Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. apríl 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 0T/55/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412000140
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1412000140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 27. apríla 2012 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný F. W. J. I. M. Y. : nar.XX.XX.XXXX v Skalici, trvale
bytom X., ulica T.. Q.-
P. I. Č.. XXXX/XX, X.-
D.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 18.apríla 2012 v čase o 06:15 hod. v Bratislave, viedol z ulice J. Jonáša smerom do areálu
Volkswagen Slovakia, a.s., motorové vozidlo značky Volvo, modrej farby, evidenčné číslo vozidla:W.
XXX E. a tam bol kontrolovaný pracovníkom vnútornej ochrany spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s.,
pričom v rámci kontroly sa podrobil dychovej skúške prístrojom na meranie alkoholu značky Alkotest

7410 č. ARFM-0335, číslo merania 0028, pri ktorej bola zistená hladina alkoholu v dychu obvineného
v hodnote 0,69 mg/l, následne bol kontrolovaný privolanou hliadkou policajného zboru a podrobil sa
opätovne dychovej skúške v čase 06:36 hod., číslo merania 0205, pri ktorej bola zistená hladina alkoholu
v dychu v hodnote 0,63 mg/l.

T e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej

by mohla ohroziť
život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ l/, n/, § 56 ods.
2 Trestného zákona k p e ň a ž n é m u t r e s t u vo výške 300 /tristo/ Euro.Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by obvinený úmyselne zmaril výkon uloženého
peňažného trestu ukladá sa obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 /desať/ dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej

Tr. por.). Táto urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, súd následne
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.
Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.

Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie
obžalovaného, že
je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy súvisiace s
výrokom o treste.

Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona (ďalej Tr. zák.) obžalovaný tým, že v predmetný deň viedol osobné motorové
vozidlo a po tom, čo bol zastavený a kontrolovaný hliadkou vnútornej ochrany spoločnosti Volkswagen
Slovakia, a.s. sa podrobil dychovej skúške bola zistená hladina alkoholu v dychu u obžalovaného v

hodnote 0,69 mg/l. následne bol kontrolovaný i privolanou hliadkou polície, ktorej sa opätovne podrobil
dychovej skúške a hladina alkoholu v dychu bola v hodnote 0,63 mg/l.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Súd uznáva, že obžalovaný naplnil znaky trestného činu - prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. svojim konaním mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí

alebo i spôsobiť značnú škodu na majetku.

Na druhej strane však je potrebné uviesť, že obžalovaný po spáchaní skutku, ale i pred jeho spáchaním
viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Z miesta trvalého bydliska hodnotený negatívne nie je. V
priestupkovom konaní nebol riešený. Obžalovaný je vo veku 61 rokov. Do 18. apríla 2012 (t. j. do

dňa spáchania skutku) bol riadne zamestnaný u spoločnosti Internationale Spedition PRAPOL, s.r.o.,
Bratislava. V súlade s ustanovením § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce bol dňom 18. apríl 2012
ukončený pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10. novembra 2011. V
danom prípade išlo o okamžité ukončenie pracovného pomeru.
Z uvedeného teda vyplýva, že ide o pracovníka, ktorý si vzorne plnil svoje pracovné povinnosti,

dodržiavalprávnypo-riadokaďalšiezákladnénormyobčianskejspoločnosti,plnilsisvojepovinnostivoči
štátu aj voči spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie
v mieste svojho bydliska, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Spáchanie skutku v celom rozsahu ľutoval. Uvedomil si protiprávne následky svojho konania práve

vzhľadom i na skutočnosť, že v danom prípade prišiel o zamestnanie. Jeho ľútosť nebola len formálnymvyhlásením, ale jej skutočným vnútorným postojom k spáchanému skutku (§ 36 písm. l/ Tr. zák.).
Dokazovanie nebolo vykonané pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov(§ 36 písm. n/ Tr. zák.). Priťažujúce
okolnosti vo vzťahu k obžalovanému zistené zo strany súdu neboli.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že i keď obžalovaný nemá už žiadnu vyživovaciu povinnosť,
vzhľadom na to, že jeho deti sú už samostatne zárobkovo činné, žije v spoločnej domácnosti so svojou

manželkou, ktorá je na starobnom dôchodku. Chod predmetnej domácnosti preto vo značnej miere po
finančnej stránke zabezpečoval obžalovaný.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Vzhľadom na tieto i na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že vzhľadom osobu obžalovaného,
jeho doteraz vedený život, samotný postoj k spáchanému skutku, ako i samotné prejednanie veci
pred súdom, vyslovenie viny zabezpečí nápravu obžalovaného. K náprave obžalovaného podľa názoru

postačí len uloženie trestu peňažného. Tento druh trestu splní i samotnú nielen individuálnu, ale i
generálnu prevenciu.

Každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a v tejto súvislosti je potrebná
i individualizácia trestnej zodpovednosti každého jedného páchateľa. Potrebné je odlišovať osobu

páchateľa (ako je to i v tomto prípade) od páchateľov trestných činov dopúšťajúcich sa opakovane
trestnej činnosti.
Každý trest je len právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Je teda len následnou represiou. I represiu však je potrebné používať rozumne - t. j.
len v miere, v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, musí sa vždy rešpektovať osobnosť

páchateľa a nepôsobiť mu zbytočné utrpenie.
Súd má preto za to, že v tomto prípade peňažný trest vo vzťahu k obžalovanému svoj účel splní.
V prípade uloženia peňažného trestu súd uložil náhradný trest odňatia slobody a to vo výmere desať
dní (§ 57 ods. 3 Tr. zák.).

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Predmetná trestná sadzba pri tomto
žalovanom prečine je jeden rok. Zákonodarca súčasne však v ustanovení § 34 ods. 6 Tr.

zák. stanovil, že tresty uvedené v § 32 (za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý
je fyzickou osobou, len
a/ trest odňatia slobody,
b/ trest domáceho väzenia,
c/ trest povinnej práce,

d/ peňažný trest,
e/ trest prepadnutia majetku,
f/ trest prepadnutia veci,
g/ trest zákazu činnosti,
h/ trest zákazu pobytu,

i/ trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
j/ trest straty vojenskej a inej hodnosti,
k/ trest vyhostenia
možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov,

musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj tripoľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už
vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je
určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred

páchateľom trestného činu, voči kto-
rému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - po-tencionálnym
páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa

(retribúcia).

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa odseku 2/ tohto ustanovenia bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1/ môže súd peňažný
trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy

páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Pri ukladaní tohto druhu trestu súd prihliadol na osobné a majetkové pomery obžalovaného. Obžalovaný
do spáchania žalovaného skutku bol v riadnom pracovnom pomere. Jeho priemerný čistý mesačný
príjem ako vyplynulo i z predloženého listinného dokladu - výplatný lístok za mesiac február 2012 bol
vo výške 333,39 Euro. i napriek tejto okolnosti preukázal výpis zo svojho osobného účtu (č. l. 62-63).

Preto obžalovanému uložil peňažný trest vo výške 300,- Euro s náhradným trestom v trvaní desať dní
(§ 57 ods. 3 Tr. zák.).

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie

alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný
predpis.
Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.

Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá by podľa názoru súdu by pre obžalovaného
bol duplicitne likvidačný. Obžalovaný už prišiel o prácu - ako jediný zdroj svojej obživy a zároveň by
táto skutočnosť negatívne postihne osoby žijúce s ním v spoločnej domácnosti - manželku, ktorá je na
starobnom dôchodku.

Z výpisu evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že držiteľom vodičského oprávnenia je skoro štyridsať rokov
- od roku 1974. Za predmetné obdobie nemal ani raz uložený trest zákazu činnosti, ani jednu blokovú
pokutu a ani jeden priestupok. Po celý život bol vodičom z povolania. Najazdených mal viac ako 2 500
000kilometrovbezdopravnejnehody.Akovodičdisciplinovanedenno-denneztitulusvojhozamestnania
- vodiča dodržiaval predpisy pravidiel cestnej premávky temer 40 rokov. V minulosti bol viackrát ocenený

ako vodič bez dopravnej nehody. Už týmito reálnymi skutočnosťami by obžalovaný mohol byť skutočne
vzorom pre ostatných účastníkov
cestnej dopravy. Z predmetného vyplynulo, že v jeho osobe nešlo o nezodpovedného vodiča. Zároveň
uviedol a i názorne doložil (č. l. 58), že s predmetným vozidlom prešiel cca 200 - 300 metrov a to pomalou
jazdou - pričom tento úkon mal vykonať jeho kolega, ktorý v predmetný deň mal viesť motorové vozidlo.

Týmto spôsobom obžalovaný mu len chcel pomôcť, nakoľko v čase, kedy sa malo vozidlo presunúť k
bráne akciovej spoločnosti kolega nebol prítomný. Nezapojil sa teda do klasickej dopravnej premávky.
Jeho jazda vozidlom sa nevyznačovala agresivitou alebo bezohľadnosťou. V jeho prípade išlo skutočne
o jednorázový exces - jednorazové chybné zlyhanie.
Vzhľadom na spáchanie skutku bol obžalovaný prepustený z práce na základe okamžitého skončenia

pracovného pomeru. O predmetnú prácu tak prišiel a závažný existenčný následok vo vzťahu k jeho
osobe už nastal. Potrestaný bol na základe využitia súkromnoprávnych sankcií. Okrem celkového
priebehu skutku - konania a následku, vzhľadom na jeho vek - 61 rokov bude vzhľadom na ešte
nesplnenie odchodu do dôchodku z dôvodu veku pre neho už beztak mimoriadne ťažké nájsť si
zamestnanie a ak by súd uložil predmetný trest zákazu činnosti aj pri mimoriadnom znížení trestnej

sadzby pod spodnú hranicu trestnej sadzby by mal okrem veku - ďalší hendikep i v zákaze činnosti
viesť motorové vozidlá, čo je pri získaní zamestnania nevyhnutnosť. Celý svoj profesný život sa venoval
tomuto povolaniu.V jeho osobe išlo o jednorázové zlyhanie za volantom, ktoré nebol nikdy pred spáchaním žalovaného
skutku. V jeho osobe nešlo o nedisciplinovaného vodiča. Naopak viac temer 40 rokov dodržiaval
predpisy pravidiel v cestnej premávke.

Súd preto po zrelej úvahe dospel k záveru, že ukladanie trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel by v tomto prípade v prvom rade výrazne postihlo obžalovaného hľadaním si nového
zamestnania a v druhom rade i jeho rodinných príslušníkov - súd preto neuložil trest zákazu činnosti,
nakoľko uloženie takéhoto trestu by bolo v rozpore s účelom trestu, ako to má na mysli Trestný zákon.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať
Odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Krajský súd v Bratislave pro-
stredníctvom tunajšieho súdu.