Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7Cpr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214784
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215214784.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci

žalobcu: S. N., J.. XX.X.XXXX, G. O. X/C, N., L. N. X., N..V..Q.., O. J.F. X/A, G., proti žalovanému: Pirelli
Slovakia, s.r.o., Miletičova 23, Bratislava, IČO: 35 797 282, zastúpenému advokátom JUDr. Martinom
Fritzom, Podjavorinskej ul. č. 4, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru, doručené žalobcovi dňa 17.04.2015, j e n
e p l a t n é.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á p r á vo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 15.6.2015, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru, doručené žalobcovi dňa 17.4.2015 je neplatné, a že pracovný pomer žalobcu u
žalovaného naďalej trvá.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.9.2014 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na pozíciu obchodný

zástupca. Dňa 17.4.2015 prevzal na pošte okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný odôvodnil
okamžité skončenie pracovného pomeru údajnou absenciou žalobcu v čase od 31.3.2015 do 2.4.2015.
V uvedenom čase však žalobca čerpal dovolenku, ktorá mu bola riadne schválená v súlade s bežnou
praxou u žalovaného. Bežnou praxou bolo schvaľovanie dovolenky priamym nadriadeným. Keď žalobca
v decembri 2014 žiadal konateľa žalovaného o schválenie dovolenky, tento mu odpovedal, že dovolenku
má riešiť so svojim priamym nadriadeným S. E. tak, aby sa ich dovolenky navzájom neprekrývali. V
súlade s týmto pokynom žalobca e-mailom dňa 9.3.2015 požiadal priameho nadriadeného o schválenie

dovolenky v čase od 31.3.2015 do 2.4.2015, pričom priamy nadriadený čerpanie dovolenky v tomto
termíne schválil. Žalobca mal za to, že k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny z jeho strany
nedošlo, jeho neprítomnosť v práci nemožno kvalifikovať ako absenciu, nakoľko čerpal riadne schválenú
dovolenku. Jeho neprítomnosťou v práci nevznikla žalovanému žiadna škoda a išlo o krátkodobú
neprítomnosť.

3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 7.4.2015 mu nebolo doručované okamžité skončenie pracovného

pomeru, bola iba prerokovávaná možnosť skončenia pracovného pomeru dohodou. Dňa 7.4.2015 prišiel
do firmy s tým, že sa dohodnú a odovzdá služobné veci. Mali sa dohodnúť o ukončení pracovného
pomeru. Túto vec už riešili 27.3.2015, kde odmietol podpísať návrh dohody o skončení pracovného
pomeru. Keď prišiel 7.4. do firmy, tak mu vrátnik povedal, že má inštrukciu, že už ho nemôže pustiť,preto prišiel asi o 15 minút, keď už boli v kancelárii pán S. M. K. Z.. Začal odovzdávať veci. V podstate
odovzdal len technický preukaz od auta a kľúče. Notebook už nemal, ten mu bol odobratý skôr 27.3. a
keď mu už zostal len telefón, tak povedal, že by to malo byť naopak, že najprv sa dohodnú a potom by

mal odovzdať veci a vtedy pán Z. odišiel z kancelárie a zostali sami dvaja s pánom S.. Bol mu daný návrh
na dohodu, ktorý dostal už predtým a odmietol ho podpísať. Na to po krátkej chvíli začal pán S. kričať, že
čo by žalobca chcel. Povedal mu, že toto nepodpíše, že to už raz povedal, že čakal, že príde s nejakým
novým návrhom. Na to pokračoval krik. Žalobca odišiel von, kde fajčil pán Z.. Chvíľu tam stál, pán Z.
medzi tým odišiel do kancelárie a potom sa vrátil s tým, že má vrátiť telefón. Žalobca potom povedal, že

telefón vráti, keď bude ukončený pracovný pomer. Potom odišiel preč. Asi po dvoch hodinách bol telefón
deaktivovaný. Potom čakal doma. Nebola mu prideľovaná práca, nikto ho zo zamestnania nekontaktoval
a potom dostal oznámenie o zásielke. Išiel si ju vyzdvihnúť a bolo to okamžité skončenie pracovného
pomeru. Dňa 7.4.2015 sa o okamžitom skončení pracovného pomeru nič nehovorilo.

4. Žalobca ďalej uviedol, že počas trvania pracovného pomeru pracoval väčšinou doma, resp. bol v

teréne, pretože jeho druhom práce bol obchodný zástupca. Mohol využívať aj kanceláriu v Bratislave,
keď potreboval. Jeho priamym nadriadeným bol pán E.. Žalobca si v podstate plánoval prácu sám a
každý týždeň posielal reporty pánovi E.. Dňa 27.3. mu bolo prvý krát povedané, že žalovaný chce s ním
ukončiť pracovný pomer. Dňa 30.3. mal vykonávať prácu, mal sa stretnúť s klientom z Košíc, u klienta
v Prešove. Keď telefonoval klientovi z Košíc, tak mu povedal, že stretnutie už niekto iný zrušil, že vie,

že žalobca už končí. Potom mal od 31.3. dovolenku do 2.4. a potom od 3.4. do 6.4. boli Veľkonočné
sviatky. Dňa 2.4. kontaktoval pána S. a vtedy sa dohodli, že príde za ním 7.4. Dňa 7.4., keď prišiel, tak
mu vrátnik povedal, že nemôže ísť do kancelárie, že má takú inštrukciu. Na tomto stretnutí sa nedohodli,
nakoľko pán S. mu predložil takú istú dohodu ako predtým, s ktorou už predtým nesúhlasil. Povedal mu,
že podľa pracovnej zmluvy by mal nárok na vyššie odstupné. Okamžité skončenie pracovného pomeru

mu doručované nebolo. Keď skončilo toto stretnutie, ktoré bolo veľmi emotívne, žalobca odišiel domov a
čakal čo bude. Prácu nevykonával žiadnu, lebo v priebehu dvoch hodín bol vypnutý telefón, tak bol úplne
odstavený. Po tom, čo mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 17.4. poštou, tak
mailom kontaktoval pána S., že aký je ďalší postup, čo s tým telefónom. Potom ho kontaktoval pán Z.
a dohodli sa, že sa po ten telefón zastaví.

5. Žalobca ďalej uviedol, že nastúpil do zamestnania 1.10.2014, mal trojmesačnú skúšobnú dobu, ktorú
väčšinu času trávil v Prahe. Mal zaškolovací plán. V rámci školení chodili aj po klientoch v ČR aj SR.
Počas týchto troch mesiacov bol bližšie k najvyššiemu vedeniu firmy, takže k pánovi S., takže dovolenku
mu schvaľoval on, ale potom pri poslednej žiadosti o dovolenku mu bolo povedané, že to mám riešiť

s priamym nadriadeným. Jeho priamym nadriadeným bol S. E.. Keď boli vianočné sviatky, resp. po
sviatkoch, v januári, im bolo povedané, že starú dovolenku si musia vyčerpať do konca januára. On o
dovolenke hovoril aj ústne s pánom S., ten mu povedal, aby to riešil s S.. Predmetnú dovolenku mal tri
týždne vopred na Outlook kalendári, ktorý zdieľal so všetkými nadriadenými. Takže počas celej tej doby,
pokiaľ mal pán S. nejaké výhrady, tak sa mohol vyjadriť, alebo mu zamietnuť dovolenku. Nie je pravda,

že by mu na každej pracovnej porade vytýkali pracovné výsledky, nakoľko on začal v podstate fungovať
až v januári, po skončení skúšobnej doby. Až niekedy v polovici februára dostal služobné vozidlo, a ešte
od 10.3. do 13. marca 2015 bol na školení nováčikov v Miláne a potom krátko na to s ním bol ukončený
pracovný pomer, takže mu ani nemali kedy vytýkať pracovné výsledky.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, pričom uviedol, že žalobca sa v dňoch
31.3.2015 až 2.4.2015 bez riadneho ospravedlnenia nedostavil na výkon práce u zamestnávateľa.
Žalobca nedodržal riadny postup žiadania o dovolenku uvedený v internej smernici zo dňa 3.11.2014,
s ktorou bol žalobca oboznámený. Pokyn, aby riešil dovolenku so svojim priamym nadriadeným, bol
uvedený v rámci e-mailu zo dňa 1.12.2014, kde sa vôbec neriešila dovolenka na dni 31.3.2015 až

2.4.2015. Žalovanému sa podarilo až dňa 2.4.2015 telefonicky skontaktovať so žalobcom a vyzvať
ho, aby sa dňa 7.4.2015 dostavil do priestorov žalovaného, aby mu odovzdal motorové vozidlo. Dňa
7.4.2015 sa žalobca dostavil do priestorov žalovaného, kde sa stretol s konateľom žalovaného Z. S.,
ktorý mu za prítomnosti ďalšej osoby p. K. Z. odovzdal okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca
si doklad o okamžikom skončení pracovného pomeru odmietol prevziať. K okamžitému skončeniu

pracovného pomeru tak došlo už dňa 7.4.2015. Skutočnosť, že žalovaný následne zaslal žalobcovi
poštou doklad o okamžitom skončení pracovného pomeru, je potrebné považovať výlučne za evidenčný
úkonzostranybývaléhozamestnávateľavočibývalémuzamestnancovisjedinýmcieľom,abyajžalobcadisponoval dokladom o okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalovaný mal teda za to, že žalobca
podal žalobu po uplynutí lehoty podľa § 77 ZP.

7. Konateľ žalovaného Z. S. uviedol, že dňa 7.4.2015 sa stretli za účelom prevzatia pracovných
prostriedkov s tým, že urobili protokol, kde bolo uvedené, že mu žalobca osobne odovzdal telefón.
Po ukončení toho prevzatia a podpísaní toho protokolu požiadal pána Z., aby odišiel a pokúšal sa
so žalobcom dohodnúť na dohode o skončení pracovného pomeru. Na požiadavkách žalobcu sa
nedohodli. Žalobca z kancelárie aj s telefónnom odišiel. Keďže sa nedohodli, tak chcel s ním prejednať

tú vec, že týždeň predtým mal neschválenú dovolenku, vypnutý telefón, napriek tomu, že sa v pondelok
telefonicky dohovorili, keď bol na ošetrení u lekára, že sa ešte budú v ten deň baviť na tému ukončenia
pracovného pomeru, čo prejednávali ten piatok predtým, teda 27.3. a vtedy sa dohovorili, že v pondelok
si ešte zavolajú a budú sa o tom baviť. Žalobca sa ozval 2.4., kedy sa dohovorili, že sa stretnú
7.4., kvôli odovzdaniu tých vecí. Tým, že sa nedohodli, tak sa konateľ žalovaného rozhodol, že jeho
neschválenú dovolenku bude považovať za neospravedlnenú absenciu a pred svedkom mu ukázal

okamžité skončenie pracovného pomeru s tým, aby to podpísal, čo žalobca pred svedkom odmietol.
Odišiel aj s telefónom, ktorý predtým protokolárne odovzdal. Napriek tomu mu, len pre informáciu, ešte
poslali poštou to okamžité skončenie pracovného pomeru, vrátane žiadosti, aby vrátil telefón. Konateľ
žalovaného ďalej uviedol, že to okamžité skončenie pracovného pomeru mal dopredu pripravené ako
alternatívu. Keď žalobca odišiel von z kancelárie, požiadal pána Z., aby ho priviedol naspäť, aby oficiálne

žalobcovi povedal, že to okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré predtým preberali, že chce, aby
ho podpísal oficiálne, resp. prevzal. Žalobca povedal, že nič nepodpíše a aj s telefónom odišiel preč.

8. Konateľ žalovaného ďalej uviedol, že keď mu žalobca dňa 2.4. telefonoval, tak sa ho pýtal kde bol,
prečo mal vypnutý telefón, že mu písal SMS-ky, žalobca mu povedal, že mal dovolenku, on mu na to

povedal, že mu žiadnu dovolenku neschválil. Žalobca mu povedal, že to mal dohodnuté s pánom E..
On mu ale povedal, že podľa interných predpisov schvaľuje a podpisuje dovolenku on. Predtým mali
stretnutiedňa27.3.sožalobcom,kdemunavrholskončeniepracovnéhopomeru.Onsitomalcezvíkend
rozmyslieť. Volal mu teda v pondelok 30.3., žalobca mu povedal , že je u lekára a že sa mu ozve, keď
skončí u lekára, ale už sa neozval a mal vypnutý telefón. Po tom, čo 7.4. žalobca odovzdal protokolárne

všetky veci, povedal p. Z., že potrebuje so žalobcom ešte prejednať ukončenie pracovného pomeru
dohodou a poslal pána Z. preč. Ponúkal žalobcovi veľmi lukratívnu dohodu, on s tým však nesúhlasil. Na
to mu povedal, že či si je vedomý, že mal neospravedlnenú absenciu a predložil mu okamžité skončenie
pracovného pomeru. On si ho prečítal, sedeli vedľa seba, spolu to čítali. Keď si to prečítal povedal, že to
nepodpíše a odišiel s telefónom. Potom prišiel pán Z. a on mu povedal, že tu nie je ten telefón, že aby za

ním bežal, že s ním potrebuje ešte hovoriť. Potom ho znova pred svedkom vyzval, aby vrátil ten telefón
a povedal mu, že mu oficiálne odovzdáva okamžité skončenie pracovného pomeru, aby to podpísal.
Žalobca povedal, že nič nepodpíše a telefón nevráti. Ďalej konateľ žalovaného uviedol, že predtým mal
žalobca iba dve dovolenky, pričom v oboch prípadoch postupoval podľa interných predpisov. V súvislosti
s neprítomnosťou žalobcu v práci v dňoch, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru,

imžiadnaškodanevznikla.Vposlednejdobežalobcoviprikaždejporadevytýkalijehopracovnévýsledky
a spôsob práce. Keďže neboli spokojný s jeho pracovnými výsledkami, chceli sa s ním dohodnúť o
skončení pracovného pomeru.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a svedkov a oboznámením sa s

obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. Dňa 8.9.2014 uzatvorili žalovaný a žalobca pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi
dňom 1.10.2014 pracovný pomer na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce žalobcu obchodný
zástupca a miestom výkonu práce Slovenská republika.

11. Podľa internej smernice žalovaného zo dňa 3.11.2014, s ktorou bol žalobca oboznámený dňa
4.11.2014, žiadosť o dovolenku sa má posielať e-mailom county managerovi a kópia na administration
a control.

12. Dňa 27.3.2015 žalovaný odňal žalobcovi počítač laptop a príslušenstvo.

13. Dňa 2.4.2015 rozhodol žalovaný o odňatí služobného motorového vozidla žalobcovi a vyzval ho,
aby motorové vozidlo vrátil dňa 7.4.2015.14. Listom zo dňa 7.4.2015 adresovaným žalobcovi, žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer
okamžitým skončením podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu závažného porušenia pracovnej

disciplíny. V okamžitom skončení pracovného pomeru bolo uvedené, že od 31.3.2015 do 2.4.2015 sa
žalobca svojvoľne a bez ospravedlnenia nedostavil na výkon práce a vypol si služobný mobilný telefón,
čím zamestnávateľovi znemožnil riadne ho vo veci plnenia jeho pracovných povinností kontaktovať.
Takéto správanie zamestnanca je pre zamestnávateľa neakceptovateľné a považuje ho za závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi

poštou dňa 17.4.2015.

15. Dňa 7.4.2015 podpísali konateľ žalovaného Z. S. M. N. K. Z. protokol, podľa ktorého dňa 7.4.2015
cca o 15.00 hod. bolo v kancelárii žalovaného odovzdávané okamžité skončenie pracovného pomeru
žalobcovi, ktorý ho odmietol prijať.

16. Listom zo dňa 1.6.2015, doručeným žalovanému dňa 10.6.2015, žalobca oznámil žalovanému, že
považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.

17.SvedokK.Z.,zamestnanecžalovanéhoodroku2007, uviedol,žežalobcajejeho bývalýkolega.Dňa
7.4.2015 bol požiadaný, aby sa zúčastnil odovzdávania vecí. Žalobca mal odovzdávať veci pánovi S.,

resp. svedkovi, kdeže on je zodpovedný za kanceláriu v Bratislave. Preberal od neho osobný automobil
vrátane kľúčov a dokladov, ďalej tlačiareň, mobilné pripojenie k počítaču, mobilný telefón, teda veci
ktoré používal pri práci. Žalobca mal tieto veci odovzdávať preto, lebo sa mal s pánom S. dohodnúť na
ukončení jeho činnosti v spoločnosti. Boli v kancelárii s pánom S. a čakali na príchod žalobcu. Len čo
žalobca prišiel, odovzdal svedkovi auto, tlačiareň a ostatné veci, ktoré napísali na papier a svedok sa

podpísal, že to prevzal. Po tomto úkone opustil kanceláriu s tým, že pán S. so žalobcom sa budú ďalej
dohadovať. Po veľmi krátkej dobe žalobca odchádzal z kancelárie cez recepciu a svedok sa vrátil do
kancelárie. Bolo mu len tak medzi rečou povedané, že sa nedohodli a on keďže videl, že tam nie je ten
mobilný telefón, pričom on už podpísal jeho prevzatie, tak šiel pred budovu, kde žalobca telefonoval a
požiadať ho, či by sa mohol vrátiť a ten telefón mu odovzdať. Žalobca sa s ním vrátil, telefón mu ale

nechcel odovzdať a pán S. mu odovzdal výpoveď, pričom on bol ako svedok. Následne žalobca opustil
kanceláriu aj s telefónom, pričom mu ho nechcel vrátiť ani na jeho naliehanie. Potom ešte spísali nejaký
záznam o tom, ako to prebehlo s tým, že žalobca navrátil mobilný telefón a že pán S. mu odovzdal
výpoveď. Svedok ďalej uviedol, že on tú výpoveď nečítal. Pán S. vzal papier vo formáte A4, ukázal
ho žalobcovi a povedal mu: „Tu ti odovzdávam výpoveď“. Svedok si nepamätal, čo urobil žalobca. Ten

papier asi nevzal do ruky, prevzatie nepodpísal. Svedok tiež uviedol, že pán S. ho neposlal, aby išiel
pre žalobcu, aby podpísal okamžité skočenie pracovného pomeru, svedok za ním išiel kvôli tomu, že
nevrátil telefón, hoci už bolo podpísané, že ho vrátil.

18. Svedok S. E. uviedol, že žalobca bol jeho kolegom v spoločnosti žalovaného. On je zamestnaný v

spoločnosti Pirelli Tyre (Suisse) S. A. - Czech. Nebol, ani nie je zamestnancom žalovaného. Žalobca bol
jeho kolega, ktorý mal na starosti Slovenskú republiku. Svedok keď začínal, tak mal na starosti SR aj
ČR. A žalobca bol prijatý na to, aby bol zapracovaný, a potom mal na starosti SR. On bol akýmsi jeho
koordinátoromainštruovalho,akésúštandardypredajanákladnýchpneumatíkspoločnostiPirelli.Nebol
jeho nadriadený. Žalobca nepožiadal riadne o dovolenku. Predtým dva krát o ňu požiadal správne. Oni

dvaja so žalobcom nemohli mať v rovnakom čase dovolenku, resp. sa museli medzi sebou dohodnúť,
pretože, keď mal žalobca dovolenku, tak svedok ho zastupoval a bolo to tak plánované aj naopak
do budúcna, keď by sa zapracoval. Svedok nebol oprávnený schvaľovať dovolenku podľa interných
smerníc. Spoločnosť Pirelli má v SR aj ČR spolu 14 alebo 15 zamestnancov.

19. Podľa § 1 ods. 4 ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka .

20. Podľa § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba

vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.21. Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia

§ 63 ods. 4 a 5 .

22. Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený

dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

23. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

24.Podľa§79ods.1ZPakzamestnávateľdalzamestnancovineplatnúvýpoveďaleboaksnímneplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

25. Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi

riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu

alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.

26. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

27. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

28. Žalobca sa domáhal predovšetkým určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením, môže zamestnanec
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Žalovaný v konaní namietal, že žaloba bola podaná po lehote stanovenej v § 77 ZP s tým, že k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo už dňa 7.4.2015, kedy žalovaný toto doručoval

žalobcovi, pričom on ho odmietol prevziať. Žalobca naopak tvrdil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru mu bolo doručené až poštou dňa 17.4.2015. Žalobca popieral, že by mu bolo na stretnutí dňa
7.4.2015 doručované okamžité skončenie pracovného pomeru, a že by o ňom vôbec bola reč. Súd
preto na túto otázku podrobne vypočul jednak sporové strany (za žalovaného jeho konateľa) ako ajsvedka K. Z., pričom zistil rozpor vo výpovediach konateľa žalovaného a svedka. Konateľ žalovaného
totiž tvrdil, že potom, čo žalobca odišiel, poslal svedka, aby ho priviedol naspäť, aby žalobcovi mohol
odovzdať okamžité skončenie pracovného pomeru. Svedok však uviedol, a to aj keď vypovedal súvisle

sám, aj na priamu otázku, že ho za žalobcom neposlal konateľ žalovaného, ale išiel za ním sám z
vlastnej iniciatívy, lebo žalobca neodovzdal telefón. Táto skutočnosť je však pre posúdenie pravdivosti
tvrdenia žalovaného podstatná, pretože ak konateľ žalovaného neposlal svedka pre žalobcu, nemohol
mať úmysel doručiť mu okamžité skončenie pracovného pomeru. Potom sa javí byť nepravdivé tvrdenie
svedka, ktorý je vo vzťahu pracovnej podriadenosti ku konateľovi žalovaného, že bol prítomný pri

doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Súd preto uveril tvrdeniam žalobcu
ohľadom doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tomu tiež nasvedčuje skutočnosť,
že žalovaný zaslal žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru poštou, čo by nemalo význam,
pokaľbymalokamžitéskončeniepracovnéhopomeruzadoručenédňom7.4.2015.Pokiaľtedaokamžité
skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 17.4.2015 (čo má súd za preukázané) a
žalobu podal na súd dňa 15.6.2015, je zrejmé, že to bolo v lehote podľa § 77 ZP.

29. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v

zákone. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia
pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť
dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité skončenie
pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z
nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.

Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za
porušenie pracovnej disciplíny.

30. Dodržiavanie pracovnej disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy,
pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho

zamestnanca. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a
ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob
a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, pri ktorej k porušeniu došlo,
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a
pod.

31. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas, ďalej sa zaoberal otázkou,
či bol daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, a teda, či žalobca porušil pracovnú
disciplínu závažným spôsobom. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo, že žalobca sa od
31.3.2015 do 2.4.2015 svojvoľne a bez ospravedlnenia nedostavil na výkon práce a vypol si služobný

telefón, čím znemožnil zamestnávateľovi sa s ním kontaktovať. Žalobca tvrdil, že mal v týchto dňoch
riadne schválenú dovolenku. Z internej smernice žalovaného vyplýva, že žiadosť o dovolenku sa má
posielať e-mailom county managerovi (Z. S.) a kópia na administration and control. Smernica už
ale výslovne neupravuje, kto o schválení dovolenky rozhoduje a nevylučuje, aby konateľ delegoval
túto právomoc na iného zamestnanca. Žalobca sa odvolával na e-mail konateľa žalovaného zo dňa

1.12.2014, ktorý bol odpoveďou na jeho e-mail, ktorým žalobca žiadal o schválenie dovolenky na dni:
22.12., 23.12., 29. - 31.12.2014 a 2.1.2015. Konateľ žalovaného odpovedal, že medzi sviatkami a 2.1.
majú platené voľno a na ostatnom sa má dohodnúť s S. (E.). Zo znenia týchto e-mailov nevyplýva, že by
konateľžalovanéhotútodovolenkužalobcovischválil.Čijuschválilpotom,čosažalobcadohodolsS.E.,
z tvrdení sporových strán ani z vykonaného dokazovania nevyplýva. Z toho je zrejmé, že na schválenie

dovolenky v tomto prípade stačilo, aby sa žalobca dohodol s S. E.. Z citovaných e-mailov nie je celkom
zrejmé, či sa táto inštrukcia mala vzťahovať iba na tento konkrétny prípad, alebo aj do budúcna.

32. Súd však mal za to, že pokiaľ by aj žalobca porušil interný postup pre schvaľovanie dovoleniek,
nejednalo sa o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Neprítomnosťou žalobcu v práci v predmetných

dňoch,žalovanémunevzniklažiadnaškoda,čopotvrdilsamotnýžalovaný.Naviacjezrejmé,žežalovaný
už z s prácou žalobcu ani „nepočítal“, keď mu dňa 27.3.2015 odňal pracovný počítač a chcel sa s ním
dohodnúť na skočení pracovného pomeru. Tiež nebolo preukázané, že by si žalobca dovtedy riadne
neplnil pracovné povinnosti, resp. že by porušoval pracovnú disciplínu. Žalovaný síce tvrdil, že žalobcovivytýkal jeho pracovné výsledky a spôsob práce, toto však ničím nepreukázal a žalobca to popieral.
Taktiež nebolo preukázané, že by zo strany žalobcu išlo o vedomé a úmyselné porušovanie interných
predpisov žalovaného. Zo strany žalovaného nebol v konaní prezentovaný žiaden „motív“, prečo by mal

žalobca pri žiadaní o schválenie práve predmetnej dovolenky porušiť interný postup, v konaní nebolo
ani len naznačené, že ak by žalobca požiadal o schválenie dovolenky konateľa žalovaného, tento by
mu ju neschválil. Naviac všetci zamestnanci u žalovaného mali zdieľaný elektronický kalendár, v ktorom
mal žalobca tri týždne vopred vyznačenú predmetnú dovolenku. Je veľmi málo pravdepodobné, že
by vzhľadom na malý počet zamestnancov žalovaného, konateľ žalovaného za tú dobu do kalendára

žalobcu ani raz nenahliadol a pokiaľ zistil, že tam má žalobca vyznačenú dovolenku, ktorú neschválil,
že by mu to nevytkol. Na otázku súdu, či konateľ žalovaného nevedel, že má žalobca v tomto kalendári
uvedenú predmetnú dovolenku, tento v podstate neodpovedal. Konateľ žalovaného sa tiež vyjadril, že
vzhľadom k tomu, že sa so žalobcom nedohodli na skončení pracovného pomeru, rozhodol sa, že
jeho neschválenú dovolenku bude považovať za neospravedlnenú absenciu. Z uvedeného vyplýva,
že pri okamžitom skončení pracovného pomeru išlo skôr o účelové konanie zo strany žalovaného,

keď sa mu nepodarilo dohodnúť so žalobcom na skončení pracovného pomeru dohodou. Súd nezistil
žiadnu okolnosť, ktorá by umožňovala porušenie pracovnej disciplíny žalobcu (ak k nemu vôbec došlo)
kvalifikovať ako závažné.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalobca sa nedopustil závažného

porušenia pracovnej disciplíny, okamžité skončenie pracovného pomeru teda nebolo dôvodné a preto
je neplatné. Preto súd žalobe v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
vyhovel.

34. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej

trvá, v tejto časti súd návrh zamietol, a to z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Zatiaľ čo
pri žalobách o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nie je potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem, toto neplatí pokiaľ ide o iné určovacie žaloby, teda napr. aj pri žalobe o určenie, že
pracovnýpomertrvá.Podľa§79ods.1ZPakzamestnávateľdalzamestnancovineplatnúvýpoveďalebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí.
Z uvedeného vyplýva, že tento následok vyplýva priamo zo zákona a nie je potrebné osobitne sa
domáhať určenia, že pracovný pomer trvá, pokiaľ je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné
a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže obe sporové strany mali v konaní
čiastočný úspech aj neúspech.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2
vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 )
(ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného

poriadku).