Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/451/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414202955
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414202955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci

žalobcu: B.C.CONSULT, s.r.o., so sídlom Budovateľská ulica 1290, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO 45
462 500, zast. advokátom Mgr. Tomášom Saladiakom, so sídlom M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov
nad Topľou, proti žalovanému: G. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. A. J. T. XX/XX, XXX XX D., o zaplatenie
11,43 eura s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.11.2013, doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 12.02.2014

domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 11,43 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 24 % p.a. zo sumy 11,43 eura od 07.08.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Gorkého 3, Bratislava, IČO 31 340 890 (ďalej len „právny
predchodca žalobcu“) Zmluvu o bežnom účte dňa 13.02.2001 (ďalej len „Zmluva“). Keďže žalovaný
porušil ustanovenia Zmluvy a na účte sa dostal do debetu, ktorý aj napriek upomienkam a výzve
neuhradil, právny predchodca žalobcu debetný zostatok vyrovnal interným bezhotovostným vkladom

dňa 06.08.2003 a zároveň žalovanému zrušil bežný účet. Túto sumu žalovaný právnemu predchodcovi
žalobcu v lehote splatnosti neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi pôvodným
veriteľom ako postupníkom poštová banka, a. s. a spoločnosťou INKASO Pohľadávok spol. s r.o.
ako postupcom, zo dňa 09.03.2004, došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 11,43 eura (344,42 Sk)
aj s jej príslušenstvom. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou INKASO
Pohľadávok spol. s r.o. a žalobcom zo dňa 22.03.2012 došlo k opätovnému postúpeniu tejto pohľadávky
na žalobcu. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil dlžnú sumu ani čiastočne.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súdvpredmetnejvecirozhodolbeznariadeniapojednávaniavzmysle§297písm.b)zák.č.160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len C.s.p.),
nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej
stránke tunajšieho súdu dňa 27.09.2016 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.10.2016 (§ 219 ods.

3 C. s. p. v spojení s § 300 C. s. p.).

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žalobou zo dňa 18.11.2013 doručenou
tunajšiemu súdu dňa 12.02.2014 (č. l. 1 spisu) , Zmluvou o osobnom účte zo dňa 13.02.2001 (č. l. 3spisu), Oznámením č. 4/2003 o výške úrokových sadzieb (č. l. 4 spisu), Sadzobníkom poplatkov (č. l.
5 - 14 spisu), Obchodnými podmienkami (č. l. 15 - 25 spisu), Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
09.03.2004 (č. l. 26 - 30 spisu), Listom - výzvou na zaplatenie zo dňa 18.02.2005 (č. l. 31 spisu), Zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2012 (č. l. 32 - 33 spisu), Oznámením o postúpení pohľadávky
zo dňa 20.03.2013 (č. l. 34 spisu) a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a. s. uzatvorila dňa 13.02.2001 zo žalovaným Zmluvu o
osobnom účte č. XXXXXXX, na základe ktorej banka viedla v prospech žalovaného bežný bankový účet.

Žalovaný sa na osobnom účte dostal do debetu. ktorý aj napriek upomienkam a výzve neuhradil. Právny
predchodca žalobcu debetný zostatok vyrovnal interným bezhotovostným vkladom dňa 06.08.2003 a
zároveň žalovanému zrušil bežný účet. Túto sumu žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu v lehote
splatnosti neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom ako
postupníkom poštová banka, a. s. a spoločnosťou INKASO Pohľadávok spol. s r.o. ako postupcom, zo
dňa 09.03.2004, došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 11,43 eura (344,42 Sk) aj s jej príslušenstvom.

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou INKASO Pohľadávok spol. s r.o. a
žalobcom zo dňa 22.03.2012 došlo k opätovnému postúpeniu tejto pohľadávky na žalobcu. Na takto
zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a vec následne
právne posúdil.

6. Podľa ust. § 708 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“),
zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho
majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

7. Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,

na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom

ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

8. Podľa ust. § 48 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) od zmluvy môže účastník
odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
9. Podľa ust. § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju

pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
10. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 4, písm a) a b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.

18. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

29. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.
20. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
24. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca je právnym nástupcom
pôvodného veriteľa žalovaného v zmluvnom záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený Zmluvou o
osobnomúčtezodňa13.02.2011.Tátozmluva,ktorúuzavrelprávnypredchodcažalobcuakododávateľ,
so žalovaným ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní právny

predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou
a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri
rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch.
25. Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho

súdneho konania, podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prioritne z úradnej povinnosti prihliadal
na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Existencia premlčania
práva má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne
splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu,

by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie
súdu. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť aj to, že s účinnosťou od 01.05.2014 sú
súdy povinné z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie práva, nároku voči spotrebiteľovi podľa
§ 5bzákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Od uvedeného dňa teda nie je nevyhnutné

vznesenie námietky premlčania dlžníkom - spotrebiteľom. Nevznesenie námietky premlčania dlžníkom
(žalovaným), nemá za účinnosti súčasnej platnej právnej úpravy žiadny význam v konaní.
26. Vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcov uplatnený nárok

je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej
povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo,
teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna
úpravavustanovení§5bzákonač.250/2007Z.z.bolazavedenázákonomč.102/2014Z.z.súčinnosťou
od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.

Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia
námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním
uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu.27. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodňuje tým,
že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy. Zo samotného tvrdenia žalobcu a
z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 18.02.2005, ktorú vyhotovil právny predchodca žalobcu

(INKASO pohľadávok spol. s r. o.) žalovanému vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej
sumy do 25.02.2005. Z uvedeného vyplýva, že po tomto období musel byť žalovaný v omeškaní so
splnením svojej povinnosti, na základe výzvy právneho predchodcu žalobcu. Prvým dňom omeškania
s jeho riadnym a včasným splnením bol deň 26.02.2005. Vtedy si veriteľ, teda žalobca, resp. jeho
právny predchodca, mohol svoje právo na splnenie peňažného dlhu vykonať po prvý raz. Predmetná

zmluva o osobnom účte je spotrebiteľská zmluva, preto sa na posúdenie existencie premlčania práva
navrhovateľa vzťahujú na daný záväzkový vzťah ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka,
a to podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala
plynúť trojročná premlčacia doba od 26.02.2005. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola súdu doručená dňa
12.02.2014 a k dĺžke premlčacej doby v trvaní troch rokov, súd konštatuje, že právo žalobcu na žalovanú
sumuje premlčané. Premlčacia doba uplynula dňa 26.02.2008. Preto súd návrh žalobcu v celom rozsahu

zamietol.
28. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti (posúdenie premlčania pohľadávky žalobcu) uviesť
to, že pri svojom rozhodnutí sa riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je

spotrebiteľom. Záväzkový vzťah založený zmluvou o bežnom účte je obchodným záväzkovým vzťahom.
Ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného
zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi
ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu.
Medzi takého záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený uvedenou zmluvou. Teda tu nie rozhodujúci

subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských
zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané
ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv
obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného
záväzkového práva obsiahnutého v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou

spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval
dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do
tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Podľa názoru súdu aj v súčasnosti účinná právna úprava stanovuje povinnosť
prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak uvedenou novelizáciou sa akákoľvek
pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia znenia tohto ustanovenia) o tom odstránila.
Pritom v danom prípade by k premlčanou došlo aj pri aplikácii dĺžky premlčacej doby podľa Obchodného

zákonníka, ktorá je štvorročná.

29. Odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd žalobu žalobcu zamietol, súd považuje za
potrebnéuviesťajto,žežalobcaneuniesolvkonaníanibremenotvrdeniaohľadnenesplnenejpovinnosti
žalovanéhozaplatiťžalobcovižalovanúsumuaanidôkaznébremeno.Znávrhujezrejmé,žedlhžalobcu

malvzniknúťtým,žesadostalnabežnomúčtedonepovolenéhoprečerpania.Žalobcavšakrelevantným
a jasným spôsobom neuviedol kedy a za akých skutkových okolností sa tak malo stať. Žalovaná suma
má pozostávať z kapitalizovaných úrokov, avšak nie je absolútne žiadnym spôsobom zrejmé v akej časti
a prípadne ako žalobca dospel k výške úrokov (výška úroku, doba úročenia, istina úročenia). Suma tohto
kapitalizovaného úroku nevyplýva ani zo žiadnych žalobcom predložených listinných dôkazov. Žalovaná

suma má takisto pozostávať aj z úhrad za nepovolené čerpanie úveru, úhrad za upomienku, úhrad za
vedenie účtu a z úhrad za výpisy z účtu, avšak žalobca tieto žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Súdu nie
je zrejmé aké úhrady si žalobca uplatňuje. Pritom bremeno tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje
žalobcu, ktorý sa domáha žalobou svojho práva a v prípade, že ho neunesie, čo je aj prípad žalobcu
v tomto konaní, nemôže byť v konaní úspešný. Ohľadne týchto úhrad, resp. skutočností, z ktorých má

vyplývať povinnosť žalobcu na ich úhradu, žalobca súdu neoznačil ani žiadny dôkaz.

30. Podľa ust. § § 255 ods. 1 C.s.p.), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.31. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 a
2 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému
žalobcovi. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania vzhľadom na tú skutočnosť, že mu žiadne
trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).