Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/82/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622202249
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6622202249.1

Uznesenie

-1 -

41Cob/82/2024-279

UZNESENIE

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej
v právnej veci žalobcu Alternetivo s.r.o., so sídlom Žirovnická 2389, 106 00 Praha 10, Česká republika,
IČO: 250 98 314, zastúpeného AdvokaTT, s.r.o., so sídlom Nerudova 14, 040 01 Košice, IČO: 50
001 949 proti žalovanému: 1/ LCnet, s.r.o., so sídlom Adyho 2889/14, 984 01 Lučenec, IČO: 36 647 209,

žalovanému 2/ DTnet Detva s.r.o., so sídlom Adyho 14, 984 01 Lučenec, IČO: 46 079 386 obaja žalovaní
zastúpení: JUDr. Ondrej Szilágyi advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec, IČO:
37 998 528 o zaplatenie 12.800,--Eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/14/2022-247 zo dňa 08.januára 2024 takto

r o z h o d o l :

-7 -
41Cob/82/2024-279

UZNESENIE

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/14/2022-247 zo dňa 08.januára 2024 v napadnutej

druhej výrokovej vete potvrdzuje.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

-4 -
41Cob/82/2024-279UZNESENIE

1. Okresný súd Lučenec napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou konanie o zaplatenie 12.800,--

Eur zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca je povinný žalovaným nahradiť trovy konania
v celom rozsahu, ktorých výška bude vyčíslená osobitným uznesením všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 26.05.2022 bol súdu doručený návrh na vydanie európskeho

platobného rozkazu, doplnený podaním doručeným súdu dňa 04.07.2022, ktorým sa žalobca domáhal
od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 12.800,--Eur s príslušenstvom.

3. Podaním zo dňa 22.11.2023 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie
zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal návrhu trov konania. Žalovaní 1/ a 2/ so späťvzatím žaloby
súhlasili, mali za to, že im vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP, nakoľko

nezavinili zastavenie konania.

4. Okresný súd konanie vo veci na základe späťvzatia žaloby podľa ust. § 144, 145 ods. 1 CSP zastavil
a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a zaviazal žalobcu
nahradiť žalovaným trovy konania v celom rozsahu, pretože v prejednávanej veci došlo k späťvzatiu

žaloby žalobcom bez uvedenia dôvodu a z procesného hľadiska teda platí, že zastavenie konania zavinil
žalobca, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP povinný nahradiť žalovaným trovy
konania.

5. Proti výroku II. uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý považuje

v tejto časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za nesprávne z dôvodu § 365 ods. 1 písm. d/,
f/ a h/ CSP, teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým
by súd nemal v zmysle § 257 CSP priznať náhradu trov konania žalovanej. Za dôvod hodný osobitného
zreteľa v zmysle aplikačnej praxe súdov je možné považovať majetkové, sociálne, osobné pomery
účastníkov konania, ako aj samotný dôvod uplatnenia nároku žalobcom na súde. Žalobca má za to, že
v jeho prípade je osobitný dôvod daný práve dôvodom, pre ktorý svoj nárok na súde uplatnil a podal

návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Žalobca nebol ten, kto spor vyvolal. Spor vyvolali
práve žalovaní nesplnením si svojej zmluvnej povinnosti, a to úhrady kúpnej ceny za dodaný tovar
a nedodržanie výhrady vlastníckeho práva, ktorá bola riadne dohodnutá v kúpnej zmluve. Žalobca
sa snažil spor urovnať zmierom, resp. žiadosťou o úhradu kúpnej ceny zo strany žalovaných, ktorí
neprejavili záujem o mimosúdne riešenie sporu, a to napriek tomu, že žalobca kontaktoval žalovaných

listom zo dňa 20.04.2022, na ktorý síce reagovali, ale ich stanovisko bolo negatívne s tvrdením, že daný
tovar z ich strany prevzatý nikdy nebol. Uvedený negatívny postoj žalovaných a nezáujem o riešenie
vzniknutého sporu dohodou, resp. zaplatením kúpnej ceny za žalobcom riadne a včas dodaný tovar,
resp. jeho vrátenie žalobcovi bol dôvodom, prečo žalobca bol svoj nárok nútený vymáhať súdnou
cestou. Z uvedených dôvodov je podľa žalobcu jednoznačne preukázaná potreba aplikácie ust. §

257 CSP. Žalobca chcel predísť súdnemu sporu a teda nie zo svojej viny podal návrh na vydanie
európskeho platobného rozkazu a mal snahu a záujem o uzavretie mimosúdneho zmieru. Na základe
vyššie uvedeného sa žalobcovi prípadné priznanie nároku na náhradu trov žalovaným javí ako neetický
a nezákonný postup súdu, ktorý by predstavoval neprimeranú tvrdosť voči žalobcovi a ktorý by bol
v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR napr. rozhodnutie sp. zn. 2M Cdo/17/2009 zo

dňa 28.01.2010.

7. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby uznesenie okresného súdu v časti
výroku II. zmenil tak, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov v celom rozsahu nepriznáva.

8. Okresný súd Lučenec doručil právnemu zástupcovi žalovaných odvolanie žalobcu na vedomie.
Žalovaní sa písomným zo dňa 22.04.2024 k odvolaniu žalobcu vyjadrili. S názorom žalobcu sa
nestotožňujú, nakoľko odvolaním napadnuté uznesenie považujú v celom rozsahu za správne. Majúza to, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne posúdil vec po právnej
stráne a rozhodol v súlade so zákonom.

9. Žalovaní sa nestotožňujú s tvrdením žalobcu, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, kvôli ktorým by súd nemal priznať náhradu trov konania žalovaným. Nestotožňujú sa ani
s tvrdením žalobcu, že to nebol on, čo spor vyvolal, a že práve žalovaní vyvolali spor nesplnením si
svojej zmluvnej povinnosti, a to úhrady kúpnej ceny za dodaný tovar a nedodržanie výhrady vlastníckeho
práva, ktorá bola riadne dohodnutá v kúpnej zmluve.

10. Žalovaní poukazujú na to, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje
náhrada úspechu; strane, ktorá mala vo veci úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
Zásada úspechu je v ust. § 256 ods. 1 CSP doplnená zásadou procesného zavinenia; trovy konania je
v takom prípade povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Rozhodujúcimi skutočnosťami
na posúdenie zodpovednosti za zavinenie sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Súdna prax vo vzťahu

k späťvzatiu žaloby a súvisiacemu zastaveniu konania zaujíma konštantné stanovisko, podľa ktorého
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách. Rozhodujúcim pre posúdenie zavinenia za zastavenie konania
je skutočnosť, či žalobca zobral žalobu späť v dôsledku správania žalovanej strany. Ak napr. žalovaná
strana po podaní žaloby uhradí žalovanú sumu, prípadne inak splní to, čoho sa žalobca domáhal,

zodpovednosť za zastavenie konania nesie táto strana sporu.

11. Žalovaní poukázali na to, že v konaní absentuje také správanie žalovaných, ktoré by viedlo
žalobcu k späťvzatiu žaloby. Z ich strany nedošlo k poskytnutiu plnenia žalobcovi a žalobca na základe
vlastného rozhodnutia zobral žalobu v celom rozsahu späť. Nárok na náhradu trov konania je nárokom

vyplývajúcim z procesného práva a nie z práva hmotného. Súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom
konaní úspešný alebo nie a zavinenie za zastavenie konania sa posudzuje len z procesného hľadiska.
Žalobca teda nezobral žalobu späť v dôsledku správania žalovanej strany, ale v dôsledku vlastného
rozhodnutia. K späťvzatiu žaloby došlo bez zavinenia žalovaného a procesné zavinenie za zastavenie
konania je na strane žalobcu.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca (správne žalovaní pozn. odvolacieho súdu) navrhujú, aby
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie Okresného súdu Lučenec podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku
II. ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

13. Odvolací súd vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcu zaslal na vedomie právnemu zástupcovi
žalobcu.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov
v ňom uvedených ( ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti uznesenia okresného súdu
v napadnutej druhej výrokovej vete, ktorou súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným trovy konania
v celom rozsahu.

16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal na Okresný súd Lučenec dňa 26.05.2021 návrh
na vydanie európskeho platobného rozkazu, ktorým sa domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy
12.800,--Eur s príslušenstvom.

17. Písomným podaním zo dňa 22.11.2023 žalobca oznámil konajúcemu súdu, že napriek dôvodnosti

podanej žaloby v súlade s ust. § 144 a § 145 ods. 1 CSP berie svoj návrh späť v celom rozsahu
a navrhuje, aby súd konanie vo veci zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

18.NazákladespäťvzatiaOkresnýsúdLučenecnapadnutýmuznesenímkonanie ozaplatenie12.800,--
Eur zastavil a žalovaným priznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie

o trovách konania ustanovením § 256 ods. 1 CSP, a keďže v prejednávanej veci došlo k späťvzatiu
žaloby žalobcom bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska mal za to, že zastavenie konania zavinil
žalobca, ktorý je povinný uhradiť žalovaným trovy konania.19. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z
akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami

sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane
žalovaného. V danom prípade žalobca späťvzatie žaloby nezdôvodnil, len oznámil konajúcemu súdu,
že napriek dôvodnosti podanej žaloby berie svoj návrh v celom rozsahu späť.

22. Výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok obsahuje § 257 CSP, ktorý umožňuje súdu, aby vo
výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na

náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Ustanovenie § 257 CSP nemožno
vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov
konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej
veci ako aj v okolnostiach na strane účastníka konania.

23. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad
týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že
je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Toto
ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany

sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa
možno uviesť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti
sporu, dôležitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej
zmluvy, osobné pomery strany sporu a nízky príjem.

24. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade tým, že žalobca
neuviedol dôvod späťvzatia žaloby, z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania. Žalobca
nepreukázal,žezobralžalobuspäťvdôsledkusprávaniažalovanejstrany,apretoneobstojíjehotvrdenie
v odvolaní, že chcel predísť súdnemu sporu a teda nie zo svojej viny podal návrh na vydanie európskeho
platobnéhorozkazuamalsnahuazáujemnauzavretiemimosúdnehozmieru,zčohovyplýva,žeztýchto

dôvodov je jednoznačne preukázaná potreba aplikácie ust. § 257 CSP. Odvolací súd sa nestotožnil
s názorom žalobcu, že v jeho prípade je osobitný dôvod daný práve dôvodom, pre ktorý svoj nárok na
súde uplatnil a že to nebol on, kto spor vyvolal.

25. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že to bol žalobca, kto procesne zavinil, že došlo k zastaveniu

konania, v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP
a bolo na mieste priznať žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej druhej výrokovej
vete podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

28. Rozhodnutie prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

-1 -
41Cob/82/2024-279UZNESENIE

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).