Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/382/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305218029
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2305218029.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa Bratislava, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, vo veci pobočky Galanta, so sídlom
Galanta, Z. Kodálya 1629/48, IČO: 30 807 484, proti povinnému: DANUBIA PLAST, s.r.o., so sídlom
Kostolná 317, IČO: 34 145 541, pre vymoženie 11.498,37 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej

u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ivančík, so sídlom Komárno, Svätoondrejská 9, pod sp. zn. EX
650/2005, o zastavení exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
zo dňa 28.10.2015, č.k. 13Er/886/2005-11, proti výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a zároveň uložil oprávnenému
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 47,89 Eur a to do
3 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov exekučného konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne s použitím § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, §

196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, 3, § 15
ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, § 25 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov. Vecne dôvodil tým, že v priebehu exekúcie súdny exekútor dňa 22.05.2015 doručil
tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Súd prvej inštancie exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zastavil z dôvodu ex offo
výmazu povinného z Obchodného registra, ktorý zanikol bez právneho nástupcu. Súd prvej inštancie

po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie, ktorú súdny exekútor predložil uviedol, že súdny exekútor
nepostupoval správne, keď žiadal priznať náhradu trov exekúcie osobitne pre predchodcu súdneho
exekútora ako aj nástupcu, nakoľko v ust. § 196 Exekučného poriadku sa výslovne uvádza, že „za
výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času“. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že odmenu, náhradu hotových
výdavkov a náhradu za stratu času možno priznať iba súdnemu exekútorovi, avšak JUDr. Gabriel

Szenási (predchodca JUDr. Jozefa Ivančíka) bol z funkcie súdneho exekútora odvolaný dňa 18.6.2011, a
tedamunemožnopriznaťnáhradutrovexekúcie.Nazákladeuvedenéhosúdpopreskúmaníšpecifikácie
trov exekučného konania dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu v rámci doteraz vzniknutých
trov exekúcie nevyčíslil správne, a preto sa s predloženou špecifikáciou v tejto časti nestotožnil. Na
základe uvedeného súd nepriznal odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v
zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky pod položkou označenou ako ,,prevzatie návrhu, kontrola, vytvorenia spisu,

zapísanie návrhu do registra“, nakoľko podľa názoru súdu sa jedná o administratívne práce v zmysle
§ 25 vyhlášky, podľa ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívnepráce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Na základe uvedeného súd nepriznal súdnemu
exekútorovi odmenu za vyššie uvedené administratívne práce, nakoľko nesmerovali bezprostredne k
vymáhaniu nároku z exekučného titulu a preto nie je ich možné osobitne odmeňovať. Ďalej súdny

exekútor nesprávne aplikoval § 14 ods. 2 citovanej Vyhlášky, nakoľko súdna prax (rozsudok NS SR 1
M Cdo 7/2006 zo dňa 28. 5.2007) sa priklonila k sčítavaniu času potrebného na vykonanie jednotlivých
úkonov a k osvojeniu záveru, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených
hodín na exekúciu. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný
na ich vykonanie. Súd prvej inštancie podľa zložitosti a časovej náročnosti jednotlivých úkonov musel

skúmať podľa iných exekučných spisov a zo špecifikácií trov exekúcii v nich priložených, aký čas je
potrebný na vykonanie toho - ktorého úkonu. Úkony súdneho exekútora sú podľa názoru súdu prvej
inštancie a aj podľa špecifikácií trov exekúcií v iných exekučných spisoch tunajšieho súdu reálne
uskutočňované v rozmedzí 10 - 30 min. za jeden úkon, a z tohto dôvodu súd určil súdnemu exekútorovi
podľa zložitosti jednotlivých úkonov čas 30 min. za uskutočnenie úkonov - Upovedomenie o začatí
exekúcie, 20 min. za úkony - vydanie príkazu na načatie exekúcie, vydanie exekučného príkazu, pretože

tieto sú všetky totožné s výnimkou zmeny vzoru v hlavičke jednotlivého príkazu na začatie exekúcie
respektíve exekučného príkazu, pojednávajúcej o adresátovi doručovanej písomnosti, čo nemožno
jednotlivo vyčíslovať ako úkon vyžadujúci si vynaloženie času na prípravu alebo tvorbu písomnosti
potrebnej na vykonávanie exekúcie. Súdny exekútor tak skutočne a účelne vynaložil na exekúciu spolu
- 70 min, to znamená 2 začaté hodiny, ktoré tvoria súčet skutočne potrebného času na vykonanie

jednotlivých úkonov. Tento čas sa javí podľa predloženého spisového materiálu súdneho exekútora za
primeraný a účelne vynaložený exekútorom na vedenie predmetnej exekúcie. Časová odmena súdneho
exekútora tak pozostáva z troch účelne vynaložených hodín, teda 2 x 6,64 Eur = 13,28 Eur. Čo sa
týka odmeny podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky, túto si súdny exekútor vyúčtoval
sčasti nesprávne. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu 3,32 Eur bez DPH za doručenie viac

ako jedného exekučného príkazu a taktiež príkazu na začatie exekúcie. Súd v tomto prípade vychádzal
z gramatického výkladu ustanovenia §15 ods.1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ktoré súdnemu exekútorovi
priznáva odmenu iba za jedno doručenie exekučného príkazu a taktiež jedno doručenie príkazu na
začatie exekúcie. V prípade, že by súdnemu exekútorovi mala prináležať odmena za každé doručovanie
predmetných listín, bola by táto skutočnosť zohľadnená podobne ako to je napríklad v prípade zisťovania

platiteľa mzdy povinného, kde zákonodarca výslovne uviedol zámer odmeňovať každý úkon rovnakého
druhu. Súd teda priznal paušálnu odmenu za 8 úkonov exekučnej činnosti, to znamená 8 x 3,32 =
26,56 Eur. Čo sa týka náhrady hotových výdavkov, súd sa v plnom rozsahu stotožnil s vyúčtovaním
náhrady hotových výdavkov pôvodného súdneho exekútora JUDr. Szénásiho za poštovné v sume 8,05
Eur avšak aktuálny súdny exekútor v exekútorskom spise nepreukázal vynaloženie žiadneho výdavku

na poštovné, preto mu toto nepriznal. Cestovné súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi nepriznal,
nakoľko tento nepreukázal vynaloženie tohto výdavku. Súd prvej inštancie teda celkovo priznal súdnemu
exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 47,89 Eur s DPH. V zmysle ustanovenia § 203
ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani

na úhradu trov exekúcie. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného,
ktorého strata právnej spôsobilosti je dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej
súvislosti s jeho zánikom.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 13.11.2015 odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby

odvolací súd náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal. Oprávnený v odvolaní výslovne uviedol, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda v druhej výrokovej vete. Teda v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o
náhradetrovexekúciesúdnemuexekútorovi.Oprávnenýuviedol,žekvýmazupovinnéhozObchodného
registra došlo dňa 8.12.2010. K výmazu nedošlo na základe rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku povinného. Podľa jemu dostupných informácií bola

spoločnosť (povinný) zrušená bez likvidácie. Podľa údajov z účtovných závierok povinného -súvahy
vypracovanej k 31.12.2010 a 31.12.2009 disponoval povinný hnuteľnými vecami a zásobami, z ktorých
bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ako aj trovy exekúcie. Podnet na zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného mohol súdny exekútor podať v priebehu exekučného konania v
čase existencie povinného ako subjektu právne spôsobilého v prípade, že disponoval relevantnými

informáciami o nemajetnosti povinného. Súdny exekútor takýto podnet v čase existencie povinného
nepodal. K podaniu podnetu došlo cca 4 roky po výmaze spoločnosti z Obchodného registra v čase
neexistencie povinného, keď už nie je relevantná majetnosť, či nemajetnosť povinného. Povinný v
priebehu trvania exekúcie disponoval hnuteľným majetkom, bolo v kompetencii súdneho exekútorazvoliť najefektívnejší spôsob exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného. Povinný zanikol
výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Výmaz spoločnosti je objektívnou okolnosťou,
ktorá mala za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania. Stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na

práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 Občianskeho súdneho
poriadku, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, v zmysle čoho je exekúcia vedená
voči neexistujúcemu subjektu a teda neprípustná. V danom konaní oprávnený zastavenie exekúcie
nenavrhol, procesne nezavinil a dôvodom na zastavenie nie je nemajetnosť povinného. Rovnako
oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol ani pri náležitej opatrnosti predpokladať

a predvídať výmaz povinného z Obchodného registra.

4. Povinný ani súdny exekútor odvolací návrh nepodali, k odvolaniu oprávneného sa písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po
zistení,žeodvolaniebolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenouosobou(§37ods.1 Exekučného

poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 285 ods. 1 a contrario), preskúmal
napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné podľa § 386 písm. c)
CSP odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku).

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

8. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania odvolania Proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

9. Podľa § 201 veta prvá O.s.p. v znení účinnom v čase podania odvolania, účastník môže napadnúť
rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

10. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase podania odvolania, odvolanie nie je prípustné ani
proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný
zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa
osobitného zákona.

11. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil a
nahradil doterajší zákon upravujúci občianske konanie pred súdmi: zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok.

12. V zmysle § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákona
pripúšťa.

14. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

15. Odvolací súd posudzoval prípustnosť podania odvolania podľa právnych noriem účinných v čase

podania odvolania oprávneným, teda ku dňu 13.11.2015, čo znamená, že odvolací súd sa musel riadiť
pri posudzovaní možnosti podať odvolanie Občianskym súdnym poriadkom v spojení s Exekučným
poriadkom. Rozhodnutie odvolacieho súdu však už vzhľadom na zásady procesného práva musí byť
rozhodnuté podľa aktuálne účinnej právnej úpravy, teda podľa Civilného sporového poriadku v spojení
s Exekučným poriadkom.

16. Exekučný poriadok je vo vzťahu k O.s.p. resp. CSP, normou lex specialis, čo znamená, že na
exekučné konanie vykonávané podľa tohto osobitného predpisu sa prednostne uplatnia ustanovenia
tohto predpisu. Exekučný poriadok je procesným predpisom, ktorý sa systematicky zaraďuje doobčianskeho procesného práva, úprava v O.s.p. má však iba podporné a komplementárne využitie
(podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia prechádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak,

resp. § 9a Exekučného poriadku). Rovnako to platí aj o úprave uvedenej v CSP.

17. Na rozdiel od procesnoprávnej úpravy možnosti podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zakotvenej v O.s.p., podľa ktorej odvolanie sa nepripúšťa iba proti
rozhodnutiam v prípadoch výslovne v O.s.p. stanoveným, Civilný sporový poriadok a Exekučný poriadok

sú koncipované tak, že naopak taxatívne vypočítavajú prípady, resp. stanovujú výslovne proti ktorým
rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní exekučným súdom je odvolanie prípustné. A contrario platí,
že v ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je. V prejednávanej veci na odvolacom súde ide o
prvoinštančné rozhodnutie exekučného súdu - uznesenie o povinnosti zaplatiť náhradu trov exekúcie
súdneho exekútora, po tom čo bola exekúcia zastavená v zmysle § 57 ods.1 písm. h) Exekučného
poriadku. Proti tomuto uzneseniu v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení v čase podania

odvolania účinným Občianskym súdnym poriadkom odvolanie nebolo prípustné.

18.Oprávnenývosvojomodvolanínapadolibavýrokopovinnostizaplatiťsúdnemuexekútorovináhradu
trov exekúcie, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, ak chcel, aby odvolací súd prejednal vec, mal
oprávnený napadnúť aj samotný výrok o zastavení exekúcie, pretože pri zastavení exekúcie z dôvodu

nemajetnosti sú súdy povinné aplikovať znenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a povinnosť úhrady
trov exekúcie ukladajú oprávnenému.

19. Na veci nemení nič ani fakt, že napadnuté uznesenie obsahovalo nesprávne poučenie, kde bolo
uvedené, že odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Nesprávne poučenie nezakladá právo odvolateľa

na podanie odvolania.

20. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie.