Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/234/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215216694
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215216694.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. D., T.. XX.X.XXXX v konaní zastúpený

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: D. K., T..
XX.X.XXXX, H. B. T. B. XXX, v konaní zast. advokátkou JUDr. Ruženou Szabóovou, so sídlom Komárno,
Gazdovská 38/13 a Z. D., T.. XX.XX.XXXX, H. T. XXXX/X v konaní zast. Advokátskou kanceláriou, JUDr.
Natália Borsosová, s.r.o. so sídlom Komárno, Ul. bisk. Királya 6, návrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti voči maloletému dieťaťu sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto

r o z h o d o l :

Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. D. D., T.. XX.X.XXXX a to zo sumy 120,-Eur na
100,- Eur mesačne, počnúc od 9.9.2015.

Výživné je z r o č n é vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 12P/188/2014 zo dňa 2.9.2004 v časti o výživnom
na mal. dieťa.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom domáhal zníženia svojej vyživovacej

povinnosti zo sumy 120,- Eur na 50,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že v máji 2015 stratil
prácu a v novej práci dosahuje nižší príjem. Taktiež poukázal aj na svoje zdravotné problémy s rukou
ako aj s tlakom.

Matka maloletého dieťaťa nesúhlasila s návrhom na zníženie výživného na maloleté dieťa. Matka
uviedlo, že otec mal. dieťaťa chodí na rôzne fušky.

Otec v končenom návrhu uviedol, že by chcel aby mu exekútor zrušil bolkáciuna účte nakoľko takto
existovať nevie.

Právna zástupkyňa matky v konečnom návrhu uviedla, že návrh otca na zníženie výživného nie
je dôvodný. Poukázala na to, že zrejme má rovnakú mzdu ako v minulosti, ale zamestnávateľ to
nevykazuje z dôvodu zníženia odvodov.

Kolízna opatrovníčka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila a žiadala návrh zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka X. X.,
oboznámením sa s nasledovnými dôkazmi: RL mal. dieťaťa, dohoda o pracovnej činnosti, oznámenie ozaradení do evidencie uchádzačov otca, potvrdenie o evidencií otca, vyjadrenie matky k návrhu, ponuky
pracovných miest na internete č.l. 13 až 16, prehlásenie G. G. Z. I., a.s. zo dňa 14.1.2016, potvrdenie
otcaoevidencií,potvrdenieoukončenípodnikania,potvrdeniedaňovéhoúraduNitra,opríjmedaňového

subjektu za rok 2015, pracovná zmluva zo dňa 29.1.2016, lekárska správa I.. D. + príloha č.l. 44-45,
daňové priznanie matky za rok 2014, potvrdenie o vyporiadaní BSM zo dňa 14.1.2015, výdavky spojené
s vyučovacím procesom zo dňa 19.11.2015, potvrdenie o úhradách stravného zo dňa 19.11.2015,
potvrdenie ZŠ o úhradách platieb za školský klub, potvrdenie o návšteve športovo tanečného krúžku,
pokladničné doklady na č.l. 58-68., potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2014, vyúčtovanie

stravnéhoza12.2015,výučnýlistotca,lekárskasprávaI..U.,pracovnázmluvazodňa29.1.2016,úradný
záznam z UPSVaR zo dňa 25.4.2016., potvrdenie za príjem otca za 3,4/2015 a spis tunajšieho súdu
12P/188/2014, dohoda o vykonaní práce zo dňa 6.6.2016, potvrdenie o podaní daňového priznania
matky za rok 2015 a potvrdenia o vedení v evidencií uchádzačov o zamestnanie matky a na základe
takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 11P/188/2014 zo dňa
2.9.2014 bola otcovi maloletého dieťaťa uložená povinnosť platiť výživné vo výške 120,- Eur. V čase
rozhodovania bol otec súkromný podnikateľ s príjmom 700,- Eur, vedľajší príjem nemal a žil v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi. V čase začatia konania o zníženie vyživovacej povinnosti otca, otec
uviedol, že v máji2015 prišiel o prácu a predložil súdu prehlásenie od zamestnávateľa G. - G. Z. I.,

z ktorého vyplýva, že otec mal. dieťaťa bol prepustený zo spoločnosti z dôvodu výrazného poklesu
objednávokvprevádzke. DospoločnostiY..G..M..B..nastúpildňa3.2.2016kdemáčistýmesačnýpríjem
vo výške 360,- až 370,- Eur. Vedľajší príjem nemá. Otec predložil súdu dôkazy o svojom zdravotnom
stave súvisiace s rukou ako aj vysokým krvným tlakom. V súčasnej dobe pracuje ako brusič. Žije v
spoločnej domácnosti so svojou matkou. Hospodária spoločne. Za réžiu bývania platí a to plyn vo výške

120,- Eur, za elektrinu 80,- Eur a polročne 40,- Eur za vodu. Tieto režijné náklady hradia s matkou
na polovicu. Otcove ďalšie výdavky predstavujú platbu za telefón vo výške 8,- až12,- Eur mesačne,
za internet 24,- Eur mesačne a za poistenie 22,- Eur. Motorové vozidlo nevlastní. Spláca pôžičku v
mesačný splátkach vo výške 109,- Eur a poistenie 5,- Eur. Pôžičku si zobral z dôvodu, že po rozvode
musel vyplatiť matku. Otec ďalej uviedlo, že má priateľku u ktorej sa niekedy zdržiava a prípadne aj ona

u neho. Nehospodária spolu. Otec do práce chodí motorovým vozidlo . Cestu platí firma a aj osobné
motorové vozidlo. Otec popiera vedľajší príjem. Otec predložil súdu pracovnú zmluvu zo dňa 29.1.2016
a potvrdenie o príjme za obdobie marec a apríl 2016 a jeho čistý príjem predstavuje 344,- 31,- Eur a
daňový bonus 30,53Eur.
Matka v čase ostatného rozhodnutia bola zamestnaná v Z. W. s čistým mesačným príjmom 400,- Eur. V

čase začatia predmetného konania bola zamestnaná v X. H. G..M..B.. od 15.2.2016 ako prevádzkárka
a jej mesačný príjem predstavoval 400,- Eur . Iný príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom
v rodinnom dome , spolu s dcérou a s priateľovým starým otcom., ktorý je vlastníkom predmetného
domu. Na réžii bývania sa spoločne podieľajú a to tak, že platia 100,- za plyn a polročne za vodu 50,-Eur.
Ona zo svojho príjmu mesačne platí 58,- Eur a väčšinou zabezpečuje stravovanie. V priebehu konania

matka ukončil a pracovný pomer u svojho zamestnávateľa k 6.5.2016 počas skúšobnej doby, nakoľko
nedostala výplatu. Zaevidovala sa na úrade ako nezamestnaná matka následne uzatvorila dohodu o
vykonaní práce u zamestnávateľa J., G..M..B.. a to od 7.6.2016 odmenou 2,50Eur za hodinu. Mal. D.
navštevuje 2.ročník základnej školy, s výbornými výsledkami. Vo voľnom čase rada kreslí a hrá sa s
bábikou, chodia na prechádzky. Maloletá má ploché nohy a matka jej kupuje ortopedické vložky, ktoré

stoja 15 ,- Eur a to štyri až päťkrát ročne. Nosí okuliare. Za stravu maloletej mesačne platí 100,- Eur
mesačne a cca 100,- Eur minie na potreby súvisiace so školu.

Svedok X. X., je brat matky mal. dieťaťa. Od rozvodu svojej sestry prerušil vzťahy s otcom mal. dieťaťa.
Uviedol, že otec mal. dieťaťa okrem hlavnej práce chodil na fušky a maľoval byty spolu so svojim bratom.

Nevedel uviesť či teraz robí fušky ale to predpokladá. Tiež uviedol, že otec mal. dieťaťa v spoločnosti Y.,
G..M..B.. Má inú reálnu výplatu ako uvedenú v zmluve a táto reálna mzda má byť 700,- Eur. Časť mzdy
dostane zamestnanec na papieri a časť na ruku. Tieto informácie mu povedali telefonicky v uvedenej
firme. A po preukázaní zručností má možnosť zarobiť si aj viac. Tieto informácie mu nepovedala osoba
s ktorou telefonoval ale dozvedel sa to už v minulosti od kamaráta ktorého nechce menovať.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.

Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena
pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami
na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť

takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad
nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí
zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj

zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.

V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie
jehovyživovacejpovinnostijesčastidôvodný,nakoľkovkonanípreukázalzníženiesvojhopríjmuatýmaj

zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného. V konaní taktiež preukázal, že sa svojho zamestnania
nevzdal bez dôležitého dôvodu, ale z dôvodu nedostatku objednávok. Tým , že si našiel v krátkom
čase novú práce preukázal svoj záujem pracovať. Jeho príjem sa však oproti predchádzajúcemu
príjmu zmenšil cca o 250,- Eur. Zmena pomerov na strane otca nastala aj v súvislosti s jeho
zdravotným stavom čo vyplynulo z lekárskych správ. Naopak, v konaní nebolo hodnoverným spôsobom

preukázané , že otec vykonáva „fušky“. Ak ich aj vykonával v minulosti, to automaticky neznamená, že
ich vykonáva aj v súčasnosti. Preto súd pri rozhodovaní na uvedenú skutočnosť neprihliadol. Prihliadol
však na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré je školopovinné a používa ja zdravotné pomôcky
( okuliare, ortopedické vložky) a tiež prihliadol aj na pomery matky, ktorá v priebehu konania ukončila
v skúšobnej dobe pracovný pomer. Tieto skutočnosti ovplyvnili výšku výživného, ktoré vzhľadom na

odôvodnené potreby mal. dieťaťa nemôžu byť nižšie ako 100,- Eur. Pri hodnotení každého jedného
dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd teda dospel k záveru, že primeraná
výška výživného predstavuje 100,- Eur. Určená výška výživného zodpovedá predovšetkým veku a
potrebám maloletého dieťaťa ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov, bez ohrozenia
ich životnej úrovne . Na záver súd poznamenáva, že dieťa je povinné podieľať sa na životnej úrovni

svojich rodičov.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v trochvyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.