Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 6T/214/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512010896
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512010896.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 5. septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Y. E. - K.. XX.XX.XXXX B. S., O. W. Č..XXX, R. S.- R., I.. Č.. B. B. I. R. W. S.Á.Ľ.,

j e v i n n ý, že

dňa 4.7.2012 proti podpisu do vlastných rúk prevzal nariadenie Okresného súdu Košice II o výkone
trestu odňatia slobody, podľa ktorého bol povinný najneskôr do 16.7.2012 nastúpiť výkon trestu odňatia
slobody na základe rozsudku Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 5T 34/2012 zo dňa 18.5.2012, ktorý
nadobudol právnu moc dňom 23.5.2012, pričom trest odňatia slobody v stanovenej lehote nenastúpil,

t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v

lehote stanovenej súdom,

t ý m s p á c h a l :
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 36 písm. b), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 8 Tr. zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 5.12.2012 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“) na
obžalovaného Y. E. (ďalej len ako „obžalovaný“) obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Na hlavnom pojednávaní
konanomvtejtotrestnejvecisúdzisťovalzáujemstránuzavrieťdohoduovineatreste,pričomprokurátor
nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a tak súd pristúpil k vykonaniu hlavného pojednávania.

K prednesenej obžalobe obhajoba sa nevyjadrila.Vzmysle§257Tr.por.súdumožnilobžalovanémuurobiťvyhlásenieosvojejvine.Obžalovanývyužiltúto
možnosť a vyhlásil, že je nevinný. Vzhľadom k tomuto vyhláseniu súd rozhodol, že vykoná dokazovanie
v celom navrhnutom rozsahu.

V rámci vykonaného dokazovania súd vykonal nasledujúce dôkazy, ktoré hodnotí jednotlivo
nasledujúcim spôsobom:

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že si nepamätá presný dátum, ale pôvodne dostal poštou výzvu

na nastúpenie trestu vo výmere 8 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Asi 3 dni pred uplynutím lehoty, v ktorej mal podľa výzvy nastúpiť do
výkonu trestu odňatia slobody, podal žiadosť o odklad výkonu trestu, čo odôvodnil tým, že jeho syn mal
prázdniny, manželka pracovala na zmeny, preto nemal kto s ním ostať doma a navyše chcel obžalovaný
aj zabezpečiť rodinu. O tejto žiadosti o odklad výkonu trestu bolo rozhodnuté uznesením, ktorým nebol
povolený odklad výkonu trestu, toto uznesenie bolo obžalovanému doručené, avšak bez ďalšej výzvy

na nástup trestu, v ktorej by bola nejaká nová lehota, v ktorej by mal obžalovaný nastúpiť na výkon
trestuodňatiaslobody.Akodôvodprečoponepovoleníodkladuvýkonutrestuodňatiaslobodynenastúpil
do výkonu trestu uviedol, že nebolo zrozumiteľne napísané, kedy ma nastúpiť do výkonu trestu po
nepovolení odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Obžalovaný ďalej tvrdil, že o tom, že po nepovolení
odkladu výkonu trestu mal sám dobrovoľne nastúpiť výkon trestu bez toho, že by čakal na ďalšiu výzvu

na nástup trestu sa dozvedel asi o 2-3 týždne, maximálne do štyroch týždňov po doručení uznesenia o
nepovolení odkladu výkonu trestu. Potom čo sa uvedené dozvedel do výkonu trestu nenastúpil, nakoľko
na polícii mu povedali, že už majú rozkaz na jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody a že to už
aj tak bude marenie, či nastúpi sám, alebo ho tam dodajú.

Výpoveď obžalovaného súd hodnotí ako na prvý pohľad logickú, bez obsahových rozporov, ktorou
obžalovaný nepopiera, že prevzal výzvu na nástup výkonu trestu, avšak pred uplynutím stanovenej
lehoty požiadal o odklad výkonu trestu. Súd mu následne doručil uznesenie o nepovolení odkladu, ale
bez toho, aby mu bola určená nová lehota na nastúpenie trestu. Obžalovaný sa obhajuje tak, že tvrdí,
že nevedel, že po nepovolení odkladu výkonu trestu mal ihneď sám nastúpiť do výkonu trestu, ale že

čakal, kedy mu príde nová výzva s novou lehotou. Potom, čo sa asi do mesiaca od doručenia uznesenia
o nepovolení odkladu výkonu trestu, od polície dozvedel, že po nepovolení odkladu, sa nová lehota
neurčuje a že sám má nastúpiť na trest, vyčkal na dodanie do trestu, nakoľko bol poučený, že už bez
tak maril výkon úradného rozhodnutia.

Súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal znalecký posudok Q.. E.H.Š. U. Q.. Y. č. 101/2012
z č. l. 19-31.

Vovzťahuktomutovykonanémudôkazusúdnezistilžiadnuskutočnosť,ktorábyoslabovala,čivyvracala
jeho dôkaznú hodnotu a prečítaný znalecký posudok nebol spochybnený ani po odbornej stránke.

Z listinných dôkazov súd v zmysle § 269 Tr. por. prečítal rozsudok z čl. 32-33, nariadenie výkonu trestu
a doručenku z č. l. 34, 35, uznesenie a doručenku z čl. 36-37, zápisnicu o dodaní do výkonu trestu z čl.
38-40, záznam o prijatí predvedeného odsúdeného do výkonu trestu z čl. 39, dodanie do výkonu trestu
z čl. 38-40, charakteristiku z čl. 41, lustráciu ZVJS z č. l. 62, odpis z RT z č. l. 63, odpis z lustrácie MS

SR z č. l. 64, spis OS KE 2 sp. zn. 5 T 34/2012 a sp. zn. 8 T 69/2012. Ani vo vzťahu k týmto dôkazom
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali alebo znižovali ich dôkaznú hodnotu.

Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach súd
konštatuje, že z výpovede obžalovaného, ale aj z prečítaných listinných dôkazov najmä: rozsudku z čl.

32-33, nariadenia výkonu trestu a doručenky z č. l. 34, 35, uznesenia a doručenky z čl. 36-37, zápisnice o
dodaní do výkonu trestu z čl. 38, záznamu o prijatí predvedeného odsúdeného do výkonu trestu z čl. 39
adodaniadovýkonutrestuzčl.40jednoznačneabezakýchkoľvekpochybnostímásúdzadokázané,že
obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 5 T 34/2012 uznaný za vinného z prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a bol mu za to uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 8 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Dňa 26.6.2012 súd nariadil výkon tohto trestu s tým, že obžalovaný mal nastúpiť do výkonu
trestu do 16.7.2012. Uvedené bolo obžalovanému doručené dňa 4.7.2013. Dňa 10.7.2013 obžalovaný
podal žiadosť o odklad výkonu trestu. Súd dňa 27.7.2012 nepovolil odklad výkonu trestu a toto svojerozhodnutie doručil obžalovanému 14.8.2012. Obžalovaný dobrovoľne do výkonu nariadeného trestu
nenastúpil a preto bol 1.10.2012 o 10:40 hod. do výkonu trestu dodaný na základe príkazu na dodanie
do výkonu trestu podľa § 408 ods. 4 Tr. por.

Obžalovaný v rámci svojej obhajoby trval na tom, že mu nebola určená nová lehota na nástup trestu,
že nevedel, že po nepovolení odkladu výkonu trestu sa nedoručuje ďalšia výzva s novou lehotou, a že
je jeho povinnosťou nariadený trest nastúpiť.
Súd sa zaoberal obhajobou obžalovaného a dospel k tomuto záveru. Problematiku nariadenia trestu a

jeho odkladu upravuje Trestný poriadok vo svojom ustanovení § 408 - § 410. Uvedená zákonná úprava
jednoducho neukladá súdu, aby po nepovolení odkladu výkonu trestu vyzýval odsúdeného na nástup
trestuvnovourčenejlehote.Skutočnosť,žeodkladnebolpovolenýznamená,žeodsúdenýmánariadený
trest a tento má bez zbytočného odkladu nastúpiť. Tvrdenie obžalovaného, že o tejto úprave nevedel,
súd uznáva v celom rozsahu, nakoľko sa nepodarilo preukázať, že by o nej obžalovaný vedel, avšak
pre vyslovenie viny je táto obhajoba obžalovaného irelevantná. Skutočnosť, že obžalovaný nevedel aký

je režim nástupu trestu po nepovolení odkladu trestu súd kvalifikuje ako tzv. negatívny právny omyl o
trestnoprávnej norme, ktorý sa v zmysle ustálenej trestnoprávnej teórie vyhodnocuje cez rímsku zásadu
ignorantia juris non excusat, teda v preklade - neznalosť zákona neospravedlňuje.
Súd považuje za potrebné poukázať aj na ďalší veľmi podstatný aspekt a to, že ak by aj uznal obhajobu
obžalovaného za relevantnú pre vyslovenie viny, ( teda že nevedel a preto je nevinný), sám obžalovaný

vo svojej výpovedi uviedol, že asi 2-3 týždne resp. maximálne do 1 mesiaca od doručenia uznesenia
o nepovolení odkladu, sa od polície dozvedel, že mal dobrovoľne nastúpiť výkon trestu a teda že
spáchal trestný čin. Napriek tomu, obžalovaný vedomý si, že svojím nesplnením si povinnosti udržiava
protiprávny stav, do výkonu trestu nenastúpil, ale radšej vyčkal na dodanie do výkonu trestu. Uvedené
jasne svedčí, že jeho úmysel smeroval k tomu, aby oddialil výkon trestu čo najdlhšie.

Na základe vyššie vyhodnoteného dokazovania súd nemá pochybnosť o tom, že skutok sa skutočne stal
a dopustil sa ho obžalovaný, ako trestne zodpovedná osoba, nakoľko zo záverov znalcami vykonaného
vyšetrenia duševného stavu má súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný v čase skutku netrpel
na duševnú poruchu, zistená bol len závislosť na alkohole na rozhraní II. a III. vývinovej fázy podľa

Jellineka a patologické hráčstvo, v čase činu boli jeho ovládacia a rozpoznávacia schopnosť znížené
len nepodstatne, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, pričom chápe zmysel trestného konania.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu tohto skutku, súd konštatuje, že obžalovaný svojím konaním maril výkon
rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu v lehote stanovenej súdom, čím
obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Z odpisu z registra trestov a pripojených spisov súd zistil, že obžalovaný
bol rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 5 T 34/2012 zo dňa 18.5.2012 právoplatne odsúdený
za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa dopustil skutkom spáchaným v mesiaci
december 2011, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia vo výmere 8 mesiacov so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia na výkon ktorého nenastúpil.

Uvedenému rozsudku predchádzalo v danej veci vydanie trestného rozkazu zo dňa 22.3.2012, ktorý
bol obžalovanému doručený dňa 5.4.2012. Výrok o teste v rozsudku Okresného súdu Košice II. sp. zn.
5 T 34/2012 zo dňa 18.5.2012 bol zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 8 T
69/2012 zo dňa 18.9.2012, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona, ktorého sa dopustil skutkom zo dňa 8.4.2009 a za túto zbiehajúcu sa trestnú činnosť

mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci posudzovaného
skutku sa obžalovaný dopustil v auguste roku 2012, teda po tom ako bol Okresným súdom Košice II.
obžalovanému doručený trestný rozkaz sp. zn. 5 T 34/2012 zo dňa 22.3.2012 za iný jeho trestný čin.
Ďalšie odsúdenie obžalovaného bolo za skutok spáchaný dňa 8.4.2009 a o tomto skutku Okresný súd

Košice II. rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 8 T 69/2012 zo dňa 18.9.2012 a uložil mu súhrnný trest.
Uvedené bolo dôvodom prečo súd za skutok v posudzovanej trestnej veci neukladal súhrnný trest.

Podľa spôsobu konania obžalovaného, charakteru a intenzity útoku, spôsobeného následku a
intelektuálnej vyspelosti obžalovaného súd usudzuje, že ide o zavinené konanie vo forme priameho

úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania uvedenej trestnej činnosti,
následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.Súd hodnotí spôsob spáchania trestného činu, ako závažné, spoločnosťou netolerovateľné konanie,
porušujúce záujem spoločnosti na riadnom výkone súdnych rozhodnutí. Nebola zistená žiadna obzvlášť

priťažujúca okolnosť, preto nebolo potrebné daný skutok hodnotiť za použitia kvalifikovaných skutkových
podstát, tzn. že nebola prekročená základná typologická závažnosť predmetného trestného činu.

Pokiaľ ide o spôsobený následok súd konštatuje, že obžalovaný porušil záujem chránený trestným
zákonom, keď neoprávnene nerešpektoval rozhodnutie súdu.

V danom skutku súd konštatoval úmyselné zavinenie obžalovaného, teda závažnejšiu formu zavinenia.
Pohnútkou obžalovaného bola podľa názoru súdu snaha obžalovaného oddialiť riadny výkon
právoplatne uloženého trestu.

Pri hodnotení pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil existenciu

jednej poľahčujúcej okolnosti a to, že spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí podľa § 36
písm. b) Trestného zákona a súčasne súd musel konštatovať existenciu jednej priťažujúcej okolností a
to, že už bol odsúdený za trestný čin - celkovo 10x, v prevažnej miere za majetkovú trestnú činnosť.

Súd, na základe vyššie uvedených úvah, konštatuje vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností.

Pri určení výmery trestu súd vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby 0 - 2 roky. Vzhľadom
na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd neupravoval zákonnom ustanovenú
trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 a nasl. Tr. zákona.

Pri hodnotení osoby páchateľa súd vychádzal v prvom rade z odpisu registra trestov z č. l. 63,
ktorému zodpovedá aj lustrácia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom obžalovaný
v súčasnej dobe vykonáva 3 nepodmienečné tresty. Z týchto listinných dôkazov súd konštatuje, že
obžalovaný je trvalo kriminálne orientovaný, ktorý permanentne pácha trestnú činnosť, nevie sa začleniť

do spoločnosti, u ktorého predchádzajúce tresty, dokonca aj výkon trestu odňatia slobody v ústave so
stredným stupňom stráženia nemali očakávané účinky a neviedli k dosiahnutiu individuálnej prevencie
a k prevýchove obžalovaného.

Pokiaľ ide o pomery obžalovaného súd konštatuje, že z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, bez

negatívnych zistení, zapája sa do športových a kultúrnych podujatí obce, nehnuteľnosť nevlastní, obec
neprejednávala jeho správanie komisiou na ochranu verejného poriadku, je rozvedený, má syna, o
ktorého sa riadne stará.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy súd zastáva názor, že

obžalovaný je osoba s pestrou kriminálnou minulosťou, recidivista, u ktorého sa doposiaľ uloženými
a vykonanými trestami nepodarilo dosiahnuť pozitívnu resocializáciu obžalovaného, individuálnu
prevenciu a zmenu v jeho postoji ku páchaniu protispoločenských činností. Z výkonu predchádzajúceho
trestu odňatia slobody bol podmienečný prepustený dňa 23.6.2011 so skúšobnou dobou na 4 roky a už
v decembri 2011 sa opätovne dopustil prečinu podvodu. Krátkosť času od jeho ostatného prepustenia

z výkonu trestu až po spáchanie ďalšieho trestného činu len dokresľuje vysokú mieru spoločenského
narušenia obžalovaného, ktorý nerešpektuje žiadne hrozby či autority, čím sa u neho závažným
spôsobom spochybňuje možnosť pozitívnej prognózy jeho ďalšieho života. Z uvedeného hľadiska
obžalovaný predstavuje osobu nebezpečnú pre spoločnosť, permanentne ohrozujúcu a porušujúcu
právne normy o čom svedčí aj záver zo znaleckého posudku na č. l. 27, z ktorého vyplýva, že znalci

nemôžu vylúčiť, že sa v budúcnosti nedopustí trestnej činnosti. Vzhľadom k týmto závažným zisteniam
súd považoval za prvoradé zabezpečiť ochranu spoločností pred obžalovaným tak, aby bolo efektívne
zabránené recidíve trestnej činnosti zo strany obžalovaného. Preto súd v záujme ochrany spoločnosti
a odradenia iných páchateľov od takejto trestnej činnosti považoval za správne a spravodlivé uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko prognóza ďalšieho správania obžalovaného vyznieva v

jeho neprospech.Zadanýchpomerovaokolnostíprípadusúdpovažujeuloženienepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody
vo výmere 5 mesiacov, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a s ohľadom na účel trestu vyjadrený
v § 34 ods. 1 Tr. zákona za potrebný, spravodlivý a primeraný.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného
skutku vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil súd
obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Takýto trest, podľa názoru súdu, dostatočne ochráni spoločnosť pred obžalovaným tým, že mu zabráni
v ďalšom páchaní trestnej činnosti, zároveň výkon trestu v ústave so stredným stupňom stráženia bude
na neho výchovne pôsobiť v tom smere, aby po prepustení viedol riadny život a zároveň odradí iných
páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti, čím sa naplní tak funkcia individuálnej ako aj generálnej
prevencie.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre-
ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie a o odvolaní bude
rozhodovať Krajský súd v Košiciach. Odvolanie má odkladný účinok.