Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoPr/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111238836
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5111238836.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: E. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom R., A. T. XXX, právne zastúpenej spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so
sídlom Žilina, Závodská cesta 3911/24, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Obec Varín, so sídlom Varín,
Námestie sv. Floriána 1, IČO: 00 321 711, právne zastúpenému Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom
so sídlom W., D. S. XX, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na základe odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2Cpr/2/2011-456 zo dňa 24. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) vyhovel žalobe žalobkyne a určil, že výpoveď
z pracovného pomeru daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 30.6.2011 je neplatná.
2. Primárne dospel k záveru, že dôvod výpovede uvedený v bode I. listu žalovaného zo dňa 30.6.2011
bol prekludovaný, nakoľko žalovaný dal žalobkyni výpoveď z dôvodu uvedeného v bode I. listu
zo dňa 30.6.2011 po uplynutí 1-ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty. Zároveň však konštatoval aj
neopodstatnenosť predmetného výpovedného dôvodu.

3. Pokiaľ ide o záver o preklúzii práva žalovaného dať žalobkyni výpoveď, z vykonaného dokazovania
podľa súdu prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že žalobkyňa v súvislosti s IBV Záhumnie (označenie
projektu individuálnej bytovej výstavby v obci Varín) účtovala, robila účtovníctvo do roku 2009. Uvedené
vyplynulo z výpovede svedka J., svedkyne G., navyše v znaleckom posudku prof. Ing. Felicity
Chromjakovej, PhD., predloženom žalovaným, menovaná znalkyňa vymedzila obdobie, v ktorom bolo
účtované IBV Záhumnie, a to do 10.2.2009. Nakoľko žalovaný dal žalobkyni výpoveď až dňa 30.6.2011,

urobil tak po uplynutí 1-ročnej objektívne prekluzívnej lehoty v zmysle § 63 ods. 3 Zákonníka práce.
Ako neopodstatnenú okresný súd vyhodnotil námietku žalovaného, že následky činnosti žalobkyne mali
trvať do skončenia jej pracovného pomeru, dokedy ich mohla odstrániť. Za podstatný považoval okamih
vzniku dôvodu výpovede.

4. Záver o neopodstatnenosti výpovede okresný súd založil na viacerých skutočnostiach.
5. Výpovedný dôvod uvedený v bode I. listu zo dňa 30.6.2011 bol vymedzený na základe znaleckého

posudku č. 17/2011 zo dňa 15.5.2011 vypracovaného spoločnosťou EXPERTA, pričom tento bol
vypracovaný na iný subjekt, a to Obecný podnik služieb Varín, s.r.o., čo vyplýva ako z jeho obsahu, tak
z výpovede svedka J.. Žalobkyňa pritom neúčtovala v Obecnom podniku služieb Varín, s.r.o., aj keď
menovaný svedok uviedol, že sa predmetný znalecký posudok týkal aj IBV Záhumnie. Z jeho výpovede,ako ani z predmetného znaleckého posudku nie je zrejmé, aké nedostatky v súvislosti s IBV Záhumnie
boli v činnosti žalobkyne.
6. Pritom zo správ nezávislého audítora D. zo dňa 15.6.2011, t.j. 15 dní pred daním výpovede žalobkyni,

na ktorých záveroch menovaný zotrval aj vo svojej výpovedi, vyplýva, že v práci žalobkyne neboli zistené
nedostatky a účtovná závierka poskytuje vo všetkých významných súvislostiach pravdivý a objektívny
pohľad na finančnú situáciu obce Varín k 31.12.2012. Pokiaľ menovaný svedok neskôr vo výpovedi
konštatoval pochybenia v práci žalobkyne (týkajúce sa zakúpenia frézy, traktora), tieto neboli dôvodom
výpovede v bode I. listu zo dňa 30.6.2011, ktorý sa týkal len IBV Záhumnie. Tieto dôvody nezahŕňal ich

ani odporúčací list menovaného zo dňa 23.6.2011.
7. Obdobne svedkyňa audítorka M. poprela, že by došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobkyne,
resp., že by spôsobila žalovanému škodu. Menovaná svedkyňa úplne spochybnila závery výpovede
svedka audítora D.. Vykonávala pravidelne audit účtovníctva na Obecnom úrade vo Varíne a nikdy
nezistila žiadne pochybenia zo strany žalobkyne. Podľa menovanej svedkyne žalobkyňa robila každý
rok účtovnú závierku, a keby táto bola nekvalitná, neodborná, daňový úrad by ju vrátil na prepracovanie,

čo sa nikdy nestalo. Neunesenie dôkazného bremena žalovaným vyplýva aj z výpovede svedkyne G.,
ktorá naplnenie výpovedného dôvodu podľa bodu I. listu zo dňa 30.6.2011 nepotvrdila. Vyvrátila však
okolnosť uvedenú vo výpovedi, a totiž, že nebolo možné priradiť exitujúcu platbu na účet Obce Varín.
Zároveň potvrdila, že peniaze, ktoré mali prísť na účet žalovaného, na tento prišli. Žalovaný nepreukázal,
že by žalobkyňa použila akýkoľvek nesprávny účtovný postup, pre ktorý by nebolo možné nakladať s

peniazmi prijatými na účet žalovaného na základe zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách.
8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že dodatočné konkretizovanie výpovede v zmysle ustálenej
judikatúry nemožno považovať za súčasť výpovede. O uvedený prípad sa jedná, pokiaľ ide o tvrdenie
žalovaného o škode, ktorú mu mala žalobkyňa spôsobiť. Túto žalovaný po daní výpovede žalobkyni
vyčíslil na 93.142,83 eur, neskôr, na pojednávaní uviedol, že škoda spočívala vo vrátení záloh vo

výške 61.327,66 eur na základe uznesenia Obecného zastupiteľstva č. 90/2013 zo dňa 12.12.2013.
Pochybeniežalobkynespočívajúcevnezaúčtovaníprijatýchsúmdozáväzkovobce,oktoromvypovedali
svedkovia D. a G., však nebolo uvedené vo výpovedi zo dňa 30.6.2011 (a nevyplynulo ani z výpovede
svedka J., ani zo samotného znaleckého posudku spoločnosti EXPERTA).

9. Zhrnúc opísané okresný súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal existenciu výpovedného dôvodu
uvedeného v bode I. listu zo dňa 30.6.2011 a dodal, že žalovaný opieral výpoveď o ust. § 63 ods. 1
písm. e/ Zákonníka práce. Vo výpovedi (bod I. listu zo dňa 30.6.2011) však nebola zvýraznená dôležitosť
dôvodov, ktoré by mohli donútiť žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle
označeného ustanovenia, t.j. mali byť uvedené následky a dopady nesprávne vedeného účtovníctva

pre obec a jej finančnú situáciu. Absentuje zdôraznenie závažnosti výpovedného dôvodu. Znalecký
posudok, na ktorý sa výpoveď odvoláva, vypracovaný na podnet starostu obce za odmenu, vzhľadom na
ostatné závery prezentované v napadnutom rozsudku, okresný súd považoval za neobjektívny. Zároveň
opätovne zdôraznil, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný pre iný subjekt a jeho prioritou
nebolo hodnotenie účtovníctva IBV Záhumnie.

10. Rozhodnutie o trovách konania si súd prvje inštancie vymienil na čas po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.) formou osobitného uznesenia.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny v podobe zamietnutia

žaloby.
12. Namietal, že k preukázaniu závažnosti pochybení žalobkyne uvedených v bode I. listu zo dňa
30.6.2011 predložil znalecký posudok svedkyne Prof. Ing. Chromiakovej, PhD., ktorá v odpovedi na
otázku č. 2 uviedla, že nie je možné z predloženej účtovnej evidencie OÚ Varín identifikovať a presne
určiť dátum, do kedy existovala možnosť nápravy nesprávnych účtovných postupov. Z uvedeného

vyplýva, že ku začatiu plynutia preklúzie práva rozviazať so žalobkyňou pracovný pomer došlo až
po dni, keď sa dozvedel zo znaleckého posudku spoločnosti EXPERTA s.r.o., doručeného mu dňa
15.5.2011, o závažnom porušovaní účtovných postupov zo strany žalobkyne. Porušovanie účtovných
postupov závažným spôsobom zo strany žalobkyne trvalo až do skončenia pracovného pomeru, pretože
až objektívnou kontrolou práce žalobkyne a výmenou účtovníčky začala odstraňovanie škodlivého

následku konania žalobkyne. V odpovedi na 4. otázku vyššie menovaná znalkyňa v posudku uviedla,
že v uvedenom prípade sa jedná o veľmi závažné pochybenia v oblasti zákonom daných postupov
účtovania. Celá účtovná evidencia je chaotická, neprehľadná, absentujú v nej k účtovnému prípadu IBV
Záhumnie takmer všetky účtovné podklady preukazujúce správne účtovania a nakladanie s finančnýmiprostriedkami. Ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam je neúplný, nepreukázateľný,
nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu. Aj uvedené
má vplyv na posúdenie preklúzie práva žalovaného na rozviazanie pracovného pomeru so žalobkyňou.

V danej súvislosti odvolateľ poukázal aj na výpoveď svedka audítora D., ktorý, okrem iného, uviedol, že
v dôsledku nezaúčtovania opčných zmlúv v roku 2007 alebo 2008 boli záväzky obce podhodnotené a
tento následok trval až do doby, kým sa vracali postupne finančné prostriedky vyplývajúce z opčných
zmlúv niekedy v roku 2011.
13. V súvislosti so závažnosťou previnenia žalobkyne odvolateľ poukazoval na výpoveď svedka audítora

D., ktorý uviedol, že si myslí, že sa jednalo o veľké pochybenie, keďže tí, čo sa dožadovali predkupného
práva, boli určite dotknutí tým, že ich peňažné prostriedky sa míňali na iný účel a nebolo to premietnuté
v účtovníctve. Menovaný svedok naznačil, že predmetné postupy znamenali, akoby sa zámerne „snažili
ako keby uliať tie peniaze“. Podľa neho pri IBV Záhumnie šlo o závažné pochybenie. Odvolateľ
pripomenul i výpoveď svedka Ing. Svrčeka, konateľa EXPERTA s.r.o., ktorý uviedol, že z vyjadrenia
všetkých svedkov ako odborníkov v oblasti vedenia účtovníctva vyplýva, že pochybenia žalobkyne

vo vedení účtovníctva u žalovaného mali závažný charakter, teda súd mal uzavrieť otázku nastolenú
krajským súdom ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
14. Napokon žalovaný uviedol, že k otázke škody predložil na pojednávaní dňa 24.8.2015 listinné
dôkazy, ktoré riadne označil, avšak okresný súd k nim pristupoval neobjektívne, až odmietajúco, čím
narušil zásadu rovnosti strán konania. Otázku škody okresný súd ani neskúmal a ani sa nevyjadril k

predmetným dôkazom, hoci krajský súd v zrušujúcom uznesení poukázal na skutočnosť, že žalovaný
nepreukázal dostatočne výšku spôsobenej škody. Preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.

15. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

16. Poukázala na to, že výpovedný dôvod v bode I. listu zo dňa 30.6.2011 sa netýkal žalovanej, ale
Obecného podniku služieb Varín, s.r.o., ktorého zamestnankyňou žalobkyňa nebola. Počas konania
žiaden zo svedkov nedokázal konkretizovať, akým konaním žalobkyňa porušila účtovné predpisy,
ktoré konanie by bolo možné subsumovať pod označený výpovedný dôvod. Poznamenala zároveň, že
posúdenie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny je úlohou súdu, a nie svedkov. Pokiaľ odvolateľ

argumentovalspoukazomnaposudokznalkyneProf.Ing.Chromiakovej,PhD.,tentoposudokvychádzal
z absencie takmer všetkých dokladov v účtovnej evidencii k účtovnému prípadu IBV Záhumnie. Pokiaľ
však menovaná znalkyňa nemala k dispozícii účtovné podklady, nemohla vysloviť akého porušenia vo
vedení účtovníctva sa žalobkyňa dopustila. Z tohto posudku nevyplýva, aké doklady mala znalkyňa k
dispozícii. Pokiaľ ide o začatie plynutia objektívnej prekluzívnej doby, toto sa viaže na moment, kedy

došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, a nie na moment, do ktorého by bolo možné následky porušenia
pracovnej disciplíny odstrániť. Okresný súd správne vyhodnotil plynutie prekluzívnej doby, ktorá mohla
začať plynúť najneskôr dňom 11.2.2009 a uplynula by dňa 11.2.2010. Výpoveď daná žalobkyni listom
zo dňa 30.6.2011 by tak bola daná po uplynutí prekluzívnej doby.
17. Ďalej žalobkyňa uviedla, že z tvrdení žalovaného, že musel vrátiť finančné prostriedky, ktoré

občania obec zaplatili na základe opčných zmlúv vyplýva, že nie je možné prepojiť porušenie povinností
uvedené vo výpovedi s takto vymedzeným následkom, a tento nie je možné posúdiť ako škodu, ktorý by
žalovanému mohla vzniknúť, keďže v podstate len vrátil finančné prostriedky, ktoré mu boli zaplatené
občanmi. Zároveň dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní ako výpovedné dôvody (na príjmových
a výdajových podkladoch sú uvedené len všeobecné údaje, ktoré znemožňujú ďalšie správne účtovné

operácie; neúplnosť a chaotickosť vedenia účtovníctva; neúčtovanie o záväzkoch a míňanie peňazí na
iné účely atď.), neboli zahrnuté nijakým spôsobom do výpovede zo dňa 30.6.2011. Napriek tomu sa
podarilo preukázať, že uvedené tvrdenia nie sú pravdivé (správnosť vedenia účtovníctva ohľadom zmlúv
o budúcich kúpnych zmluvách potvrdila svedkyňa M. aj správy audítorov, včítané svedka audítora D..

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP) preskúmal
vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom
podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Zásadný záver okresného súdu, a to že právo žalovaného ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou
výpoveďou z dôvodu uvedeného v bode I. listu zo dňa 30.6.2011 bolo k tomuto dátumu prekludované,
je opodstatnený. Správne totiž okresný súd ako relevantný ustálil čas, kedy žalobkyňa vykonávaladohodnutú prácu - účtovala pre žalovaného v súvislosti s projektom IBV Záhumnie. Zákonník práce
v ust. § 63 ods. 3 vymedzuje začiatok plynutia objektívnej prekluzívnej lehoty okamihom vzniku
dôvodu výpovede. Je zrejmé, že v prejednávanej veci dôvod výpovede vznikol/mohol vzniknúť konaním

žalobkyne skutkovo vymedzeným v bode I. listu - výpovede zo dňa 30.6.2011, resp. uskutočnením
tohto konania. Skutočnosť, že žalobkyňa mohla neskôr svoje eventuálne pochybenie napraviť opravou/
doplnením účtovného záznamu nie je určujúca. Podstatné je konanie - pochybenie, ktoré zakladá
dôvod výpovede, a nie to, že bola možnosť toto pochybenie odstrániť (ale nebolo tak urobené). Preto
sa nemožno stotožniť s právnym názorom odvolateľa, že dôvod výpovede pretrvával, kým pretrvávali

následky konania žalobkyne, teda kým žalobkyňa mohla opraviť nesprávne alebo nedostatočné
účtovné záznamy, t.j. do skončenia jej pracovného pomeru, prípadne do vrátenia prijatých finančných
prostriedkov dotknutým osobám zo strany žalovaného.
20. Pokiaľ odvolateľ argumentoval, že ku začatiu plynutia lehoty na zánik práva rozviazať so žalobkyňou
pracovný pomer došlo až po dni, keď sa dozvedel zo znaleckého posudku spoločnosti EXPERTA,
s.r.o., doručeného mu dňa 15.5.2011, o závažnom porušovaní účtovných postupov zo strany žalobkyne,

krajský súd s uvedeným názorom súhlasí, avšak zdôrazňuje, že vedomosť zamestnávateľa o dôvode
rozviazania pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 63 ods. 3 Zákonníka práce je relevantnou
pre posúdenie začatia plynutia 2-mesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty; nie je však významná pre
začatie plynutia 1-ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty.
21. Vychádzajúc z uvedeného, nakoľko žalobkyňa účtovala v súvislosti s projektom IBV Záhumnie do

roku 2009, pričom výpoveď jej žalovaný dal až dňa 30.6.2011, urobil tak po uplynutí 1-ročnej prekluzívnej
lehoty v zmysle § 63 ods. 3 Zákonníka práce. Predmetný právny úkon - výpoveď zo dňa 30.6.2011 -
tak nebol spôsobilý vyvolať predpokladané právne účinky (ukončenie pracovného pomeru žalobkyne u
žalovaného).

22. Záver uvedený/vyslovený v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, z hľadiska procesnej ekonómie
sám osebe postačuje na procesný úspech žalobkyne. Ďalšia argumentácia okresného súdu - týkajúca
sa hodnotenia ne/opodstatnenosti výpovedného dôvodu - je preto nadbytočná. Iným slovami, ak je
výpovedný dôvod prekludovaný, neprichádza do úvahy jeho vecné posudzovanie.
23. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec, však krajský súd dodáva, že pokiaľ vo svojom

predchádzajúcom rozhodnutí (uznesenie z 31.7.2014), ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok okresného
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom ohľadom opodstatnenosti výpovedného dôvodu
uvedeného v bode I. listu (ak by nebol prekludovaný) zo dňa 30.6.2011 okresnému súdu uložil, že
primárne bude potrebné vyhodnotiť, či konanie žalobkyne uvedené v predmetom bode by bolo možné
kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, súd prvej inštancie sa k samotnou povahou/

závažnosťou predmetného konania zaoberal značne nedôrazne, keď sa skôr zameral na hodnotenie
všeobecnejprácežalobkyneakoúčtovníčky(hodnotenieúčtovnýchzávierokvypracovanýchžalobkyňou
- svedkyne M., G.). Ohľadom závažnosti konania opísaného v bode I. listu zo dňa 30.6.2011 konštatoval
len toľko, že svedkyňa audítorka M. pochybenia v účtovníctve žalobkyne nepovažovala za hrubé, a
obdobne vypovedala aj svedkyňa G. ako hlavná kontrolórka obce. Pokiaľ ide o výpoveď svedka audítora

D., okresný súd síce konštatoval, že menovaný uviedol, že pri účtovaní IBV Záhumnie došlo k závažným
pochybeniam, avšak toto jeho vyjadrenie nijako nevyhodnotil (okrem všeobecného konštatovania, že
závery svedka D. úplne spochybnila svedkyňa M., ktorá pravidelne každý rok vykonávala audit týkajúci
sa účtovníctva na Obecnom úrad vo Varíne). Teda v napadnutom rozsudku absentuje jednoznačný
záver, či konanie opísané v bode I. listu zo dňa by mohlo byť kvalifikované ako závažné porušenie

pracovnej disciplíny. Okrem toho sa okresný súd nijako nezaoberal závermi znaleckého posudku
Prof. Ing. Chromiakovej, PhD., zo dňa 26.11.2015 (aj keď „len“ ako listinného dôkazu predloženého
žalovaným), v jeho časti týkajúcej sa nedostatkov účtovníctva a ich závažnosti, na ktorý posudok
žalovaný v odvolaní poukazoval, a ohľadom ktorého sa sporové strany vyjadrovali na pojednávaní
dňa 30.11.2015. V tejto časti je napadnutý rozsudok okresného súdu nedostatočne odôvodnený,

nepresvedčivý a nepreskúmateľný.
24. Vzhľadom na konštatovanie obsiahnuté v bode 22 odôvodnenia tohto rozsudku však opísané nie je
dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku.

25. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnej miere
úspešná, preto jej krajský súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %. O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251
CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.26. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.