Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516203496
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7516203496.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Oľgou Tatranskou, v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: D. Y., V.. XX.XX.XXXX,
P. A. X, XXX XX A., o zaplatenie 140,49 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 85,15 eur, spolu s 8,75% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 16,98 eur od 26.03.2013 až do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy
36,78 eur od 26.04.2013 až do zaplatenia a s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,39 eur od
26.05.2013 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,22%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 01.03.2016 žalobu na tunajší súd, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 140,49 eur, spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5,80 eur od 26.02.2013
aždozaplatenia,s8,25%úrokomzomeškaniaročnezosumy47,80eurod26.02.2014aždozaplatenia,
s s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 16,98 eur od 26.03.2013 až do zaplatenia, s 8,75%

úrokom z omeškania ročne zo sumy 36,78 eur od 26.04.2013 až do zaplatenia a s 8,5% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 31,39 eur od 26.05.2013 až do zaplatenia a na náhradu trov konania v sume
16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a v sume 90,66 eur titulom trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie

je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

4. Podľa ustanovenia § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je

potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.5. Po zistení, že v tomto spotrebiteľskom spore jeho hodnota neprevyšuje sumu 1000 eur, ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporené, v súlade s

citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

6. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

7. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s., právny predchodca žalobcu, uzavrela so žalovaným Zmluvu o

poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zmluva“). Predmetom tejto Zmluvy bola okrem iného povinnosť
žalovaného odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú sumu. V prípade nedodržania
zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť
zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo
naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v
dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil

povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu
viazanosti žalovaný postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu
žalobcu zabezpečiť poskytnutie zvoleného programu služieb.

8. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby prostredníctvom faktúry č.

XXXXXXXXXX na sumu 1,74 eur splatnej dňa 25.01.2013, faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 5,80 eur
splatnej dňa 25.02.2013, faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 16,98 eur splatnej dňa 25.03.2013, faktúry
č. XXXXXXXXXX na sumu 36,78 eur splatnej dňa 25.04.2013, faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 31,39
eur splatnej dňa 25.05.2013 a faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 47,80 eur splatnej dňa 25.02.2014.
Žalovaný do dnešného dňa tieto faktúry neuhradil.

9. Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.11.2014.

10. Z obsahu Dodatku k Zmluve súd okrem iného zistil, že podľa bodu 1 b): účastník sa zaväzuje platiť

cenu služby riadne a včas podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou,
VOP a Cenníkom, podľa bodu 2: po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky
a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo
právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo ju vypovedať, podľa bodu 3 a 4: sa zmluvné
strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností žalovaného, najmä hociktorej povinnosti

upravenej v bode. 1 písm. c) dodatku (t.j. platiť služby riadne a včas), a tiež bodu 2 a 3 Dodatku ako aj
čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP a následného vypojenia SIM karty zo siete je žalovaný
povinný uhradiť zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 - 47,80 eur.

11. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách (platného

a účinného v čase uzavretia Zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných

služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, podnik má
právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti

a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je
technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením
neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto,

že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil
od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa
osobitného predpisu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to aždo odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne

prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok
zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom
náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní
zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu

totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia
poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).

13.Podľaustanovenia§43ods.2zákonač.351/2011oelektronickýchkomunikáciách,podnikjepovinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní

verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené
služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a) , c) písomne, elektronickou poštou alebo službou
krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných
podmienokazároveňhoinformovaťojehopráveodstúpiťodzmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebbez

sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že
došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

14. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a predložených listinných dôkazov súd žalobu
v rozsahu sumy 85,15 eur titulom dlžoby na cene poskytnutých služieb uznal za dôvodnú a zaviazal

žalovaného na jej zaplatenie v súdom určenej lehote.

15. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu,máveriteľprávopožadovaťoddlžníkapopriplnení,úrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákona
povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Týmto

vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 3 tohto nariadenia, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako zákonom ustanovená úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. 0,75%, resp. 0,50%.

16. Žalobca sa domáhal zákonného úroku z omeškania v sadzbe platnej k prvému dňu omeškania s
úhradou každej z faktúr s t.j. dňom, nasledujúcim po dni splatnosti každej faktúry osobitne, preto súd o
počiatku plynutia úroku z omeškania rozhodol v zmysle žaloby.

17. Žalobca predložil tiež v rámci žaloby faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.01.2013, splatnú dňa

25.01.2013 na sumu 1,74 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2013, splatnú dňa 25.02.2013
na sumu 5,80 eur.

18. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania
Zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.20. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. Najvyšší súd SR uznesením, sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015, okrem iného rozhodol,
že „prvostupňový súd by musel vziať na zreteľ ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť
ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Nakoľko obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť
01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“

23. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy
7,54 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 5,80 eur od 26.02.2013 až do
zaplatenia. Keďže faktúry č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, vystavené na sumu 1,74 eur a 5,80 eur
boli splatné dňa 25.01.2013, resp. 25.02.2013, žalovaný je v omeškaní s týmto dlhom od 26.01.2013,
resp. 26.02.2013. Od tohto dňa taktiež začala plynúť trojročná premlčacia doba. Žalobca si však svoje

právo na súde v tejto lehote neuplatnil, keďže žaloba bola na tunajší súd podaná dňa 01.03.2016, pričom
premlčacia doba uplynula dňa 26.01.2016 a 26.02.2016. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti žalobu
zamietol.

24. Žalobca predložil tiež v rámci žaloby faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2014, splatnú dňa

25.02.2014 na sumu 47,80 eur, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta. Žiaden iný obsah
z tejto faktúry nevyplýva.

25. Podľa ustanovenia § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

26. Podľa ustanovenia § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

27. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

28. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich

preukázanie a žalobný návrh.

29. Podľa ustanovenia § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,

ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

30. Podľa ustanovenia § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

31. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťouoznačiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a

žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v citovaných ustanoveniach
alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

32. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

33. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti;
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ
nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

34. V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu Zmluvu o poskytovaní

verejných služieb a Dodatok k tejto zmluve zo dňa 19.01.2013. Odkaz na sumu zmluvnej pokuty sa
nachádza v Dodatku v tabuľke č.1.

35. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,

aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

36. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

37. Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,
ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa ustanovenia § 35 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa
vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto

právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

38. Vo vzťahu k úkonu, ktorým si žalobca zmluvnú pokutu uplatnil, súd udáva, že za každých okolností
je vždy treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta
zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt

presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž
nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka
uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej
má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute.
Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná,

neobsahujeatedanemožnozistiť,začo,tedazaporušeniektorejpovinnosti(vzmluvebližšieneurčenej)
si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa
toho, čo je veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. XXXXXXXXXX (pri jej posudzovaní
z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon
podľa ustanovenia § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na

rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa ktorého - Je-li obsah právního úkonu
zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice srozumitelný, avšak nejistý je
jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným způsobem vyjádřit) je dána obsahem
listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je jasné, co je předmětem smlouvy, není-
li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle je objektivní kategorií a takový projev

vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani u třetích osob.

39. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia
Zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvyupravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

40. Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón
cvamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej

medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom: Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé
pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva
obsahujúcatakúzmluvnúpodmienkujeprestranynaďalejzáväznápodľatýchistýchpodmienok,akjejej
ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje

španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti
nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká
možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov
alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho
neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá

vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah
nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať
s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by
týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní
existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná

pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž
musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ
je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Súd má vedomosť o tom,
že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú
nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon

podporenétiežjudikatúrouESD(viďajrozsudokC-618/10).Žalobcanepreukázal,žebyzmluvnápokuta
bola uzavretá individuálne a prejav, akým bola zmluvná pokuta voči žalovanému uplatnená faktúrou č.
XXXXXXXXXX je pre jej neurčitosť neplatným právnym úkonom, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Nakoľko bol žalobca v konaní úspešný v sume 85,15 eur (60,61%) a žalovaný bol v
konaní úspešný v sume 55,34 eur (39,39%), súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 21,22% (60,61 - 39,39). O výške trov konania bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP

rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. Lehota na podanie odvolania
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov

s prílohami.