Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8502898528
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8502898528.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátuJUDr.DanielyBabinovejaMgr.MilošaKolekavexekučnejvecioprávneného:Sociálnapoisťovňa
so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom Budovateľská 42/535, 064
01 Stará Ľubovňa, proti povinnému: Q. J., nar.: XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX U. O., o vymoženie
116,17 Eur s prísl., zmena účastníka konania, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Stará Ľubovňa zo dňa 09.02.2016 č.k. 5Er 445/2002-14 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) nepripustil

zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Exekúciu zastavil a vyslovil, že o trovách exekúcie
rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podanom
exekútorovi domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 1164,17- Eur s
prísl., na základe exekučného titulu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného Sociálnou

poisťovňou dňa 10.11.2000 č. XXX-XX-XXXX/XXXX-XX. Súd prvej inštancie vyhovel žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie dňa 03.12.2002 č. XXXX XXXXXX. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie
dňa 13.08.2015 návrh oprávneného a spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. na pripustenie zmeny
účastníka konania na strane oprávneného.

3. Následne súd citoval § 57 ods. 1 písm. f), ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok“); § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; § 25 ods. 1, 2,
zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003.

4.Vykonanýmdokazovanímmalsúdprvejinštanciezapreukázané,ževpredmetnomkonanísavymáha

plnenie z exekučného titulu a to z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým bolo predpísané poistné
na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Predmetné rozhodnutie bolo vydané podľa
zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, pričom povinnosť uložená exekučným titulom doposiaľ
splnená nebola. Zákon č. 274/1994 Z. z. bol s účinnosťou ku dňu 31.12.2003 zrušený a nahradený
zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V zmysle prechodného ustanovenia § 277 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. sa pri platení a vymáhaní povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie a

na dôchodkové zabezpečenie, ktorá vznikla pred 01.01.2004 a nebola do 31.12.2003 splnená, použijú
predpisy účinné do 31.12.2003, čiže zákon č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2003. Vustanovení § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2003 je zakotvená
prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o pohľadávkach na poistnom na nemocenské poistenie
a na dôchodkové zabezpečenie, a to desať rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti takéhoto

rozhodnutia. Z gramatického a logického výkladu slova vykonať pritom vyplýva, že výkon rozhodnutia
v stanovenej prekluzívnej lehote nestačí začať, ale je potrebné ho aj skončiť. Realizácia výkonu
rozhodnutia vydaného podľa tohto zákonného ustanovenia je možná iba v tejto stanovenej prekluzívnej
lehote. Preklúzia pritom predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady
preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex

offo, aj keď to účastník konania nenamietne.

5. Posledným dňom desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu uvedeného vyššie
bol deň 30.11.2010 a dňom nasledujúcim po tomto dátume došlo k zániku práva oprávneného na
vymáhanie pohľadávky priznanej predmetným exekučným titulom.

6. Aj keď zákon č. 242/2001 Z.z. neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal či
ajrozhodnutiavydanépredjehoúčinnosťoumožnovykonaťlenvlehotedesiatichrokovodnadobudnutia
ich právoplatnosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že i napriek tejto skutočnosti sa od nadobudnutia
účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. ustanovenie § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2001 v znení účinnom od
1.6.2001 vzťahuje i na rozhodnutia vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona

č. 242/2001 Z.z. (nepravá retroaktivita), a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich
rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti.

7. Súd prvej inštancie vychádzal aj z uvádzaného stanoviska Správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 4.11.2002 (Snj 84/02), v ktorom vyslovilo pre oblasť verejného práva právny

názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také
prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne
spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita
právnejnormyniejevnejvýslovneuvedenáaprávnepomeryadresátaprávnejnormysabudúspravovať
novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Zavedenie preklúzie rozhodnutí zákonom č.

242/2001 Z.z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik
pohľadávokpriznanýchrozhodnutiaminepoznal,atedaajpodľauvedenéhoprávnehonázorusprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preklúziu rozhodnutia vydaného podľa práva
platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z.z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy.

8. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nepripustil zmenu účastníka konania na strane
oprávneného, hoci na to boli formálne splnené podmienky, pretože zistil dôvod pre zastavenie
exekúcie, ktorý vznikol ešte pred postúpením pohľadávky a ktorý predstavuje neodstrániteľnú prekážku
vykonania exekúcie. Zároveň rozhodol o zastavení exekúcie s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po
právoplatnosti uznesenia samostatným rozhodnutím.

9.Protitomutouzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.Navrholrozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na
nesprávnom právnom závere a výrazne zhoršuje právnu pozíciu oprávneného a povinného. Ako
dôvod uviedol, že súd prvej inštancie pri určovaní prekluzívnej lehoty aplikoval ustanovenie § 25

ods. 1, ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2003. Desaťročná prekluzívna
lehota na vykonanie rozhodnutia bola zavedená zákonom č. 242/2001 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2001.
Vykonateľnosť platobného výmeru nastala dňa 2.8.2000, teda pred zavedením prekluzívnej lehoty. Na
prejednávanú vec nie je možné vzťahovať ustanovenie § 25 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z.
účinné od 1.7.2001. Zákon č. 242/2001 Z.z. neobsahoval prechodné ustanovenia na základe ktorých

možno jednoznačne konštatovať preklúziu u rozhodnutí vydaných a právoplatných pred 1.7.2001. Ak
by malo novelizované znenie platiť retroaktívne je možné predpokladať, že by normotvorca v zákone
takýto záver vyjadril. Súd prvej inštancie napriek absentujúcemu intertemporálnemu ustanoveniu dospel
v spojitosti so stanoviskom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.11.2002
k záveru, že aj rozhodnutia vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č.

242/2001 Z. z. možno vykonať len v desaťročnej prekluzívnej lehote. Podľa názoru oprávneného, takto
novelizované znenie nezakladá právne účinky do minulosti, ale iba do budúcnosti a posúdenie rozsahu
pôsobnosti právnej normy vyjadrenej v ustanovení § 25 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. účinnom
od 1.7.2001 tak, že jej právne účinky nastali aj v prípade rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť pred1.7.2001 nie je správne. Exekučný súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy ďalšie ustanovenia
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov a to konkrétne
ustanovenia § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2013, § 149 ods. 1 v znení účinnom od

1.1.2014 a § 151 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4. V danom prípade má problematika preklúzie pri využití
tzv. nepravej retroaktivity dve roviny a to momentálne zvýhodnenie adresáta v súlade so stanoviskom
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - zbaví sa čestného plnenia povinnosti a jeho
znevýhodnenie v budúcnosti, keďže odpísanú pohľadávku v súlade s ustanovením § 151 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je možné doplatiť. Z hľadiska

záujmu povinného zánik pohľadávky priznanej rozhodnutím nie je pre povinného výhodnejší.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p. v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017), vzhľadom na včas
podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné.

11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej zákon č. 242/2001 Z. z., ktorým bolo novelizované znenie ustanovenia § 25 ods. 1 a ods. 2 zákona
č. 274/1994 Z. z. neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia a preto je potrebné jeho účinky vykladať
v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných ustanoveniach výslovne

uvedené inak je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej
retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem pre skôr začaté konania. V
takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona. Čo sa týka nepravej retroaktivity v
procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu, z povahy procesného práva vyplýva, že nové
procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona a to aj pre konania zahájené

pred jeho účinnosťou. Vo všeobecnosti teda platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v
konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších
právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ
ide o lehoty platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona
nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona.

14. Z dôvodu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v súvislosti so stretom právnych úprav správne
uplatnil všeobecnú zásadu pre lehoty a teda, že v danej veci treba použiť znenie nového právneho
predpisu umožňujúceho vykonať rozhodnutie najneskôr do 10 - tich rokov odo dňa nadobudnutia jeho
právoplatnosti, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. uznesenie súdu

prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

15.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takého rozhodnutia bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom
konaní úspech nemal a povinnému v jeho priebehu žiadne trov nevznikli, preto odvolací súd nepriznal

právo na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).