Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/136/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614207855
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1614207855.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, zastúpeného
advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821
09 Bratislava, proti žalovanej: R. o zaplatenie sumy 1.554,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 1.554,28 Eur spolu s úrokom vo výške 17,40 % ročne zo sumy 836,89 Eur od 21.06.2014

do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.518,60 Eur od 21.06.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 18.11.2007 uzavrela žalovaná so
spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. (dňa 01.09.2009 zanikla spoločnosť ISTROBANKA, a.s. zlúčením so
žalobcom) zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a o vydanie a používanie platobnej karty Sphere
card. Predmetom zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej úverový limit
20.000,- Sk (663,88 Eur) a povinnosť žalovanej poskytnuté prostriedky vrátiť. Žalovaná nedodržala
platobnúdisciplínu,vdôsledkučohožalobcaurčilpredčasnúsplatnosťúverukudňu20.04.2010avyzval

žalovanú na úhradu dlžnej sumy.

2. Žalovaná sa k žalobe napriek výzve nevyjadrila. Žaloba bola žalovanej doručená podľa ustanovenia
§ § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (C.s.p.).

3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci
v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila pričom doručenie predvolania má

vykázané dňom 16.03.2017 podľa ustanovenia § 112 C.s.p. Preto súd podľa § 180 C.s.p. konal v
neprítomnosti strán.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského
úveru a o vydaní a používaní kreditnej bankovej platobnej karty a zľavovej karty Sphere card zo dňa
18.11.2007, obchodnými podmienkami, vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 20.04.2010, sadzobníkom
úrokových sadzieb, špecifikáciou pohľadávky zo dňa 18.02.2016, výpisom z účtu žalovanej, ako aj

ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

5. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a o vydaní a používaní kreditnej bankovej platobnej
karty a zľavovej karty Sphere card zo dňa 18.11.2007 súd zistil, že žalovanej bol poskytnutýspotrebiteľský úver do výšky 20.000,- Sk (663,87 Eur) a žalovaná sa zaviazala splácať úver splátkami
5% aktuálneho zostatku + poplatky a úroky.

6. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 29.05.2010 - 01.02.2016, ktorý žalobca do spisu doložil,
vyplýva, že v tomto období nedochádzalo k čerpaniu z účtu a nedochádzalo ani ku kreditným operáciám.

7. Listom zo dňa 20.04.2010 vyhlásil žalobca splatnosť celého úveru ku dňu 20.04.2010 z dôvodu
nesplnenia si záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Dlžná suma bola vo výške 566,12 Eur a žalovaná mala

uvedenú sumu zaplatiť do 5 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia.

8. Zo špecifikácie dlžnej sumy zo dňa 18.02.2016 súd zistil, že dlžná suma 1.554,28 Eur pozostáva z
istiny vo výške 836,89 Eur vyčíslenej ku dňu 20.04.2014, z úroku vo výške 535,- Eur vyčísleného ku
dňu 20.06.2014, z úrokov z omeškania 35,68 Eur vyčísleného ku dňu 20.06.2014 a poplatkov vo výške
146,71 Eur. Ďalej žalobca v špecifikácii uviedol, že ku dňu 20.04.2010 bola určená predčasná splatnosť

úveru.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu
18.11.2007) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od

formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany uzavreli dňa 18.11.2007 zmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru a o vydaní a používaní kreditnej bankovej platobnej karty a
zľavovej karty Sphere card. Karta mala úverový limit 20.000,-Sk, ktorý mal charakter bezúčelového
spotrebiteľského úveru, ktorý mohla žalovaná čerpať prostredníctvom úverovej karty a splácať a
opätovne čerpať kontokorentným spôsobom maximálne do výšky úverového limitu. Touto kartou
žalovaná vyberala hotovosť z bankomatov a platila za nakúpený tovar alebo poskytnuté služby

prostredníctvom platobných terminálov. Súčasne sa zaviazala poskytnuté a čerpané peňažné
prostriedky banke vrátiť spolu s úrokmi. Základná úroková sadzba bola stanovená na 17,40 % ročne.
Žalovaná prestala uhrádzať pravidelné minimálne mesačné splátky na poskytnutý úver. Banka preto
listom zo dňa 20.04.2010 vyhlásila splatnosť úveru.

13. Zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok bola uzavretá dňa 18.11.2007.
Podmienky uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch upravoval zákon č. 258/2001 Z.z Citovaný
zákon v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy v § 3 ods. 1 upravoval definíciu veriteľa a v
ods. 2 definíciu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere sa považuje zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a

spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Zmluva uzavretá medzi stranami je v zmysle vyššie citovaných ustanovení
zákona č. 258/2001 Z.z. svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá
medzi veriteľom - právnickou osobou, ktorá mala v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie
úverov a vydávanie platobných prostriedkov napr. platobných kariet a na druhej strane spotrebiteľom

ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnuté peňažné
prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Spotrebiteľ sa zaviazal tieto
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva,
že by sa jednalo o prípad upravený v ust. § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z., teda o prípad,kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Zmluva uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv,
ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné
zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, pretože sú pripravené vopred a pre veľký počet
spotrebiteľov. Z týchto dôvodov súd na uvedený právny vzťah použil ustanovenia o spotrebiteľskom
práve a to konkrétne zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách §§ 52 - 54, t.j. právne normy spotrebiteľského práva. Uvedené

je podstatné i z hľadiska, či v danom prípade otázku premlčania je potrebné posudzovať podľa ust.
Občianskeho zákonníka. alebo Obchodného zákonníka. Pri tejto otázke súd uplatnil ust. § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na základe uvedeného

súd otázku premlčania posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť súd ešte
dodáva, že i keď v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy v novembri 2007, podľa prechodných
ustanovení Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 1.1.2008 (§ 879j Občianskeho zákonníka)
sa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

18. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. (ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej
povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex
offo, t.j. zo zákona (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 9Co/295/2013

zo dňa 19.08.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7Co/704/2015 zo dňa 30.06.2016), teda
aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania sám dovolával. Právna úprava v ustanovení § 5b zák. č.
250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom je potrebné
zdôrazniť, že vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Keďže toto
ustanovenie je procesného charakteru, platí táto povinnosť odo dňa účinnosti citovaného zákonného

ustanovenia, teda aj na právne vzťahy, ktoré súd v predmetnej veci posudzoval. Citované zákonné
ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv, a to vo
všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo
vo veci ešte rozhodnuté (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/621/2014 zo dňa
24.9.2014, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/771/2014 zo dňa 17.12.2014 a rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7Co/52/2015 zo dňa 18.05.2016). Ak by bolo úmyslom zákonodarcu
odlišne upraviť posudzovanie právnych vzťahov, resp. nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane
premlčania) vo veciach pred účinnosťou tohto ustanovenia, resp. zák. č. 102/2014 Z.z., toto by bolo
obsahom prechodných ustanovení citovaného zákona, nakoľko problematiku začatých a neskončených
konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné

pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté
pred jeho účinnosťou. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného
zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.19. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom

premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

20. Ako už bolo uvedené, predmetné ustanovenie je (súčasne) ustanovením procesným, keď orgánu

rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na
premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal
možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho
práva žalobcu. Je potrebné uviesť, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez
toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme
naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo

strany povinného subjektu.

21. Z listu zo dňa 20.04.2010 vyplýva, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru ku dňu
20.04.2010. Skutočnosť, že došlo k zosplatneniu, uviedol žalobca aj v špecifikácii žaloby. Súd mal
teda preukázané, že úver sa stal splatným dňa 20.04.2010, teda trojročná premlčacia doba (z dôvodu

aplikácie spotrebiteľského práva, resp. Občianskeho zákonníka z vyššie uvedených dôvodov) začala
plynúť dňa 21.04.2010 a uplynula dňom 21.04.2013. Žaloba bola na súd podaná dňa 04.07.2014, teda
v čase, keď bol nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný.

22. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu

normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť
na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, z úradnej povinnosti (v tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2016 2MCdo 5/2015). Na túto skutočnosť prihliadol
a dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok priznať,
a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z týchto dôvodov sa súd podrobnejšie nezaoberal meritom

veci, ale žalobu v celom rozsahu zamietol s poukazom na premlčanie. Za premlčané považoval súd aj
uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno
usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V

prejednávanej veci bola plne úspešná žalovaná a vzniklo jej právo na náhradu trov konania. Keďže
žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a iné trovy jej zo spisu nevyplývajú, rozhodol tak, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).