Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/336/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315206100
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315206100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátuJUDr.DanielyBabinovejaMgr.MilošaKolekavprávnejvecižalobcuSecapitalS.á.r.L.,sosídlom
2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburg, Luxemburgské veľkovojvodstvo, zapísaná v oddiele
B, vložka 108305, zastúpeného advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30,
Martin proti žalovanému G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T. XX, za účasti Občianskeho združenia
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom,
advokátom so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 1.357,99 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 15.06.2015 č.k. 18C 285/2015-10

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, náhradu trov konania žalovanému
nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 158,59
eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky z 20.01.2010.
Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.226,45 eur, ktorý sa zaviazal
splácať v mesačných splátkach po 49,69 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 24,02 %, RPMN vo výške
24,02 % a priemernej hodnote RPMN 24,02 %. Predmetný zmluvný vzťah súd prvej inštancie vyhodnotil
ako vzťah spotrebiteľský. Zistil, že v dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného, právny
predchodca žalobcu vypovedal zmluvu listom z 22.05.2010 a žalovanému bola uložená lehota na

zaplatenie celej dlžnej sumy do 5 dní od doručenia tohto vypovedania, teda do 31.05.2010. Podľa súdu
prvej inštancie toto vypovedanie zmluvy je podľa jeho obsahu odstúpením od zmluvy, ktoré vzhľadom
na spotrebiteľský vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným posudzoval súd podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Pri odstúpení od zmluvy je jeho následkom zrušenie zmluvy od
počiatku a nástup režimu bezdôvodného obohatenia. Poukázal na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a § 107
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Prihliadol na námietku premlčania, zistil, že predmetné odstúpenie od
zmluvy nadobudlo účinnosť 31.05.2010 a nasledujúcim dňom začala plynúť dvojročná premlčacia doba

na uplatnenie nároku práva právneho predchodcu žalobcu. Táto premlčacia doba uplynula 01.06.2012,
pričom žaloba bola podaná na súd prvej inštancie až 20.02.2013, teda po uplynutí premlčacej doby.
Žalobu ako nedôvodnú tak zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca svoje odvolanie odôvodňuje tým, že súd nemal
posudzovať plynutie premlčacej doby podľa § 865 ods. 5 Občianskeho zákonníka, teda právo na vydanie

neoprávnene získaného majetkového prospechu, ale podľa § 101 OZ, v zmysle ktorého premlčacia
doba je trojročná. Zdôrazňuje, že žalovanému jeho právny predchodca poskytol účelovú pôžičku, ktorú
mal splácať v pravidelných splátkach. Túto povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy žalovaný porušil, ide o
záväzkovoprávny vzťah založený zmluvou o pôžičke a v dôsledku porušenia zmluvných povinností
žalovaným, právny predchodca žalobcu vypovedal túto zmluvu, teda k skončeniu záväzkového vzťahu

medzi účastníkmi zmluvy došlo jej vypovedaním, a to s poukazom na predloženú listinu - vypovedanie
zmluvy z 22.05.2010 v spojení s článkom 13 Všeobecných obchodných podmienok. Nejde o odstúpenie
od zmluvy a nedošlo tak k zrušeniu zmluvy od začiatku. Z článku 13 VOP, ktorý upravuje skončenie
zmluvy nevyplýva, že by si účastníci dohodli skončenie zmluvy odstúpením, pričom odstúpenie od
zmluvy musí byť účastníkmi dohodnuté a zo žiadneho aktu účastníkov nevyplýva, aby k takejto
dohode o možnosti skončiť zmluvný vzťah odstúpením došlo. Z uvedeného tak nemohlo dôjsť k

bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale došlo k
ukončeniu záväzkovoprávneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke v dôsledku porušenia zmluvných
povinností. Keďže nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, nemohlo dôjsť ani k premlčaniu
tohto nároku v dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ale premlčacia doba je v danom prípade
trojročná a nárok žalobcu premlčaný nie je. Žalobca tiež nesúhlasí s priznaním trov konania vedľajšiemu

účastníkovi. Uvádza, že jeho jedinou obranou bolo vznesenie námietky premlčania, ktorá však bola
nedôvodná. Navrhol preto rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný a ani Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom v Skalici sa k odvolaniu
nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v
súlade s § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) v spojení
s § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

6. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že predmetný spor vznikol zo zmluvy uzatvorenej medzi
obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti a spotrebiteľom jeho služby, ide o spotrebiteľskú
zmluvu a sporný vzťah súd prvej inštancie správne posúdil podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv. Nemali by byť žiadne pochybnosti o

tom, že predmetná zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným dňa 20.01.2010 je spotrebiteľskou zmluvou, že právny predchodca žalobcu je
podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti s tým, že žalovaný nepoužil
predmet plnenia na podnikanie. Žalovanému preto je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa a ide o
typický občianskoprávny vzťah (§ 52 a nasl. OZ).

7. Z označenia zmluvy zo dňa 20.01.2010 vyplýva, že ide o zmluvu o pôžičke. Zo žiadneho ustanovenia
zmluvy nevyplýva, že zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a teda, že
predstavuje zmluvu o úvere v zmysle Obchodného zákonníka. Zmluva o pôžičke je upravená v §
657, § 658 Občianskeho zákonníka, pričom zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným spĺňa charakteristiku zmluvy o pôžičke v zmysle týchto ust. (prenechanie peňažných
prostriedkov, dojednanie úrokov).

8. Prejav vôle právneho predchodcu žalobcu vyjadrený v liste zo dňa 22.05.2010, ktorý bol druhej
zmluvnej strane doručený dňa 26.05.2010 je potrebné považovať za odstúpenie od zmluvy, nakoľko

nemožno mať pochybnosti o tom, že týmto úkonom chcel právny predchodca žalobcu docieliť ukončenie
zmluvného vzťahu so žalovaným a zaplatenie celého dlhu z jeho strany. Odvolací súd zdôrazňuje, že
pre posúdenie právneho úkonu nie je rozhodujúce ako bol právny úkon označený, ale jeho obsah a cieľ
(§ 35 Občianskeho zákonníka). Podľa odvolacieho súdu právny predchodca žalobcu týmto listom od
zmluvy odstúpil aj napriek tomu, že terminologicky použil pojem „výpoveď zo zmluvy“. V zmysle ust. §

582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vypovedať zmluvu je možné len v prípade zmluvy uzatvorenej na
dobu neurčitú, čo nie je tento prípad (predmetná pôžička bola rozvrhnutá na 33 mesačných splátok).
Právny predchodca žalobcu v liste zo dňa 22.05.2010 uviedol, že postupuje v súlade so zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Je však potrebné konštatovať, že zákon o spotrebiteľských úveroch ani vrozhodnom čase neupravoval inštitút výpovede zmluvy, ale stanovoval inštitút odstúpenia od zmluvy (§ 5
zákona č. 258/2001 Z.z.). Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca sledoval cieľ od zmluvy odstúpiť. Podľa
ustanoveníObčianskehozákonníka(§48vspojenís§457)jenásledkomodstúpeniaodzmluvyzrušenie

zmluvy od počiatku a vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali.
Právny predchodca žalobca od zmluvy odstúpil, a preto došlo k zániku, resp. k zrušeniu zmluvného
vzťahu ex tunc a právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia,
pričom dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom
01.06.2010 a uplynula 01.06.2012. Žalobca svoje právo na súde uplatnil dňa 20.02.2013, a teda po

uplynutí premlčacej doby.

9.Zákonč.250/2007Z.z.,oochranespotrebiteľaboldoplnenýust.§5bnovelouzákonač.102/2014Z.z..
Vyplýva z neho, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu prihliada na
nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúcich voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania
práva alebo na inú zákonnú prekážku, alebo iný zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Zákonodarca upravil premlčanie v spotrebiteľských zmluvách úmyselne v zákone
č. 250/2007 Z.z., prijatom citovanou novelou z dôvodu zvýšenej ochrany spotrebiteľa a jeho okamžitou
aplikáciou.

10. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od
01.05.2014. V § 29b zákona č. 102/2014 bolo prijaté prechodné ustanovenie k úpravám účinným od
01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Uvedené ustanovenie je
ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá
povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný

charakter tohto ustanovenia a chýbajúce prechodné ustanovenia, konajúci súd je povinný aplikovať
toto ustanovenia a prihliadať na premlčanie aj bez námietky. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvej
inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., bol oprávnený a zároveň povinný prihliadať aj bez návrhu na
premlčanie nároku. Naviac námietku premlčania uplatnil v konaní v podaní z 25.07.2014 aj vedľajší

účastník vystupujúci na strane žalovaného.

11. Súd prvej inštancie napokon správne rozhodol aj o trovách konania strán a o trovách konania
občianskeho združenia, a to v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.06.2016. Žalovanému
trovy konania nevznikli a občianske združenie vystupujúce v tomto konaní na jeho strane ako vedľajší

účastník v štádiu konania pred súdom prvej inštancie má nárok na náhradu trov, ktoré pozostávajú z
odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc, a to za dva úkony právnej pomoci. Občianske
združenie ako vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo vyplývalo z
ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v znení platnom do 30.06.2016, pričom tento právny predpis v § 24 umožňoval
účastníkovi dať sa zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom nepochybne môže byť

aj advokát. Pokiaľ ide o výšku trov občianskeho združenia, táto bola súdom prvej inštancie určená
správnym spôsobom.

12. Poukazujúc na všetky tieto dôvody tak odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom
podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

13. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. Žalobcom vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a
žalovanému ani občianskemu združeniu v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).