Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Cpr/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124203973
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124203973.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, občianka SR, bytom C. D. C. E.,
B. XXX/XX, práv. zast. Dentons Europe CS LLP so sídlom One Fleet Place 1, ECAP 4GD Londýn,
Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, registračné číslo OC340214, vykonávajúca
činnosť prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP organizačná zložka so
sídlom Bottova 2A, Bratislava, IČO: 36 861 391 proti žalovanému: Centrum sociálnych služieb -

DOMOV JAVORINA, Školská 344/50, Bzince pod Javorinou, IČO: 31118682 o nariadenie neodkladného
opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y d á v a nasledovné neodkladné opatrenie :
„Súd pozastavuje účinnosť Výpovede z pracovného pomeru zo dňa 10.12.2023 a to až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
II. Súd u k l a d á žalobkyni, aby v lehote 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podala na súd

proti žalovanému žalobu o určenie neplatnosti uvedenej výpovede.

III. Žalobkyňa m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100% tým, že o výške
náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 22.3.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím

konania vo veci samej podľa ust. § 325 ods. 1, ods.2 písm.d/ CSP a § 12 ods.2,6 zákona o ochrane
oznamovateľov a § 9 ods.2 antidiskriminačného zákona, ktorým súd pozastaví účinnosť Výpovede
z pracovného pomeru zo dňa 10.12.2023 a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej a náhrady trov konania. Uviedla, že je zamestnaná u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z
16.4.2020, aktuálne na pozícii opatrovateľky s tým, že s jej prácou boli všetci ( zamestnávateľ aj klienti)
spokojní. Žalobkyňa a kolegovia dlhodobo pociťovali nespokojnosť s pracovnými podmienkami, ale

najmä s podmienkami pre klientov v zariadení zamestnávateľa a keďže interná snaha o zlepšenie
situácie neviedla k úspechu, obrátili sa na externé nezávislé inštitúcie a rozhodli sa prehovoriť
o nevyhovujúcich podmienkach verejne v médiách, s cieľom vyvinutia mediálneho tlaku na vyriešenie
neudržateľnej situácie. Žalobkyňa s kolegami vystúpili v médiu TV Markíza v relácii Reflex, odvysielanej
dňa 11.10.2023, kde poukázali na neakceptovateľnú situáciu v zariadení zamestnávateľa ( napr.
problematické správanie niektorých klientov; bitky medzi nimi, ktoré vyžadujú zásahy polície a privolanie

lekára, nedostatok personálu spôsobilého ich všetkých ustriehnuť a pod.) Skutočnosť, že tvrdenia
žalobkyne a kolegov sa zakladajú na pravdivých faktoch potvrdzujú aj výsledky kontrol vykonaných
v zariadení zamestnávateľa, napr. kontrola z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo
dňa 4.10.2023 a neohlásená kontrola Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím dňa
13.9.2023. Výsledkom ministerskej kontroly zameranej na prieskum dodržiavania zákona o sociálnych
službách pri poskytovaní sociálnych služieb bolo rozhodnutie o povinnosti prijať neodkladné opatrenie

zo dňa 16.10.2023, nakoľko pri kontrole bolo zistené, že zariadenie neposkytuje ošetrovateľské
činnosti odborne kvalifikovaným personálom. Ministerstvo preto dospelo k záveru, že „ možno dôvodnepredpokladať, že prijímateľov sociálnej služby vystavuje ohrozeniu života a zdravia, neľudskému alebo
zlému zaobchádzaniu“. Ministerstvo žalovanému preto nariadilo , aby poskytoval ošetrovateľskú
starostlivosť prostredníctvom osôb, ktoré spĺňajú kvalifikačný predpoklad. V správe úradu komisára sú

konštatovanéviacerénedostatkyvzariadenízamestnávateľa.Okremtýchtoaktivítžalobkyňaskolegami
podali aj podnet na Inšpektorát práce Trenčín zo dňa 9.11.2023 a trestné oznámenie na žalovaného pre
podozrenie zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods.2 písm.a/, d/
zák.č. 300/2005 Z.z. a iné, ktoré bolo doručené na Okresnú prokuratúru v Novom Meste nad Váhom dňa
15.11.2023. Všetky tieto aktivity , najmä verejné vystúpenie v TV Markíza v relácii Reflex viedli k tomu, že

sa žalobkyňa stala pre žalovaného nepohodlnou a žalovaný začal proti nej podnikať odvetné opatrenia
ako zníženie osobných príplatkov, zrealizované napriek nesúhlasu odborárov. Opatrenia vyvrcholili do
podania výpovede žalobkyni zo dňa 10.12.2023, doručenej dňa 3.1.2024, napriek odmietnutiu súhlasu
s takýmto úkonom zo strany odborovej organizácie. Ako skutkový dôvod výpovede žalovaný uviedol
práve verejné oznámenie žalobkyne o protispoločenskej činnosti v zariadení, ktoré označil za údajné
porušenie mlčanlivosti. Dňa 19.12.2023 prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom

JUDr. Matúš Pavlík rozhodol o poskytnutí ochrany v zmysle § 4 ods.1 zákona o ochrane oznamovateľov
žalobkyni a jej kolegom, ktorí oznámili protispoločenskú činnosť zamestnávateľa. Na žiadosť žalobkyne
o poskytnutie ochrany jej dňa 20.2.2024 vydal Úrad potvrdenie o pozastavení účinnosti výpovede,
doručené dňa 22.2.2024 s poučením, že uplynutím lehoty 30 dní od doručenia potvrdenia má možnosť
obrátiť sa na súd s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa popiera, že by porušila

povinnosť mlčanlivosti s poukazom na znenie ust. § 1 ods. 3 zákona o ochrane oznamovateľov :
„ Oznamovanie protispoločenskej činnosti sa nepovažuje za porušenie zmluvnej povinnosti zachovávať
mlčanlivosť ani za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov ak
ide o povinnosť vyplývajúcu z výkonu zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie...“ Žalovaný
vkonanípredÚradomtvrdil, ževystúpeniežalobkyneskolegamivreláciiReflexniejemožnépovažovať

za oznámenie protispoločenskej činnosti tak , ako to predpokladá zákon o ochrane oznamovateľov.
S touto argumentáciou sa Úrad nestotožnil s poukazom na znenie ust. § 3 písm.c/ zák.č. 583/2008
Z.z. a novú právnu zákona o ochrane oznamovateľov účinnú od 1.7.2023, ktorá v ust. § 2 písm.
a/ bod 4 rozširuje okruh oznamovateľov aj na osoby, ktoré zverejnili informácie o protispoločenskej
činnosti , okrem iného aj v prípadoch , keď hrozí bezprostredné alebo zjavné ohrozenie verejného

záujmu. Za zverejnenie sa považuje aj sprístupnenie informácie prostredníctvom televízie a Úrad
dospel k záveru, že konanie žalobkyne spočívajúce v poukazovaní na pomery u zamestnávateľa
zverejnené v relácii Reflex možno považovať za zverejnenie informácie o protispoločenskej činnosti
a na zamestnankyňu hľadieť ako na oznamovateľku v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov.
Vzhľadomktomu,žežalovanývsúvislosti soznámenímžalobkyneoprotispoločenskej činnostitejtodal

neoprávnenú výpoveď sa žalobkyňa domáha súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia.
Potrebu predbežnej úpravy pomerov žalobkyňa odôvodnila tým, že pokiaľ by právny úkon -výpoveď
zostal účinný, dochádzalo by tým k zasahovaniu a poškodzovaniu práv žalobkyne, ktoré jej vyplývajú
z pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným. To znamená, že žalovanému je nutné zabrániť v tom, aby
ukončil pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou, prestal jej prideľovať prácu, ktorú vníma ako svoje

poslanie a vyplácať plat, na ktorý je existenčne odkázaná. Toto neodkladné opatrenie má za účel
zachovanie práv a oprávnených záujmov žalobkyne vyplývajúce z jej pracovného pomeru so žalovaným
a to až do momentu právoplatného rozhodnutia súd o (ne)platnosti tohto právneho úkonu. Vo veci samej
sa mieni na súde domáhať žalobou neplatnosti tejto výpovede. Svoj nárok preukazovala predložením
listín:pracovnou zmluvou, výpoveďou,oznámenímaposkytnutíochrany,stanoviskomzamestnávateľa

pre Úrad, potvrdením o pozastavení účinnosti výpovede s potvrdením o doručení, dohode o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 31.7.2020 a 8.4.2021, funkcionármi odborov, záznamom Relácie Reflex
zo dňa 11.10.2023 na digitálnom nosiči - USB kľúči, Rozhodnutím o povinnosti prijať neodkladné
opatrenie zo dňa 16.10.2023, Podnet na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Správou
úradu komisára, Podnetom na Inšpektorát práce Trenčín, Potvrdením o prijatí trestného oznámenia ,

nesúhlasom so znížením osobných príplatkov, žiadosťou o prerokovanie a udelenie súhlasu na
okamžité skončenie pracovného pomeru , udelenie nesúhlasu odborov zo dňa 8.11.2023 a 22.11.2023
a odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa 25.3.2024 č.
SNSLP/2024/00150-3.

2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

5. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

6. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

7. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu, priložených listín

v predmetnej veci dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia.

8. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri
bezprostrednom ohrození práva. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste

použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne
hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca
musí pri ochrane hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

9. Z obsahu návrhu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala súdnej ochrany svojich subjektívnych práv
z pracovnoprávneho vzťahu, v priamej súvislosti so svojím postavením oznamovateľa protispoločenskej
činnosti v zariadení žalovaného (zamestnávateľa), o ktorej poskytla informácie prostredníctvom TV
Markíza v Relácii Reflex dňa 11.10.2023. Dňa 3.1.2024 ( napriek nesúhlasu odborovej organizácie) jej
žalovaný doručil výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods.1 písm.e/ Zákonníka práce z dôvodu

závažného porušenia pracovnej disciplíny porušením bodu 10 Pracovnej zmluvy a pracovnej náplne
( ktorá je jej súčasťou) , porušením článku 7 ods.3 písm. b/ Pracovného poriadku a ustanovenia
Smernice č. 2 Pracovného poriadku a Etického kódexu v súvislosti s pracovnou pozíciou žalobkyne
ako opatrovateľky v zariadení. Porušovania mali spočívať v konaní zamestnankyne- zverejňovaním
údajov z výkonu práce v zariadení a jeho činnosti, zverejňovaním skutočnosti týkajúcich sa činností

zamestnávateľa a poskytnutí informácií a záznamov tretím osobám ( napr. TV Markíza
v odvysielanej relácii Reflex dňa 11.10.2023, Televízne noviny TV Markíza dňa 14.a 15.10.2023 ),
čím mala závažne porušiť pracovnú disciplínu a mlčanlivosť o služobných údajoch a spôsobiť škodu
zamestnávateľovi ( poškodiť dobré meno ) prijímateľom sociálnej služby a ich rodinným príslušníkom.

10. Z predložených listín vyplýva, že konanie žalobkyne ako zamestnanca v pracovnoprávnom
vzťahu so žalovaným v súvislosti s jej vystúpením v TV Markíza v relácii Reflex zo dňa 11.10.2023
a poukazovaním na nedostatky v zariadení žalovaného bolo vyhodnotené kompetentnými orgánmi
( Okresnou prokuratúrou Nové Mesto nad Váhom, Úradom na ochranu oznamovateľov ako aj
Slovenským národným strediskom pre ľudské práva) ako oznámenie o inej protispoločenskej činnosti

podľa ust. § 3 písm.c/ zákona č. 583/2008 Z.z.. Dôvod, pre ktorý žalobkyňa dostala výpoveď
z pracovného pomeru je chráneným dôvodom pred diskrimináciou spočívajúcou v oznámení kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti. V zmysle ust. § 1 ods.3 zákona o ochrane oznamovateľov
sa oznámenie protispoločenskej činnosti nepovažuje za porušenie zmluvnej povinnosti zachovávať
mlčanlivosť ani ak ide o povinnosť vyplývajúcu zo zamestnania, ale za ochranu verejného záujmu.

Žalobkyňa osvedčila, že v zariadení žalovaného poukazom na výsledky kontrol nezávislých inštitúcií
dochádzalo k protispoločenskej činnosti ( napr. neposkytovanie ošetrovateľskej činnosti odborne
kvalifikovaným personálom a iné). Žalobkyni ako oznamovateľke bola podľa § 7 zák.č. 54/2019 Z.z.
poskytnutá ochrana a to jednak zo strany Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom ako aj
zo strany Úradu na ochranu oznamovateľov , ktorý rozhodnutím zo dňa 20.2.2024 pod č. F./XXXX

a F./XXXX pozastavil účinnosť výpovede žalovaného z pracovného pomeru zo dňa 10.12.2023 č.
516/2023 na dobu 30 dní od doručenia potvrdenia, s tým že poučil žalobkyňu o tom, že sa má následne
obrátiť s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na súd. Žalobkyňa získala aj podporné
( odborné) stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva z 25.3.2024, ktorý konaniezamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni ako zamestnankyni v súvislosti s vykonanými opatreniami po jej
oznámení protispoločenskej činnosti označil za porušenie zákazu diskriminácie. Vo svojom stanovisku
uviedol, že žalobkyňa ako zamestnankyňa poukazovala na inštitucionálne nedostatky v poskytovaní

sociálnej služby za účelom prijatia opatrení na ich odstránenie, zamestnávateľ sa zo svojej nadradenej
pozície vyjadroval v časopise NÁŠ SPRAVODAJ dehonestujúco priamo k jej osobe.

11. Z obsahu pripojených listín mal súd za dostatočne osvedčené, že žalobkyňa dostala výpoveď
z pracovného pomeru v súvislosti so zverejnením informácií v relácii Reflex v TV Markíza o pomeroch

v zamestnaní, ktoré je možné považovať za oznámenie o protispoločenskej činnosti v zmysle §
2 písm.b/ o ochrane oznamovateľov a žalobkyňu v zmysle ust. § 2 písm.a/ bod 4 cit. zákona za
oznamovateľku. Zamestnávateľ pristúpil k pracovnoprávnemu úkonu-výpovedi práve v súvislosti
s týmto oznámením, pričom za porušenie pracovnej disciplíny označil oznámenie protispoločenskej
činnosti, ktorú charakterizoval ako porušenie povinnosti mlčanlivosti, pričom cit. zákon o ochrane
oznamovateľov v ust. § 1 ods.3 výslovne uvádza, že oznámenie o protispoločenskej činnosti sa

nepovažuje za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť ak ide o povinnosť vyplývajúcu z výkonu
zamestnania a zamestnancovi naopak v takom prípade patrí súdna ochrana. Uplynutím výpovednej
doby by žalobkyni zanikol pracovný pomer a stratila by zárobkovú činnosť, na ktorej je existenčne
závislá. Z týchto dôvodov súd jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel.

12. Žalobkyňa žiadala vydanie neodkladného opatrenia s časovým obmedzením, a to do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Návrh na určenie neplatnosti výpovede však nepodala a preto
jej súd podľa § 336 ods. 1 CSP uložiť povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala

v konaní plný úspech, preto jej proti neúspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.