Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/163/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200071
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1718200071.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej

a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., proti žalovanému: Slovenská pošta, a.s.,
so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, o zaplatenie 4.958,52 eur, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.05.2022, č.k.
11C/36/2019-145, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. mení tak, že žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
527,23 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok
II.) a rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 80 % (výrok III.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 26, § 38 ods. 1, § 38 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových
službách (ďalej len „zákon č. 324/2011 Z. z.“), § 11, § 13 ods. 1, § 420 ods. 1 a 3, § 442 ods. 1 a 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne prisudzujúci výrok (výrok

I.) súd prvej inštancie odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli poštovú zmluvu, na
základektorejsažalovanýzaviazaldodaťvybranúpoštovúplatbuadresátovispôsobompodľapoštových
podmienokažalobkyňasazaviazalazaplatiťpoštovémupodnikupoštovúsadzbupodľatarify.Žalobkyňa
poštovú sadzbu zaplatila. V konaní nebolo sporné, že žalovaný nepoukázal uvedenú sumu na účet, ktorý
uviedla žalobkyňa v poštovom poukaze, ale na iný, nesprávny účet, nakoľko nepoužil správny variabilný
symbol. Súd prvej inštancie tak ustálil, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy. Ako
nedôvodnúvyhodnotilsúdprvejinštancienámietkyžalovaného,žežalobkyňaneuplatnilanáhraduškody

vlehoteustanovenejpoštovýmzákonom.Uviedol,žeikeďvzmysleustanovenípoštovéhozákonaprávo
žalobkyne na náhradu škody nebolo možné uplatniť, nakoľko uplynula lehota šiestich mesiacov odo dňa
poukázania platby, mal za to, že žalobkyňa nemala a ani nemohla mať vedomosť o chybe žalovaného.
Právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval súd aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o
zodpovednosti za škodu. I keď žalobkyňa za škodu označila viacero skutočností, v konaní preukázala
iba ujmu, ktorá nastala v jej majetkovej sfére a to vynaložením výdavkov súvisiacich s exekúciou.
Ujmu titulom zadržania finančných prostriedkov na účte, žalobkyňa nepreukázala ani čo do výšky. Pri

posudzovaní existencie príčinnej súvislosti, medzi porušením právnej povinnosti, protiprávnym úkonom
ako príčinou a škodou ako následkom, splnenie uvedeného predpokladu mal súd za preukázané len vo
vzťahu ku škode súvisiacej s exekúciou. Mal za to, že ak by žalovaný nepochybil a peňažné prostriedky
pripísal na účet uvedený v poštovej poukážke a použil žalobkyňou správne uvedený variabilný symbol,žalobkyňa by nebola čelila exekučnému konaniu a neboli by jej vznikli náklady, ktoré musela vynaložiť
a to v preukázanej sume 527,23 eur, čo vyplýva z oznámenia o ukončení exekúcie zo dňa 23.5.2017,
kde súdny exekútor uvádza výšku od žalobkyne vymoženého nároku. Preto v tejto časti posúdil žalobu

žalobkyne ako dôvodnú a vo vzťahu k zvyšnej časti žalobkyňou tvrdenej škody, vo vzťahu ku ktorej
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nárok žalobkyne zamietol. Pri posudzovaní nároku žalobkyne
na zaplatenie náhrady za poškodenie dobrého mena v sume 2000 eur, ktorý súd posudzoval v súlade
s ust. § 11 Občianskeho zákonníka, uviedol, že žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení neprodukovala
žiadne dôkazy, preto v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby

v tejto časti. Ako nedôvodnú súd prvej inštancie zamietol aj žalobu žalobkyne v časti, ktorou žiadala od
žalovaného výmaz z registra neplatičov. Zamietnutie žaloby v tejto časti súd prvej inštancie odôvodnil
nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného, nakoľko register neplatičov nevedie žalovaný, preto
nie je ani oprávnený v ňom vykonávať zmeny. Informácie o neplatičoch možno získať z bankového
úverového registra, register dlžníkov vedie Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a iné subjekty, nie
však žalovaný. Vzhliadnuc k uvedenému súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v časti o zaplatenie sumy

527,23 eur vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

3. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Nakoľko žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti v rozsahu 10
%, žalovaný v rozsahu 90 %, súd priznal žalovanému nárok sa náhradu trov konania v rozsahu 80 %

(90 % -10 %). S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne

posúdil. I keď súd prvej inštancie správne vychádzal zo zákona č. 324/2011 Z. z., nesprávne vo veci
aplikoval ust. § 38 ods. 2. zákona č. 324/2011 Z. z., v ktorom je určená lehota na uplatnenie náhrady
škody v trvaní 6 mesiacov od vybratia platby v prípade poštového poukazu, t. z. jedná sa o prekluzívnu
lehotu, zmeškanie ktorej znamená zánik nároku na náhradu škody. Rovnako sa súd prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s rozsahom náhrady škody, ktorý je uvedený v ust. § 39 ods. 1

písm. e), t. z. že odosielateľ má nárok na náhradu škody vo výške uvedenej v poštovom poukaze, ak ide
o nedodanie poukázanej platby. Zároveň ust. § 39 ods. 3 písm. c) zákona č. 324/2011 Z. z. stanoví, že
odosielateľovi nepatrí ušlý zisk ani náhrada inej škody, čo súd prvej inštancie v rozhodnutí nezohľadnil.
Pričom počas konania opakovane namietal porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobkyňou.
Súd sa nevysporiadal ani s tým, že žalobkyňa neurobila žiadne kroky na svoju obranu pred právoplatným

rozsudkom, preto nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi jeho chybou a škodou na strane
žalobkyne. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zmenil a žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania, príp. aby rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Predmetom
odvolacieho prieskumu bol prisudzujúci výrok I. rozsudku a závislý výrok III. o trovách konania, výrok II.

ako odvolaním nenapadnutý nadobudol právoplatnosť. O podanom odvolaní žalovaného odvolací súd
rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení
s § 470 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané dôvodne.

7. Pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania podaného žalovaným, odvolací súd upozorňuje, že

rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého
je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím
súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

8. Podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 324/2011 Z. z., poštový podnik zodpovedá odosielateľovi za
škodu, ktorá vznikla odosielateľovi nedodaním poukázanej platby podľa údajov v poštovom poukaze.9. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z. z., právo na náhradu škody, za ktorú zodpovedá poštový
podnik podľa odseku 1, si musí odosielateľ uplatniť do šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po dni
vybrania poštovej zásielky alebo poukázania platby; inak toto právo zanikne.

10. Podľa § 39 ods. 1 písm. e) zákona č. 324/2011 Z. z., za škodu, za ktorú zodpovedá poštový podnik
podľa § 38, patrí odosielateľovi náhrada škody v tomto rozsahu skutočná škoda vo výške uvedenej
v poštovom poukaze, ak ide o nedodanie alebo nevrátenie poukázanej platby v poštovom platobnom
styku.

11. Podľa § 39 ods. 3 písm. c) zákona č. 324/2011 Z. z., odosielateľovi nepatrí ušlý zisk ani náhrada
inej škody.

12. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP
(napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. V prejednávanej veci žalobkyňa svoj nárok skutkovo vymedzila tak, že v dôsledku konania
žalovaného, ktorý nezadal správny variabilný symbol tak ako bol uvedený na poštovom poukaze došlo
k nedodaniu poukázanej platby, v dôsledku čoho jej vznikla škoda. Podmienky poskytovania poštových
služieb a poštového platobného styku na trhu poštových služieb, ako i práva a povinnosti poskytovateľa

poštových služieb a ich užívateľov sú upravené zákonom č. 324/2011 Z. z.. Preto pri posudzovaní
zodpovednosť žalovaného v prípade porušenia povinností z poštovej zmluvy, bolo potrebné vychádzať
z ust. citovaného zákona, a to konkrétne z ust. § 38 ods. 1 písm. c) podľa ktorého zodpovedá žalovaný
za škodu, ktorá vznikla odosielateľovi nedodaním poukázanej platby podľa údajov v poštovom poukaze,
a to v rozsahu podľa ustanovenia § 39 ods. 1 písm. e) poštového zákona, vo výške skutočnej škody

uvedenej v poštovom poukaze, ak ide o nedodanie alebo nevrátenie poukázanej platby v poštovom
platobnom styku. V ust. § 38 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z. z. je stanovené, že právo na náhradu škody,
za ktorú zodpovedá poštový podnik podľa odseku 1, si musí odosielateľ uplatniť do šiestich mesiacov
odo dňa nasledujúceho po dni vybrania poštovej zásielky alebo poukázania platby; inak toto právo
zanikne. Pretože ustanovenie § 38 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z. z. je upravené výslovne, spôsobom

nevyvolávajúcim právny základ pre rozumne protikladné právne výklady, niet žiadnych pochýb, že sa
jedná o prekluzívnu lehotu. Súd prihliadal na uplynutie lehoty z úradnej povinnosti. Jej márnym uplynutím
právo na podanie žaloby zaniklo. Zmeškanie lehoty nemožné odpustiť, nakoľko právo na podanie žaloby
zaniklo zo zákona.

14. Základným účelom inštitútu preklúzie je pôsobiť na subjekty právnych vzťahov, aby v primeraných
lehotáchuplatňovalisvojepráva(nároky)azároveňajzabrániťtomu,abyanijednastranatýchtovzťahov
nebola vystavená právnej neistote po časovo neprimeranú dobu. Stanovením prekluzívnej lehoty je
podporená zásada vigilantibus iura scripta sunt, podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva
ich včasným uplatnením na súde tak, aby sa mu neprekludovali. Ďalšou podstatou hmotnoprávnych

lehôt, najmä tých, ktoré sú ustanovené na uplatnenie práv, je to, že na zachovanie práva treba úkon
urobiť tak, aby došiel do dispozície adresáta alebo aby bol posledný deň lehoty podaný na súde (ak
je to úkon voči súdu), prípadne, aby došiel inému orgánu, ktorý má rozhodovať o súkromnoprávnom
nároku.Preklúziaakotakájeupravenávustanovení§583Občianskehozákonníka,ktorémávšeobecnú
platnosť pre celé súkromné právo.

15. Pokiaľ ide o plynutie zákonnej lehoty v predmetnom spore na uplatnenie nároku na náhradu škody,
taktentonároksimuselažalobkyňaakoodosielateľuplatniťdošiestichmesiacovododňanasledujúceho
po dni poukázania platby, inak toto právo zanikne. Z predloženého peňažného poukazu je nesporným,
že k poukázaniu platby žalobkyňou došlo dňa 12.06.2014, odo dňa 13.06.2014 tak začala plynúť 6-

mesačná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá uplynula dňa 13.12.2014. Preto pokiaľ si
žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.01.2018,
urobila tak po uplynutí prekluzívnej lehoty. Postup súdu prvej inštancie, ktorý vo veci síce použil ust. §
38 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z. z., tieto však neaplikoval správne, a napriek nespornej skutočnosti, žežalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatnil po uplynutí prekluzívnej lehoty, nárok na náhradu škody
žalobkyni priznal, nebol správny a súladný z citovanými ustanoveniami zákona.

16. Zároveň pri posudzovaní nároku žalobkyne na náhradu škody bolo potrebné vychádzať z ust. § 39
ods. 1 písm. e) zákona č. 324/2011 Z. z.. Podľa citovaného ustanovenia za škodu, za ktorú zodpovedá
poštový podnik podľa § 38, patrí odosielateľovi len náhrada škody v rozsahu skutočnej škody vo výške
uvedenej v poštovom poukaze, v danom prípade v rozsahu 179,42 eur. I v prípade, ak by žalobkyňa
nárok na náhradu škody uplatnila v prekluzívnej lehote, pri posudzovaní dôvodnosti priznania nárok

v rozsahu skutočnej škody (179,42 eur) nebolo možné opomenúť nespornú skutočnosť, že platba
v sume 179,42 eur bola už dňa 10.07.2017 poukázaná spoločnosťou ČSOB, a.s. na účet žalobkyne.
Nesprávnosť aplikácie ust. zákona č. 324/2011 Z. z. na prejednávanú vec možno konštatovať i vo vzťahu
k priznaniu nároku v časti sumy 347,81 eur, nakoľko ust. § 39 zákona č. 324/2011 Z. z. komplexne
upravuje rozsah náhrady škody, za ktorú zodpovedá poštový podnik podľa § 38 odosielateľovi, podľa
ktorého odosielateľovi nepatrí ušlý zisk ani náhrada inej škody.

17. Keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď síce použil správne ust. zákona
č.324/2011 Z. z., avšak tieto ustanovenia nesprávne aplikoval, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ust. § 388 CSP v napadnutom výroku I. (ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni
sumu 527,23 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia) zmenil tak, že žalobu zamietol.

Vzhľadom na zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu sa odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími
námietkami odvolateľa.

18. O trovách konania t. j. prvoinštančného konania aj odvolacieho konania, súd rozhodol v súlade s §
255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s §

262 ods. 1, 2 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí) a § 396 ods. 1, 2 CSP. Vychádzajúc z toho, že žalovaný bol v konaní plne úspešný,
rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).