Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/196/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225049
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1212225049.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingová 4, Bratislava, proti odporcovi: SR -Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom zo dňa 17. 09. 2012, doručeným súdu dňa 27. 09. 2012, sa navrhovateľ domáhal vydania
medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd rozhodol, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla
navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom, pretože Okresný súd Bratislava II nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom (povinným) C. Z. (súdny exekútor

pridelil po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie registráciou exekučnej veci číslo EX 15538/2010) v
zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ sa zároveň domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal
odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi 125,- eur z titulu majetkovej škody a 275,- eur z titulu
nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ zo zmluvy o
úvere č.: XXXXXXX navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku navrhovateľa

(oprávneného), ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX
dlžníkom (povinným) C. Z.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 15538/2010. Súdny exekútor návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom predložil miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, ktorým je Okresný súd
Bratislava II zároveň ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím
došlo podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010

k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti. Túto povinnosť má exekučný súd bez ohľadu na to, či exekučným titulom,
pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu (štátneho orgánu),
rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. Exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 14.1.2011 a to rozhodnutím
o poverení, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov).Navrhovateľ uviedol, že v predmetnom prípade neexistujú okolnosti, ktoré by umožňovali exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľovi mala vzniknúť

majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému

sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15,- eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o udelení poverenia na vykonania exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu.
Navrhovateľ poznamenal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych

vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami.
Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch,
mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej
agendy, pričom žalobca uviedol, že z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a
dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a

obchodné zmluvy. Navrhovateľ sa tiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonania
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Navrhovateľ uviedol, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené
záujmy navrhovateľa riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným a riziku insolvencie povinného, keď neexistoval akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok
nápravy spôsobilý reštituovať vniknutú situáciu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila

ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré
mohol prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov navrhovateľa, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Potrebu náhrady
nemajetkovej ujmy odôvodnil žalobca požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Navrhovateľ pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej
Ústavným súdom. Poukázal konkrétne na nálezy Ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 203/06-25, III. ÚS
235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 142/06-28, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III.
ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38 a III. ÚS 82/03-25. Navrhovateľ sa
za každý rok poznačený prieťahmi na základe predmetnej doktríny Ústavného súdu domáhal náhrady

nemajetkovej ujmy vo výške 660,- eur, čo predstavuje 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadril podaním zo dňa 25. 11. 2013. Odporca nesúhlasil
s návrhom a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Podľa odporcu navrhovateľ podal

zmätočné podanie, čo znamená, že neboli splnené procesné podmienky, aby súd vo veci mohol konať
a rozhodnúť. V návrhu na začatie konania nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného
konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré
majú význam pre posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, navrhovateľ
nepriložilanijedenrelevantnýdôkazknávrhuacelúdôkaznúpovinnosťprenášanasúdnapriektomu,že

dôkazné bremeno znáša sám. Z návrhu nie je jasné ani titul nároku na náhradu škody, nie je zrejmé, či si
navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonnej lehote. Odporca neuviedol aké kroky podnikol na odstránenie neželaného
stavu.

Odporca poukázal na to, že dňa 23. 04. 2012 mu boli doručené od navrhovateľa prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012
bola súdu doručená žaloba vo veci, je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej
lehoty, ale skôr. Odporca má preto za to, že návrh bol uplatnený na súde predčasne. Odporca uviedol,že navrhovateľ neposkytol potrebnú súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa, čím
zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, preto nárok navrhovateľa považuje
odporca za predbežne neprerokovaný. Odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou

prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov
by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Z ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku

platného pred dňom 1.6.2011 vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Odporca poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 16/02, podľa ktorej samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní, nakoľko skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú
právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o

prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa odporcu preto nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Odporca vzniesol námietku
premlčania, podľa jeho názoru, lehota na rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

uplynula tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku.

Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal vznik a ani výšku škody. Odporca uviedol, že navrhovateľ ako
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva

informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Akákoľvek výška nákladov na správu
informačného systému a udržiavanie systému vznikala/vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považoval odporca za účelové. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom
veľmivšeobecneuvedenéčinnostijenesprávneaúčelové.Vznikavýškuskutočnejškodyjenavrhovateľ
povinný preukázať dôkazmi, k čomu v tomto konaní nedošlo. Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal

tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. Poskytovanie
finančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniuprípaduzostranysúdu.
Každé prípadové okolnosti sú osobitné a nemožno vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur na základe
nálezov Ústavného súdu. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy Ústavný súd vychádza z významu
sporu pre navrhovateľa, zo skutočnosti, či sa jedná o právnickú alebo fyzickú osobu a zo skutočnosti,

či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ sťažnosť nebola podaná, je neprijateľné, aby sa
priznávala náhrada nemajetkovej ujmy, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať.
Odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého pocity
členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v
predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická

osoba. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, v čom spočíval ním uvedený "zánik podnikateľských aktivít
a podnikateľských plánov" navrhovateľa, a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy"
navrhovateľa. Odporca vzhľadom na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť
pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012 uviedol, že
navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej

komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská
činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach
štátnej moci. Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať
akékoľvek podanie navrhovateľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti
navrhovateľa považoval odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ

uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť
práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Súčasne v takejto situácii platí,
že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa, už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť
považované za dostačujúce.

Súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí sa na
pojednávanie dňa 04. 12. 2013 nedostavili, hoci boli riadne predvolaní. Právny zástupca navrhovateľa,
ani odporca svoju neúčasť ničím neospravedlnili, ani nepožiadali odročiť pojednávanie.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39Er/2104/2010 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 15538/10 na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Bratislava zo dňa 1.12.2009 sp.zn.: SR 20227/09 vydaného v prospech oprávneného (navrhovateľa)
proti povinnému C. Z., nar. XX.X.XXXX bola doručená Okresnému súdu Bratislava II dňa 9.12.2010. Súd

rozhodol uznesením č.k. 39Er/2104/2010-10 zo dňa 4.1.2011 o zastavení exekúcie v časti dojednaného
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 221,03 eur od 19.7.2009 do zaplatenia
z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje v časti dojednaného zmenkového úroku na plnenie,
ktoré je právom nedovolené, je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj normami spotrebiteľského práva.
Dňa 14.1.2011 vydal súd poverenie č. XXXX XXXXXX*, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 221,03 eur spolu

so zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 221,03 eur 2.10.2009 do zaplatenia, trovy
konania112,22eur,trovyexekúcieatrovyprávnehozastúpeniavexekučnomkonaní.Exekučnékonanie
na základe súdom vydaného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je doteraz
skončené.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o

škodunazdravíaleboškoduspôsobenúrozhodnutímpodľa§7a8.Lehotaneplyniepočaspredbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), účinného v čase podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného (navrhovateľa) proti povinnému
Viole Gábrišovej, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 39Er/2104/2010, vydal súd

dňa 14.1.2011, na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej tunajšiemu
súdu dňa 9.12.2010, poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX* a uznesením zo dňa
4.1.2011 exekučné konanie v časti zmenkového úroku zastavil. Z uvedených skutkových okolností
vyplýva, že súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie len čiastočne nedodržal
zákonnú 15-dňovú lehotu a exekútora poveril vykonaním exekúcie po 36 dňoch od doručenia žiadosti,

zároveň však exekučné konanie v časti zmenkového úroku zastavil. Z ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že 15-dňová lehota platí len v prípade, že súd nezistí rozpor exekučného titulu so
zákonom. V tomto prípade súd zistil čiastočný rozpor exekučného titulu so zákonom v časti zmenkového
úroku. Zákon nestanovuje žiadnu lehotu na rozhodnutie o zastavení exekučného konania v časti
zmenkového úroku. Zákon rovnako nerieši, v akej lehote má súd rozhodnúť, keď zistí čiastočný rozpor

exekučného titulu so zákonom. Navrhovateľ sa domáhal náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Predpokladom objektívnej zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými
sú existencia nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy
a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávny

úradný postupom je podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v
tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal nedodržanie zákonnej lehoty. V
zmysle súčasného znenia zákona č. 514/2003 Z.z. všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu
nesprávneho úradného postupu. Avšak právna úprava zákona č. 514/2003 Z. z. účinná v období

namietaného nesprávneho úradného postupu nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v
konaní len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnostina prieťahy, právoplatného rozhodnutie vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd má preto na základe § 27 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. za to, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu,
ktorý spočíva v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že bol

splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Bratislava II, ktorým je existencia nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Bratislava II, ktorý do 15 dní od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ale to iba za predpokladu, že ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku je potrebné vykladať tak, že aj v prípade, ak súd zistí čiastočný rozpor
exekučného titulu so zákonom, má stále povinnosť vydať poverenie v časti, ktorá neodporuje zákonu v

15-dňovej lehote. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, bol súd povinný poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie do
15 dní bez ohľadu na druh exekučného titulu. Námietky odporcu, ktorý sa odvoláva na ustanovenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010, podľa ktorého 15-dňová lehota na
vydanie poverenia neplatí pri exekučnom titule, ktorým je rozhodnutie rozhodcovského súdu, sú preto

nedôvodné.

Pokiaľ ide o existenciu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ako druhého predpokladu vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súd dospel k záveru, že navrhovateľ ich existenciu v konaní nepreukázal.
Čo sa týka náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených

s činnosťou navrhovateľa vykonávanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, mal súd za to, že aj
v prípade, že by existovala možnosť vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk,
ktorých vznik je navrhovateľ povinný preukázať. Navrhovateľ nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz,
ktorýbypreukazovalvznikmajetkovejškody,anijejprípadnúvýšku.Škoduvyčíslilpaušálnezapracovné
výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému a za administratívne spracovanie

textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Súd zastáva názor, že paušálne vyčíslené administratívne
výdavky nie sú skutočnou škodou. V tomto prípade ide iba o jednostranné, žiadnymi dôkazmi
nepodloženétvrdenianavrhovateľa.Pokiaľideoargumentnavrhovateľa,žezdôvoduochranyosobných

údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné
doklady, preukazujúce škodu spočívajúcu v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdavkoch a nákladoch spojených so stratou času zamestnanca, mal súd za to, že od začatia
konania mal navrhovateľ dosť času a príležitostí na predloženie predmetných dôkazov, aj inou ako
korešpondenčnou cestou. Dôkazné bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody zaťažuje

navrhovateľa. Navrhovateľ na preukázanie vzniku ani výšky škody nepredložil v konaní žiaden dôkaz,
okrem svojho tvrdenia. Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody,
súd jeho návrh v časti o náhradu škody zamietol.

Okrem náhrady majetkovej ujmy sa navrhovateľ taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch, pretože podľa navrhovateľa samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote nie je dostatočným
zadosťučinenímvzhľadomnaujmu,ktoránavrhovateľovivzniklanesprávnymúradnýmpostupom.Právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká len v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva,
že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu
má navrhovateľ povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej
lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu,
následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku

na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. je súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena
účastníkom konania. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 467/08 právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu nie je absolútne, alev záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej
uplatnenie. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z. z. je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a následkov,

ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Medzi prvky nemateriálnej ujmy u právnických
osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v plánovaní rozhodovaní a problémy spôsobené
vedeniu spoločnosti. Navrhovateľ tvrdil, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila jeho
ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Svoje tvrdenia navrhovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval a ničím nepreukázal. Súd nemôže

priznať náhradu nemajetkovej ujmy na základe nekonkrétnych tvrdení navrhovateľa, ktorý nepreukázal a
nekonkretizoval, aké podnikateľské postupy a aktivity boli ovplyvnené. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa,
že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu vyvolala u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, súd mal za to,
že navrhovateľ nevyužil svoju zákonnú možnosť podať sťažnosť na prípadné prieťahy. Okrem toho s

poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 675/2011 má súd za to, že
nepríjemnosti spôsobené členom vedenia spoločnosti možno zohľadniť iba v obmedzenej miere, a že v
rámci odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnou neprimeranou dĺžkou
konania by nemali byť odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na fungovaní právnickej osoby nejakým
spôsobom podieľajú, nakoľko im nevzniká ujma priamo, nie je tu daná priama príčinná súvislosť.

Nemajetková ujma nie je závislá len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností
konkrétneho prípadu. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul zaväzoval povinného na plnenie, ktoré v časti zmenkového úroku odporovalo dobrým mravom.
Z tohto dôvodu bola zo strany súdu pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie

potrebná dôkladnejšia analýza skutkového stavu a komplexnejšie právne zhodnotenie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo mohlo mať za následok nedodržanie zákonnej lehoty na
vydanie poverenia. S poukazom na uvedené má súd za to, že by bolo neprimerané a neúčelné, aby bola
navrhovateľovi, ktorý v spotrebiteľskej zmluve použil zmluvnú podmienku odporujúcu dobrým mravom,
ktorá upravuje zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne), priznaná nemajetková ujma v

peniazoch. Súd zastáva názor, že nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia v tejto exekučnej
veci, nemohlo spôsobiť neistotu, alebo vznik akejkoľvek škody či nemajetkovej ujmy. Odhliadnuc od
skutočnosti, že navrhovateľ nijako nepreukázal ani vznik skutočnej škody ani nemajetkovej ujmy, je
nepravdepodobné, že by za obdobie, ktoré uplynulo od doručenia žiadosti o udelenie poverenia do
vydania poverenia, došlo k tak závažnej ujme, ako popisoval navrhovateľ v návrhu. Je neprípustné,

aby navrhovateľ prenášal podnikateľské riziko v podobe zániku alebo insolvencie povinného na súd. Pri
posudzovaní formy a výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť aj navrhovateľovu podnikateľskú
aktivitu. Navrhovateľ poskytuje spotrebiteľské úvery fyzickým osobám s nízkou bonitou, preto mu musí
byť jasné, že existuje riziko insolvencie povinného, a že exekučné konanie môže trvať pomerne dlho,
čo so sebou nesie vyššie finančné náklady, ako aj psychickú záťaž. Vzhľadom na dĺžku času, ktorá

ubehla od uplynutia 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do rozhodnutia súdu a na ostatné okolnosti daného prípadu, je dostatočným zadosťučinením
pre navrhovateľa konštatovanie porušenia jeho práva.

Súd nepovažuje za správny ani názor navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú

ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným
súdom Slovenskej republiky za prieťahy v konaní. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s
prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v

spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy sa preto bude líšiť na základe individuálnych daností
prípadu a z tohto dôvodu jej výšku nemožno paušalizovať.

Navrhovateľ v súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu poukazoval na porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie
rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 01.03.2012, sp. zn. 9Co/285/2011, v ktorom tento súd výslovne
uviedol, že samotné porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne doprávomoci Ústavného súdu. Súd preto nemohol skúmať porušenie ústavného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a žiadne konanie, v ktorom by bol konštatovaný prieťah v konaní, sa
neviedlo (navrhovateľ to ani netvrdil ani nepreukázal). Aj keby sa potvrdilo porušenie základných práv

navrhovateľa i v tomto prípade by bolo potrebné preukázať existenciu konkrétnej nemajetkovej ujmy.
Navrhovateľ však vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal.

Navrhovateľ nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je
existencia priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy. Aj v prípade, že by navrhovateľ vznik majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy preukázal, navrhovateľ nepreukázal, že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak. Navrhovateľ
nepreukázal, že v prípade dodržania zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie by
došlo priamo úmerne k skoršiemu vymoženiu pohľadávky a skoršiemu skončeniu exekučného konania.

Zuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovvyplýva,ženavrhovateľnepreukázalsplnenie

všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Čo sa týka odporcom vznesenej námietky premlčania, súd zastáva názor, že táto bola neopodstatnená.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. V danom prípade mohlo dôjsť k vzniku škody resp. nemajetkovej
ujmy u žalobcu najskôr po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (9.12.2010), teda dňa 24.12.2010. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody (počas predbežného prerokovania nároku neplynie premlčacia lehota) boli doručené
odporcovi podľa jeho vyjadrenia dňa 23.04.2012. Návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa

27.09.2012, teda pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko úspešnému odporcovi v konaní
žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu proti navrhovateľovi, ktorý nemal vo veci úspech, nepriznal.

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 17. 09. 2012, doručeným súdu dňa 27. 09. 2012, sa navrhovateľ domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd rozhodol, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla
navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom, pretože Okresný súd Bratislava II nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom (povinným) C. Z. (súdny exekútor
pridelil po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie registráciou exekučnej veci číslo EX 15538/2010) v

zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ sa zároveň domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal
odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi 125,- eur z titulu majetkovej škody a 275,- eur z titulu
nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ zo zmluvy o

úvere č.: XXXXXXX navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku navrhovateľa
(oprávneného), ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX
dlžníkom (povinným) C. Z.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX 15538/2010. Súdny exekútor návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom predložil miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, ktorým je Okresný súd

Bratislava II zároveň ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čímdošlo podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010
k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti. Túto povinnosť má exekučný súd bez ohľadu na to, či exekučným titulom,

pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu (štátneho orgánu),
rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. Exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 14.1.2011 a to rozhodnutím
o poverení, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov).

Navrhovateľ uviedol, že v predmetnom prípade neexistujú okolnosti, ktoré by umožňovali exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľovi mala vzniknúť
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ

vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde

sumu 15,- eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o udelení poverenia na vykonania exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu.
Navrhovateľ poznamenal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych
vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami.
Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch,

mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej
agendy, pričom žalobca uviedol, že z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a
dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a
obchodné zmluvy. Navrhovateľ sa tiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonania

exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Navrhovateľ uviedol, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené

záujmy navrhovateľa riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným a riziku insolvencie povinného, keď neexistoval akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok
nápravy spôsobilý reštituovať vniknutú situáciu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré
mohol prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov navrhovateľa, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,

úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Potrebu náhrady
nemajetkovej ujmy odôvodnil žalobca požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Navrhovateľ pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej
Ústavným súdom. Poukázal konkrétne na nálezy Ústavného súdu sp. zn.: III. ÚS 203/06-25, III. ÚS

235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 142/06-28, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III.
ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38 a III. ÚS 82/03-25. Navrhovateľ sa
za každý rok poznačený prieťahmi na základe predmetnej doktríny Ústavného súdu domáhal náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 660,- eur, čo predstavuje 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadril podaním zo dňa 25. 11. 2013. Odporca
nesúhlasil s návrhom a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Podľa odporcu navrhovateľ
podal zmätočné podanie, čo znamená, že neboli splnené procesné podmienky, aby súd vo veci mohol
konať a rozhodnúť. V návrhu na začatie konania nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného

konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré
majú význam pre posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, navrhovateľ
nepriložilanijedenrelevantnýdôkazknávrhuacelúdôkaznúpovinnosťprenášanasúdnapriektomu,že
dôkazné bremeno znáša sám. Z návrhu nie je jasné ani titul nároku na náhradu škody, nie je zrejmé, či sinavrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonnej lehote. Odporca neuviedol aké kroky podnikol na odstránenie neželaného
stavu.

Odporca poukázal na to, že dňa 23. 04. 2012 mu boli doručené od navrhovateľa prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012
bola súdu doručená žaloba vo veci, je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej
lehoty, ale skôr. Odporca má preto za to, že návrh bol uplatnený na súde predčasne. Odporca uviedol,

že navrhovateľ neposkytol potrebnú súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa, čím
zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, preto nárok navrhovateľa považuje
odporca za predbežne neprerokovaný. Odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov

by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Z ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
platného pred dňom 1.6.2011 vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Odporca poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 16/02, podľa ktorej samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky

prieťahy v konaní, nakoľko skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú
právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo

konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa odporcu preto nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Odporca vzniesol námietku
premlčania, podľa jeho názoru, lehota na rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
uplynula tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku.

Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal vznik a ani výšku škody. Odporca uviedol, že navrhovateľ ako
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Akákoľvek výška nákladov na správu
informačného systému a udržiavanie systému vznikala/vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené

prieťahy a jej uplatnenie považoval odporca za účelové. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom
veľmivšeobecneuvedenéčinnostijenesprávneaúčelové.Vznikavýškuskutočnejškodyjenavrhovateľ
povinný preukázať dôkazmi, k čomu v tomto konaní nedošlo. Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal
tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. Poskytovanie
finančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniuprípaduzostranysúdu.

Každé prípadové okolnosti sú osobitné a nemožno vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur na základe
nálezov Ústavného súdu. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy Ústavný súd vychádza z významu
sporu pre navrhovateľa, zo skutočnosti, či sa jedná o právnickú alebo fyzickú osobu a zo skutočnosti,
či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ sťažnosť nebola podaná, je neprijateľné, aby sa
priznávala náhrada nemajetkovej ujmy, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať.

Odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého pocity
členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v
predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická
osoba. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, v čom spočíval ním uvedený "zánik podnikateľských aktivít
a podnikateľských plánov" navrhovateľa, a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy"

navrhovateľa. Odporca vzhľadom na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť
pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012 uviedol, že
navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská
činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach

štátnej moci. Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať
akékoľvek podanie navrhovateľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti
navrhovateľa považoval odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ
uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúťpráve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Súčasne v takejto situácii platí,
že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa, už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť
považované za dostačujúce.

Súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí sa na
pojednávanie dňa 04. 12. 2013 nedostavili, hoci boli riadne predvolaní. Právny zástupca navrhovateľa,
ani odporca svoju neúčasť ničím neospravedlnili, ani nepožiadali odročiť pojednávanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39Er/2104/2010 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 15538/10 na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,

Bratislava zo dňa 1.12.2009 sp.zn.: SR 20227/09 vydaného v prospech oprávneného (navrhovateľa)
proti povinnému C. Z., nar. XX.X.XXXX bola doručená Okresnému súdu Bratislava II dňa 9.12.2010. Súd
rozhodol uznesením č.k. 39Er/2104/2010-10 zo dňa 4.1.2011 o zastavení exekúcie v časti dojednaného
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 221,03 eur od 19.7.2009 do zaplatenia z
dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje v časti dojednaného zmenkového úroku na plnenie, ktoré

je právom nedovolené, je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj normami spotrebiteľského práva. Dňa
14.1.2011 vydal súd poverenie č. XXXX XXXXXX*, ktorým poveril súdneho exekútora S.. W. J.É.
vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 221,03 eur spolu so zákonným
úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 221,03 eur 2.10.2009 do zaplatenia, trovy konania 112,22 eur,
trovy exekúcie a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Exekučné konanie na základe súdom

vydaného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je doteraz skončené.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,

právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo

poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodunazdravíaleboškoduspôsobenúrozhodnutímpodľa§7a8. Lehotaneplyniepočaspredbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), účinného v čase podania žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného (navrhovateľa) proti povinnému
C. Z., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 39Er/2104/2010, vydal súd dňa 14.1.2011, na
základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej tunajšiemu súdu dňa 9.12.2010,
poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX* a uznesením zo dňa 4.1.2011 exekučné konanie
v časti zmenkového úroku zastavil. Z uvedených skutkových okolností vyplýva, že súd pri rozhodovaní o

vydaní poverenia na vykonanie exekúcie len čiastočne nedodržal zákonnú 15-dňovú lehotu a exekútora
poveril vykonaním exekúcie po 36 dňoch od doručenia žiadosti, zároveň však exekučné konanie v
časti zmenkového úroku zastavil. Z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že 15-dňová lehota
platí len v prípade, že súd nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom. V tomto prípade súd zistil
čiastočný rozpor exekučného titulu so zákonom v časti zmenkového úroku. Zákon nestanovuje žiadnu

lehotu na rozhodnutie o zastavení exekučného konania v časti zmenkového úroku. Zákon rovnako
nerieši, v akej lehote má súd rozhodnúť, keď zistí čiastočný rozpor exekučného titulu so zákonom.
Navrhovateľ sa domáhal náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu. Predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho

úradného postupu, existencia majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť (kauzálny
nexus) medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postupom je podľa §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto prípade neskúmal, či došlo kprieťahom v konaní, ale skúmal nedodržanie zákonnej lehoty. V zmysle súčasného znenia zákona č.
514/2003 Z.z. všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu.
Avšak právna úprava zákona č. 514/2003 Z. z. účinná v období namietaného nesprávneho úradného

postupu nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatného rozhodnutie vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov, súd má preto na základe § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. za to, že je oprávnený skúmať
existenciu nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie

rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že bol splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu,
ktorým je existencia nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava II, ktorým je existencia
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava II, ktorý do 15 dní od podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ale to
iba za predpokladu, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je potrebné vykladať tak, že aj v

prípade,aksúdzistíčiastočnýrozporexekučnéhotitulusozákonom,mástálepovinnosťvydaťpoverenie
v časti, ktorá neodporuje zákonu v 15-dňovej lehote. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného
v čase podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol súd povinný poveriť súdneho
exekútora vykonaním exekúcie do 15 dní bez ohľadu na druh exekučného titulu. Námietky odporcu,
ktorý sa odvoláva na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010,

podľa ktorého 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri exekučnom titule, ktorým je rozhodnutie
rozhodcovského súdu, sú preto nedôvodné.

Pokiaľ ide o existenciu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ako druhého predpokladu vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súd dospel k záveru, že navrhovateľ ich existenciu v konaní nepreukázal.

Čo sa týka náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s činnosťou navrhovateľa vykonávanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, mal súd za to, že aj
v prípade, že by existovala možnosť vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk,
ktorých vznik je navrhovateľ povinný preukázať. Navrhovateľ nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz,
ktorýbypreukazovalvznikmajetkovejškody,anijejprípadnúvýšku.Škoduvyčíslilpaušálnezapracovné

výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému a za administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Súd zastáva názor, že paušálne vyčíslené administratívne
výdavky nie sú skutočnou škodou. V tomto prípade ide iba o jednostranné, žiadnymi dôkazmi

nepodloženétvrdenianavrhovateľa.Pokiaľideoargumentnavrhovateľa,žezdôvoduochranyosobných
údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné
doklady, preukazujúce škodu spočívajúcu v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdavkoch a nákladoch spojených so stratou času zamestnanca, mal súd za to, že od začatia
konania mal navrhovateľ dosť času a príležitostí na predloženie predmetných dôkazov, aj inou ako

korešpondenčnou cestou. Dôkazné bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody zaťažuje
navrhovateľa. Navrhovateľ na preukázanie vzniku ani výšky škody nepredložil v konaní žiaden dôkaz,
okrem svojho tvrdenia. Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody,
súd jeho návrh v časti o náhradu škody zamietol.

Okrem náhrady majetkovej ujmy sa navrhovateľ taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pretože podľa navrhovateľa samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote nie je dostatočným
zadosťučinenímvzhľadomnaujmu,ktoránavrhovateľovivzniklanesprávnymúradnýmpostupom.Právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká len v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva,
že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu
má navrhovateľ povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnejlehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu,
následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku
na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003

Z. z. je súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena
účastníkom konania. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 467/08 právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu nie je absolútne, ale
v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej
uplatnenie. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003

Z. z. je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a následkov,
ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Medzi prvky nemateriálnej ujmy u právnických
osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v plánovaní rozhodovaní a problémy spôsobené
vedeniu spoločnosti. Navrhovateľ tvrdil, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila jeho
ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Svoje tvrdenia navrhovateľ žiadnym spôsobom nekonkretizoval a ničím nepreukázal. Súd nemôže

priznať náhradu nemajetkovej ujmy na základe nekonkrétnych tvrdení navrhovateľa, ktorý nepreukázal a
nekonkretizoval, aké podnikateľské postupy a aktivity boli ovplyvnené. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa,
že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu vyvolala u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, súd mal za to,

že navrhovateľ nevyužil svoju zákonnú možnosť podať sťažnosť na prípadné prieťahy. Okrem toho s
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 675/2011 má súd za to, že
nepríjemnosti spôsobené členom vedenia spoločnosti možno zohľadniť iba v obmedzenej miere, a že v
rámci odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnou neprimeranou dĺžkou
konania by nemali byť odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na fungovaní právnickej osoby nejakým

spôsobom podieľajú, nakoľko im nevzniká ujma priamo, nie je tu daná priama príčinná súvislosť.

Nemajetková ujma nie je závislá len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností
konkrétneho prípadu. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul zaväzoval povinného na plnenie, ktoré v časti zmenkového úroku odporovalo dobrým mravom.

Z tohto dôvodu bola zo strany súdu pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
potrebná dôkladnejšia analýza skutkového stavu a komplexnejšie právne zhodnotenie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo mohlo mať za následok nedodržanie zákonnej lehoty na
vydanie poverenia. S poukazom na uvedené má súd za to, že by bolo neprimerané a neúčelné, aby bola
navrhovateľovi, ktorý v spotrebiteľskej zmluve použil zmluvnú podmienku odporujúcu dobrým mravom,

ktorá upravuje zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne), priznaná nemajetková ujma v
peniazoch. Súd zastáva názor, že nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia v tejto exekučnej
veci, nemohlo spôsobiť neistotu, alebo vznik akejkoľvek škody či nemajetkovej ujmy. Odhliadnuc od
skutočnosti, že navrhovateľ nijako nepreukázal ani vznik skutočnej škody ani nemajetkovej ujmy, je
nepravdepodobné, že by za obdobie, ktoré uplynulo od doručenia žiadosti o udelenie poverenia do

vydania poverenia, došlo k tak závažnej ujme, ako popisoval navrhovateľ v návrhu. Je neprípustné,
aby navrhovateľ prenášal podnikateľské riziko v podobe zániku alebo insolvencie povinného na súd. Pri
posudzovaní formy a výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť aj navrhovateľovu podnikateľskú
aktivitu. Navrhovateľ poskytuje spotrebiteľské úvery fyzickým osobám s nízkou bonitou, preto mu musí
byť jasné, že existuje riziko insolvencie povinného, a že exekučné konanie môže trvať pomerne dlho,

čo so sebou nesie vyššie finančné náklady, ako aj psychickú záťaž. Vzhľadom na dĺžku času, ktorá
ubehla od uplynutia 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do rozhodnutia súdu a na ostatné okolnosti daného prípadu, je dostatočným zadosťučinením
pre navrhovateľa konštatovanie porušenia jeho práva.

Súd nepovažuje za správny ani názor navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú
ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným
súdom Slovenskej republiky za prieťahy v konaní. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s
prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré

vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy sa preto bude líšiť na základe individuálnych daností
prípadu a z tohto dôvodu jej výšku nemožno paušalizovať.Navrhovateľ v súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu poukazoval na porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie
rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 01.03.2012, sp. zn. 9Co/285/2011, v ktorom tento súd výslovne
uviedol, že samotné porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do
právomoci Ústavného súdu. Súd preto nemohol skúmať porušenie ústavného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a žiadne konanie, v ktorom by bol konštatovaný prieťah v konaní, sa

neviedlo (navrhovateľ to ani netvrdil ani nepreukázal). Aj keby sa potvrdilo porušenie základných práv
navrhovateľa i v tomto prípade by bolo potrebné preukázať existenciu konkrétnej nemajetkovej ujmy.
Navrhovateľ však vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal.

Navrhovateľ nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je
existencia priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy. Aj v prípade, že by navrhovateľ vznik majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy preukázal, navrhovateľ nepreukázal, že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak. Navrhovateľ
nepreukázal, že v prípade dodržania zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie by
došlo priamo úmerne k skoršiemu vymoženiu pohľadávky a skoršiemu skončeniu exekučného konania.

Zuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovvyplýva,ženavrhovateľnepreukázalsplnenie
všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Čo sa týka odporcom vznesenej námietky premlčania, súd zastáva názor, že táto bola neopodstatnená.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. V danom prípade mohlo dôjsť k vzniku škody resp. nemajetkovej
ujmy u žalobcu najskôr po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (9.12.2010), teda dňa 24.12.2010. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody (počas predbežného prerokovania nároku neplynie premlčacia lehota) boli doručené

odporcovi podľa jeho vyjadrenia dňa 23.04.2012. Návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa
27.09.2012, teda pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko úspešnému odporcovi v konaní
žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu proti navrhovateľovi, ktorý nemal vo veci úspech, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v 2 vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).