnej škode, naopak, jeho vedenie
v časti je obnovené. Preto nie je žiaden dôvod trvať na sfunkčnení kúrenia uvedením do pôvodného

stavu, pričom aj odvolací súd prihliadol na práva odporcu ako vlastníka nebytového priestoru, a to aj s
prihliadnutím na ustanovenie § 5 CSP, aby nedochádzalo k zneužitiu práva.
40. Z týchto dôvodov námietka žalobcu, že znalec dostatočne nezdôvodnil, prečo podľa neho nie je
možné zapojenie ústredného kúrenia do pôvodného stavu, nie je dôvodná, pretože znalec dostatočne
uviedol tento dôvod, a to zvýšené a neefektívne náklady s možnosťou privodenia škody pri napájaní

na staré skorodované rúry, naviac, dostatočne argumentoval lepším hospodárnejším riešením takéhoto
napojenia. Tieto skutočnosti vyplynuli zo záveru prvostupňového rozhodnutia. Z odvolania nevyplynul
žiadny dôkaz o tom, že by vlastník pivnice nesúhlasil so zapojením vykurovacieho systému v suteréne
domu. Odvolací súd len dodáva, že je v daných typoch obytných domov typické, že dané rozvody sa
nachádzajú v suterénoch domov a sú vedené chodbami a logicky stúpačky vyúsťujú do pivníc, záleží od

usporiadania danej stavby. Zotrvávaním žalobcu na svojom stanovisku bez možnosti snahy o vyriešenie
daného sporu a sfunkčnenia ústredného kúrenia považuje odvolací súd za nerozumné, keď v podstate
samotný žalobca bráni tomu, aby bol odstránený závadný stav a začalo sa s vykurovaním bytov. Z
ničoho nevyplynulo, že by to malo byť na náklady žalobcu.
41. Práve odôvodnenie súdu prvej inštancie je logické a správne, pretože vychádzajúc zo znaleckého

posudku súd dospel k logickému záveru o napojení danej vykurovacej sústavy, a to spôsobom, ktorý
je hospodárny a efektívny. Práve naopak, nesprávne a nelogické sa javí odvolaciemu súdu zotrvávanie
žalobcu na stave, ktorý nie je v záujme žiadneho z účastníkov, t. j. na nevykurovaní. Žalobca nemusí
znášať žiadne náklady na technický projekt v súvislosti s uvedením do pôvodného stavu, pretože, ako
je vyššie uvedené, sfunkčnenie vykurovania je otázkou 40 minút a ide na náklady žalovaného. Ak

však žalobca žiadal rozhodnúť spôsobom, akým to navrhoval, potom bola odôvodnená požiadavka na
preukázanie tvrdení žalobcu, a to v danom prípade znamenalo aj predloženie technického projektu
o možnosti zapojenia, a to aj práve vo vzťahu k novej situácii, ktorá nastala rekonštrukciou daných
nebytových priestorov, čo žalobca opomína, pričom žalovaný bol na takéto stavebné úpravy oprávnený.
42. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu, vzhľadom na daný spor odvolací

súd ani tento argument nepovažuje za rozhodujúci, pretože súd prvej inštanice vykonal všetky potrebné
dôkazy pre rozhodnutie vo veci, teda tie, ktoré mali význam z hľadiska rozhodnutia. Žalobca namieta
nedostatočné zistenie skutkového stavu, pričom dodáva, že súd neprihliadol na tvrdenie žalobcu. Ide
o dve rozdielne veci, žalobca ani v odvolaní nežiadal doplniť dokazovanie, resp. nepoukázal na dôkaz,
ktorý mal súd vykonať a súd prvej inštancie ho nevykonal. Uvádza len to, že súd neprihliadal na jeho

tvrdenia. S tvrdeniami žalobcu sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal, pričom v rámci hodnotenia
dôkazov vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku v tomto konaní. Z jeho záverov vyplynulo,
že dané napojenie žiadnym spôsobom neovplyvní kvalitu dodávky tepla v bytoch. Pokiaľ by aj takáto
situácia nastala, navrhol technické riešenie, ktoré je možné však zistiť len potom, čo bude systém
natlakovaný.

43. Odvolací súd zároveň poukazuje na obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 10. 10. 2013, kedy súd
prvej inštancie aj vyhlásil rozsudok. Strany sporu boli poučené podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom zhodne
uviedli, že ďalšie dôkazy nenavrhujú a nepredkladajú. Súd po vykonaní navrhnutých dôkazov následne
vyhlásil dokazovanie uznesením za skončené.
44. K námietke, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, v čom spočíva konštatovaná nehospodárnosť

a neúčelnosť v súvislosti s uvedením do pôvodného stavu, súd prvej inštancie na túto otázku odpovedal
na čísle listu 7, čo už vyššie odvolací súd konštatoval, pričom nehospodárnosť a neúčelnosť uvedenia
do pôvodného stavu spočíva s nepomerne vyššími nákladmi s vysekávaním betónu, s napájaním napôvodné vedenie v mieste, ktoré je rizikové v dôsledku prestárleho materiálu za situácie, keď existuje
efektívne hospodárne riešenie, ktoré odstráni daný stav, a to je nevykurovanie bytov.
45. Ohľadom námietky, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, v tomto smere žiadne dôkazy

ani argumenty odvolaciemu súdu nepredložil. Odňatím možnosti konať pred súdom je taký postup súdu,
ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o
znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatnil
a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

46. Odvolací súd nezistil žiaden taký postup súdu prvej inštancie, ktorým by odňal možnosť žalobcovi
konať pred súdom a realizovať svoje procesné práva.
47. Pokiaľ ide o námietku, že súd nesprávne vec právne posúdil, odvolací súd konštatuje, že ani
tento argument nie je dôvodný. Tento odvolací dôvod predpokladá, že súd prvej inštancie nesprávne
vec právne posúdil tým, že neaplikoval na danú vec správny právny predpis a nedostatočne zistil
skutkový stav. Žalobca v odvolaní nijako konkrétne nenamieta, v čom malo spočívať nesprávne právne

posúdenieveci.Súdprvejinštancienadanýzistenýstavaplikovalsprávnepríslušnéustanoveniazákona
č. 182/1993 Zb., ako aj Zmluvu o zriadení spoločenstva, zvlášť článok 10, ktoré ustanovenia boli pre
rozhodnutie v danej veci relevantné. Pokiaľ ide o nedostatočne zistený skutkový stav, žalobca neuviedol,
v čom toto pochybenie malo konkrétne spočívať. Skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaného dokazovania k záverom, ktoré subjektívne žalobca považuje za nesprávne, nie je možné

podradiť pod pojem nedostatočne zisteného skutkového stavu.
48. K vyjadreniu žalovaného, že v danom konaní nemal byť pasívne legitimovaný, odvolací súd dodáva,
že jeho argument nie je akceptovateľný, pretože ide o žalobu pôvodne v súlade s ustanovením § 80
písm. b) O. s. p., teraz v súlade s ust. § 137 písm. a) CSP, žaloba smeruje voči vlastníkovi nebytového
priestoru, ktorému žiadal žalobca uložiť konkrétnu povinnosť, ktorý svojím postupom mal daný stav

spôsobiť, predovšetkým tým, že nezískal súhlas Spoločenstva na realizáciu zásahu do spoločných
zariadení bytového domu.
49. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 10. 2016 neuvádza žiadnu novú argumentáciu, poukazuje
všaknanovýdôkaz,znaleckýposudokIng.LadislavaBittnera,ktorýbolvyhotovenývinomkonanímedzi
stranami sporu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica. V tejto súvislosti uvádza, že znalecký

posudok predkladá ako dôkaz.
50. Ako vyplýva z časových súvislosti, súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené na
pojednávaní dňa 10. 10. 2013, pričom, ako odvolací súd konštatoval, žalobca po poučení podľa § 120
ods.4O.s.p.uviedol,žeďalšídôkaznežiada.Medzičasomnadobudolúčinnosť Civilnýsporovýporiadok
ktorý v ustanovení § 470 ods. 2 upravil, že pokiaľ sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaníveci,popretýskutkovýchtvrdeníprotistranyasudcovskej koncentrácii. Odvolacísúduvádza,
že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, teda zistený skutkový stav. Pokiaľ ide
o zistený skutkový stav, ani od času jeho vyhlásenia sa zákonom akceptovateľným spôsobom nič
nezmenilo v tom smere, že by musel súd na túto skutočnosť prihliadnuť. I napriek poučeniu žalobca

predkladá nový dôkaz, ktorý pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania počas tohto konania
nežiadal vykonať. Odvolací súd pripúšťa, že za určitých okolnosti môže nastať situácia, kedy by aj
odvolacísúdmuselnanovosipumpusituáciuprihliadnuť,pokiaľidenapríkladonovovzniknutúprocesnú
situáciu, napr. procesný úkon strany, apod.
51. Podľa ustanovenie § 366 CSP odvolací súd nezistil žiadne novoty v odvolacom konaní, zvlášť, keď

ich posudzoval aj v zmysle písm. d), či prostriedok procesného útoku, ktorý nebol uplatnený v konaní
pred súdom prvej inštancie by bolo možné v odvolaní použiť iba vtedy, ak by odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že v prípade tohto odvolacieho dôvodu možno argumentovať novými skutočnosťami a dôkazmi len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania bez ohľadu na to, či tieto skutočnosti strana sporu mohla použiť

už skôr. Naviac, žalobcovi nič nebránilo takýto dôkaz navrhnúť pred vyhlásením uznesenia, ktorým
bolo dokazovanie ukončené. Na doplnenie odvolací súd uvádza sa, že podľa § 365 ods. 1 písm. e),
písm. f), písm. h) ako aj písm. g) použitie doteraz neuplatnených prostriedkov procesného útoku alebo
prostriedkov procesnej obrany na doloženie týchto dôvodov neprichádza do úvahy z povahy veci.
52. Odvolací zohľadniac celý priebeh sporu medzi účastníkmi konania, základný problém daného sporu,

ktorý by mal byť vyriešený, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Neexistuje
žiadny rozumný dôvod, aby daná prípojka nebola sfunkčnená a tak bol odstránený stav, kedy byty nie sú
vykurované. Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.53. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením §
396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu
úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v

plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).
54. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).