Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200975
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6619200975.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX C., štátna občianka Maďarskej
republiky,zastúpenej:ViktóriaHellenbart,advokátskakancelárias.r.o.,sosídlomE.F.XXX/XX,XXXXX
G., IČO: 47 250 640, v mene ktorej koná Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka, proti žalovaným: 1/Marta

H. I., F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. G. XXXX/XX, XXX XX J., štátna občianka Slovenskej
republiky a 2/ C. H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX L. I., štátna občianka
Slovenskej republiky, zast. JUDr. Denisou Veselou, advokátkou, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký
Krtíš, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/4/2019-327 zo dňa 12. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Lučenec, obec C.,
katastrálne územie C., zapísaným Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na LV č. XX ako
parcela registra „C“ č. XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 214 m2, parcela registra „C“ č. XXX/
X, orná pôda vo výmere 884 m2 a stavba: rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele registra

„C“ č. XXX tak, že ich prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B. C., F. C., nar. XX.XX.XXXX,
v celosti (výrok I.). Zároveň okresný súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ na vyrovnanie
zaniknutého podielového spoluvlastníctva sumu 100,- Eur a žalovanej 2/ na vyrovnanie zaniknutého
podielového spoluvlastníctva sumu 100,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalovaným
1/ a 2/ okresný súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania
vrozsahu100%,do3dníodprávoplatnostiuzneseniasúduprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania

(výrok III.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne voči žalovaným domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území a obci
Biskupice, zapísaným Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na LV č. XX ako parcela

registra „C“ č. XXX vo výmere 214 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. XXX/X
vo výmere 884 m2, orná pôda a rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele registra „C“ č.
XXX (ďalej aj „predmetná domová nehnuteľnosť“ alebo „predmetný rodinný dom“) tak, že nehnuteľnosti
žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva a uložiť jej povinnosť odstupujúcim podielovým
spoluvlastníkom (žalovaným 1/ a 2/) zaplatiť vyrovnací podiel, každej vo výške 100,- Eur. Žalobkyňa
v žalobe tvrdila, že mala v úmysle odkúpiť od žalovaných podielových spoluvlastníkov (pôvodne

bol žalovaný ako žalovaný 3/ aj M. B., nar. XX.XX.XXXX, brat žalovaných1/ a 2/) nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX, nachádzajúce sa v katastrálnom území obce Biskupice už v roku 2004. Vtom čase jej žalovaní ukázali v prírode rodinný dom ako nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XX, ním
zastavané a priľahlé pozemky a uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností a
prevzali zálohu z dohodnutej kúpnej ceny 100.000,- Sk, a to vo výške 50.000,- Sk. Súčasne ukázali

žalobkyni LV č. XX, ktorý sa mal vzťahovať na tieto nehnuteľnosti a z ktorého vyplývalo, že žalovaní
sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v ideálnych spoluvlastníckych podieloch
1/3. Žalovaní sprístupnili žalobkyni predmetnú domovú nehnuteľnosť a tá ju uviedla do užívateľného
stavu. Až na Notárskom úrade notárky JUDr. Marty Jurinovej so sídlom vo Fiľakove, keď prišli spísať
kúpnu zmluvu, vyšlo najavo, že dom, ktorého držby sa žalobkyňa ujala, nie je zapísaný na LV č. XX,

ale na LV č. XX. V čase dojednania kúpy a odovzdania zálohy na kúpnu cenu bol tento rodinný dom
neobývaný, nebývalo sa v ňom od roku 2000, bol po požiari. Na základe toho bola dohodnutá kúpna
cena. „Až po niekoľkých rokoch žalobkyňa so synom zistila, že list vlastníctva, ktorý jej B. ukázali sa
nevzťahuje na domovú nehnuteľnosť, ktorú chceli kúpiť a ktorú užívali. Na liste vlastníctva č. XX bolo vo
vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby zapísaných viacero podielových spoluvlastníkov,
a tak žalobkyňa začala so synom robiť kroky, aby sa predmetné nehnuteľnosti majetkovoprávne

vysporiadali a postupne odkupovali spoluvlastnícke podiely. „Žalobkyňa tvrdila, že je presvedčená
o tom, že ju B. zámerne zaviedli, pri preberaní zálohy sa tvárili ako podieloví spoluvlastníci v ideálnych
spoluvlastníckych podieloch 1/3 a zamlčali, že nehnuteľnosti (rodinný dom a dva pozemky) majú
viacerých spoluvlastníkov“. Vyhýbali sa jej zrejme z obavy, že voči nim vyvodí právne následky za ich
podvodné konanie. Prevzatú zálohu odmietli vrátiť, preto žalobkyňa pokračovala v držbe nehnuteľností“.

Na liste vlastníctva č. XX boli zapísaní popri žalovaných ako podieloví spoluvlastníci aj neznámy vlastník
M. J. a C. C., ďalej podieloví spoluvlastníci J. G., D. M., J. D., J. M. a J. A.. Žalobkyňa s nimi uzatvorila
dohody, a tak v čase podania žaloby bola ideálnou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností
v spoluvlastníckom podiele 2/3. Žalovaná 1/ bola v čase podania žaloby podielovou spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. C. v spoluvlastníckom podiely 4/36-iny

„z dôvodu obmedzenia spoluvlastníčky nakladať s jej spoluvlastníckym podielom nebola žalobkyňou
vyzvaná na uzatvorenie mimosúdnej dohody“; žalovaná 2/ bola v čase podania žaloby podielovou
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. C. v spoluvlastníckom
podiely 4/36-iny; žalobkyňa ju listom zo dňa 16.10.2018 vyzvala na uzatvorenie dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva - žalovaná 2/ na uvedenú výzvu žalobkyne nereagovala.

Pôvodne žalovaný 3/ M. B. bol podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných
na LV č. XX, k. ú. C. v spoluvlastníckom podiely 4/36-iny; žalobkyňa ho listom zo dňa 16.10.2018
vyzvala na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, žalovaný 3/
na uvedenú výzvu žalobkyne nereagoval, ale v priebehu konania došlo medzi ním a žalobkyňou
k uzavretiu kúpnej zmluvy, v dôsledku ktorej skutočnosti zobrala žalobkyňa voči nemu žalobu späť

a okresný súd uznesením č. k. 9C/4/2019-156 zo dňa 16.10.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 04.12.2020, konanie voči nemu (žalovanému 3/) zastavil. Žalobkyňa v žalobe ďalej tvrdila, že
do predmetnej domovej nehnuteľnosti, ktorej sa týka žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva investovala a tá je v súčasnej dobe obývateľná. Uviedla, že to, že je výlučnou držiteľkou
nehnuteľnosti od roku 2007 potvrdzuje aj výzva žalovanej 2/ zo dňa 08.12.2017, ktorou žalovaná 2/

žalobkyňu žiadala o sprístupnenie predmetnej domovej nehnuteľnosti; v odpovedi na výzvu žalovanej
2/ zo dňa 02.01.2018 žalobkyňa uvedenú požiadavku žalovanej 2/ odmietla a upozornila ju na to, že z
jej strany (a zo strany jej súrodencov) bola zámerne uvedená do omylu. Žalobkyňa k žalobe pripojila
stanovisko obce Biskupice, Čestné prehlásenie z roku 2004, listy vlastníctva č. XX D. N. XX a výzvy
zo dňa 16.10.2018. S poukazom na Čestné prehlásenie z roku 2004, v ktorom pôvodne žalovaný

3/ M. B. (brat žalovaných 1/ a 2/) prehlásil, že aj za svojich súrodencov (žalované 1/ a 2/) prevzal
od žalobkyne zálohu kúpnej ceny vo výške 50.000,- Sk, čo prepočtom na menu Euro konverzným
kurzom 30,126 predstavuje sumu 1.959,69 Eur žalobkyňa túto sumu žiadala započítať na povinnosť
výplaty 1/3 spoluvlastníckeho podielu žalovaných 1/ a 2/. Argumentovala pritom tým, že dohodou medzi
ňou a Telekovcami bola hodnota predmetnej domovej nehnuteľnosti stanovená v roku 2004 na sumu

3.319,39 Eur (100.000,- Sk), z čoho suma pripadajúca na žalované 1/a 2/ predstavuje spolu sumu
1.106,46 Eur. Žalobkyňa pritom žiadala zohľadniť, že odplatu za spoluvlastnícke podiely žalovaným
už v minulosti vyplatila, a teda jej už v súvislosti so zrušením podielového spoluvlastníctva nevznikla
povinnosť zaplatiť odstupujúcim podielovým spoluvlastníkom vyrovnací podiel. Žalovaná 2/ vo vyjadrení
kžalobetvrdila,žeosvedčenímvydanýmvdedičskomkonaníponebohomotcoviM.B.,ktorýzomreldňa

XX.XX.XXXX, okrem nehnuteľností zapísaných na LV č. XX a na LV č. XX zdedila spolu so súrodencami
aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX. Otec za svojho života z celoživotných úspor odkúpil celý dom aj
s parcelami, hoci tieto neboli roky vysporiadané. Boli oslovení žijúci dotknutí spoluvlastníci M. J., C. C.,
D. J., G. J., ktorí svojimi podpismi potvrdili, že žalované boli považované za vlastníkov nehnuteľností, žedom aj parcely zapísané na LV patrili otcovi, ktorý ich odkúpil od netere D. O., F. M.. Za celý dom aj všetky
parcely zaplatil, nielen za spoluvlastnícky podiel. Bola vyplatená suma za celú nehnuteľnosť, otcova
právna predchodkyňa dostala nehnuteľnosti do daru od otcovej sestry E. B., F. B., čiže nehnuteľnosť

sa mnoho rokov nachádzala vo vlastníctve ich rodovej línie. Žalobkyňa podľa žalovanej 2/ podvodom
previedla na seba časť nehnuteľnosti, keď jej dotknutí spoluvlastníci svoje časti predali. Dokument o
tom sa nachádza aj na katastrálnom úrade z roku 2005. Žalovaná 2/ k vyjadreniu k žalobe pripojila
vyjadrenie obce Biskupice, v ktorom obec Biskupice potvrdila, že sú všeobecne uznanými vlastníkmi,
ako aj vyjadrenie dotknutých žijúcich osôb, ktorí tiež potvrdili, že vlastníkmi nehnuteľností sú oni. Pripojila

aj výmery k dani z nehnuteľností, za ktoré otec platil dane obci. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne,
považovala ho za klamlivé. Po úmrtí otca sa syn žalobkyne spojil s ich matkou D. P., že má záujem kúpiť
dom. V dobrej viere mu dala kľúče od domu, pripravil aj potrebné dokumenty na kúpu nehnuteľnosti.
Žalovaná 2/ tvrdila, že oni všetci sú v zahraničí, domov chodia len keď im to zamestnanie dovoľuje. Išli
na notárstvo s pripravenými dokladmi, ale notárka kúpnu zmluvu neurobila, navrhla, aby dom odkúpili až
keď si vysporiadajú všetky nehnuteľnosti. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe ďalej tvrdila, že žalobkyňa a

jej syn vedeli lepšie ako ona v akom stave bolo dedičstvo, že nebolo usporiadané. Poprela, že žalobkyňa
imvyplatila zálohukúpnejceny50.000,-Sk,žiadala,abyjejukázaladoklad.„Sožalobkyňou nerokovala,
vždy rokovali len s jej synom“. V prípade, že sa preukáže, komu z ich rodiny zálohu kúpnej ceny
žalobkyňa so synom zaplatili, sú ochotné to akceptovať a zálohu vrátiť, pretože kúpna cena v sume
100.000,- Sk je neprimerane nízka a nezodpovedá reálnej hodnote nehnuteľností. Budú požadovať

odškodné za neplatenie nájmu, za neoprávnené zasahovanie do ich vlastníctva a bránenie užívania
ich nehnuteľností. Žalobu žiadala zamietnuť. Poukázala na to, že v minulosti ju zastupovala JUDr.
Krpčiarová, pripojila jej plnomocenstvo a doručila aj výzvu z 08.12.2017, ktorou vyzývala žalobkyňu na
sprístupnenie domovej nehnuteľnosti a tiež vyjadrenie obce Biskupice (bez dátumu na č. l. 61 spisu) a
dotknutých spoluvlastníkov (č. l. 62 spisu). Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej 2/ reagovala replikou, kde

navrhla vypočuť ako svedka svojho syna a poprela tvrdenia žalovanej 2/, ktoré označila za nepravdivé
a vedome zavádzajúce.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci vykonal
dokazovanie prečítaním žaloby, k nej pripojených listinných dôkazov, vyjadrenia žalovanej 2/ a dôkazov

k nemu pripojených, výsluchom svedka D. L. (syna žalobkyne), výsluchom žalovanej 2/ ako aj
prečítaním listinných dôkazov tvoriacich súdny spis, vrátane súkromného znaleckého posudku č.
83/2022, vypracovaného znalcom Ing. Jánom Kubaliakom, ktorý okresnému súdu predložila žalobkyňa
a zistil nasledovný skutkový stav: z Listu vlastníctva č. XX, k. ú. C., obec Biskupice mal okresný
súd za preukázané podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam na ňom zapísaným,

nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 28/36-ín (1/3 + 1/3
+ 4/36) a žalovaných 1/ a 2/ po 4/36. Konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti sú parcela registra
„C“, evidovaná na katastrálnej mape č. 384 vo výmere 214 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra „C“ č. XXX/X vo výmere 884 m2, orná pôda a rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele
registra „C“ č. XXX; predmetné nehnuteľnosti sú umiestnená v zastavanom území obce Biskupice.

Žalované 1/ a 2/ nadobudli spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam dedením na základe
Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D 749/2004 a žalobkyňa darovacou zmluvou č. V 2238/2018 z
05.09.2018, darovacou zmluvou č. V 386/11 z 31.03.2011, kúpnou zmluvou č. V 2024/2018 z 08.08.2018
a kúpnou zmluvou č. V 1842/2020 z 22.07.2020. V domovej nehnuteľnosti žije syn žalobkyne s družkou
a maloletou dcérou. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z toho dôvodu, že nemá záujem už v podielovom
spoluvlastníctve zotrvať a tiež preto, že sa jej nepodarilo zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
dohodou, čo preukázala výzvami zaslanými žalovanej 2/ a M. B., ktoré im právna zástupkyňa žalobkyne
zaslala pred podaním žaloby dňa 16.10.2018. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že žalobkyňa počas konania tvrdila a listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, ale aj

kúpnou zmluvou uzavretou s bratom žalovaných M. B. preukázala to, že v minulosti (v roku 2004) sa
so žalovanými dohodla na kúpe ich nehnuteľností v Biskupiciach. Išlo o rodinný dom stojaci cez cestu
oproti jej rodinnému domu a dva k nemu patriace pozemky. Žalobkyňa tvrdila, že vzhľadom na to v
akom stave sa predmetná domová nehnuteľnosť v tom čase (v roku 2004) nachádzala, čo žalobkyňa
v konaní pred súdom prvej inštancie preukazovala potvrdením obce Biskupice o veku stavby zo dňa

01.04.2022 (č. l. 265 spisu), ale aj fotografiami a potvrdeniami M. J. a M. B. (č. l. 263 a č. l. 264 spisu)
sa so žalovanými dohodli na tom, že jej predmetnú domovú nehnuteľnosť a priľahlé pozemky predajú
za 100.000,- Sk. Keďže potrebovali peniaze, vyplatila im zálohu kúpnej ceny 50.000,- Sk, čo preukázala
Čestným prehlásením z roku 2004 (č. l. 9 spisu) podpísaným bratom žalovaných, ktorý zálohu prevzal.Žalobkyňa a žalovaní sa dohodli na tom, že uzavrú kúpnu zmluvu u notárky, to sa však nestalo, lebo
notárka zistila, že nehnuteľnosť, ktorú chcela žalobkyňa kúpiť od žalovaných, nie je majetkoprávne
vysporiadaná. Keďže medzi stranami sporu došlo už k vyplateniu zálohy kúpnej ceny, dohodli sa na

tom, že žalovaní odovzdajú žalobkyni kľúče od predmetného rodinného domu, čím jej ho sprístupnili
a ona ho začala užívať. V konaní nebolo sporné to, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu. Žalobkyňa v konaní preukázala, že predmetné nehnuteľnosti má v držbe,
domovú nehnuteľnosť postupne za pomoci svojho syna - svedka D. L. niekoľko rokov rekonštruovala,
podľa toho ako mala finančné prostriedky. Počas celej doby až do roku 2017, žalované 1/ a 2/ nejavili

záujem o domovú nehnuteľnosť, neuzavreli so žalobkyňou kúpnu zmluvu, hoci záloha kúpnej ceny už
bola žalobkyňou vyplatená, domová nehnuteľnosť bola v zlom technickom stave, po rekonštrukcii je
domová nehnuteľnosť obývateľná, užíva ju syn žalobkyne s rodinou. Z dôvodu dlhodobého užívania
predmetného rodinného domu a tiež preto, že žalobkyňa postupne nadobudla od ďalších podielových
spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XX kúpou a darovaním ich spoluvlastnícke podiely, stala sa
podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Ako dôkaz preukazujúci všeobecnú hodnotu

predmetných nehnuteľnosti, ktorú znalec vypočítal metódou polohovej diferenciácie v sume 31.422,70
Eur (stavby 28.425,16 Eur, pozemky 2.997,54 Eur) zaokrúhlene v sume 31.400,- Eur, žalobkyňa súdu
prvej inštancie predložila súkromný znalecký posudok č. 83/2022, vypracovaný znalcom Ing. Jánom
Kubaliakom. Predmetným znaleckým posudkom žalobkyňa preukazovala tiež to, že rodinný dom
súpisné č. XXX, postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXX, k. ú. C. nie je možné rozdeliť medzi

podielových spoluvlastníkov „na tri samostatné stavby s vlastnými rozvodmi a vstupmi tak, aby im bolo
možné prideliť samostatné súpisné číslo“ z toho dôvodu, že ide o jeden dispozične nedelený priestor so
samostatným vstupom do rodinného domu, s prístavbou jednej malej izby so samostatným vchodom.
Listinným dôkazom - odborným posudkom vypracovaným spoločnosťou BANET s. r. o., so sídlom
Červenej armády 91, 980 22 Veľký Blh, IČO: 47 158 792, podpísaným konateľom spoločnosti Q. G. I.,

žalobkyňa súdu prvej inštancie preukázala, že predmetnú domovú nehnuteľnosť zhodnotila oproti stavu
v roku 2004, keď sa dohodla na jej kúpe so žalovanými v sume cca 29.000,- Eur, vrátane stavebných
materiálov a prác. „Uvedená suma zahŕňa kompletnú výstavbu strešnej konštrukcie, zabudovanie výplní
otvorov (okná, dvere), vytvorenie betónovej podlahy a interiérových konštrukčných prvkov, zriadenie
vodovodnej a kanalizačnej prípojky, elektroinštaláciu domu, konečnú povrchovú úpravu interiéru a

exteriéru domu“.

1.3 Okresný súd sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku dotkol aj otázky svojej právomoci,
pričom uviedol, že žalobkyňa je štátna občianka Maďarskej republiky. Konštatoval, že podľa článku
24.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2019 z 12. decembra 2012 o právomoci

a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, právomoc majú súdy toho
členskéhoštátu,vktoromsanehnuteľnosťnachádza. Predmetomtohtosúdnehokonaniajevecnéprávo
k nehnuteľnosti - zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, právomoc na rozhodovanie
tohto sporu má teda súd Slovenskej republiky a v súlade s ust. § 20a CSP (podľa ktorého namiesto
všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť,

ak sa spor týka vecného práva k nej) je miestne príslušným súdom Okresný súd Lučenec.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ust. § 141 ods. 1 a 2
a § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
a uviedol, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení sa podieloví spoluvlastníci môžu dohodnúť

na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a pokiaľ medzi nimi nedôjde k dohode o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podaním žaloby na súd. Súd pri rozhodovaní o takejto
žalobe nie je viazaný konkrétnym návrhom podielového spoluvlastníka, ale môže rozhodnúť aj inak;
zákon však určuje záväzné poradie spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré súd musí

rešpektovať. Na prvom mieste súd skúma, či vec možno reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych
podielov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle. Pri reálnom
rozdelení nehnuteľností treba skúmať, či môžu slúžiť bývalým podielovým spoluvlastníkom takým
spôsobom, aký zodpovedá ich povahe, pričom pri pozemkoch závisí toto posúdenie od polohy,
celkovej plochy, ako aj tvaru pozemkov. Pokiaľ spoločnú vec nie je možné rozdeliť medzi podielových

spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, prichádza do úvahy druhý spôsob zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému
z podielových spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní o druhom spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva prihliada súd na to, aby vec mohla byť účelne využitá, a to i vzhľadom na výškuspoluvlastníckych podielov. Tretím spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je
predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa spoluvlastníckych podielov, ak vec nechce žiadny
z podielových spoluvlastníkov. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním

napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní mal preukázané, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX, k. ú Biskupice tak, že žalobkyňa
je ich podielovou spoluvlastníčkou v podiele 28/36-ín, žalovaná 1/ je ich podielovou spoluvlastníčkou
v podiele X/XX-XXX a žalovaná 2/ je ich podielovou spoluvlastníčkou v podiele 4/36-iny. Konštatoval,
že z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prednostným spôsobom vyporiadania

a zrušenia podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci. Vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností okresný súd uzavrel, že v danom prípade
nie je deliteľná ani stavba ani pozemky; túto skutočnosť žalované 1/ a 2/ nespochybňovali, nežiadali
nehnuteľnosti rozdeliť, preto okresný súd vychádzal zo záverov súkromného znaleckého posudku č.
83/2022, vypracovaného znalcom Ing. Jánom Kubaliako, predloženého okresnému súdu žalobkyňou.
Znalec Ing. Ján Kubaliak v ňom uviedol, že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je možná. Tento

záver odôvodnil znalec tým, že po reálnej deľbe domovej nehnuteľnosti by nevznikli samostatné stavby
s vlastnými rozvodmi a vstupmi tak, aby im bolo možné prideliť samostatné súpisné číslo z dôvodu, že
ide o jeden dispozične nedelený priestor so samostatným vstupom do rodinného domu s prístavbou
jednej malej izby so samostatným vchodom. Pokiaľ ide o pozemky parcela registra „C“ č. XXX/X, orná
pôda vo výmere 884 m2 a parcela registra „C“ č. XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 214

m2, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že jeden z týchto pozemkov
je zastavanou plochou s nádvorím a stojí na ňom rodinný dom, druhý pozemok predstavuje priľahlú
záhradu. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
v konaní neboli žalovanými 1/ a 2/ produkované dôkazy na preukázanie deliteľnosti nielen domu, ale aj
pozemkov. Súd, ktorý takýto dôkaz nemohol vykonať po zhodnotení ostatných kritérií dospel k záveru,

že rozdelenie pozemkov patriacich k domu nie je účelné ani možné. Konštatoval, že pozemky sú
v zásade deliteľné, ale pod ich deliteľnosťou sa nerozumie len ich fyzická deliteľnosť, ale aj to, či tvoria
s nejakou stavbou alebo s iným pozemkom funkčný celok a v takom prípade ich spravidla deliť nemožno
bez toho, aby sa obmedzila hospodárska využiteľnosť nehnuteľnosti ako funkčného celku. Z podstaty
veci vyplýva, že pozemok je v zásade deliteľný vždy, čo však neznamená, že v konaní o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí byť rozdelený vo všetkých prípadoch, najmä ak ide
o pozemky priliehajúce k obytnému domu, keď s ním vytvárajú spravidla jeden funkčný celok tak, ako je
tomu v tomto spore. Keďže okresný súd dospel k záveru, že vyporiadavané nehnuteľnosti nie sú reálne
deliteľné, skúmal, či ich možno prikázať niektorej zo strán sporu do výlučného vlastníctva za náhradu.
Dospelkzáveru,žežalobkyňavžalobeavpriebehuceléhosúdnehokonaniapredsúdomprvejinštancie

výslovne tvrdila, že sa chce stať výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností (rodinného domu
a dvoch pozemkov) a že nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými 1/ a 2/. Žalované
1/ a 2/ nežiadali prikázať predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, z čoho je možné
podľa okresného súdu usúdiť, že o výlučné vlastníctvo predmetných nehnuteľností nemajú záujem,
vyhovujeimstavnezrušenéhoanevyporiadanéhopodielovéhospoluvlastníctva.Okresnýsúdpovažoval

prikázanienehnuteľnostídovýlučnéhovlastníctvažalobkynezanajúčelnejšieanajpraktickejšie,nakoľko
je nielen ich väčšinovou spoluvlastníčkou, ale ich aj dlhodobo užíva, v domovej nehnuteľnosti býva
jej syn s vnučkou a družkou. Žalobkyňa sa podieľa na údržbe nehnuteľností v rámci svojich možností
a schopností, preto okresný súd po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázal nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalobkyne. Pri určení výšky spoluvlastníckeho podielu žalovaných 1/ a 2/ si

osvojil tvrdenia žalobkyne v konaní, ktoré preukázala a uveril žalobkyni, že v minulosti (v roku 2004)
mala záujem o kúpu celej nehnuteľnosti od žalovaných za 100.000,- Sk a vtedy vyplatila žalovaným
zálohu 50.000,- Sk, ktorú prevzal ich brat M. B.. Žalovaní jej ukázali list vlastníctva, na ktorom boli
vedení ako spoluvlastníci, každí po 1/3, avšak žalobkyňa neskôr zistila, že tento list vlastníctva nebol
totožný s listom vlastníctva, na ktorom bola zapísaná predmetná domová nehnuteľnosť, ktorú žalobkyňa

užíva a ktorú jej ukázali žalované s bratom. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise (najmä
zo stanoviska obce Biskupice o veku stavby a o tom, v akom stave bola nehnuteľnosť v roku 2004,
ako aj z potvrdení susedov M. B. a M. J.) mal okresný súd preukázané, že súčasný stav predmetného
rodinného domu nezodpovedá stavu, ktorý bol v roku 2004, pričom akceptoval všeobecnú cenu
predmetných nehnuteľností určenú znalcom Ing. Jánom Kubaliakom v súkromnom znaleckom posudku

č. 83/2022“, doručenom okresnému súdu žalobkyňou na pojednávaní konanom na okresnom súde
dňa 12.09.2022. Konštatoval, že žalobkyňa preukázala, že postupne do predmetnej nehnuteľnosti
investovala sumu 29.000,- Eur, zrekonštruovala ju, čím sa zvýšila jej všeobecná hodnota. V nadväznosti
na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že ak by bola domovánehnuteľnosť v takom stave v akom ju žalobkyni odovzdali žalovaní v roku 2004 a dohodli sa na
kúpnej cene celej nehnuteľnosti 100.000,- Sk, tak by z tejto sumy mala žalovaná 1/ a 2/ nárok na
368,82 Eur. V konaní však bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že žalovaným bola vyplatená

záloha na kúpnu cenu za celý rodinný dom vo výške 50.000,- Sk (t. j. 1.659,69 Eur). Žalobkyňa do
rekonštrukcie predmetnej domovej nehnuteľnosti investovala sumu 29.000,- Eur, z ktorých nákladov na
rekonštrukciu predmetnej domovej nehnuteľnosti na spoluvlastnícky podiel žalovaným (u každej 4/36-
iny)pripadásuma3.222,22Eur.VyjadrenímrealitnejkancelárieIng.AndreaBothová–ANDREALzodňa
11.04.2022, fotografiami predmetného rodinného domu, ale najmä súkromným znaleckým posudkom č.

83/2022,vypracovaným znalcomIng.JánomKubaliakom žalobkyňapodľaokresnéhosúdupreukázala,
že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je 31.400,- Eur. V uvedenej súvislosti okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobkyňa navrhla, aby súd pri
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zohľadnil, že každej zo žalovaných 1/ a 2/ už
uhradila sumu 553,23 Eur (1/3 zo sumy 1.659,69 Eur) a že žalované 1/ a 2/ sa pomernými nákladmi
na nepodieľali rekonštrukcii predmetného rodinného domu. Ak by žalované chceli zohľadniť pri výplate

svojho ideálneho spoluvlastníckeho podielu súčasnú hodnotu rodinného domu, je podľa žalobkyne
potrebné, aby pomerne znášali investície do neho, každá vo výške 3.222,22 Eur. Vo vzťahu k návrhu
žalobkyne, aby jej v rámci vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva bola uložená povinnosť
zaplatiť každej zo žalovaných 1/ a 2/ sumu 100,- Eur, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že dospel k záveru, že uvedená suma zodpovedá cene spoluvlastníckeho podielu

žalovaných 1/ a 2/, pretože každej zo žalovaných bola už titulom zaplatenia zálohy kúpnej ceny
žalobkyňou zaplatená suma 553,23 Eur, t. j 1/3 zo sumy 1.659,69 Eur (50.000,- Sk). V uvedenej
súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že spoluvlastnícky
podielžalovaných1/a2/kpredmetnýmnehnuteľnostiam niejekaždáv1/3-tine,alelenkaždáv4/16-ine.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná 2/ prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne odvolala a v odvolaní uviedla, že podané odvolanie odôvodňuje v zmysle § 365 ods.1 písm.
b) CSP tým, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP tým, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v zmysle § 365 ods. 1 písm. f)
CSP tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V uvedenej súvislosti žalovaná 2/ v odvolaní uviedla, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd vyvodzuje zo skutkových zistení právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. Žalovaná 2/ v odvolaní ďalej uviedla,

že v konaní pred súdom prvej inštancie namietala skutočnosť, že by žalobkyňa nadobudla svoje
spoluvlastnícke podiely od ich vlastníkov. Vo vyjadrení k žalobe uviedla, že predmetné nehnuteľnosti
(domovú nehnuteľnosť a pozemky) užíval jej otec dlhé roky, riadne za ne zaplatil kúpnu cenu, hradil
poplatky súvisiace s jej užívaním, preto sa súd prvej inštancie v rámci vyriešenia prejudiciálnej otázky
mal podľa žalovanej 2/ zaoberať tým, či je žalobkyňa podielovým spoluvlastníkom predmetných

nehnuteľností, či spoluvlastnícke podiely nadobudla od ich vlastníkov a či v danej veci nedošlo
k vydržaniu vlastníckeho práva jej právnym predchodcom. O uvedenom svedčí podľa žalovanej 2/
aj fakt, že samotní podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností sa vyjadrili v tom zmysle,
že sa necítia byť vlastníkmi dotknutých spoluvlastníckych podielov, že berú na vedomie a súhlasia
s tým, že práve dedičia po poručiteľovi M. B. (žalované a ich brat M. B.) sú skutočnými podielovými

spoluvlastníkmi celej spornej nehnuteľnosti, nakoľko do vydržacej doby sa započítava aj doba, po
ktorú mal vec v oprávnenej držbe ich právny predchodca. Aj napriek ich vyjadreniam, však títo domnelí
podieloví spoluvlastníci previedli svoje spoluvlastnícke podiely práve na žalobkyňu, ktorá nemohla byť
ich dobromyseľným nadobúdateľom, navyše s porušením predkupného práva ostatných podielových
spoluvlastníkov. Pokiaľ sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaoberal touto prejudiciálnou

otázkou, došlo podľa žalovanej 2/ k porušeniu práva žalovanej 2/ na spravodlivý proces, čo malo za
následok takú vadu konania, ktorá mohla ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Pre
prípad, že by sa skutočne potvrdilo spoluvlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam,
resp. aktívna vecná legitimácia žalobkyne v spore, žalovaná 2/ v odvolaní namietala rozhodnutiesúdu prvej inštancie aj z iných hľadísk. Vo vzťahu k výške primeranej náhrady za spoluvlastnícke
podiely, žalovaná 2/ v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že vyporiadavané nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, pričom ich prikázanie do

výlučného vlastníctva žalobkyne považoval za najúčelnejšie a najpraktickejšie pri preukázaní schopnosti
žalobkyne zaplatiť ostatným spoluvlastníkom primeranú náhradu. V uvedenej súvislosti žalovaná 2/
v odvolaní poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu „uverejnené v Súbore, zväzku II. pod C 110“,
kde najvyšší súd uviedol, že „primeranú náhradu v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok

obstaranie obdobnej veci akú predstavoval podiel spoluvlastníka prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
Primeraná náhrada musí vyjadrovať cenu závislú nielen od konštrukcie a vybavenia nehnuteľnosti,
ale aj od dopytu a ponuky v danom mieste a čase.“ K tomu možno podľa žalovanej 2/ dodať, že
obstaranie obdobnej veci nemusí znamenať len jej vybudovanie, ale aj jej kúpu. Nemusí ísť teda o cenu
reprodukčnú, najmä keď kvality novej stavby sú iné, než stavby s už zníženou životnosťou. Preto pri
určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel treba prihliadať predovšetkým na ceny, za ktoré

by v danom mieste a v čase, v súlade s ponukou a s dopytom, boli predané nehnuteľnosti obdobných
kvalít. „Náhrade za ideálnu polovicu určitého domu prirodzene zodpovedá polovica obvyklej ceny tohto
domu“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 885/2001). V uvedenej súvislosti žalovaná 2/
v odvolaní uviedla, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie namietala výšku primeranej
náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných, ktorá nezodpovedá cene, za ktorú by v danom mieste

a čase v súlade s ponukou a s dopytom boli predané nehnuteľnosti obdobných kvalít. Všeobecná cena
nehnuteľností, ktorá bola ustálená odborným vyjadrením, najmä však súkromným znaleckým posudkom
č. 83/2022, vypracovaným znalcom Ing. Jánom Kubaliakom, ktoré dôkazy predložila žalobkyňa v
konaní, je podľa žalovanej 2/ značne skreslená a podhodnotená, keďže rodinné domy v obdobných
lokalitách majú oveľa vyššiu hodnotu ako 31.400,- Eur. Žalobkyňou predložené dôkazy nezohľadňujú

podľa žalovanej 2/ v žiadnom smere to akým spôsobom stúpla napr. cena pozemkov, ktoré sú
zapísané na predmetnom liste vlastníctva, ale cena nehnuteľností bola stanovená mechanickým
súčtom údajne dohodnutej kúpnej ceny v roku 2004 v sume 100.000,- Sk a ceny rekonštrukčných
prác, čo nezodpovedá realite. V uvedenej súvislosti žalovaná 2/ v odvolaní uviedla, že „už len
z laického pohľadu, pokiaľ sa investície do predmetného rodinného domu uskutočnili vo výške 29.000,-

Eur, musí mať predmetná domová nehnuteľnosť oveľa vyššiu hodnotu, ako to prezentujú dôkazy
predložené žalobkyňou“. Žalovaná 2/ v odvolaní ďalej uviedla, že žalobkyňa podľa jej názoru neuniesla
dôkazné bremeno ohľadne zaplatenia zálohy kúpnej ceny žalovanej 2/, preto súd prvej inštancie
nemal zohľadniť túto sumu pri stanovení výšky primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel.
V ďalšom texte odvolania žalovaná 2/ namietala vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom

slova zmysle, pričom uviedla, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď započítal investície
vynaložené na rekonštrukciu predmetného rodinného domu do primeranej náhrady za spoluvlastnícky
podiel odstupujúceho podielového spoluvlastníka a rozhodol tak jedným výrokom, pričom poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo53/2004, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Cz 9/89,
R 46/1999 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1927/2004 z 28.07.2005. Vo vzťahu k investíciám

vynaloženým na rekonštrukciu predmetného rodinného domu, žalovaná 2/ v odvolaní uviedla, že súd
prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa investovala do predmetnej domovej nehnuteľnosti sumu 29.000,-
Eur, čo však nezodpovedá skutočnosti a nevyplýva to ani z vykonaného dokazovania, pretože do tejto
nehnuteľnosti investovala tretia osoba, a to svedok D. L., ktorý v tomto rodinnom dome dlhodobo býva
so svojou rodinou a ktorý na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 09.03.2022 výslovne

uviedol, že zaplatil zálohu kúpnej ceny, doteraz do nehnuteľnosti investoval nemalé finančné prostriedky,
on urobil z nej „moderný dom“. Pokiaľ boli investície do predmetného rodinného domu financované
zo strany tretej osoby a nie jeho podielového spoluvlastníka, nemôže sa podľa žalovanej 2/ tento
podielový spoluvlastník od ostatných podielových spoluvlastníkov domáhať vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, a teda sa nemôže ani domáhať započítania investícií

a ani započítania údajne zaplatenej zálohy kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel odstupujúceho
spoluvlastníka/kov. Pokiaľ by mal odvolací súd iný názor, a to, že tieto investície boli realizované priamo
žalobkyňou, čo v konečnom dôsledku nevyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaná 2/ vzniesla
v odvolaní námietku premlčania ohľadne náhrady za vykonané investície do predmetného rodinného
domu. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1644/2005, kde NS ČR

uviedol: „na účely vyporiadania investícií treba rozlišovať prípady, keď sú investície vykonané so
súhlasom spoluvlastníkov (§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo bez tohto súhlasu. V prípade
ak ostatní spoluvlastníci súhlasia s nákladmi vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na
vec, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatnýmspoluvlastníkom právo na náhradu vynaložených prostriedkov (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa
však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením

ichpodielovvdôsledkuvynaloženejinvestície(§451ods.2,§456Občianskehozákonníka);ideorozdiel
medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení“. V závere odvolania žalovaná 2/ uviedla,
že berúc do úvahy fakt, že rekonštrukčné práce boli vykonané bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov,
plynutie premlčacej doby sa spravuje ustanovením § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a uviedla,
že namieta tiež výpočet výšky primeranej náhrady v sume 100,- Eur, kde v zmysle odôvodnenia

rozsudku je tento výpočet neurčitý, nejasný, nedostatočne odôvodnený, čím sa samotný výrok stáva
nepreskúmateľný, čo predstavuje porušenie práva žalovanej na riadne odôvodnenie rozsudku. Navrhla,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

3. Žalobkyňa k jednotlivým dôvodom odvolania žalovanej 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/

uviedla, že pokiaľ žalovaná 2/ ako jeden z odvolacích dôvodov v odvolaní uviedla odvolací dôvod
uplatnenývzmysleust.§365ods.1písm.b/CSP,takpovažujezapotrebnéuviesť,žesúdprvejinštancie
so žalovanou 2/ konal, žalovaná 2/ sa podrobne k žalobe vyjadrila vo svojom písomnom podaní zo dňa
20.05.2019, ku ktorému pripojila aj listinné dôkazy – vyvinula procesnú aktivitu v smere spochybnenia
vlastníckeho práva žalobkyne a navrhla vyplatenie svojho podielu z reálnej ceny nehnuteľností. K výške

primeranej náhrady sa žalovaná 2/ nevyjadrila, nenavrhla a ani nepredložila k tomu žiadny dôkaz. „Na
toto písomné podanie žalovanej 2/ reagovala žalobkyňa podrobným stanoviskom zo dňa 30.09.2020,
v ktorom poprela mnohé z tvrdení žalovanej 2/“. Následne bola žalovaná 2/ v konaní procesne pasívna.
Súd prvej inštancie predvolával žalovanú 2/ na všetky pojednávania, v jednom prípade na žiadosť
žalovanej 2/ zmenil vytýčený termín pojednávania, aby sa mohla osobne pojednávania zúčastniť. Zo

zápisnice z pojednávania zo dňa 12.09.2022 in fine vyplýva, že konajúci sudca sa aktívne snažil
chrániť procesné práva žalovanej 2/ aj nad rámec zákonných povinností a nepristupoval k tomu striktne
formálne. Žalovaná 2/ ako jedna z podielových spoluvlastníčok v konaní pred súdom prvej inštancie
vyvinula len slabú procesnú aktivitu. Nepodarilo sa jej účinne poprieť žiadne z tvrdení žalobkyne ako
ani skutočnosti, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (existenciu spoluvlastníctva,

prevzatie časti kúpnej ceny, dlhodobú držbu nehnuteľnosti zo strany žalobkyne, zlý stav nehnuteľnosti
v čase vstupu žalobkyne do držby, zhodnotenie nehnuteľnosti žalobkyňou, súčasnú trhovú cenu
nehnuteľnosti, výšku investícií). „Procesnú pasivitu žalovanej 2/ ako ani žalovanej 1/, ktorá však proti
návrhom žalobkyne nemala žiadne námietky a odvolanie nepodala, nemôže zhojiť súd druhej inštancie“.
Pokiaľ ide o odvolací dôvod uplatnený žalovanou 2/ v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, žalobkyňa

vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že žalovaná 2/ vo svojom odvolaní výslovne „nestiahla“
žiadnu z vytýkaných chýb na tento odvolací dôvod, preto podľa žalobkyne ani tento odvolací dôvod nie
je daný. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalovanou 2/ v odvolaní v zmysle ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. e) CSP, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že žalovaná 2/
v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov a k dôkazom, ktoré súd

prvej inštancie vykonal na návrh žalobkyne sa buď vôbec nevyjadrila alebo sa vyjadrila spôsobom,
ktorým nemohla účinne poprieť ich dôkaznú silu. Žalovaná 2/ pred súdom prvej inštancie spochybňovala
a rozporovala podľa žalobkyne aj svoje vlastné vyjadrenia, príkladom toho podľa žalobkyne môže byť
písomné podanie žalovanej 2/ z 20.05.2019, v ktorého úvode žalovaná 2/ uviedla, že jej matka v dobrej
viere odovzdala žalobkyni kľúče od domu po úmrtí otca, čo muselo byť v roku 2004; v závere vyjadrenia

z 20.05.2019 však žalovaná 2/ uviedla, že žalobkyňa nedostala súhlas na bývanie v dome, alebo
tvrdila, že zálohu na kúpnu cenu síce neprevzali, ale keď žalobkyňa preukáže opak, tak jej ju vrátia.
Pripojeným listinným dôkazom - výzvou na odovzdanie kľúčov od brány domu, spísanou advokátkou
žalovaných 1/ a 2/ dňa 08.12.2017, žalovaná 2/ podľa žalobkyne potvrdila, že držba a užívanie
predmetných nehnuteľností zo strany žalobkyne trvali od roku 2004 do 2017 a trvá aj dodnes. Žalovaná

2/ vo svojom písomnom vyjadrení z 20.05.2019, vo výzve z 08.12.2017 a ani v ústnom prednese na
pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 12.09.2002 „nešetrila výrazmi hrubo obviňujúcimi
žalobkyňu z podvodov, klamstiev a protiprávneho konania“. Skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaného
dokazovania však podľa žalobkyne nasvedčuje tomu, že týchto konaní sa v nemalom rozsahu dopúšťa
práve žalovaná 2/. Z uvedených dôvodov žalovanou 2/ tvrdený odvolací dôvod uplatnený podľa §

365 ods. 1 písm. e) CSP podľa vyjadrenia žalobkyne daný nie je. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu
uplatnenému žalovanou 2/ v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, žalobkyňa vo vyjadrení
k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že pokiaľ žalovaná 2/ v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie bol
povinný ako prejudiciálnu otázku posúdiť, či žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetu sporua že právny predchodca žalovaných mal byť vlastníkom celého domu a pozemkov titulom vydržania,
tak súd prvej inštancie nemohol na základe vykonaných dôkazov dospieť k záveru, že žalobkyňa
spoluvlastnícke podiely nenadobudla platne. Listiny, ktoré žalovaná 2/ v tomto smere okresnému súdu

predložila a ktoré mali slúžiť ako dôkazy, v skutočnosti podľa žalobkyne preukazovali to, že otec
žalovanej 2/ odkúpil len ideálny spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach a že Slovenský
pozemkový fond sa k možnosti vydržania vyjadril jednoznačne nesúhlasne. „Pokiaľ ide o súhlas obce
Biskupice a údajných podielových spoluvlastníkov s vydaním osvedčenia o vydržaní, okrem toho, že
osoby na listine podpísané neboli pred súdom prvej inštancie stotožnené, tieto listinné dôkazy samé

osebe nemohli bez ďalšej procesnej a dôkaznej aktivity žalovanej 2/ viesť súd prvej inštancie k záveru
o tom, že by vlastnícke právo žalobkyne k spoluvlastníckym podielom na predmetných nehnuteľnostiach
bolo spochybnené“. Naopak, z vykonaného dokazovania podľa žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa
mienila odkúpiť predmet sporu od žalovaných 1/ a 2/ a ich brata M. B., nakoľko sa mylne domnievala,
že sú jeho spoluvlastníkmi v 1/3-tine a vyplatila im aj zálohu na kúpnu cenu. Ďalej z vykonaného
dokazovania vyplynulo podľa žalobkyne to, že žalobkyňa od právnych nástupcov ostatných podielových

spoluvlastníkov, pôvodne vedených na LV ako neznámi podieloví spoluvlastníci odkúpila v skutočnosti
2/3 predmetných nehnuteľností.

3.1 Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uplatnenému žalovanou 2/ v odvolaní v zmysle ust. § 365 ods.
1 písm. h) CSP, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že žalovaná 2/ v odvolaní

namietala nesprávne právne posúdenie ohľadne primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorú jej
má podľa rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa zaplatiť vo výške 100,- Eur. Žalovaná 1/ odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala, teda výšku primeranej náhrady akceptuje. Treba podľa
žalobkyne uviesť, že žalobkyňa s poukazom a dôrazom na špecifické okolnosti prípadu, kedy bola
žalovanými uvedená do omylu a v minulosti im vyplatila sumu 50.000,- Sk ako polovicu hodnoty

všetkých nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre k. ú. C., súdu prvej inštancie navrhla, aby ideálny
podielžalovaných,spolu1/3-tina, prikázaldojejvýlučnéhovlastníctvabezpovinnostizaplatiťžalovaným
1/ a 2/ protihodnotu, nakoľko túto už v minulosti prevzali. Pokiaľ žalovaná 2/ v odvolaní tvrdí, že
v priebehu konania kvalifikovane poprela skutočnosť, že žalobkyňa im uhradila ako zálohu kúpnej
ceny sumu 50.000,- Sk, tak toto nie je podľa žalobkyne pravda. V uvedenej súvislosti žalobkyňa

vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že odovzdanie sumy 50.000,- Sk bratovi žalovaných
1/ a 2/ M. B. (pôvodne žalovaný 3/) preukázala listinným dôkazom (čestným prehlásením) ako aj
obsahom kúpnej zmluvy, uzatvorenej s pôvodným žalovaným 3/ M. B., ktorý uznal prevzatie odplaty
za svoj spoluvlastnícky podiel v minulosti a previedol ho do vlastníctva žalobkyne za 1,- Eur. „To, že
žalovaná 2/ o všetkých listinných dôkazoch, výpisoch z LV, vyjadreniach obce a susedov vyhlásila, že

sú neplatné alebo nepravdivé, nemožno akceptovať ako kvalifikované popretie dôkazov a skutočností“.
V nadväznosti na uvedené žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že poukazuje na
spôsob obrany žalovanej 2/, ktorá na rozdiel od svojho brata M. B. popiera prevzatie zálohy na kúpnu
cenu, pričom obsah listiny, ktorú o prevzatí zálohy kúpnej ceny M. B., brat žalovanej 2/ spísal a podpísal,
žalovaná 2/ interpretuje tak, že žalobkyňa vyplatila jej bratovi zálohu kúpnej ceny za inú nehnuteľnosť,

a to za nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná na LV č. XX. Z čestného prehlásenia, ktoré je autentické však
podľa žalobkyne vyplýva, že jednoznačne zamýšľala od žalovaných kúpiť rodinný dom v Biskupiciach
a tiež z neho vyplýva, že M. B. prevzal zálohu na kúpnu cenu aj za svojich súrodencov. Z výzvy, ktorú
poslala žalovaná 2/ v roku 2017 žalobkyni a ktorá sa týkala odovzdania kľúčov vyplýva, že žalobkyni
boli kľúče odovzdané a držba sa týkala rodinného domu zapísaného na LV č. XX a nie na LV č. XX,

preto verzia udalostí, ktoré uviedla súdu žalobkyňa bola dôvodne vyhodnotená súdom prvej inštancie
ako pravdivá. Žalovaná 2/ si navyše sama odporovala, keď vo svojich vyjadreniach tvrdila, že keď boli
u notára, k predaju domu nedošlo preto, lebo im notárka odporučila vyporiadať pozemky. V prípade, ak
by brat žalovaných preberal zálohu na kúpnu cenu za rodinný dom zapísaný na LV č. XX, nebola by
podľa žalobkyne daná žiadna prekážka prevodu, lebo pokiaľ ide o rodinný dom zapísaný na LV č. XX,

tu boli žalované a ich brat spoluvlastníkmi celého domu v podieloch 1/3-tina, pričom kľúče od rodinného
domu zapísaného na LV č. XX, žalovaní žalobkyni nikdy nedali a ani ich nežiadali späť.

3.2 Vo vzťahu k žalovanou 2/ vznesenej námietke premlčania žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu
žalovanej 2/ uviedla, že žalovaná 2/ vzniesla v odvolaní námietku premlčania uplatnenému nároku

žalobkyne na započítanie vynaložených investícií do rekonštrukcie rodinného domu s poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1644/2005, podľa ktorého „ak nedošlo
k rekonštrukcii so súhlasom podielových spoluvlastníkov, nemožno vykonať zápočet, len žiadať
o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok sa premlčuje“. V uvedenej súvislosti žalobkyňa vovyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že namieta, aby spôsob rozhodovania českých súdov
o konkrétnom prípade bol prekážkou autonómneho posúdenia prípadu zo strany slovenských súdov.
Zdôraznila,ževkonaní predsúdomprvejinštanciepreukázala,žedorekonštrukciepredmetnejdomovej

nehnuteľnosti investovala, preto považuje zo vzťahu k argumentácii žalovanej 2/ za irelevantné, či
peniaze investovala do nehnuteľnosti priamo ona sama, alebo s jej súhlasom ich investoval jej syn,
ktorý bude jej dedičom. Poukázala pritom na to, že sama žalovaná 2/ uznala zhodnotenie predmetného
rodinného domu, keď namietala, že predmetný rodinný dom je v súčasnosti v lepšom stave ako bol
v roku 2004 a že jeho cena je vyššia. Žalovaná 2/ teda podľa žalobkyne priamo kalkuluje výšku výplaty

so zohľadnením investícií do rekonštrukcie predmetného rodinného domu, na ktoré investície však
nijako neprispela, ale ani im nebránila, čo je podľa žalobkyne zarážajúce ak žalovaná 2/ tvrdí, že
žalobkyňa jej neprávom odňala držbu a užívanie veci – predmetného rodinného domu. V uvedenej
súvislosti žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ zdôraznila, že v konaní preukázala, že od roku
2004 až do roku 2017 bola ničím a nikým nerušenou držiteľkou a užívateľkou predmetného rodinného
domu so zastavanými a priľahlými pozemkami. Žalovanej 2/, ktorá tvrdí, že sa cíti byť vlastníčkou

celého domu a pozemkov spoločne so žalovanou 1/ a bratom a vehementne namieta, že žalobkyňa
obmedzila jej vlastnícke práva, nič nebránilo navštíviť žalobkyňu a ísť sa pozrieť v akom stave je dom
a pozemky a vidieť, že tieto sa rekonštruujú. Toto podľa žalobkyne žalovaná 2/ určite aj urobila. Žalovaná
2/ uvádzala, že síce pracuje v zahraničí, ale len na turnusy a pravidelne chodí na Slovensko. V prípade
rekonštrukcie predmetného rodinného domu teda podľa žalobkyne platí, že rekonštrukciu predmetného

rodinného domu vykonala s konkludentným súhlasom žalovanej 2/ a v dobrej viere, že žalovaní splnia
svoj sľub a kúpnu zmluvu s ňou riadne uzatvoria. Za skutkového stavu, kedy to bola žalovaná 2/ aj
so svojimi súrodencami, ktorá úmyselne uviedla žalobkyňu do omylu v tom, že dom, ktorý jej ukázala
v prírode, nie je zapísaný na LV č. XX, ale je zapísaný na LV č. XX ako aj v tom, že v budúcnosti jej
nehnuteľnosti ako celok za dohodnutú kúpnu cenu 100.000,- Kčs odpredajú, je vznesenie námietky

premlčania zo strany žalovanej 2/ konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Námietka premlčania
podľa názoru žalobkyne nie je vznesená dôvodne. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovanej 2/
žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdil
alebo v intenciách vyššie uvedeného zmenil a zaviazal žalovanú 2/ k náhrade trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovanej 2/ v rozsahu a z
dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. §
385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou 2/ v odvolaní v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e),
f) a h) CSP.

6. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),

spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

7. Podľa § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným
na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

8. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.10. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

11.Poprejednaníodvolaniaodvolacísúduvádza,žeajkeďodvolanieprotirozsudkusúduprvejinštancie
podala len žalovaná 2/, vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo
(§ 77 ods. 1 CSP), odvolanie žalovanej 2/ sa vzťahuje aj na žalovanú 1/. Neobstojí preto argumentácia
žalobkyne, že žalovaná 1/, ktorá odvolanie nepodala, výšku primeranej náhrady v sume 100,- Eur

za spoluvlastnícky podiel ako odstupujúci podielový spoluvlastník akceptuje; predmetom odvolacieho
prieskumu je teda aj výrok týkajúci sa žalovanej 1/.

12. Po prejednaní odvolania žalovanej 2/ z hľadiska tam uvedených odvolacích dôvodov odvolací súd
uvádza, že odvolanie žalovanej 2/ nepovažuje za dôvodne podané pokiaľ ide o namietaný nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne a s tým súvisiacu odvolaciu námietku žalovanej 2/, že

súd prvej inštancie sa prejudiciálne nezaoberal tým, či žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke podiely od
skutočných podielových spoluvlastníkov. Aktívna legitimácia žalobkyne vyplýva z k žalobe pripojeného
listu vlastníctva č. XX, k. ú. C., kde je žalobkyňa pod B 2 a B 3 uvedená ako podielová spoluvlastníčka
nehnuteľností tam zapísaných v spoluvlastníckom podiele celkom v rozsahu 2/3-ín (1/3 plus 1/3).
Žalovanou 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie produkované tvrdenia a dôkazy nie sú spôsobilé

v zmysle ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) spochybniť hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností.
Súdprvejinštancietedavotázkeaktívnejvecnejlegitimácienepochybil,pričomnebolojehopovinnosťou
nahrádzať procesnú aktivitu žalovaných a bez riadne podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva
(podľa tvrdenia žalovanej 2/ nadobudnutého vydržaním jej právnym predchodcom) v sporovom konaní

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prejudiciálne skúmať či právny predchodca
žalovaných nadobudol predmetné nehnuteľnosti v celosti (pred tým ako spoluvlastnícke podiely k nim
nadobudla vyššie uvedenými darovacími a kúpnymi zmluvami žalobkyňa) nad rámec spoluvlastníckeho
podielu 4/12-ín, nadobudnutého kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 09. 01. 1996 s D. O., F. M., bytom
J., vydržaním.

13. Pokiaľ však ide o tú časť odvolania žalovanej 2/, v ktorej žalovaná 2/ spochybnila závery súdu
prvej inštancie týkajúce sa určenia výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel odstupujúceho podielového
spoluvlastníka (žalovanej 1/ a 2/), odvolací súd uvádza, že v tejto časti považuje odvolanie žalovanej

2/ za dôvodné, pretože odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza v otázke určenia
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel odstupujúceho podielového spoluvlastníka (žalovanej
1/ a 2/) z nesprávneho právneho posúdenia, a to pokiaľ ide o spôsob akým sa súd prvej inštancie
vysporiadal s tvrdeným investíciami žalobkyne do predmetnej domovej nehnuteľnosti a tiež pokiaľ
ide o zohľadnenie zaplatenia zálohy kúpnej ceny pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky

podiel odstupujúceho podielového spoluvlastníka (žalovanej 1/ a 2/), pričom to ako dospel k výslednej
sume 100,- Eur, súd prvej inštancie presvedčivým spôsobom v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku nezdôvodnil - uviedol, že „pokiaľ žalobkyňa navrhla, aby po zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva každej zo žalovaných zaplatila sumu 100,- Eur, súd dospel k záveru, že uvedená
suma zodpovedá cene spoluvlastníckeho podielu žalovaných 1/ a 2/ zo zrušeného podielového

spoluvlastníctva, preto lebo žalované už v minulosti prevzali každá po 553,23 Eur, t. j. každá 1/3-inu
zálohy kúpnej ceny (1/3 zo sumy 50 000,- Sk). Uvedenú časť odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku odvolací súd nepovažuje za zodpovedajúcu kritériám riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia, vyplývajúcim z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. V uvedenej
súvislosti odvolací súd uvádza, že Najvyšší súd SR už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach

pod vplyvom judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného
procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne
aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je
odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu súdneho rozhodnutia.

Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa
strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Právne závery vyplývajúce zosúdneho rozhodnutia môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení
predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho
predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil

zistený skutkový stav, pričom treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa súd musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal.

14 Pokiaľ ide o posúdenie investícií, odvolací súd uvádza, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že
strany sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môžu v konaní požadovať aj
vyporiadanie vynaložených investícií do predmetnej veci (tzv. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v širšom zmysle). Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/148/2017 zo dňa 21. 11. 2018 v súvislosti
s vynaloženými investíciami na spoločnú vec uvádza: „Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý

zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo
na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na
spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle.
Nevyhnutnoupodmienkou,abysasúdmoholstakýmtonárokomzaoberaťjevšakjehoriadneuplatnenie

návrhomalebovzájomnýmnávrhomsovšetkýmináležitosťami.Otakomtonárokujepotrebnérozhodnúť
samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za
spoluvlastnícky podiel“.

15. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, konkrétne z odseku

20. odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou,
konkrétne s vyššie citovaným rozhodnutím NS SR sp. zn. 4Cdo/148/2017 zo dňa 21. 11. 2018, keď
žalobkyňou tvrdené vynaložené investície (ktoré navyše vynaložil syn žalobkyne a nie žalobkyňa)
zohľadnil pri určení hodnoty spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/, ktorú bez akéhokoľvek
bližšieho vysvetlenia určil na sumu 100 Eur. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je

tak nielen nesprávne ale aj nepreskúmateľné, čo je bez akýchkoľvek pochybností dôvod na to, aby ho
odvolací súde zrušil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že z hľadiska určenia hodnoty
spoluvlastníckych podielov odstupujúcich spoluvlastníkov je bez právneho významu, či sa žalobkyňa
ažalovanívminulosti(vroku2004)dohodli,žejejodpredajúpredmetnénehnuteľnostizasumu100000,-
Sk, pretože pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je z hľadiska hodnoty vyporiadavanej

nehnuteľnosti podľa ustálenej súdnej praxe rozhodujúci stav v čase jej vyporiadania. Rovnako nemožno
prehliadnuť skutočnosť, že Čestné prehlásenie M. B. zo dňa 20. 10. 2004, na ktoré sa žalobkyňa
vsúvislostistvrdenímoúhradezálohynakúpnucenuodvoláva,nepreukazuje, žezálohanakúpnucenu
v sume 50 000,- SK bola uhradená v súvislosti so zamýšľanou kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č.
XX, k. ú Biskupice, keďže v predmetnom čestnom prehlásení zo dňa 20. 10. 2004 sa výslovne uvádza,

že „jedná sa o zamýšľaný predaj rodinného domu v Biskupiciach, k. ú. C. pri Fiľakove, rodinný dom
súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX, ktorý je vedený na LV č. XX, parcely č. XXX, záhrada
o výmere 976 m2 a parcely č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2“. Porovnaním listov
vlastníctva č. XX D. N. XX pre k. ú. C. je zrejmé, že nehnuteľnosti uvedené v Čestnom prehlásení M. B.
zo dňa 20. 10. 2004 sú úplne iné nehnuteľnosti ako nehnuteľnosti zapísané na LV č XX (rovnako pre

katastrálne územie a obec Biskupice ako nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, preto tvrdenie žalobkyne,
že z predmetného čestného prehlásenia vyplýva, že zamýšľala kúpiť nehnuteľnosti v obci C., je
z hľadiska preukázania úhrady zálohy kúpnej ceny vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX
irelevantné), s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie náležitým spôsobom a v dostatočnej miere
nevysporiadal. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z hľadiska náležite zisteného skutkového

stavu nestačí vychádzať len z tvrdenia žalobkyne a jej syna (s ktorými sa súd prvej inštancie stotožnil),
že bola žalovanými - pokiaľ ide o číslo listu vlastníctva - uvedená do omylu.

16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd, tak ako je vyššie uvedené, odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1

CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého ďalšieho konania súd prvej
inštancie zopakuje a doplní dokazovanie vo vzťahu k stanoveniu správnej výšky vyrovnacieho podielu
žalovanej 1/ a 2/, s otázkou tvrdených investícií sa vysporiada v súlade s ustálenou súdnou praxou,
tak ako táto ustálená súdna prax vyplýva z citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/148/2017 zodňa 21. 11. 2018 a svoje rozhodnutie riadne s presvedčivo odôvodní; v novom rozhodnutí vo veci samej
súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o trovách konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP
aj o trovách tohto odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.