Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/246/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233483
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112233483.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému
splnomocneným zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal zaviazať
žalovaného na náhradu majetkovej škody vo výške 175,- Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo

výške 497,88 Eur a na náhradu trov konania. Žalobca predovšetkým poukázal na to, že pridelenie
veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Žilina by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci
nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by
nebol vo veci zaujatý. Žalobca preto v zmysle ust. §12 O.s.p. žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred
prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Žilina sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich

pomer k veci a k účastníkom konania.
2. Žalobca na odôvodnenie návrhu uviedol, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. je
slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v
prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s pravidlami riadneho
hospodáreniaakooprávnenýsubjekt(veriteľzozmluvyoúvereč.:5740067)navrholpísomnýmpodaním
spísaným procedurálnym postupom podľa ust. §38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný

poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
azákonnýchustanovenízostranydlžníka.Exekúciunavrholvykonaťpresvojupohľadávku,ktorávznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 5740067 dlžníkom (povinným): S. M., nar.
XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci číslo EX14136/2011. Exekučný súd (Okresný súd Žilina) poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.: 5511 017648*. Žalobca pre obavy o právny a faktický

osudpohľadávkynútenevymáhanejsúdnymexekútorom,ktorémubolonaposledyudelenépovereniena
vykonanie exekúcie, spísal dňa 9/16/2010 a podal postupom podľa ust. §44 ods. 8 Exekučného poriadku
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, o ktorom návrhu nerozhodol v zákonom stanovenom
čase.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil dôkaz: Súdny spis exekučného súdu (Okresný súd
Žilina) založený pre exekučné konanie vedené medzi oprávneným: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35

807 598 so sídlom Pribinova ul. č.25, Bratislava 811 09 a povinným: S. M., nar. XX.X.XXXX pre
vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo Zmluvyo úvere č.: 5740067 (registrácia súdneho exekútora EX14136/2011, číslo poverenia: 5511 017648*).
K dôkaznému bremenu žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu,
ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum

doručenia súdu. Rovnopis exekučného titulu použil ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie
a zveril ho zvolenému súdnemu exekútorovi. Žalobca legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutímsúduvzákonomstanovenejlehote.Taksavšaknestalo,atonapriektomu,žepodanýnávrh
spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp. Občianskym

súdnymporiadkom.Žalobcasadozvedelovšetkýchokolnostiachpriebehuskutkovéhodeja,ktorývyústil
do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 8.7.2011
o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o zmene súdneho
exekútora).
4. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody 175 EUR, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu

účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období sumu 70,- EUR na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému,
sumu 40,- EUR na udržiavanie a správu informačného systému a sumu 50,- EUR na administráciu

listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, sumu 15,- EUR na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Celkovo tak žalobca vynaložil vo veci správy a vymáhania
svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho

exekútora a rozhodnutím o ňom, a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu sumu
175,- EUR. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní
o zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu.
5. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 497,88 EUR, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v

zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného ČI. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
6. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky

predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k
zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.
7. Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie

veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 608,52 EUR. Uskutočnil výpočet
nároku alikvotným pomerom 55,32 EUR za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to
na základe aplikácie v návrhu uvedenej doktríny ústavného súdu, teda 663,88 EUR za rok : 12 mesiacov
v roku = 55,32 EUR za mesiac. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 295 dní.

8. Žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods. l zákona č.514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorý do podania tejto žaloby na
žiadosť pozitívne nereagoval. Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody je založené v súdnom spise vedenom pred Okresným súdom Žilina v konaní, kde ako žalobca
vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a ako žalovaný Slovenská republika

zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom predmetom je náhrada škody a nemajetkovej ujmy
zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone
exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.
5600029 dlžníkom (povinným): P. K., nar. X.XX.XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX16156/2011.

9. Súd vyzval žalobcu dňa 10.10.2012 na oznámenie, či opisom skutkových okolností tak, ako sú tieto
uvedené v čl. I. žaloby, uplatňuje námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť
a na oznámenie, či je v žalobe žalobcom len poukazované na nevyhnutnosť postupu v zmysle § 12
ods. 1 O.s.p., t.j. na nevyhnutnosť prikázania veci z dôvodu nutnosti v prípade, ak budú všetci sudcoviatunajšieho súdu z prejednania veci vylúčení, alebo žalobca výslovne navrhuje v zmysle § 12 ods. 2
O.s.p. rozhodnúť o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

10. Súd dňa 18.10.2012 oznámil podľa § 35 ods. 4 O.s.p. začatie konania Okresnej prokuratúre Žilina.
11. Žalobca podaním doručeným súdu 30.10.2012 oznámil, že nepodal námietku zaujatosti podľa ust. §
15 O.s.p., ale v úvode žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný
okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú
pomer k veci a účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí. (§ 14 O.s.p.). Preto má okresný súd

požiadať príslušný krajský súd podľa § 12 ods. 1 v spojitosti s § 12 ods. 3 O.s.p., aby prikázal vec na
prejednanie inému súdu toho istého stupňa, nejde teda o vhodnosť, ale o nutnosť.
12. Predseda Okresného súdu Žilina predložil vec podľa § 16 O.s.p. Krajskému súdu Žilina na
rozhodnutie vzhľadom na vyjadrenia všetkých sudcov tunajšieho súdu, ktorí oznámili existenciu
skutočností, ktoré by mohli vyvolať objektívne pochybnosti o ich nezaujatosti pri prejednávaní a
rozhodovaní vo veci a vzhľadom na nemožnosť prideliť veci inému sudcovi podľa § 15 O.s.p.

13. Keďže žalobca nevzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola nadriadenému súdu
predložená na rozhodnutie o takejto námietke.
14. Krajský súd rozhodol uznesením č.k. 7NcC/171/2013-22 zo dňa 12.2.2013 v spojitosti s opravným
uznesením č.k. 7NcC/171/2013-47 zo dňa 31.10.2013 tak, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec
pridelená na prejednanie a rozhodnutie, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/246/2012.
15. Zákonná sudkyňa má preto za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a
prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté nadriadeným súdom.
16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.9.2013. Všeobecne poukázal na
nedostatky v žalobách hromadne podávaných žalobcom, ich zmätočnosť v označovaní povinných,

odlišneuvedenýchdátumochnarodenia,neuvedeniespisovýchznačiekpríslušnýchexekučnýchkonaní,
ktoré sú vedené na súde, absenciu relevantných údajov, ako dátumy doručenia podaní na súd,
ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v
jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaný namietal, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania v tejto veci, vznik skutočnej

škody, nemajetkovej ujmy, atď. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis,
ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
sám. Podľa názoru žalovaného nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak žalobca namieta
„nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov.

17. Žalobca neuviedol ani kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, neuviedol, ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania
ústavnej sťažnosti (t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra
Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 3. mája 2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež poukazuje na

skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech
si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu.
18. Žalovaný má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR.
19. Poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na

súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán)
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom (§
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť
občianske súdne konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76, uverejnené pod
publikačným číslom R 28/1978). Žalovaný poukazuje na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 mu boli doručené dňa 23.04.2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobný návrh bol Okresnému súdu Žilina doručený už dňa 27.09.2012, je zrejmé, že
žalobca ho nepodal po uplynutí 6-mesačnei lehoty, ale skôr, a žalovaný má za to, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde.
20. Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody opakované výzvy na doplnenie žiadostí, Ministerstvu
spravodlivosti SR však bola doručená len všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované
skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu
exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sadozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, skutočnosť, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv
zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik

nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm.
a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Vzhľadom
na to, že žalobca ani na výzvu Ministerstva spravodlivosti SR žiadosť v potrebnom rozsahu nedoplnil

a nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril
možnosť splnenie uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov žalobcu
uspokojený nebol.
21. Žalovaný namietal nepreukázanie vzniku a výšky škody. Namietal existenciu prieťahov v konaní,
nakoľko tieto neboli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní,

ktorým by sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, ani v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým
by sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo ani v
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný
súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.
22. Žalovaný vzniesol i námietku premlčania v súvislosti s „nesprávnym úradným postupom“, keďže
v niektorých konaniach malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu v období pred
marcom 2009. Ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim
v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, lehota na

uplatnenie týchto nárokov (premlčacia lehota) uplynula pri každom takomto nároku osobitne, a to po
troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovei lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora.
Vzhľadom na uvedené žalovaný vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23. 4.
2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku).
23. Žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za
hypotetické. Vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré
spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených
so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uviedol, že škoda

zaťažilažalobcuvýlučnevobdobímedzidoručenímžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
a rozhodnutím o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol správu pohľadávky prostredníctvom
pracovnýchvýkonovzamestnancapomocouinformačnéhosystému,udržiavanieasprávuinformačného
systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Žalobca však v
žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.

z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk.
24. Žalovaný zároveň zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno
považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie
je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
25. Žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce

škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu
neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných
údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne
nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalovaný má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa
zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém,

ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých
prieťahov, ale aj pred týmto období, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom
exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných
nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/
vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaný za účelové.

Pokiaľ žalobca uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „udržiavanie“ systému, jedná sa taktiež o
činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom
rozsahu, ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť,
ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov musí mať informačný systém. Požadovaťpaušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. V
súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou na administratívne spracovanie urgencií exekučnému
súdu a publikačné výdaje je viac ako zrejmé, že si žalobca uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s

ohľadom, na skutočnosť, že väčšina uvádzaných zaslaných žiadostí o poskytnutie informácií sa mohla
hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Na druhej strane, samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom
stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
02.07.2012, že „disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy
podával elektronicky v automatizovanom procese)“ a že, „návrhy boli spracované v elektronickej forme

a súdom boli odoslané v tejto forme rovnako tak elektronicky “. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že
uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 175,- € paušálne za každého
dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané.
26. Pokiaľ v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal žalobca na viacero
nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné
prieťahy, žalovaný uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha

podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať
z paušálnej sumy 663,88 €, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha.
Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto
prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Ústavný súd SR prihliada aj
na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, je

neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu
SR, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. Ďalej žalovaný zdôraznil, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná

judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde
je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi
v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým
spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít
a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež žalobca nespresnil, v čom a

ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“.
27. Žalobca nepreukázal pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z
toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch.

28. Podľa žalovaného nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Nie
je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť,
a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v
spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci

zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu
ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve
uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní,
ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.
29. Žalovaný v tejto súvislosti upozornil a ako prílohu vyjadrenia k žalobe doložil list Európskej komisie,

Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to,
že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku

267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (Vec 0-76/10). Žalovaná dal do pozornosti celý text priloženého
listu, pričom poukazuje príkladmo na niektoré výňatky:
30. Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky
sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia.
Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv,

ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je
uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického
využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec
neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤs.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Všeobecné podmienky poskytovania úveru (VP), ktoré sa
odchyľujúodkogentnýchustanovenínaochranuspotrebiteľa,a/alebopomerneflagrantneznevýhodňujú
spotrebiteľov vo viacerých dôležitých aspektoch, napr.:

31. „Celkové náklady úverov poskytovaných spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, sa javia byť veľmi vysoké. Zdá sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch
predstavujú náklady takmer 100 % ročne zo sumy získanej od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
Najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, ktoré sa javia
mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky.“

32. „Podľa bodu 6 VP je dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo
výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne.“
33. „Podľa bodu 8 VP dlžník môže splatiť veriteľovi dlžnú sumu pred termínom splatnosti, to ho však
nezbavuje povinnosti zaplatiť poplatok (95,6 % z úveru) v plnej výške.“
34. „Zásadným problémom je skutočnosť, že predmetné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na
ochranu spotrebiteľa..."

35. Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napr. Spotrebiteľské centrum) svedčí napr. článok v denníku
SME zo dňa 16.07.2012, ktorý prikladá žalovaný v prílohe svojho vyjadrenia. Z uvedeného článku napr.
vyplýva, že žalobca obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný
súd Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom

článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s
odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve,
chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť,
že Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním žalobcu, vylúčila žalobcu
zo svojich radov.

36. Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli
predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov
na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto aj súdna moc

musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie
exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva
spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia
nesprávneho úradného postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie
exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a pod., s čím je spojená

vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.
37. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu,
keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite žalobcu. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné

konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť
priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.

z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti
s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy
a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa
žalovaného priznaná žalobcovi žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
39. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného

vzťahu príčiny a následku nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla postupom okresného súdu škoda.
40.Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostíježalovanýtohonázoru,žežalobcanepreukázal,
že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu

na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Žalovaný má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to
spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už vsúčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v
podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.
41. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre

priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalovaný žalobu za právne
neopodstatnenú a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
42. Uplatnil si náhradu trov konania.

43. Následne po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonov súd nariadil pojednávanie na

deň 25.10.2013, na ktoré predvolal strany sporu a zástupcov, všetci boli predvolaní riadne a včas.
Pojednávanie bolo odročené na deň 27.1.2013 z dôvodu, že k súdnemu spisu bol pripojený spis sp. zn.
18Er/2048/2006, v ktorom je uvedená sp. zn. pridelená exekútorom EX 290/06, nie teda sp. zn. uvedená
žalobcom v žalobe - EX 14136/2011, na odstránenie ktorých nezrovnalostí bol žalobca vyzvaný výzvou
súdu zo dňa 8.11.2013.
44. Pojednávanie nariadené na deň 25.10.2013 bolo odročené z dôvodu podania návrhu na prerušenie

konaniazostranyžalobcudoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti,ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a
ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci;
45. Uznesením č.k. 4C/246/2012-64 zo dňa 13.2.2014 bol návrh žalobcu na prerušenie konania

zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojitosti s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn.
7Co/154/2014-85 zo 30.4.2014 dňa 19.5.2014.
46. Po ustálení sp. zn. exekučného spisu (sp. zn. EX 290/06 bola pridelená pôvodným exekútorom
Mgr. Kráľom a sp. zn. EX 14136/2011 bola pridelená po zmene exekútora JUDr. Krutého) súd nariadil
na deň 7.12.2016 pojednávanie, a to v neprítomnosti strán sporu, ktoré sa z neúčasti na pojednávaní

ospravedlnili písomnými podaniami (č.l. 111 a 123).
47. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods.1 písm. m) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 orgán príslušný podľa
písm. a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15 ), ak
ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak
žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorýmbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo

práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho

v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa

Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo
povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej

správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania
žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 (v znení od 01.01.2013) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania

aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

48. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh zamietol.
49. Predmetná žaloba je podaná proti žalovanému, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák.

č. 514/2003 Z.z. Žalobca označil Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého zároveň podal žiadosť o
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa oznámenia
Ministerstva spravodlivosti SR žiadosti žalobcu nevyhovel a následne žalobca podal predmetnú žalobu
na náhradu škody.
50. Hoci súdu nebola predložená žiadosť o predbežné prerokovanie a doklad o jej podaní žalovanému,

medzi stranami sporu nebolo sporné, že žiadosť bola podaná. Žalovaný uviedol, že prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 mu boli doručené dňa 23.04.2012.
Žalovanýžiadostiamžalobcunevyhovelzdôvoduneposkytnutiasúčinnosti,čímbolprocespredbežného
prerokovania zmarený. Súd mal preukázané, že žiadosť žalobcu bola žalovanému doručená, zároveňnevybavená v zákonnej lehote, pričom aj keď nie je zrejmé, kedy presne bola žiadosť doručená, súdu
je z vlastnej činnosti známe (z konania sp. zn. 18C/238/2012 vedenom na OS Žilina), že žiadosti podal
žalobca u žalovaného v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012, a to viac vo ako 45 000 prípadoch. Súd

mázato,ževzhľadomnaoznačenieobdobiadoručovaniažiadostí(poslednédoručeniedňa25.09.2012)
a vzhľadom na dátum rozhodnutia súdu v tejto veci, zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti
nepochybne uplynula, a to bez ohľadu na to, či bola poskytnutá súčinnosť žalobcu, alebo nie, a
bez ohľadu na skúmanie, či bola potrebná a nevyhnutná súčinnosť požadovaná žalovaným. Je totiž
nepochybné, že nárok na náhradu škody, alebo jeho časť nebol uspokojený do šiestich mesiacov odo

dňa prijatia žiadosti. Podmienka pre súdne konanie bola teda splnená.
51. Zákonom č. 412/2012 Z.z. došlo od 1.1.2013 k
doplneniu § 9 o nové
odseky 3 a vnadväznostinamožnosť
dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom
alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods.

1 Ústavy SR . Otázku, či
v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR , je kompetentný preskúmať
Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02).
Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.

514/2003 Z.z. , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by
existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup
toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené zákon výslovne

ustanovuje, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č.
514/2003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní bolo
právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred
Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom SR. Toto však bolo vnesené

do právnej úpravy až novelou účinnou od 01.01.2013.
52. Je nepochybné, že v danom prípade žalobca poukazuje na nesprávny úradný postup a na vznik
škody, ktorej náhradu si uplatnil pred účinnosťou novelizovaného znenia zák.č. 514/2003 Z.z. Na
predmetné konanie je preto nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady
škody, teda znenie § 9 cit. zák. v znení účinnom v čase uplatnenia jeho nároku, t.j. znenie do 31.12.2012.

Je neprípustné, aby sa obdobné konanie v rámci súdneho konania, resp. predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody odporcom, spravovalo predchádzajúcim znením zákona č. 514/2003 Z.z. a
zároveňvpriebehukonaniabysazačalaplikovaťnovelizovanýpredpis(hmotnoprávnybezprechodného
ustanovenia).
53. Na základe uvedeného súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v zmysle § 9 cit.zák. môže

prieťahy konštatovať len Ústavný súd SR,..., nakoľko taká úprava je platná až od 01.01.2013.
54. Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody strane sporu v príčinnej súvislosti s
prieťahmi v konaní. Úprava zodpovednosti za konanie orgánov verejnej moci za prieťahy v konaní ako
dôsledkov nesprávneho úradného postupu umožňuje riešiť spory už na vnútroštátnej úrovni, a nie pred
Európskym súdom pre ľudské práva. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry ESĽP

teoreticky a prakticky efektívnym prostriedkom, musí byť dostupný, musí byť v stave zabezpečiť nápravu
vo veci sťažovateľa a poskytnúť mu dostatočnú nádej na úspech (Akdivaris and others v. Turecko,
rozsudok zo 16. septembra 1996). Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená
charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkovsúdneho konania a napokon aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa
zúčastňujú na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný
postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
55. Žalobca si uplatnil náhradu škody z dôvodu neprávneho úradného postupu nevydaním rozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady
konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností,

právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo
nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009 -
rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

56. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným
rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou
objektívnou (§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti
musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu
nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:
a) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

b) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka).
c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.
57. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/24/04 konštatuje, že nesprávny úradný postup možno

vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu
postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak
tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Všetky podmienky musia byť
splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie
ďalších podmienok. Súd návrh zamietnne pri nesplnení čo i len jednej podmienky.

58. Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom. Teda aj na prípad
osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup a
nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z týchto
dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o

náhrade škody uvedené v treťom oddiele občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať
sa aj spoluúčasťou poškodeného navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441
Občianskeho zákonníka.
59. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Skutočnosť, že

aplikáciaustanovenia§441Občianskehozákonníkaprichádzadoúvahynielenvprípadezodpovednosti
škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale aj v prípade zodpovednosti za škodu
na základe princípov objektívnej zodpovednosti, vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (R 80/1970
a R 28/1973).
60. Žalobca sa domáhal jednak náhrady škody vo výške 175,- Eur a jednak náhrady nemajetkovej ujmy

vo výške 497,88 2 €. Škoda mala vzniknúť žalobcovi nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý mal
spočívať v prieťahoch v konaní, keď podľa tvrdenia žalobcu malo byť rozhodnuté o jeho žiadosti na
zmenu exekútora po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 30 dní, a to s omeškaním viac ako 295 dní,
čím súd porušil zásadu právnej istoty.
61. Ustanovením § 44 ods. 7 Exekučného poriadku je určená lehota 30 dní na rozhodnutie súdu o návrhu

oprávneného na zmenu exekútora, v ktorej lehote mal teda súd v konaní 18Er/2048/2006 o tomto návrhu
oprávneného rozhodnúť.62. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn 18Er/2048/2006 mal súd zistené, že dňa 8.7.2011 bolo
uznesením súdu sp. zn. 18Er/2048/06-12 rozhodnuté tak, že návrhu oprávneného zo dňa 16.9.2010 na
zmenu exekútora súd vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

63. Pokiaľ v konaní dôjde k prieťahom, nie vždy je možné každý prieťah vyhodnotiť ako zbytočný.
Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy, neefektívny postup. (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00). Súdna moc musí skúmať pozorne akékoľvek

podanie, a to najmä v prípade podaní žalobcu. Z tvrdení žalovaného uvedených vo vyjadrení k žalobe,
ako i listinných dôkazov, pripojených k vyjadreniu (list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre
spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej
republiky pri Európskej únii a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012) mal súd preukázané tvrdenia
žalovaného, (ktoré žalobca nenamietal a ani sa k nim nevyjadril), že v prípade žalobcu automaticky
nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní).

Uvedené vzal súd do úvahy pri posúdení nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý bol
povinný v prípade posudzovania akéhokoľvek návrhu žalobcu v exekučnom konaní obzvlášť opatrne
zvažovať každé rozhodnutie, z ktorého dôvodu boli akékoľvek procesné úkony náročné z hľadiska
časového.
64. Súd dal tiež žalovanému za pravdu, pokiaľ tento tvrdil, že konanie žalobcu, ktorý si uplatňuje nárok

na náhradu škody voči štátu, je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko uplatnená škoda mala vzniknúť
žalobcovi práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, keď v širokom rozsahu
porušoval práva spotrebiteľa.
65. S poukazom na tento záver nie je možné konštatovať nezákonný úradný postup súdu, nakoľko
súd bol povinný procesne postupovať s náležitou opatrnosťou pri rozhodovaní o návrhu na zmenu

exekútora. Odporca správne poukázal aj na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť
ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy
SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00). Ak neexistuje príčinná

súvislosť medzi postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba považovať takú
sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho
znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012, IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03).
66. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa
ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov

pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu
štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup
nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo

1018/07 zo dňa 25.8.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť
ako nesprávny úradný postup). Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno
považovať za nesprávny úradný postup.
67. Pokiaľ teda súd o návrhu na zmenu exekútora zo dňa 16.9.2010 rozhodol dňa 8.7.2011, k porušeniu
práva žalobcu na rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote teda síce došlo, ale

z dôvodu, aby nebolo poškodené právo spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní).
68. Z pripojeného spisu 18Er8/2048/2006 mal súd aj preukázané, že uznesením sp. zn.
18Er8/2048/2006-35 zo dňa 1.8.2012, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn.
5CoE/133/2013-65, ktorým súd rozhodoval o odvolaní oprávneného proti uzneseniu OS Žilina sp. zn.
18Er8/2048/2006-35 zo dňa 1.8.2012, bola dokonca exekúcia vyhlásená za neprípustnú podľa § 57 ods.

1 písm. g) EP.
69. V konaní žalobca nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy). Vyúčtované režijné náklady žalobcu
nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť
žalobcu. Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi požadovať tieto náklady v takmer 45 000 žalobách len
z titulu správy pohľadávok prostredníctvom svojich zamestnancov, ako aj za náklady za spracovanie

urgencií súdom, kontrolu stavu konania na exekučnom súde a za udržiavanie a správu informačného
systému. Súdu je z vlastnej činnosti známe, že žalobca si túto paušálne určenú sumu uplatňuje aj v iných
konaniach o náhradu škody, pričom je evidentné, že v jednej exekučnej veci sú podané viaceré žaloby.
Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd v tejto časti ohľadom majetkovej škody žalobu zamietol.70. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca uviedol, že ju považuje za satisfakciu za porušenie
jeho zákonného nároku, absolútnu nemožnosť strateného času, čo u neho vyvolalo neistotu, nedôveru v
právo a rovnosť v spoločnosti, úzkosť, pocit frustrácie; zánik ďalších podnikateľských aktivít, spôsobenie

neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Súd však s týmto nesúhlasí a považuje
to za účelovú a špekulatívnu obranu žalobcu, ktorý ničím nepreukázal tieto údajné „následky“, ani
nijako nešpecifikoval, či nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít. Nepresnil, ani nepreukázal, ako
daná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy. Je pritom nepochybné, že žalobca naďalej
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Súd poukazuje na to, že pocity členov riadiacich orgánov

spoločnosti v podobe frustrácie,... sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje
právnická osoba. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi
v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým
spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo (30Cdo 675/2011).
71. Žalobca si uplatňuje nemajetkovú ujmu s odôvodnením, že márnym uplynutím času boli reálne
ohrozené jeho legitímne očakávania. Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych

práv a zároveň je aj jedným z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti. Nemajetková ujma je
adekvátna, keď ide o stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti ich konania (vrátane
podnikateľských aktivít). Ujma sa často stotožňuje so škodou, čo je nesprávne. Vzťah ujma - škoda ako
pojmy netreba stotožňovať, nakoľko škoda sa preukazuje a ujma sa zdôvodňuje.
72. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné predovšetkým zohľadňovať závažnosť a intenzitu

konania, dosah konania, motívy konania, úmysel konania, dĺžku protiprávneho konania. Zároveň podľa
§ 17 cit.zák. je potrebné zohľadňovať osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje; závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo; závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení.
75. Je nepochybné, že žalobca ako veriteľ vo viacerých zmluvných vzťahoch nepreveroval finančnú

situáciu dlžníkov, dokonca im aj opakovane poskytoval úver, hoci tie predchádzajúce nesplácali. Z toho
je zrejmý predpoklad, že ani po vydaní exekučného titulu nebude veriteľ dlžníkom uspokojený. Takýto
postup žalobcu súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu.
76. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil jeho oprávnené záujmy
rizikám, a to neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo

riziko zániku povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencie povinného,
žalobca ničím nepreukázal žiadne z týchto tvrdení.
77. Súd mal nepochybne zistené iba to, že došlo k prieťahom, keďže o návrhu na zmenu exekútora
nebolo rozhodnuté v lehote 30 dní. Je však nepochybné, že pôvodný súdny exekútor bol poverený na
vykonanie exekúcie a bolo jeho povinnosťou vykonávať exekúciu až do jeho zmeny a nebol žiadny

dôvod na vznik škody žalobcovi, ak súd aj nerozhodol o zmene v 30-dňovej lehote. Pokiaľ oprávnený
nebol spokojný s výkonom predchádzajúceho exekútora, za prípadnú škodu spôsobenú exekútorom
nenesie zodpovednosť štát v dôsledku nerozhodnutia o zmene exekútora v lehote.
78. V takejto situácii teda platí, že aj keď došlo k porušeniu práva žalobcu na rozhodnutie o jeho
návrhu na zmenu exekútora v určenej lehote, už samotné konštatovanie porušenia práva musí byť

považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcovi na
náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.
79. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou
súdu v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik majetkovej
škody, ani nemajetkovej ujmy, a preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym

úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o návrhu na vydanie poverenia po zákonom
ustanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Súd preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.
80. Pokiaľ žalobca súdu predložil v konaní č.k. 27C/265/2012 jediný originál znaleckého posudku
č. 1/2014 vypracovaný dňa 17.01.2014 Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo

veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý má preukazovať výšku
spôsobenej majetkovej škody, uložený na súde pod číslom 1SprV/563/14, súd sa so znaleckým
posudkom oboznámil, vzhľadom však na hore uvedený právny záver, že žalobca nepreukázal základ
uplatneného nároku na náhradu škody, je nadbytočné skúmať výšku škody. Predložený dôkaz je tak
pre rozhodnutie súdu za preukázaného skutkového a právneho stavu právne irelevantný.

81. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, je potrebné poznamenať, že súd
skúma premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok žalobcu na náhradu škody nebol
preukázaný.82. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojitosti s ust. § 262 ods. 1
CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi vzhľadom na plný úspech vo veci nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa s ust. § 262 ods. 1 CSP

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).