Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/101/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210227548
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1210227548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: W. A., N.. X.X.XXXX, Š. XXX/XX, A.,
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Záhradnícka 4836/51, Bratislava,
IČO: 47 234 318, proti žalovanému: Q. K., N.. XX.X.XXXX, V. L. XXX/X, N. V. N. M., zastúpenému
advokátkou Mgr. Julianou Sumkovou, Weiseho 16A, Nové Mesto nad Váhom, za účasti intervenienta
na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, o
náhraduškody,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.8C/234/2010-331,
zo dňa 9.7.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania.

III. Intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov

konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaním nazvaným ako žaloba „na náhradu škody z dôvodu
mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle Zákona o náhrade škody na
zdraví a sťaženia spoločenského uplatnenia“ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného na povinnosť zaplatiť sumu 223.350 eur. Nárok odôvodnil tým, že dňa 27.10.2006,
v dôsledku žalovaným zavinenej dopravnej nehody, utrpel škodu na zdraví s trvalým následkom.

Konkrétne utrpel otras mozgu, zlomeninu 3. až 5. rebra s výrazným posunom a pneumotoraxom,
kompletné roztrhnutie kolaterálneho väzu a hlavice ihlice v pravej dolnej končatine. Na KAIM oddelení
mu bol pre ťažký šok stabilizovaný obeh a zadrenovaný hrudník. Utrpel mnohopočetné zlomeniny
dislokovaných rebier a pre zhoršujúci sa pneumo a hemotorax mu bola urobená operačná fixácia
rebier vľavo a opakovane predrenovaný hrudník. Z dôvodu vyšetrením zisteného roztrhnutia sleziny s
výrazným krvácaním do dutiny brušnej bola neskôr slezina operačne odstránená. Ďalej utrpel zlomeninu
hlavičkyfibulyaroztrhnutieväzuabolamuzaloženásadrováfixácianakoleno; krčnévyšetrenieodhalilo

ťažký zápal maxilárnych dutín na podklade traumatickej pansinucitídy. Dňa 13.11.2006 bol preložený
z anesteticko-resuscitačnej kliniky na chirurgické oddelenie a jeho hospitalizácia bola ukončená dňa
21.11.2006. V rámci ambulantnej starostlivosti bol opakovane sledovaný hematológom pre stav po
odstránenej slezine dňa 5.12.2006. Dodal, že odstránenie sleziny zvyšuje pravdepodobnosť infekčnýchkomplikácii a možný vznik hlbokej žilovej trombózy. V dôsledku obrny ľavej hlasivky bol v starostlivosti
foniatra a klinického logopéda. Znalec prof. V.. W. R., E.., po preskúmaní jeho zdravotného stavu, v
dodatku k znaleckému posudku č. X/XXXX bodovo ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia vo

výške 650 bodov. Následkom veľkej prietrže v jazve po operácii sleziny bol dňa 17.3.2009 operovaný a
opäť hospitalizovaný. V pooperačnom období bola zaznamenaná infekcia sieťky, preto bola nutná dňa
21.4.2009 jej extrakcia a po vyčistení defektu dňa 19.5.2009 bola sieťka zošitá. Pretrváva instabilita
a porušenie brušného lisu. Podľa bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia mu
chirurg V.. Q. D. priznal bodové hodnotenie za bolesť vo výške 500 bodov. Pre pretrvávajúce vážne

zdravotné problémy sa očakáva ďalšia operácia. Doplnil, že utrpel ťažkú ujmu na zdraví ako mladý
človek. Po vyučení sa nastúpil na miesto automechanika, avšak vzhľadom na ťažkú ujmu na zdraví
a neustále zdravotné problémy, hlavne s brušným lisom, nie je schopný vykonávať svoje pôvodné
povolanie a zamestnávateľ s ním ukončí pracovný pomer, preto je nezamestnaný a odkázaný na pomoc
rodičov. Vzhľadom na ťažké zdravotné následky nie je schopný venovať sa športovým aktivitám, nemôže
vykonávať žiadny namáhavý pohyb a musí si dávať pozor pred rôznymi ochoreniami, nakoľko má po

odstránení sleziny zníženú imunitu. Zhrnul, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a trvalé následky je
jeho život veľmi komplikovaný a značne namáhavý a z dôvodu neustálych problémov s brušným lisom
nemá možnosť zabezpečiť si trvalú prácu.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo

vzťahu k skutkovému stavu zistil, že Okresný súd Bratislava II trestným rozkazom sp. zn. 3T/130/07,
zo dňa 1.8.2007, uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keď žalobcovi spôsobil z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví
a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania. S nárokom na náhradu škody odkázal žalobcu na
občianskoprávne konanie, keďže podľa zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 25.1.2007,

žalobca v trestnom konaní požiadal o náhradu spôsobenej škody na odeve vo výške 2.000 Sk a náhradu
škody za ujmu na zdraví, ako aj psychickú ujmu, ktorú utrpel pri dopravnej nehode vo výške 7.000.000
Sk.

4. Podľa prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Ružinov zo dňa 13.11.2006, bol žalobca

hospitalizovaný v čase od 28.10.2006 do 13.11.2006, pričom znalec F.. V.. W. R., E.., v rámci trestného
konania vypracoval znalecký posudok zo dňa 15.1.2007, č. X/XXXX, v ktorom identifikoval závažnosť
zranení spôsobených v dôsledku predmetnej dopravnej nehody, ako mnohopočetné závažné úrazové
poškodenie hlavy, hrudného koša, pľúc, hlasového nervu, hornej časti brucha s roztrhnutím sleziny
a pravého kolena, teda mimoriadne vážne poranenie životne dôležitého orgánu hrudníka, pľúc s

následnou dychovou nedostatočnosťou s tým, že trvalé následky sa následkom odstránenej sleziny
prejavia vo zvýšenom výskyte infekcií a zvýšenom výskyte trombóz, prejavia sa tiež v porušení
funkcie kolena následkom roztrhnutého väzu a možných problémov následkom traumy pľúc. Doplnil,
že podľa charakteru zamestnania bude možné určiť zníženie pracovnej spôsobilosti, resp. sťaženie
spoločenského uplatnenia najskôr po roku, po doliečení a odstránení následkov zranenia.

5. V znaleckom posudku č. XX/XXXX už W.. V.. W. R., E.. bodovo ohodnotil sťaženie spoločeného
uplatnenia žalobcu vo výške 650 bodov, konkrétne položku
č. 312 strata sleziny: 150 bodov, položku č. 310 poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením
brušného lisu: 200 bodov, položku č. 397 kývavosť kolena bez potreby ortopedického podporného

prístroja: 150 bodov, položku č. 399 trvalé následky poraneného mäkkého kolena s príznakmi
poškodenia menisku bez preukázaných blokád: 100 bodov a položku č. 433a keloidné jazvy po
operačných zákrokoch 5-30 cm2 povrchu tela: 50 bodov.

6. Z prepúšťacích správ zdravotníckeho zariadenia N., B..T..Y.. A. zo dňa 20.3.2009, 24.4.2009,

19.5.2009 a 26.11.2010 vyplýva, že žalobca bol operovaný dňa 17.3.2009, s dobou hospitalizácie od
16.3.2009 do 20.3.2009, následne bol operovaný dňa 22.4.2009, s dobou hospitalizácie od 20.4.2009 do
24.4.2009 a tiež bol operovaný dňa 19.5.2009, s dobou hospitalizácie od 18.5.2009 do 22.5.2009 a dňa
23.11.2010, s dobou hospitalizácie od 22.11.2010 do 26.11.2010. V.. Q.N. F. v lekárskom posudku zo
dňa 16.6.2010 ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu počtom bodov 500 podľa položky

č. 310 poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením brušného lisu, zvýšenej o 100 % z dôvodu
operácie dňa 17.3.2009 pre veľkú prietrž v jazve a následnú infekciu sieťky v pooperačnom období, s
nutnosťou jej extrakcie dňa 21.4.2009 a druhotného zošitia dňa 19.5.2009.7. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, zo dňa 28.1.2011, W.. V.. W. R., E.. ohodnotil sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu počtom bodov 550, konkrétne položku č. 312 strata sleziny: 150
bodov, položku č. 310 poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením brušného lisu: 250 bodov,

položku č. 397 kývavosť kolenného kĺbu bez potreby ortopedického podporného prístroja: 150 bodov.
Uvedený počet bodov zvýšil na dvojnásobok z dôvodu opakovaných operácií, trvalej straty sleziny
s možnosťou výskytu hnisavých komplikácií a mladý vek pacienta, pričom odporučil súdu zvážiť
zvýhodnenie poškodeného z dôvodu závažných porúch trvalého charakteru, ktoré výrazne znižujú
možnosti jeho ďalšieho uplatnenia, konkrétne z dôvodu trvalej straty sleziny a trvalého poškodenia

brušnej steny.

8. Podľa odborného posudku o invalidite žalobcu zo dňa 23.4.2014 bola žalobcovi priznaná
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, so vznikom invalidity od 21.3.2014.
Rozhodujúcim zdravotným postihnutím bola konštatovaná choroba tráviacej sústavy, prietrž v jazvách
pobrušnejoperáciisrozsiahlymvyklenutímorgánovdutinybrušnejdoprietrže,chirurgickyneriešiteľným

stavom s vplyvom na kardiopulmonálny systém v rozsahu 60 % a z dôvodu iných zdravotných postihnutí
(polytrauma, zlomenina hlavičky fibuly vpravo, poškodenie predného skríženého väzu pravého kolena)
vo výške 10 %. Neskôr bola žalobcovi priznaná invalidita už od 21.3.2011, pričom percentuálna miera
a konštatované zdravotné postihnutia zostali rovnaké.

9. V zmysle lekárskych správ V.. V. K. z ortopedickej ambulancie E. Y. zo dňa 14.10.2014, 6.11.2014,
8.12.2014, 30.12.2014 a 17.3.2015, žalobca absolvoval dňa 6.11.2014 operačný zákrok k odstráneniu
hlavičky fragmentu lýtkovej kosti s následným zhojením rany, plnou hybnosťou a stabilitou kolena.
Zmenu reflektuje správa zo dňa 17.3.2015, kde žalobca udával nárast ťažkostí s nepríjemnými
subjektívnymi pocitmi a vyžarovaním bolesti na bočnej strane lýtka. Objektívny nález konštatuje bolesť

na pohmat, vyžarovanie bolesti do nohy, plnú hybnosť v kolene a členku, miernu laxicitu posterolater
komplexu s doporučením ortézy s oporou barlí a rehabilitácie.

10. Podľa lekárskych správ V.. N. N. z L. N. A., N. T., zo dňa 1.4.2015 a zo dňa 19.10.2017 je
konštatovaná u žalobcu obmedzená hybnosť v pravom kolene, bolestivosť, výrazne oslabená dorzálna

flexiapravejnohy,hypestézasozakopávanímvpravo,neurogénnaléziasostratoumotorickýchjednotiek
ťažkého stupňa následkom úrazu a operácie pravého kolena. V správe zo dňa 19.10.2017 je zároveň
uvedený motorický deficit dorzálnej flexie pravej nohy s poruchou chôdze, s odporučeným nosením
ortézy, bez vylúčenia ďalšieho zhoršovania hybnosti a chôdze pacienta, ktorý nie je schopný vykonávať
namáhavú prácu.

11. Lekárskym posudkom zo dňa 2.11.2017 bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu z dôvodu
položky č. 397b ohodnotené počtom bodov 300 a v posudku neurológa V.. N. N., zo dňa 3.11.2017, bolo
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu podľa položky č. 431b ohodnotené na 400 (460) bodov.

12. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v čase do nehody kvalita jeho života zodpovedala veku,
športoval, zabával sa, bol študentom maturitného ročníka. Po nehode bol dlhý čas práceneschopný,
absolvoval tri operácie a neuplatnil sa vo vyštudovanej profesii. Funguje na analgetikách, problémy s
vyprázdňovaním vyžadujú úpravu stravy. Po absolvovaní rekvalifikačného kurzu sa venuje cukrárstvu.
Následky mu spôsobujú problémy v partnerskom živote, je obmedzený v spoločných aktivitách, nevie

sa postarať sám o seba, nehovoriac o prípadnom potomkovi. Zamestnávateľ z oblasti jeho pôvodnej
kvalifikácie s ním skončil pracovný pomer potom, ako došlo k roztrhaniu operačnej jazvy. Rovnako mu
stav nedovolil ani prácu mechanika predpredajného servisu, ani mechanika v depe automobilového
pretekára. Aktivity osobného života sú limitované zdravotným stavom, ktorý mu dovoľuje len pár krokov
chôdze. Býva s rodičmi, kde je aj jeho pracovný priestor. Zostali mu jazvy na tele, koleno vyžaduje ortézu,

rannú masáž a príjem analgetík. Stav 31-ročného muža, ktorý nie je schopný sám sa živiť, ho deprimuje.
Mieru invalidity naposledy poisťovňa prehodnocovala v roku 2018. Pred troma - štyrmi rokmi založil s
otcom obchodnú spoločnosť. K prognóze vývoja poškodenia kolena sa nevedel vyjadriť, nemá návrhy
na ďalšie operácie, pričom posledná pomohla zníženiu bolesti a odstránila pocit drenia pri pohybe.

13. Súd prvej inštancie zrekapituloval podania a úpravy uplatňovaných nárokov zo strany žalobcu v
priebehu konania, keď uviedol, že podaním zo dňa 5.5.2014 žalobca upravil a špecifikoval žalobný
návrh a rozhodujúce skutkové okolnosti. Listom zo dňa 25.4.2010 požiadal intervenienta, s poukazom
na vytrpené bolesti a trvalé poškodenie zdravia, o navýšenie bodového ohodnotenia bolestného asťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 1.540 bodov (390 + 1.150) o 50-násobok. Pri
hodnote jedného bodu v sume 14,89 eura predstavuje nárok sumu 22.930,60 eura; po zvýšení na 50-
násobok teda celkom 114.653 eur. Dôvody mimoriadneho zvýšenia bolestného videl v počte piatich

mučivo bolestivých operácií, tlmených liekmi. Mimoriadne bodové navýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia mal za dôvodné vzhľadom na vek a nemožnosť vykonávať pracovné, športové a kultúrne
aktivity. Uviedol, že nemôže pracovať vo svojej kvalifikácii automechanika, nedokáže vykonávať ani
stredne fyzicky namáhavú prácu a trpí veľkou psychickou frustráciou, keď neprichádza do úvahy ani jeho
rekvalifikácia, nie je schopný sa sústrediť na učenie, podvedome sa obáva ďalších hroziacich operácií.

Je uznaný invalidným dôchodcom od 21.3.2014, s mierou poškodenia zdravia 70 % a dôchodkom vo
výške 175 eur; je odkázaný na pomoc rodičov, nemá nárok na nemocenskú, ani na žiadnu z dávok zo
systému sociálneho zabezpečenia. Prináleží mu náhrada za stratu reálnej mzdy, pričom východiskom
pre výpočet tejto straty je priemerná mzda v národnom hospodárstve v čase škodovej udalosti vo
výške 398,32 eura a skutočnosť, že získať riadny starobný dôchodok vyžaduje v jeho prípade splnenie
podmienky odpracovania 44 rokov. Dôvodil, že stratil možnosť získania špeciálnych odborných zručností

a odborného rastu. Pri výške priemernej mzdy 398,32 eura by ročný nárok zodpovedal sume 4.704 eur
a 25-ročný (ako požadovaná doba pre získanie nároku na starobný dôchodok) by predstavoval sumu
117.600 eur. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka sa preto domáhal jednorazového vyrovnania 117.600
eur a zároveň sa domáhal mimoriadneho navýšenia bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 114.653 eur.

14.Vpísomnompodanízodňa5.12.2017žalobcauviedol,žesažaloboudomáhanárokovzublíženiana
zdraví. Zo strany intervenienta mu bolo plnené bolestné vo výške 134.740 Sk a sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 14.918,28 eura, čo vzhľadom na vytrpené bolesti a charakter liečby nepovažoval
za adekvátne. Pôvodne uplatnený nárok na navýšenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia

vzal čiastočne späť a zotrval na nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %, teda o
550 bodov, čo pri hodnote jedného bodu 14,89 eura, ako 2 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR za rok 2010 (s tým, že nárok vznikol v roku 2011, kedy sa o ňom dozvedel zo
znaleckého posudku), predstavuje sumu 8.189,50 eura. V časti jednorazového vyrovnania konkretizoval
sumu 5.321,93 eura ako súčin denného vymeriavacieho základu 20,8295 a 0,70 ako miery poklesu

pracovnej schopnosti x 365 dní (§ 91 zákona č. 461/2003 Z. z.). Ďalej sa domáhal úrazovej renty za
obdobie rokov 2006 až 2017, keď pri výpočte vychádzal z § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a
uviedol, že po odpočítaní priznaného invalidného dôchodku nárok na úrazovú rentu predstavuje sumu
19.796,50eura.Doplnil,ževsúvislostiskomplikáciamiponehodebolvnovembri2014hospitalizovanýa
operovaný v zdravotníckom zariadení E. Y.. Z posudku V.. V. K. vyplýva bodové ohodnotenie bolestného

vo výške 120 bodov, čo predstavuje pri hodnote bodu 16,48 eura sumu 1.977,60 eura. Zároveň V..
K. ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 300 bodov, čo pri hodnote 16,48 eura za
jeden bod predstavuje sumu 4.944 eur, ktorú žalobca žiadal z dôvodu hodného osobitného zreteľa
(invalidita) zvýšiť o 50 %, teda na celkovú sumu 7.416 eur. Keďže v súvislosti s hospitalizáciou a vyššie
uvedenou operáciou zo dňa 6.11.2014 účtovala E. Y. žalobcovi 570 eur za predoperačnú prípravu a

tzv. malú operáciu, uplatnil si uvedenú sumu ako nárok v súvislosti s nákladmi liečenia podľa 449 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Dodal, že počnúc dňom 24.3.2015 sa podrobil liečbe neurológa V.. N. N.,
ktorý komplikácie z neurologického hľadiska ohodnotil v posudku zo dňa 3.11.2017 v prípade bolestného
počtom bodov 85, čo pri hodnote bodu 16,48 eura predstavuje sumu 1.400,80 eura. V časti sťaženia
spoločenského uplatnenia to bolo 460 bodov, čo predstavuje celkovú sumu 7.580,80 eura a pri zvýšení

o 50 % sumu 11.371,20 eura.

15. Z obsahu vyjadrenia žalobcu zo dňa 9.7.2018 vyplynulo čiastočné späťvzatie žaloby v časti
bolestného vo výške 989 eur. Žalobca zotrval na dolikvidácii bolestného vo výške 2.720 eur podľa
posudkov ortopéda V.. K. a neurológa V.. N. z novembra 2017. Odškodnenie odvíjal od pôvodne

nepredpokladaných operačných zákrokov, ktoré bol nútený absolvovať dňa 6.11.2014 v dôsledku
pretrvávajúcich komplikácií. Dôvodil, že vzhľadom na vyjadrenie ošetrujúcich lekárov a znenie § 3 ods. 4
zákona č. 437/2004 Z. z., došlo ku kumulatívnemu naplneniu obligatórnych podmienok pre odškodnenie
takzvanej ďalšej bolesti. Zároveň zobral späť čiastočný nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa položky č. 397b v celkovej výške 7.416 eur, z dôvodu skoršieho plnenia intervenienta z rovnakej

položky poškodenia zdravia. Zotrval na uplatnenom nároku odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktorý doložil lekárskym posudkom neurológa V.. N., zo dňa 3.11.2017, ktorý ohodnotil
sťaženie spoločenského uplatnenia na 460 bodov. Dodal, že si však uplatňuje náhradu škody vo výške
6.592 eur (400 bodov x 16,48 eura) a jej navýšenie o 50 %, t. j. o sumu 3.296 eur, teda celkovoodškodnenie trvalých následkov vo výške 9.888 eur. Bol názoru, že legitimitu danej položky spoľahlivo
preukázal z lekárskych nálezov, ktoré konštatujú poruchu periférnych nervov so stratou motorických
jednotiek ťažkého stupňa, ktorá sa prejavuje obmedzenou hybnosťou pravého kolena, výrazne

limitovaným ohybom pravej nohy, zakopávaním pri chôdzi a rovnako preukázal existenciu kauzálneho
nexusu tohto následku a dopravnej nehody. Uviedol tiež, že sa dôvodne domáha mimoriadneho
navýšenia intervenientom poskytnutého odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
7.459,14 eura (14.918,28 eura x 50 %). Zároveň vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.321,93
euraakojednorazovéhovyrovnaniaazotrvalnauplatnenýchnárokochrefundácieliečebnýchnákladova

úrazovej renty, kde doplnil, že dôvodnosť daného nároku bolo možné posúdiť až po ustálení zdravotného
stavu po opakovaných operáciách brušného lisu.

16. Súd prvej inštancie konštatoval, že variabilita uplatňovania čiastkových nárokov, vrátane zmien v
tvrdených skutočnostiach, vygenerovala potrebu vyjadriť aktuálny petit vo výroku uznesenia o pripustení
zmeny žalobného návrhu na pojednávaní dňa 30.5.2019 v znení:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.459,14 eura z titulu mimoriadneho navýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 50 % z intervenientom poskytnutého odškodnenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.720 eur ako bolestné, zodpovedajúce výške 165 bodov
v znaleckých posudkoch V.. K.P. P. V.. N..
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.888, eur, vyplývajúcu zo znaleckého posudku V.. N., ako

sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 400 bodov, zvýšené o 50 %. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 570 eur ako liečebných nákladov v zdravotnom zariadení E. Y..
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.796,50 eura z titulu úrazovej renty, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku“.

17. Z vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení strán a intervenienta mal súd prvej inštancie za
preukázané, že dňa 27.10.2006 došlo o 07.05 hod. k dopravnej nehode, kedy žalovaný ako vodič viedol
v A. na X. L. osobné motorové vozidlo smerom na križovatku B. J. E., kde na priechode pre chodcov
zrazil žalobcu, ktorému z nedbanlivosti spôsobil ujmu na zdraví. K rovnakému opisu skutočnosti dospel
aj Okresný súd Bratislava II v trestnom konaní, konkrétne v skutkovej vete trestného rozkazu pod sp.

zn. 3T/130/07, zo dňa 1.8.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.8.2007.

18. Ozrejmil, že tvrdené okolnosti zodpovedajú úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorej prevádzateľ
dopravného prostriedku zodpovedá objektívne, teda bez podmienky zavineného konania, za škodu

spôsobenúnaveciachajzdraví.Zodpovednostisaprevádzateľnemôžezbaviťakbolaškodaspôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku. Pre vznik zodpovednosti sú
teda nevyhnutným predpokladom okolnosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi kvalifikovanými okolnosťami a škodou. Žalovaná strana ani intervenient vznik
zodpovednosti žalovaného ako prevádzateľa vozidla nepopierala, naopak intervenient žalobcovi z

dôvodu tejto osobitnej zodpovednosti aj náhradu škody plnil, keď právnym dôvodom jeho plnenia bola
poistná zmluva uzavretá so žalovaným, účinná v rozhodnom čase, predmetom ktorej bolo poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. H. C., Z.: A.-XXX J. a tiež §
4 a § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

19. Dodal, že žalobca si uplatnil, čo sa spôsobu náhrady škody na zdraví týka, viacero čiastkových
nárokov, ktorých konkrétna špecifikácia (dôvod a výška) boli zrejmé až po doplnení pôvodnej žaloby a
aj v ďalšom priebehu konania žalobca inicioval zmeny žalobného návrhu. Uviedol, že náhrada za bolesť
predstavuje jednu zo zložiek náhrady škody na zdraví. Ide o náhradu za nemateriálnu ujmu, ktorá sa

vzťahujevýlučnenaosobupoškodenéhoamápredstavovaťodškodneniezavytrpenúbolesťspôsobenú
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje
odškodnenie za tzv. nemateriálnu ujmu a slúži na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné
pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v osobnom živote. Ide o

nárok výlučne osobnej povahy, ktorý sa poskytuje jednorazovo. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa
odškodňuje vtedy, ak má škoda na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na
životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie
jeho spoločenských úloh. Inak vyjadrené, pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieťjednak vylúčenia či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom,
politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu
či voľby povolania, voľbu budúceho životného partnera, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania

(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2013, sp. zn. 5Cdo/49/2012). Rovnako ako bolestné,
aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku.
Bodové ohodnotenie bolesti aj sťaženia spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár pri splnení
kvalifikovaných podmienok zvýšiť maximálne na dvojnásobok ustanovenej sadzby. Súd potom v
prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Zdôraznil, že takáto úprava nadobudla účinnosť
v auguste 2004, preto neobstojí skorší argument žalujúcej strany, že náhradu škody na sťažení
spoločenského uplatnenia možno neobmedzene navyšovať, ani žalobcom uvedený spôsob výpočtu
zvýšenej náhrady ako súčin základného bodového ohodnotenia s číslom 50. Doplnil, že zvýšenie
náhrady nad vyhláškou stanovený limit je prípustné podľa § 7 ods. 3 vyhlášky iba v celkom výnimočných
prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené

alebo úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných
aktivít v dobe pred vznikom škody.

20. Dal do pozornosti, že úlohou žaloby je prostredníctvom opisu skutkových okolností v kontexte
použitých dôkazných prostriedkov privodiť stav, ktorý umožňuje súdu aj protistrane identifikovať čoho

sa žaloba konkrétne domáha, teda jednoznačnú individualizáciu predmetu konania a konštatoval, že
toto sa žalobe v úvodných podaniach nad rámec žalobného návrhu o výške požadovaného plnenia
(všeobecne) náhrady škody na zdraví nedarilo. Uviedol, že samotná žaloba opisuje liečbu a zdravotné
následky žalobcu po nehode, odkazuje na znalecké posudky W.. V.. R., E.. P. V.. D., zároveň však
porovnávaním kvality života žalobcu pred a po nehode a tiež tvrdením, že intervenient nie je ochotný

plniť nad rámec základného bodového ohodnotenia, indikuje nárok na mimoriadne odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Mal za to, že obsah žaloby nedovoľoval voči takémuto spôsobu
ani zaujať kvalifikovanú obranu, ani vyhodnotiť dôvodnosť nároku, v opačnom prípade by protistrana
či súd nedostatok žaloby domýšľali vlastnými špekuláciami. Bol názoru, že primárne chýbalo tvrdenie
o výške základného bodového ohodnotenia a výške mimoriadneho navýšenia, keď určenie týchto

parametrov spočíva na vôli žalobcu, chýbajúce určenie hodnoty jedného bodu je oproti tomu objektívne
dané. Uzavrel, že uvedené však nespôsobilo vady brániace v pokračovaní konania a poznamenal, že
parametre individualizácie nepriniesli ani nasledujúce podania zo dňa 3.10.2012 a 21.11.2013.

21. Uviedol, že po výzve súdu prvej inštancie žalobca dňa 12.5.2014 doručil podanie zo dňa 5.5.2014,

z obsahu ktorého už bolo možné identifikovať, že sa domáha zvýšenia náhrady škody na zdraví,
vychádzajúcej z bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.150 bodov a
bolestného vo výške 390 bodov (spolu 1.540 bodov), pri hodnote bodu 14,89 eura (zodpovedajúcej
vzniku nároku na náhradu v roku 2010), keď určenie mimoriadneho zvýšenia predstavuje 50-násobok
súčinu týchto veličín (1.540 x 14,89). Poukázal na skutočnosť, že s týmto násobkom, ako základom

zvýšenia pracovala žaloba opakovane, avšak suma, ktorej plnenie bolo zahrnuté do žalobného návrhu je
iba 5 násobkom základného súčinu. Popri relevantnej obrane žalovaného, že právna úprava (§ 5 zákona
č. 437/2004 Z. z.) nedovoľuje mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nad rámec
1,5 násobku bodového ohodnotenia a mimoriadne zvýšenie bolestného nedovoľuje vôbec, súd prvej
inštancie vyhodnotil ako dôvodnú aj obranu v podobe hmotnoprávnej námietky premlčania. Dôvodil,

že z obsahu podania zo dňa 5.5.2014 bolo možné po prvýkrát v priebehu konania identifikovať výšku
základného bodového ohodnotenia bolestného (390 bodov) a sťaženia spoločenského uplatnenia aj s
primeraným zvýšením (1.150 bodov). Znalecké posudky W.. V.. R., E.. číslo X/XXXX, zo dňa 15.1.2007
a Č. XX/XXXX, zo dňa 28.1.2011 pritom boli súdu žalobcom doručené dňa 4.2.2011, keď skutková
individualizácia nárokov doložených aj obsahom dôkazných prostriedkov potom určuje čas uplatnenia

nárokov.

22. Konštatoval, že obrana žalovaného a intervenienta spočívala primárne v hmotnoprávnej námietke
premlčania žalobou identifikovaných nárokov na náhradu škody márnym uplynutím subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby. Dôvodil, že pre začatie plynutia premlčacej doby v prípadoch nárokov zo

škody na zdraví je nevyhnutné naplnenie dvoch kumulatívnych podmienok: vedomosť poškodeného o
tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá a zároveň taký rozsah vedomosti o vzniknutej škode, ktorý túto
umožní kvantifikovať do tej miery, aby mohla byť uplatnená na súde (náležitosti žaloby). Špecifikom
škody na zdraví je navyše objektívna možnosť jej zmien v čase, spôsobených pokračujúcou liečboua vývojom zdravotného stavu poškodeného, ktoré potom zakladajú samostatné čiastkové nároky na
náhradu škody s rôznym začiatkom plynutia premlčacej lehoty, ale stále z totožnej skutkovej okolnosti.
Objektívna premlčacia doba v prípade nárokov na náhradu škody na zdraví je vylúčená. Mal za to, že

objektivizovať vedomosť žalobcu o tom, kto v predmetnom prípade za škodu zodpovedá, je dôvodné ku
dňu jeho výpovede v trestnom konaní dňa 25.1.2007, najneskôr ku dňu právoplatnosti trestného rozkazu
vo veci predmetnej nehody dňa 18.8.2007.

23. Poukázal na to, že pri čiastkových nárokoch bol sporný čas, kedy sa žalobca mal dozvedieť o

škode. Dal do pozornosti, že vo všeobecnosti platí, že počiatok behu premlčacej doby je stanovený
okamihom, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda bez ohľadu
na to, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov. Pojem „dozvie sa o škode“ podľa § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje vedomosť poškodeného o majetkovej ujme určitého druhu a
rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol
svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. sa lekársky

posudok vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie
spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Citované
ustanovenie moment ustálenia zdravotného stavu spája práve s možnosťou vydať lekársky posudok,
pričomlekárskyposudokmožnovyhotoviťpoustálenízdravotnéhostavupoškodeného.Poznamenal,že
zákononáhradezabolesťazasťaženiespoločenskéhouplatneniamomentustáleniazdravotnéhostavu

nijakým spôsobom neupresňuje ani nelimituje a k uvedenému poukázal aj na právne závery obsiahnuté
v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2001 pod sp. zn. MCdo/37/2000, zo dňa 5.10.2010
pod sp. zn. 3Cdo/295/2009, zo dňa 3.10.2011 pod sp. zn. 6Cdo/146/2011, zo dňa 28.1.2015 pod sp. zn.
6Cdo/226/2013, ako aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/102/2018, zo dňa 20.6.2019.
V zmysle tejto judikatúry mal za zrejmé, že akonáhle možno v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004

Z. z. považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, t. j. akonáhle možno ohodnotiť bolesť, resp.
sťaženie spoločenského uplatnenia, týmto okamihom začína plynúť pre uplatnenie dotknutých nárokov
dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na to,
kedy skutočne vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.

24. Mal za to, že čo sa týka čiastkových nárokov náhrady za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia
a jej mimoriadneho zvýšenia za rozhodnú dobu od nehody po vypracovanie znaleckého posudku Č.. XX/
XXXX znalcom W.. V.. R., E.., priebeh dvojročnej lehoty ich premlčania, s počiatkom plynutia najneskôr
v deň dispozície s vypracovanými znaleckými posudkami (doručenými súdu žalobcom vo februári 2011)
márne uplynul ešte pred úpravou žaloby, doručenej súdu dňa 12.5.2014 a premlčanie sa týka náhrady

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a najmä zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatneniapreprípadhodnýosobitnéhozreteľa.Považovalzapotrebnéuviesť,ženáhradabolestnéhoaj
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa stavu z tohto obdobia bola intervenientom žalobcovi uhradená
a to v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 14.918,28 eura (7.473,28 eura dňa
9.4.2008 a 7.445 eur dňa 23.6.2010) a v prípade bolestného v celkovej výške 7.308,55 eura (4.472,55

eura dňa 7.3.2008, 2.314 eur dňa 24.9.2009 a 522 eur dňa 1.3.2011) a tieto čiastkové nároky neboli
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predmetom konania, tak ako aj naznačovaný (aj v trestnom
konaní) čiastkový nárok vyplývajúci z ochrany osobnostných práv. Dodal, že žalobca neskôr, podaním zo
dňa 5.12.2017, doručeným súdu dňa 13.12.2017, spresnil žalobný návrh v časti nároku mimoriadneho
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, že tento zodpovedá 50 %-nému zvýšeniu

bodového ohodnotenia (z počtu bodov 1.100) o 550 bodov, pri hodnote bodu 14,89 eura, teda v sume
8.189,50 eura, čo už zodpovedalo právnej úprave podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., nič to však
nezmenilo na závere o premlčaní tohto nároku. Doplnil, že po ďalších úpravách žalobného návrhu zostal
ako aktuálny čiastkový nárok na plnenie vo výške 7.459,14 eura, zodpovedajúci 50 %-nému navýšeniu
pôvodneuhradenejsumyintervenientomvovýške14.918,28eura,akonáhradysťaženiaspoločenského

uplatnenia pôvodného základného bodového ohodnotenia vo výške 1.100 bodov, avšak s poukazom na
vyššie uvedené nárok na takéto mimoriadne navýšenie základného bodového ohodnotenia vyhodnotil
ako premlčaný a v tejto časti žalobu zamietol.

25. Ďalej uviedol, že ďalším neidentifikovateľným čiastkovým predmetom konania, vyplývajúcim z

podania z mája 2014, mal byť nárok na náhradu vo výške 117.600 eur, skutkovo odôvodnený tým,
že žalobca je dlhodobo nezamestnaný a nemá nárok na nemocenské ani žiadnu dávku zo systému
sociálneho zabezpečenia, preto má nárok na náhradu straty reálnej mzdy, ktorú by mal priznanú,
keby nedošlo k nehode, až do dosiahnutia podmienok pre vznik starobného dôchodku; konkrétne zaobdobie 25 rokov, pričom žaloba vychádzala z priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve
v roku 2006 vo výške 398,32 eura (podľa Štatistického úradu SR 622,75 eura) mesačne. Za obdobie
dvanástich mesiacov kalendárneho roka žalobca nárok vyčíslil na 4.704 eur (v skutočnosti 398,32 x 12

= 4.779,84 eura), za obdobie 25 rokov teda 117.600 eur, pričom tento nárok odôvodnil ako stratu na
zárobku a zároveň ako nárok na jednorazové vyrovnanie. Súd prvej inštancie poznamenal, že oba pojmy
boli v čase podania legitímnymi spôsobmi náhrady škody, ale každý s vlastnou a vzájomne odlišnou
úpravou podmienok ich vzniku. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite sa posudzuje a suma tejto náhrady sa určuje rovnako ako suma úrazovej renty

podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v §
88 a nasl. podmieňoval vznik nároku na úrazovú rentu viac ako 40-percentným poklesom schopnosti
vykonávať doterajšiu činnosť, pričom suma úrazovej renty sa určuje ako súčin 30,4167 násobku sumy
zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel
čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Zároveň dôvodil,
že na druhej strane, nárok na jednorazové vyrovnanie vzniká, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo

choroby z povolania má poškodený pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 % a najviac 40 %, a
vypočíta sa ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel
čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

26.Poukázalnaskutočnosť,žehocižalobcavuvedenompodanípracovalspojmamiprávnehoporiadku,

ktoré zodpovedajú inštitútom s reálnym obsahom, absentovali skutkové tvrdenia, ktoré by umožnili
identifikovať konkrétny nárok na plnenie s prináležiacim spôsobom výpočtu. Naopak odôvodnenie,
ktoré ponúkol žalobca, právny poriadok nepozná, keď žiadna z postupne novelizovaných úprav výpočtu
úrazovej renty a jednorazového vyrovnania nepočíta iba s faktorom priemernej mzdy v národnom
hospodárstve ako so všeobecným vymeriavacím základom. Žalobca naviac nevzal do úvahy žiadny

z príjmov plynúcich z jeho dovtedajších zamestnaní, ako rozdiel medzi príjmom, na ktorý by mal ako
poškodený nárok a príjmom reálnym. Bol preto názoru, že pri takto nedostatočnom rozsahu skutkových
tvrdení stačil na účinné popretie neurčitého nároku obsah podania žalovaného zo dňa 31.8.2017,
kde navyše uviedol vlastné tvrdenia, vychádzajúce z príslušných ustanovení použitých aj žalobcom.
Zdôraznil, že podmienkou riadne uplatneného nároku je nielen tvrdiť a preukázať splnenie podmienok

základu nároku, v tomto prípade, že došlo ku škode na zdraví, ktorá sa na strane poškodeného ako
strata prejaví v jeho majetkovej sfére v podobe zmenšenia príjmu alebo v podobe zvýšenej námahy
na dosiahnutie príjmu a príčinná súvislosť medzi škodou na zdraví a zmenšením príjmu poškodeného
alebo potrebou jeho zvýšenej námahy na dosiahnutie príjmu, ale aj spôsob výpočtu žalovanej sumy.
Ku skutočnosti, že uvedené dva spôsoby náhrady škody na zdraví nemožno zamieňať, poukázal aj

na úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe zákona č. 404/2004 Z. z., ktorým novelizoval
Občiansky zákonník v šiestej časti, kedy cieľom novely bolo zabezpečiť jednotný postup posudzovania
nároku i výpočtu sumy náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, vyplývajúcej
z úrazového poistenia a z občianskoprávneho vzťahu. Zavedenie § 427b do Občianskeho zákonníka
bolo odôvodnené tak, že „vzhľadom na nový spôsob posudzovania invalidity podľa zákona o sociálnom

poistení až od 40 % poklesu pracovnej schopnosti poškodeného, je potrebné upraviť i nárok na náhradu
za stratu na zárobku pri poklese pracovnej schopnosti nižšej ako 40 %“. Doplnil, že spôsob náhrady
škody na zdraví závisí, okrem iného, aj na miere poklesu pracovnej schopnosti, pričom v čase uplatnenia
tohtonárokuvmáji2014žalobcarozhodnutímSociálnejpoisťovneomierepoklesupracovnejschopnosti
nedisponoval.

27. Argumentoval, že Občiansky zákonník v § 445 upravuje stratu na zárobku, ktorá je svojím
charakterom osobitne upravenou majetkovou ujmou - peňažným dôchodkom a predstavuje pravidelné
mesačné vyplácanie dávok po dobu, po ktorú strata na zárobku trvá. Právna úprava straty na zárobku
je upravená vo viacerých ustanoveniach, konkrétne pokiaľ dochádza k strate na zárobku po skončení

práceneschopnosti v § 447 Občianskeho zákonníka. Samotný § 445 Občianskeho zákonníka je vo
vzťahu k § 447 Občianskeho zákonníka všeobecným, upravujúcim porovnateľný peňažný ekvivalent pre
výpočet straty na zárobku, bez zreteľa na to, či ide o stratu počas alebo po skončení práceneschopnosti.
Osobitná povaha škôd spôsobených na zdraví vyžaduje osobitnú, od všeobecného ustanovenia §
442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (upravujúceho náhradu skutočnej škody a ušlého zisku) odlišnú

úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody spočívajúcu, okrem iných, aj v úprave náhrady za stratu
na zárobku (§ 445 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorú nemožno podriadiť pod pojem skutočnej
škody alebo ušlého zisku. Podľa dôvodovej správy k Občianskemu zákonníku (k § 445 a nasl.) je
likvidácianáhradyškodyspôsobenejublíženímnazdravízaloženánazásadezabezpečiťobčanomtaktopoškodeným postačujúce hmotné prostriedky pre ich ďalší život. Ozrejmil, že spoločnými predpokladmi
pre priznanie straty na zárobku podľa Občianskeho zákonníka je to, že: došlo ku škode na zdraví, na
stranepoškodenéhosastrataprejavívjehomajetkovejsférevpodobezmenšeniapríjmualebovpodobe

zvýšenej námahy na dosiahnutie príjmu, príčinná súvislosť medzi škodou na zdraví a zmenšením
príjmu poškodeného alebo potrebou jeho zvýšenej námahy na dosiahnutie príjmu. Právna úprava v
Občianskom zákonníku odkazuje na právnu úpravu v Zákone o sociálnom zabezpečení len vo vzťahu
k určeniu výšky odškodnenia.

28. Dal do pozornosti, že neskôr, podaním zo dňa 5.12.2017, doručeným súdu dňa 13.12.2017, žalobca
spresnil, že predmetom konania je ako jednorazové vyrovnanie tak aj úrazová renta, pričom nároky
diferencoval v prípade jednorazového vyrovnania sumou 5.321,93 eura a v prípade úrazovej renty
sumou 19.796,50 eura za obdobie rokov 2006 až 2017, spolu s výpočtom za jednotlivé roky. Dôvodil,
že úprava rozdelenia spôsobov náhrady škody na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri invalidite (úrazová renta) a jednorazového vyrovnania znamená aj rozdielne

podmienky vzniku týchto nárokov. Zároveň to tiež znamená, že tieto spôsoby náhrady nemôžu existovať
súbežne s možnosťou výberu poškodeného, za rovnaké obdobie a skutkovo jedno a to isté poškodenie
zdravia (bez zmeny pomerov). Naopak, úmyslom zákonodarcu bolo zabezpečiť, pri úprave zosúladenia
ustanovení o spôsobe a rozsahu škody z občianskoprávnych vzťahov so zákonom o sociálnom poistení,
nárok na odškodnenie aj poškodeným s nižšou ako 40 %-nou mierou poklesu pracovnej schopnosti.

Zdôraznil, že po už riadnom uplatnení takto špecifikovaných nárokov na spôsob a rozsah náhrady škody
po skončení práceneschopnosti bolo však podstatné to, že neboli uplatnené včas. Dal do pozornosti,
že súčasťou podania žalobcu, doručeného súdu dňa 14.8.2014 bolo, okrem iného, aj rozhodnutie
Sociálnej poisťovne a.s. zo dňa 23.6.2014, ktorým bol žalobca počnúc dňom 21.3.2014 uznaný (na
základe posudku posudkového lekára zo dňa 23.4.2014) invalidným so 70 %-ným poklesom schopnosti

vykonávaťzárobkovúčinnosť.Totorozhodnutiebolokorigovanérozhodnutímzodňa24.9.2014,snovým
dátumom vzniku invalidity od 21.3.2011. Zároveň Sociálna poisťovňa dňa 23.9.2014 rozhodla o priznaní
súm invalidného dôchodku od 21.3.2011, pričom obe rozhodnutia boli súčasťou listinných príloh podania
žalobcu zo dňa 14.10.2014, teda žalobca mal najneskôr dňa 14.10.2014 k dispozícii všetky potrebné
údaje pre zistenie rozsahu škody zo straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, teda v tento

deň najneskôr začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota, ktorá márne uplynula 14.10.2016.
Keďže však nárok na jednorazové vyrovnanie napokon žalobca podaním zo dňa 9.7.2018 vzal späť,
predmetom konania zostal len čiastkový nárok na úrazovú rentu.

29. Dôvodil, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po

skončení pracovnej neschopnosti (§ 447 Občianskeho zákonníka) začína plynúť zásadne od okamihu,
kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne
kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom
dozvedel. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, tento
nárok nemožno rozložiť na niekoľko častí, pokiaľ nenastanú nové skutočnosti. Poškodený tu má právo

uplatniť najprv časť svojho nároku vyplývajúcu zo zodpovednostného vzťahu a potom jeho zvyšok.
Lehota na premlčanie nároku na náhradu straty na zárobku začína plynúť najneskoršie po dni doručenia
rozhodnutia o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa
premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia z neho
vyplývajúce,poskytovanévoformedôchodku(tzv.renty).Tentonárokmožnouplatniťžalobounasúdeaž

po tom, čo bolo príslušným orgánom vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku
a poškodený sa o ňom dozvedel (rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. 6Co/38/2018, zo dňa 28. 11.
2018).

30. Konštatoval, že v podaní zo dňa 5.12.2017 rozšíril žalobca žalobný návrh o nárok na náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s liečením; konkrétne zdravotnú starostlivosť v špecializovanom
zdravotníckom zariadení E. Y., pozostávajúcu z predoperačnej prípravy vo výške 170 eur a malej
operácie vo výške 400 eur. Ako voči predchádzajúcim, tak i voči tomuto čiastkovému nároku vzniesol
intervenient námietku premlčania, ku ktorej sa žalovaný pripojil. Súd prvej inštancie dospel k záveru
o dôvodnosti aj tejto námietky, keď z doloženého pokladničného dokladu (č. l. 228 spisu) vyplynulo,

že k úhrade nákladov došlo dňa 6.11.2014, preto premlčacia lehota márne uplynula dňa 6.11.2016, v
dôsledku čoho v tejto časti žalobný návrh rovnako zamietol.31. Napokon dodal, že podaním zo dňa 5.12.2017, neskôr korigovaným, žalobca uplatnil nárok na
náhradu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadneho zvýšenia, bezprostredne
súvisiace s operáciou zo dňa 6.11.2014 a so zhoršením jeho zdravotného stavu. Pri určení výšky

bolestného žalobca odkazoval na znalecké posudky o výške bolestného od V.. N. P. V.. K., pričom
náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, avšak lekársky posudok bodového
ohodnotenia výšky bolestného V.. N. nebol predložený, a to ani dodatočne, potom, čo túto skutočnosť
namietal intervenient. Zvyšok náhrady bolestného podľa posudku V.. K. vo výške 120 bodov obsahuje
položku č. 170 - pretrhnutie vonkajšieho postranného väzu, ktorá však už bola predmetom odškodnenia

na základe posudku znalca W.. V.. R., E.. č. X/XXXX, ale novší posudok žiadnym spôsobom túto duplicitu
nezdôvodňoval a dôvodnosť opätovnej potreby náhrady nevyplýva ani z doloženej súvisiacej zdravotnej
dokumentácie. Zvyšok náhrady bolestného podľa posudku V.. K. intervenient (vo väčšom rozsahu) na
základe posudku V.. S. žalobcovi plnil, čo žalobca procesne reflektoval a vzhľadom na uvedené vo
zvyšku tohto bolestného žalobu zamietol.

32. V prípade nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadneho zvýšenia,
ktorý bol rovnako napadnutý námietkou premlčania, vychádzajúci z posudkov V.. N. (položka č. 431b -
obrna ihlicového nervu: 400 b) a V.. K.Š. (položka č. 397b - kývavosť kolena s potrebou ortopedického
podporného prístroja), tento považoval obranou intervenienta za účinne popretý. Poznamenal, že v
prípade námietky premlčania je okrem iného určujúce ustálenie zdravotného stavu poškodeného.

Malo by ísť o moment, kedy už nemožno podľa dostupných informácií v medicíne, a to aj za stále
pretrvávajúcej liečby, očakávať zlepšenie zdravotného stavu. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný
stav ustálil a aké následky zanechal úraz alebo iné poškodenie na zdraví poškodeného, je závislé od
odborného posúdenia ošetrujúceho lekára. Ide teda o odbornú otázku, na ktorú však doložené posudky,
resp. torzo posudku odpoveď nedávajú. Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby (čo už je v

kompetencii súdu) mal za podstatné, že boli k dispozícii lekárske správy od V.. K., kedy už zo správy zo
dňa 17.3.2015 vyplývalo doporučenie chôdze s ortézou a detto od V.. N. zo dňa 1.4.2015. Dospel preto
k záveru, že aj s prihliadnutím na citovanú judikatúru, bolo dôvodné určiť začiatok plynutia premlčacej
doby najneskôr od apríla 2014 a teda nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj jeho
mimoriadne zvýšenie podľa položky č. 397b, uplatnený dňa 13.12.2017, vyhodnotil ako premlčaný, preto

v tejto časti žalobu zamietol. Doplnil, že rovnako sa to týka aj náhrady škody podľa položky č. 431b,
ktoré poškodenie vyplývalo okrem vyššie uvedených správ aj z nálezu V.. S. zo dňa 1.4.2015. Náhradu
škodyzatotopoškodenieintervenientnamietolakoneopodstatnenúajzdôvodunepreukázaniapríčinnej
súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Súd prvej inštancie mal za to, že je potrebné prisvedčiť,
že k tomuto tvrdeniu žalobcu nebol produkovaný jednoznačný dôkaz, keď neúplný posudok V.. N. sa

touto skutočnosťou nezaoberal a v nálezoch zo dňa 1.4.2015 a 19.10.2017 udával ako príčinu úraz pri
nehode aj operáciu, pričom v druhom prípade, eventuálne pri vzniku poškodenia z iného dôvodu, by bola
bezprostredná príčinná súvislosť vylúčená. Pre úplnosť poukázal aj na § 8 ods. 2 zákona č. 437/2004
Z. z., podľa ktorého z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci
lekár dospel k celkovému počtu bodov.

33. Na uvedenom základe za použitia § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, ods. 2, § 442 ods. 3,
§ 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 7
ods. 1, ods. 6, § 8 ods. 4, § 9 ods. 7, § 10 ods. 1, ods. 4, ods. 7, ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z.,
§ 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 11 ods. 5 až ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.; súd prvej

inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., keď
žalovaný aj intervenient boli v konaní plne úspešní. V prípade trov intervenienta rozhodol vzhľadom na
skutočnosť, že mu žiadne trovy nevznikli, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne
po právoplatnosti rozsudku (§ 262 C. s. p.).

34. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v
plnom rozsahu. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393
ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

35. Namietal záver súdu prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k nároku uplatnenému titulom mimoriadneho
navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia (t. j. 50 % navýšenie sumy vyplatenej žalovaným
titulom základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia) vyhodnotil ako dôvodnú
námietku premlčania. Mal za to, že predmetný nárok si uplatnil včas (v rámci premlčacej doby)a dostatočne podrobne daný nárok vymedzil svojou žalobnou naráciou (teda už v žalobe zo dňa
8.12.2010). Bol názoru, že túto skutočnosť možno jednoznačne abstrahovať z podaného žalobného
návrhu, vrátane nadväzujúcich písomných modifikácií (bez ohľadu na správnosť jeho výpočtu). V tejto

súvislosti podotkol, že úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť zrozumiteľnosť podania účastníka
konania nielen podľa jeho petitu, ale z hľadiska jeho celého obsahu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 25.4.2017, sp. zn. 1Sžf/63/2016, R 5/2018). Argumentoval, že takýmto výkladom žaloby (podania
vo veci samej) bolo možné ustáliť, že už samotnou žalobou zo dňa 8.12.2010 došlo k uplatneniu nároku
na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dodal, že tomu zodpovedá aj konštatácia

súdu prvej inštancie v odseku 86 napadnutého rozsudku o tom, že porovnávaním kvality života žalobcu
pred a po nehode a tiež tvrdením, že intervenient nie je ochotný plniť nad rámec základného bodového
ohodnotenia bol indikovaný nárok na mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Osobitne zdôraznil, že na tom nemôže nič zmeniť ani vyjadrenie súdu prvej inštancie o absentujúcej
výške nároku z titulu mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže tento nárok
je v zmysle § 5 ods. 5 zákona č 437/2004 Z. z. závislý od úvahy súdu (t. j. súd nie je bezpodmienečne

viazaný výškou uplatneného nároku zo strany žalobcu). Podotkol, že súd prvej inštancie na jednej
strane nepovažoval nároky (predmet konania) za dostatočne individualizované, pričom na druhej strane
pripustil, že náležitá interpretácia textu žaloby indikovala záver o uplatnení nároku práve z titulu
navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako mal za zmätočné aj ďalšie vyjadrenie súdu
prvej inštancie, ktorý na jednej strane uviedol, že obsah žaloby nedovoľuje voči takémuto spôsobu ani

zaujať kvalifikovanú obranu, ani vyhodnotiť dôvodnosť nároku, v opačnom prípade by protistrana či súd
nedostatok žaloby domýšľali vlastnými špekuláciami (viď odsek 86 napadnutého rozsudku) a vice versa
v tom istom bode explicitne konštatoval, že žaloba neobsahuje vady brániace súdu pokračovať v konaní.
Akcentoval preto, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol predmetný nárok (navýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 7.459,14 eura) jednak včas uplatnený, ako aj riadne vyšpecifikovaný

a preukázaný (najmä písomnými podaniami žalobcu zo dňa 5.12.2017 či zo dňa 9.7.2018, ako aj
výsluchom žalobcu realizovaným na pojednávaní dňa 30.5.2019).

36. V nadväznosti na svoje vyjadrenie zo dňa 5.12.2017 a zo dňa 9.7.2018 mal za plne legitímne a
odôvodnené aj nároky v ostávajúcej časti bolestného vo výške 2.720 eur (165 bodov x 16,48 eura) a v

časti sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 9.888 eura [(400 bodov x 16,48) + navýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia o 50 %]. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie,
ktorý považoval tieto nároky obranou intervenienta za účinne popreté. Dôvodil, že prvoinštančný súd
pritom prihliadol na intervenientom vznesenú námietku premlčania, keď zároveň na podporu svojej
argumentácie dodal, že pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby (čo už je v kompetencii súdu)

bolo podstatné, že boli k dispozícii lekárske správy Y. V.. K., kedy už zo správy zo dňa 17.3.2015
vyplýva doporučenie chôdze s barlami a detto od V.. N. zo dňa 1.4.2015. Namietol takýto výklad počiatku
subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody na zdraví. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry
akcentoval, že subjektívna premlčacia doba začína pri náhrade škody plynúť od momentu, kedy sa
poškodený skutočne (preukázateľne) dozvie o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú

je možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde
(stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.1983, sp. zn. Cpj/10/1983, R 3/84). Pre úplnosť dodal, že
vedomosť poškodeného o škode znamená, že je potrebné vychádzať zo skutočnej (reálnej) vedomosti
poškodeného, nestačí iba (predpokladaná) možnosť dozvedieť sa o škode (Eliáš, K. a kol., Občanský
zákoník, Velký akademický komentář, 1. svazek, Praha: LINDE, a.s., 2008, 1391 s.). Analogickú

aplikáciu vyššie uvedeného právneho názoru prezentovaného Najvyšším súdom SR v danej právnej
veci považoval za ústavne udržateľnú o to viac, že v prípade škody na zdraví je omnoho náročnejšie
získať reálnu predstavu o rozsahu a následkoch utrpenej ujmy. Podotkol, že ako laik sa mohol
preukázateľne dozvedieť o ustálenosti svojho zdravotného stavu, t. j. o potrebnom množstve informácií,
na základe ktorých dokázal objektívne vyčísliť škodu až v okamihu, kedy mal k dispozícii lekársky

posudok vystavený v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. ošetrujúcim lekárom. S ohľadom
na uvedenú argumentáciu mal za to, že neobstojí námietka premlčania vznesená intervenientom (a
osvojená súdom prvej inštancie) ohľadom jednotlivých nárokov. Zdôraznil, že nepostačuje iba možnosť
dozvedieť sa o škode. Bol názoru, že skutočnú vedomosť o škode (o jej ustálenom rozsahu) nadobudol
až v zmysle lekárskych posudkov zo dňa 2.11.2017, resp. zo dňa 3.11.2017, a teda jeho petitórny návrh

bol plne legitímny. Dal do pozornosti, že zo žiadnej inej lekárskej správy okrem vystavených posudkov
nevyplývala pre neho informácia, že jeho zdravotný stav je ustálený (m. m. rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 30.4.2002, sp. zn. 33Odo/477/2001) a na podporu svojej argumentácie poukázal aj
na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 27.2.2019, sp. zn. IV. ÚS 774/18.Argumentoval, že súd prvej inštancie sa striktne zameral len na selektívne vyňatú lekársku správu z
anamnézy žalobcu, pričom rezignoval na dôsledné vyhodnotenie otázky, v ktorom konkrétnom okamihu
získal žalobca ako medicínsky laik skutočnú (preukázateľnú) vedomosť (teda nie iba predpokladanú

vedomosť) o objektívne vyčísliteľnej ujme v peniazoch. Záverom pre úplnosť podotkol, že súd prvej
inštancie pri zamietnutí žaloby v tejto časti prihliadol aj na námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku
príčinnej súvislosti medzi položkou č. 232b a č. 431b a dopravnou nehodou. V tejto súvislosti uviedol, že
zo zdravotnej dokumentácie opakovane vyplýva záver, podľa ktorého príčinou predmetného poškodenia
bol úraz, ktorý utrpel pri dopravnej nehode a žalovaný v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz (napr.

znalecký posudok z odboru zdravotníctva), ktorým by relevantne spochybnil kauzálny nexus medzi
uplatneným nárokom a dopravnou nehodou, pričom na podporu uvedenej argumentácie poukázal aj na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.2.2014, sp. zn. 1Sžd/4/2014, R 102/2015.

37. K liečebným nákladom a k nároku na úrazovú rentu odkázal na svoju doterajšiu argumentáciu
obsiahnutú najmä v písomných podaniach zo dňa 5.12.2017, resp. zo dňa 9.7.2018. Pozornosť upriamil

najmä na podanie zo dňa 5.12.2017, v ktorom podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom vyšpecifikoval
právny základ, ako i výšku uplatneného nároku na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri invalidite podľa § 447 Občianskeho zákonníka. V celom rozsahu namietal
námietku premlčania vznesenú intervenientom a osvojenú si súdom prvej inštancie. Bol názoru, že
posúdenie dôvodnosti daného nároku bolo možné vykonať až po ustálení jeho zdravotného stavu

(opakované operácie brušného lisu) a preto naďalej trval na odškodnení predmetného nároku. Ohľadom
námietky nepreukázania denného vymeriavacieho základu alebo uplatnenia nároku od okamihu
dopravnej nehody (kedy sa pripravoval na budúce povolanie štúdiom na strednej škole) bol názoru, že
ani tieto skutočnosti neodôvodňujú zamietnutie žalobného návrhu v danej časti, k čomu poukázal aj na
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/32/02, R 29/2004.

38. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, avšak intervenient na strane žalovaného vo
vyjadrení k odvolaniu žalobcu oponoval námietke žalobcu, že nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia rátaného z dovtedy vyplatených súm si uplatnil včas, už žalobou zo dňa
8.12.2010. Poukázal na to, že v pôvodnej žalobe z decembra 2010 (právnym zástupcom žalobcu

bola vtedy Q.. W.) sa nenachádza žiadna formulácia, ktorá by svedčila o tom, že sa žalobca domáha
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo súm vyplatených intervenientom;
dokonca sa v celom texte žaloby tieto vyplatené sumy ani neuvádzajú číselne. Ako súd prvej inštancie
podrobne zrekapituloval v odôvodnení napadnutého rozsudku (napr. odsek 2 a 86 napadnutého
rozsudku), prvotný text žaloby obsahoval určitý popis liečby, poranení, zdravotných následkov a pod.,

avšak nevyjadroval ako vlastne dospel žalobca k požadovanej sume, na akých výpočtoch je založená,
čiže ako bol nárok kvantifikovaný. Zdôraznil, že riadna špecifikácia žalovaného nároku nie je bezúčelná
a požiadavka súdu, resp. protistrany na (v tomto ohľade) zrozumiteľné podanie nemôže predstavovať
prílišný formalizmus, nakoľko žalovaný má právo vedieť aký nárok, na akom skutkovom základe a
na základe akého vyčíslenia je od neho požadovaný, nakoľko v opačnom prípade by jeho právo na

procesnú obranu bolo prakticky porušené (na žalovaného nemožno spravodlivo klásť požiadavku brániť
sasubstancovanevočižalobe,aktátosamajenejasná,čosadákvalifikovaťajakoneuneseniebremena
tvrdenia) a v tomto prípade spôsob, akým žalujúca strana prišla k značne vysokej žalovanej sume,
sa nedal ani „domyslieť“ , nakoľko nebolo možné ho odvodiť z podkladov a absolútne nereflektoval
relevantnú právnu úpravu (zákon č. 437/2004 Z. z.). Súd prvej inštancie nadväzne v uznesení zo dňa

2.4.2014 v snahe o riadne doplnenie žaloby dokonca išiel nad rámec procesnej poučovacej povinnosti
a hmotnoprávne usmernil žalujúcu stranu poukazom na daný zákon a iné potrebné náležitosti obsahu
žaloby.

39. Dodal, že ak by aj súhlasil s tvrdením žalobcu, že už v žalobe bolo požadované mimoriadne zvýšenie

sťaženia spoločenského uplatnenia zo súm vyplatených intervenientom, je potrebné si uvedomiť, že
nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nevzniká až potom, čo je doriešené,
resp. uhradené tzv. základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a ani premlčacia
doba na uplatnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nezačína plynúť počnúc
týmto momentom. Aj nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa premlčuje

tak ako náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, preto ak v momente uplatnenia takéhoto nároku
nasúdeprvejinštancieuplynuliviacakodvarokyodustáleniazdravotnéhostavu(odmožnostibodového
hodnotenia stavu), je nerozhodné kedy a koľko posudkov si dal žalobca vystaviť ani to kedy a koľko
zaplatil intervenient z povinného poistenia. K tvrdeniu žalobcu vo vzťahu k premlčaniu čiastkovýchnárokovnaškodunazdraví,žeskutočnúvedomosťoškodenadobudolažvzmyslelekárskychposudkov
zo dňa 2.11.2017, resp. zo dňa 3.11.2017 sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o počiatku behu
subjektívnej premlčacej doby, kedy mal za to, že nie je rozhodné, kedy bolo bodovanie reálne vykonané

a príslušný posudok žalobca obdržal, resp. mal k dispozícii, ale kedy bolo možné k bodovaniu pristúpiť.
Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vedomosť poškodeného o predmetnej škode (náhrada za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia) mala nastať až obdržaním posudkov s bodovaním nárokov či
dokonca chronologicky najnovšieho, teda posledného bodovania, nakoľko by to robilo moment počiatku
behu premlčacej doby prakticky závislým od vôle poškodeného, nakoľko posudky sú vystavované na

jeho požiadanie. Takýto záver považoval za právne neudržateľný a rozporný s doterajšou judikatúrou
ako aj so samotným ponímaním a významom inštitútu premlčania.

40. Do pozornosti dal predmet konania po poslednej úprave žaloby (zmena pripustená na pojednávaní
dňa 30.5.2019) a skutočnosť, kedy boli dané požiadavky uplatnené v konaní (začatom v decembri 2010),
čo zrekapituloval nasledovne:

1. bolestné za položku č. 232b lézia nervu fibularis vpravo ťažkého stupňa podľa posudku V.. N., zo
dňa 3.11.2017, v počte bodov 85 (krát 16,48 eura za bod) - požadované prvýkrát podaním žalobcu
datovaným 5.12.2017 - posudok v časti bolestného (t. j. prvá strana formulárového posudku) nebol
doložený s podaním žalobcu datovaným 5.12.2017,
2. bolestné za položku č. 170 pretrhnutie postranného kolenného väzu podľa posudku V.. K., zo dňa

2.11.2017, v počte bodov 80 (krát 16,48 eura za bod) - v hodnotení je spomenutá operácia zo dňa
6.11.2014 - požadované prvýkrát podaním žalobcu datovaným 5.12.2017. Formulárový posudok bol
doložený s podaním žalobcu datovaným 5.12.2017 - uvedené bodové hodnotenie je v podaní žalobcu
prezentované ako hodnotenie za operáciu zo dňa 6.11.2014, spolu bolestné 165 bodov x 16,48 za bod
= 2.720 eur.

3. sťaženie spoločenského uplatnenia za položku č. 431b - obrna ihlicového nervu podľa posudku V.. N.
zo dňa 3.11.2017 v počte bodov 400 bodov (krát 16,48 eura za bod) + mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia o 50 % = spolu 9.888 eur - požadované prvýkrát podaním žalobcu zo dňa
5.12.2017 (formulárový posudok - strana druhá, bol doložený s podaním žalobcu datovaným 5.12.2017,
číslo listu asi 221).

4. mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % zo sumy dovtedy (intervenientom)
vyplateného sťaženia spoločenského uplatnenia, teda vo výsledku 7.459,14 eura - prvýkrát bol takto
nárok špecifikovaný až zmenou žaloby datovanou 9.7.2018, pripustenou uznesením na pojednávaní
dňa 30.5.2019. Úprava a špecifikácia žaloby datovaná 5.5.2014, ako aj podanie datované 3.10.2012
uvádzajú požiadavku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ale dostatočne ju nešpecifikujú.

K obsahu prvotnej žaloby (podanej v decembri 2010) poukázal na vyššie uvedené vyjadrenie. Spolu
sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane mimoriadneho zvýšenia = 17.347,14 eura.
5. úrazová renta (strata na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri invalidite) v sume
19.796,50 eura - za obdobie počnúc mesiacom 11/2006, prvotne „jednorazové vyrovnanie“, s odkazom
na § 447 Občianskeho zákonníka bolo požadované podaním datovaným 5.5.2014 (právnym zástupcom

žalobcu bol JUDr. Marián Ševčík), neskôr podaním žalobcu datovaným 5.12.2017 požadované
jednorazové vyrovnanie podľa §447b aj „úrazová renta“ v sume 19.796,50 eura (právnym zástupcom
žalobcu bol JUDr. Marek Belka), na ktorej žalobca zotrval aj pri zmene žaloby podaním zo dňa 9.7.2018
(právny zástupca Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o.).
6. liečebné náklady 570 eur - požadované prvýkrát podaním žalobcu datovaným 5.12.2017 podľa

príjmového dokladu datovaného 6.11.2014 (doložený k podaniu žalobcu datovanému 5.12.2017).
Doplnil, že súd prvej inštancie sa nad rámec uvedeného zaoberal v rozsudku aj položkou sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa položky č. 397b - kývavosť kolena s potrebou ortopedického
podporného prístroja, na ktorej už poslednou zmenou žaloby žalobca netrval reflektujúc obranu
intervenienta (viď. podanie žalobcu datované 9.7.2018), čo však nečiní rozsudok nesprávnym (ide o

argumentáciu naviac, nejde o chýbajúce zdôvodnenie).

41. K nárokom na bolestné za položku č. 232b - lézia nervu fibularis vpravo ťažkého stupňa a sťaženie
spoločenského uplatnenia za položku č. 431b - obrna ihlicového nervu (nároky 1/ a 3/) uviedol, že mu
nebolo doručené príslušné lekárske hodnotenie, na ktoré žalobca odkazuje pri položke bolestného č.

232b - lézia nervu fibularis vpravo ťažkého stupňa, teda hodnotenie bolestného V.. N. zo dňa 3.11.2017.
Nakoľko z napadnutého rozsudku vyplýva (odsek 111 rozsudku), že týmto nedisponoval ani súd prvej
inštancie, mal za to, že neexistoval dôkazný podklad pre vyhovenie tejto časti žaloby a teda nedošlo k
uneseniu dôkazného bremena v tejto časti. Pri položke bolestného č. 232b, ako aj súvisiacej položkesťaženia spoločenského uplatnenia č. 431b - obrna ihlicového nervu, namietal príčinnú súvislosť s
dopravnou nehodou, keď zmluvný lekár intervenienta V.. S. sa vyjadril (v rámci svojho posudzovania
operácie zo dňa 6.11.2014) nasledovne: „U poškodeného sú k dispozícii ešte správy z marca a z apríla

2015 od neurológa, kde sa konštatuje poškodenie ihlicového nervu na pravej končatine od kolena nadol
- periférna lézia. Ak táto nebola prítomná pred operáciou (nie je predmetom záznamov indikujúceho
ortopéda), pravdepodobne ide o poškodenie nervu pri operácii...“. Toto posúdenie V.. S. pripojil k
podaniu z roku 2018 (reagujúcom na doručenú úpravu žaloby z roku 2017). Rozporoval námietku
žalobcu, že žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by relevantne spochybnil kauzálny nexus

medzi uplatneným nárokom a dopravnou nehodou. Mal za to, že príčinná súvislosť daných položiek s
dopravnou nehodou bola minimálne spochybnená predloženým stanoviskom V.. S., ktoré žalobca nijako
nespomenul, hoci nepochybne ide o dôkazný prostriedok. Zároveň dal do pozornosti, že uplatnené
položky nevyplývali zo znaleckého posudku a hodnotiaci lekári nie sú znalcami, preto mal za to, že
predložené stanovisko V.. S. nie je nižšej dôkaznej sily a bola to práve žalujúca strana, ktorá mohla, resp.
mala reagovať dôkaznou aktivitou vzhľadom na dôkazne podložené rozporovanie priameho kauzálneho

súvisupožadovanýchpoložieksdopravnounehodou.Taktiežnamietalpremlčaniepoložiek(ajvovzťahu
k požadovanému zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia), nakoľko poškodenie nervu sa uvádza
už v správach od neurológa v marci a apríli 2015 ako uviedol zmluvný lekár, ktorý sa k nemu vyjadril
v máji 2015. Pripomenul, že tieto položky boli požadované až podaním žalobcu z decembra 2017 -
hodnotené boli až v novembri 2017 a to bez bližšieho zdôvodnenia, prečo došlo k hodnoteniu s takým

časovým odstupom od výskytu, resp. diagnostiky.

42. K uplatnenému nároku na bolestné za položku č. 170 - pretrhnutie postranného kolenného väzu
(nárok 2/) uviedol, že táto položka predstavuje podľa obsahu podaní žalobcu (z decembra 2017 a zo
dňa 9.7.2018) odškodnenie „z titulu operácie zo dňa 6.11.2014“ v zmysle formulárového posudku V..

K. zo dňa 2.11.2017, kde uviedol položku č. 170 vo výške 80 bodov a položku č. 197 vo výške 40
bodov. Žalobca prvotne požadoval plnenie za obe položky, neskôr (podaním zo dňa 9.7.2018) zotrval
na položke 170 vo výške 80 bodov, avšak bolestné za túto operáciu však už žalobcovi uhradil v máji
2015, v zmysle posudku zmluvného lekára V.. S., ktorý posudok vystavil na základe písomnej žiadosti
poškodeného (doručenej dňa 28.4.2015) a ktorý bolestné za tento zákrok ohodnotil jednou položkou č.

197b vo výške 40 bodov + navýšenie o 50 %, t. j. spolu 60 bodov. Príslušné dôkazy (žiadosť žalobcu,
samotný posudok, list oznamujúci plnenie, výpis z účtu), priložil k podaniu zo dňa 26.3.2018 a uhradená
bola suma 989 eur (60 bodov x 16,48 eura za bod). Vzhľadom na dátum vykonania zákroku (dňa
6.11.2014), dátum realizácie hodnotenia zmluvným lekárom (máj 2015) a dátum uplatnenia nároku
(podaním doručeným súdu dňa 13.12.2017) taktiež vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že

ak operácia bola hodnotiteľná v máji 2015 (zmluvný lekár ju bodovo zhodnotil), nie je zdôvodnené,
prečo bolo ešte jedno (duplicitné) hodnotenie v novembri 2017. Dal tiež do pozornosti, že k podaniu
z decembra 2017 žalobca doručil predmetné formulárové hodnotenie V.. K. z novembra 2017 tak, že
prvá strana hodnotenia sa v prílohách podania vyskytuje dvakrát - jedenkrát s rukou písaným textom
„stav je ustálený, operácia: 6.11.2014“ a jedenkrát bez tohto textu (čísla listov zrejme 220 a 226 - medzi

prílohami podania žalobcu z decembra 2017). Taktiež poukázal na skutočnosť, že operácia sa týkala
odstránenia (extirpácie) hlavičky ihlice, preto ju zmluvný lekár hodnotil najbližšou možnou položkou č.
197b - zlomenina ihlice bez postihnutia členkového kĺbu úplná, aj so zvýšením bodov o 50 % a to s
poukazom na § 3 ods. 3 zákona. Hodnotenie inou položkou zmluvný lekár neuviedol, pričom z posúdenia
V.. K. z novembra 2017 nie je zrejmé, prečo zvolil až dve položky.

43. K nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % (nárok 4/) zo
sumy dovtedy (intervenientom) vyplateného sťaženia spoločenského uplatnenia, teda vo výsledku
7.459,14 eura uviedol, že prvýkrát bol takto nárok špecifikovaný až zmenou žaloby datovanou 9.7.2018,
pripustenou uznesením na pojednávaní dňa 30.5.2019. Mal za to, že mimoriadne zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia podlieha premlčaniu rovnako ako samotná „základná“ náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia a teda ak bolo sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotiteľné (stav
ustálený) viac ako dva roky pred uplatnením tohto nároku, je nutné ho považovať za premlčané.
Dôvodnosť samotného maximálneho zvýšenia bola takisto v spore napadnutá, keď takéto zvýšenie by
malo byť poskytované osobám, u ktorých sú následkom nehody výrazne obmedzené až znemožnené

základné úkony, je potrebná nepretržitá starostlivosť inou osobou a pod., čo nie je prípad žalobcu a
zopakoval,ženiejerozhodné,kedybolnárokuplatnenýuintervenientaakedyplnilnazákladebodového
hodnotenia.44. K uplatnenému nároku na úrazovú rentu v sume 19.796,50 eur (nárok 5/) uviedol, že prvýkrát bola
úrazová renta uplatnená jednoznačne až podaním žalobcu datovaným 5.12.2017, v sume 19.796,50
eura a to popri jednorazovom vyrovnaní podľa vtedy platného § 447b Občianskeho zákonníka (viď

bod V a formulácia petitu v danom podaní z decembra 2017 - právnym zástupcom žalobcu bol JUDr.
Marek Belka). Predtým v podaní zo dňa 5.5.2014 žalobca píše o „jednorazovom vyrovnaní“, ale s
odkazom na § 447 Občianskeho zákonníka, čo je v následnom podaní z decembra 2017 prezentované
(upresnené) tak, že úpravou zo dňa 5.5.2014 bolo požadované jednorazové vyrovnanie podľa § 447b
Občianskeho zákonníka. Na požiadavke úrazovej renty žalobca zotrval aj pri zmene žaloby podaním

zo dňa 9.7.2018 (právny zástupca: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o.), kde zobral
späť žalobu v časti jednorazového vyrovnania. Nakoľko podľa podkladov o invalidite a výške invalidného
dôchodku bolo rozhodnuté už v roku 2014, považoval nárok v súlade so záverom súdu prvej inštancie za
riadne uplatnený po premlčaní. K vyčísleniu nároku poukázal na podanie z roku 2018 a tiež uviedol, že z
vypočutia žalobcu bolo zrejmé, že je zárobkovo činný (podniká) aj popri poberaní invalidného dôchodku,
teda sa príjem dá predpokladať. Tiež dal do pozornosti, že ušlý zárobok je tvrdený a požadovaný počnúc

rokom 2006 (2 mesiace roku 2006 - viď podanie z decembra 2017, str. 4), ale napriek tomu ho žalobca
považuje za nepremlčaný.

45. Vo vzťahu k nákladom vynaloženým za predoperačnú prípravu a operáciu na E. Y. zo dňa
6.11.2014,vovýške570eur(nárok6/),považovalnárokzajednoznačnepremlčaný,nakoľkouplatnenýa

zdokladovaný príjmovým dokladom z novembra 2014 bol až podaním doručeným súdu dňa 13.12.2017,
čiže uplynula aj trojročná objektívna premlčacia lehota v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka od
vynaloženiatýchtonákladov.Okremtohonamietal,ženiejezpodaniazrejmé,prečonemoholbyťzákrok
vykonaný v štátnom zariadení, kde by bol hradený zdravotnou poisťovňou, resp. nebola preukázaná
nutnosť vykonania zákroku práve uvedeným (neštátnym) poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za

úhradu. Záverom pre prehľadnosť sumarizoval niektoré podstatné preukázané fakty prípadu (ktoré v
konečnom dôsledku vyplynuli aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku):
• k dopravnej nehode došlo 27.10.2006,
• k ukončeniu trestného konania došlo právoplatne dňa 18.8.2007- poškodený bol odkázaný na
občianskoprávne konanie,

• bolestné bolo hodnotené prvýkrát v trestnom konaní znalcom W.. V.. R., E.. dňa 15.1.2007 - posudok
X/XXXX; na základe posudku plnil celú sumu 4.472,55 eura (134.740 Sk, pri hodnote bodu 345,48 Sk),
• následne plnil bolestné za viaceré operácie vrátane operácie z novembra 2014, ktorej bodové
hodnotenie zabezpečil na žiadosť žalobcu zmluvným lekárom V.. S. a plnil na základe tohto posúdenia v
máji 2015, pričom duplicitné (a odlišné) obodovanie operácie sa stalo predmetom konania až podaním

doručeným súdu v decembri 2017, teda viac ako 3 roky po vykonaní operácie a viac ako 2 roky po jej
obodovaní zmluvným lekárom intervenienta,
• sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené prvýkrát znalcom W.. V.. R., E.. dňa 12.3.2008 -
posudok XX/XXXX (ako dodatok k posudku 1/2007),
• k podaniu žaloby došlo v decembri 2010, teda viac ako 2 roky od prvých posudkov o bolestnom a

sťažení spoločenského uplatnenia, pričom lekár môže vydať posudok keď je stav ustálený - § 8 ods.
4 zákona č.437/2004 Z. z.,
• k rozšíreniu nárokov o liečebné náklady v sume 570 eur došlo až viac ako 3 roky po ich vynaložení,
• k jednoznačnému rozšíreniu žaloby o stratu na zárobku (vtedy ešte popri požiadavke na jednorazové
vyrovnanie) došlo až viac ako 2 roky po prvom rozhodnutí o invalidite žalobcu, pričom k skončeniu

práceneschopnosti žalobcu prišlo ešte skôr a strata na zárobku sa požaduje počnúc poslednými dvoma
mesiacmi roka 2006.
Záverom uviedol, že zrejme zmeny právnych zástupcov v danom prípade a možno aj nejasnosť u
poškodeného, čo vlastne má bodované, resp. odškodnené (hoci ku každému plneniu zasielal sprievodný
list) spôsobili, že boli potrebné viaceré podania žalobcu, aby bolo vôbec možné vymedziť aké nároky

a na základe akých skutočností a dôkazov sú predmetom sporu. V konečnom dôsledku mal za to,
že zamietnutie žaloby (nárokov, tak ako boli požadované poslednou zmenou žaloby) bolo dôvodné a
napadnutý rozsudok považoval za náležite zdôvodnený a navrhol ho potvrdiť.

46. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní. K argumentácii intervenienta vo vyjadrení

k odvolaniu uviedol, že nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia bol uplatnený včas, čo
mal za preukázané jednak žalobnou naráciou, ako aj nadväzujúcimi písomnými podaniami. Bol názoru,
že danú skutočnosť verifikuje i samotný postup súdu prvej inštancie, ktorý po splnení si manudukčnej
povinnosti v zmysle § 129C. s. p. v uznesení sp. zn. 8C/234/2010, zo dňa 2.4.2014 a následných spresňujúcich písomných
podaniach žalobcu pokračoval v konaní, dokonca na pojednávaní konanom dňa 30.5.2019 pripustil
zmenu žaloby. Dôvodil, že z uvedeného rezultuje, že i samotný súd prvej inštancie musel považovať

uplatnený nárok za dostatočne určitý a uplatnený v súlade s platnou právnou úpravou, v opačnom
prípade by musel podľa § 129 ods. 3 C. s. p. podanie vo veci samej odmietnuť ako nezrozumiteľné
(procesné nespôsobilé na meritórne prejednanie). Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
zamietajúce všetky uplatnené nároky je prekvapivé, vnútorne rozporné, a v konečnom dôsledku
porušujúceprávnuistotužalobcualegitímneočakávaniestranysporuvspravodlivéazákonnémeritórne

rozhodnutie. Identifikované tvrdenie umocňujú aj závery prvoinštančného súdu (odsek 86 napadnutého
rozsudku), ktorý zmätočným spôsobom na jednej strane naznačuje procesnú nespôsobilosť žaloby
ako podania vo veci (jej diskvalifikáciu z meritórneho prieskumu), a vice versa explicitne konštatuje,
že žaloba neobsahuje vady brániace pokračovaniu v konaní a že samotný obsah žalobného návrhu
ipso facto indikuje, že žalobca si uplatnil nárok na mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Poznamenal, že aj samotný intervenient vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na

skutočnosť, že úprava a špecifikácia žaloby datovaná k 5.5.2014, ako aj podanie datované k 3.10.2012
uvádzajú požiadavku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Bol preto názoru, že bolo
nesporne preukázané, že si nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil
v rámci premlčacej doby, pričom v prípade, ak by existovali eventuálne nezrovnalosti o spôsobe
výpočtu či samotnej výške uplatňovaného nároku akcentoval, že daný nárok je plne v diskrécii súdu.

Zdôraznil, že mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z. predstavuje právnu normu, ktorej hypotéza závisí od úvahy súdu. Zodpovedanie otázky
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, vrátane ustálenia primeranosti výšky odškodnenia je
tak v konečnom dôsledku otázkou právneho posúdenia, ktorej zodpovedanie je úlohou súdu príslušného
na rozhodnutie vo veci samej, k čomu poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12.6.2013,

sp. zn. Cpjn 203/2012 (R 78/2013). Zotrval na tom, že intervenientom vznesená námietka premlčania
(najmä v časti navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia) je špekulatívna, šikanózna a právne i
argumentačne neudržateľná.

47. Vo vzťahu k čiastkovým nárokom na náhradu škody na zdraví (bolestné za položky č. 170 a č. 232b,

resp. sťaženie spoločenského uplatnenia za položku č. 431b) a ich dôvodnosti odkázal na argumentáciu
v odvolaní, keď požadované odškodnenie odvíjal v súlade s § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. od
ďalších (pôvodne nepredpokladaných) operačných zákrokov, ktoré bol nútený absolvovať dňa 6.11.2014
v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných komplikácií. Argumentoval, že dôvodnosť predmetného nároku
podporili aj vyjadrenia ošetrujúcich lekárov konštatujúcich perzistujúce komplikácie tak ortopedického,

ako aj neurologického charakteru, ktoré si vyžiadali ďalší operačný výkon. Osobitne podotkol, že
v zdravotnej dokumentácii z poúrazového obdobia je opakovane pertraktovaný záver o existencii
periférnej neurogénnej lézie ťažkého stupňa so stratou motorických jednotiek ako priameho následku
úrazu. Bol preto názoru, že nemôže obstáť obrana intervenienta spočívajúca v námietke nedostatku
príčinnej súvislosti medzi daným zranením a dopravnou nehodou, ktorá sa opiera o strohú konštatáciu

zmluvného lekára (V.. S.), ktorý sa v dotknutom stanovisku len domnieva, že môže ísť o následok
operačného zákroku, keďže údajne absentuje diagnostika daného poškodenia v období pred operačným
zákrokom. Poznamenal, že zo stanoviska nie je zrejmé či mal V.. S. k dispozícii kompletnú zdravotnú
dokumentáciu z poúrazového obdobia (práve naopak, samotný V.. S. uviedol, že presnú dokumentáciu
nemal), a tiež či žalobcu osobne vyšetril, v dôsledku čoho jeho stanovisko nemožno vyhodnotiť ako

kvalifikovanú oponentúru lekárskemu posudku V.. N., ktorý by hodnoverne (relevantne) spochybnil
existenciu kauzálneho nexusu medzi poškodením zdravia a dopravnou nehodou.

48. Dodal, že eventuálne nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie nemôže byť na jeho ťarchu, tak
ako ani akákoľvek výkladová nejednoznačnosť relevantnej právnej úpravy. Poukázal na zásadu „in dubio

pro libertate“, podľa ktorej majú byť zákonné ustanovenia interpretované v prospech adresátov právnych
noriem, nie na ich ujmu, k čomu dal do pozornosti aj právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho
súdu SR zo dňa 1.7.2010, sp. zn. 8Sžp/1/2010, R 102/2011, ako aj v náleze Ústavného súdu SR zo dňa
11.11.2010, sp. zn. I. ÚS/331/09. Zdôraznil, že potreba aplikácie uvedeného prístupu je odôvodnená
i samotným osobitým charakterom sporu, keďže ochrana zdravia je popri normatívnych právnych

aktoch na úrovni právnej sily zákona zaručená nadzákonnými právnymi predpismi (Čl. 40 Ústavy SR,
Čl. 31 Listiny základných práv a slobôd) či medzinárodnými zmluvami (napr. Čl. 12 Medzinárodného
paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach) a vyžaduje si zo strany konajúceho súdu
obzvlášť citlivý prístup. Doplnil, že dôvodnosť čiastkových nárokov na náhradu škody (položky č. 232ba č. 431b) nemôže spochybniť ani záver, že k periférnej lézii ihlicového nervu ťažkého stupňa malo
dôjsť pri operačnom zákroku pravej dolnej končatiny zo dňa 6.11.2014, keďže potreba jeho realizácie
bola indikovaná práve pretrvávajúcimi komplikáciami a jeho zlým zdravotným stavom ako priamym

následkomdopravnejnehodyzavinenejžalovaným,čomusvedčíajnázorsamotnéhozmluvnéholekára,
ktorý uviedol, že „...pravdepodobne ide o poškodenie nervu pri operácii, ktoré môže byť v budúcnosti
predmetom odškodňovania“.

49. Žalovaný, ani intervenient na strane žalovaného sa k odvolacej replike žalobcu nevyjadrili.

50. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa§385ods.1acontrarioC.s.p.,keďžesanejednalooprípad,vktorombybolopotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne

vyhlásil dňa 30.11.2023 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

51. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

52. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa
posúdenia premlčania uplatneného nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

za obdobie od 27.10.2006 do 28.1.2011, dôvodnosti a premlčania nárokov na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia a zvýšenie tejto náhrady viažucich sa k operácii žalobcu dňa 6.11.2014 ako
aj posúdenia premlčania nároku na úrazovú rentu odvolací súd podotýka, že ide o v celom rozsahu
nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností
vedúcich k zamietnutiu žaloby.

53. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení
strán konania a s argumentami žalobcu sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysporiadal
a uviedol prečo na ne neprihliadol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne rozviedol

rozhodujúci skutkový stav, detailne opísal priebeh konania, uviedol výsledky vykonaného dokazovania a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ktoré primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, prečo považoval žalobu

za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na prejednanie veci pred nezávislým a
nestranným súdom, resp. iným orgánom Slovenskej republiky) a odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46
ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv žalobcu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).

54. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 383 C. s. p.)
vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX Y. X:XX S.., na X. L. M. A., žalovaným vedené vozidlo, povinne zmluvne
poistené u intervenienta na strane žalovaného, spôsobilo dopravnú nehodu, pri ktorej žalobca utrpel

ujmu na zdraví. Žalobca si v zmysle zmeny žaloby pripustenej súdom prvej inštancie na pojednávaní
dňa 30.5.2019 uplatnil: 1/ nárok na zaplatenie sumy 7.459,14 eura z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 50 % z intervenientom už poskytnutého odškodnenia, 2/ nárok na
zaplatenie sumy 2.720 eur titulom bolestného za 165 bodov v znaleckých posudkoch V.. K. P. V.. N.,
3/ nárok na zaplatenie sumy 9.888, eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského za 400 bodov v

znaleckom posudku V.. N. a titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, 4/
nárok na zaplatenie sumy 570 eur ako liečebných nákladov v zdravotnom zariadení E. Y. a 5/ nárok na
zaplatenie sumy 19.796,50 eura z titulu úrazovej renty.55. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, vo vzťahu k námietke žalobcu, že nárok na
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia už vyplatenej intervenientom za rozhodnú
dobu od dopravnej nehody do vypracovania znaleckého posudku č. XX/XXXX znalcom W.. V.. R.,

E.. (nárok 1/), si uplatnil v rámci premlčacej doby a to už žalobou doručenou súdu dňa 8.12.2010,
odvolací súd konštatuje, že v podanej žalobe žalobca vymedzil, že utrpel škodu na zdraví v dôsledku
dopravnej nehody spôsobenej žalovaným, opísal utrpené zranenia, priebeh liečby, uviedol aj odkaz na
znalecké posudky a porovnanie života pred nehodou a po nehode, pričom žaloba obsahovala aj určitý
a vykonateľný žalobný návrh (petit), ktorým sa domáhal zaplatenia náhrady škody na zdraví vo výške

223.350 eur.

56. Aj napriek skutočnosti, že žalobca žalobu označil ako „Žalobu na náhradu škody z dôvodu
mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia...“, z obsahu žaloby a v nej uvedených
rozhodujúcich skutočností takýto nárok nemožno identifikovať, nakoľko nebol v žalobe výslovne
uplatnený a žalobca neuviedol ani spôsob výpočtu sumy, ktorú uviedol v žalobnom návrhu, z ktorej by

bolo možné takúto informáciu relevantne odvodiť, pričom potrebnú špecifikáciu obsahovalo až podanie
žalobcu zo dňa 5.5.2014 (č. l. 127 spisu). Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že
nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobca uplatnil až podaním zo dňa
5.5.2014, doručeným súdu dňa 12.5.2014. Keďže zo skutkového stavu vyplynulo, že znalecké posudky
W.. V.. R., E.. Č.. XX/XXXX P. XX/XXXX, ktoré obsahovali bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia žalobcu v dôsledku predmetnej dopravnej nehody a následných operácií vykonaných v roku
2009 a 2010, doručil žalobca súdu prvej inštancie už dňa 4.2.2011 (č. l. 9 spisu), minimálne ktorým dňom
sa teda dozvedel o škode a od ktorého preto začala plynúť premlčacia doba a nárok na zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnil podaním zo dňa 5.5.2014, odvolací súd v zhode so
súdom prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný nárok bol uplatnený až po uplynutí dvojročnej

premlčacej doby v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka.

57. Je potrebné uviesť, že aj napriek skutočnosti, že právna kvalifikácia nároku uplatneného v žalobe
je úlohou súdu, táto vychádza práve z rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe a hoci zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vždy vecou úvahy súdu, táto je limitovaná zákonom

stanovujúcim hornú hranicu možného zvýšenia (§ 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z. z.), ale aj žalobcom
uplatneným nárokom, ktorý nesmie prekročiť, preto je to žalobca, kto musí vymedziť uplatnený nárok
a jeho výšku, vrátane počtu bodov z ktorých vychádza a výšky požadovaného zvýšenia, ktorého sa
domáha.

58. Odvolací súd dodáva, že neuvedenie všetkých potrebných skutkových tvrdení v žalobe nebráni
prejednaniu veci a nevedie k odmietnutiu žaloby, ale má za následok neunesenie bremena tvrdenia a
dôkaznéhobremenarezultujúcehodozamietnutiažaloby.Ajkeďvprejednávanejvecisúdprvejinštancie
vyzval žalobcu uznesením sp. zn. 8C/234/2010, zo dňa 2.4.2014 (č. l. 125 spisu), na odstránenie vád
podania spočívajúcich v špecifikácii uplatneného nároku a jeho základu, nešlo o vady, ktoré by bránili

prejednaniu veci, nakoľko podaná žaloba obsahovala základné náležitosti žaloby v zmysle § 132 ods.
1 C. s. p., keď z jej obsahu bolo zjavné, že ide o uplatnenie náhrady škody na zdraví, ktorá bola
jednoznačne vyčíslená v určitom a vykonateľnom žalobnom návrhu (petite) a preto vytýkané vady ani
nemohli spôsobiť posun začiatku plynutia premlčacej doby na dátum doručenia žaloby súdu.

59. V súvislosti so žalobcom namietaným záverom súdu prvej inštancie o premlčaní nároku na sťaženie
spoločenského uplatnenia a zvýšenia tohto nároku vyplývajúceho z lekárskeho posudku V.. N. zo dňa
3.11.2017 (nárok 3/) a o nepreukázaní jeho príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou žalobcu, dáva
odvolací súd do pozornosti, že z ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít jednoznačne vyplýva, že
poškodený sa o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia dozvie v čase, kedy je možné

vyhodnotiť jeho zdravotný stav ako ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie,
čo nemusí nutne korešpondovať s dobou, kedy bolo posúdenie vykonané. Súd prvej inštancie svoj
záver o určení počiatku plynutia premlčacej doby v súvislosti s náhradou škody podľa položky č. 431b
vyplývajúcej z posudku V.. N. zo dňa 3.11.2017 (odsek 112 napadnutého rozsudku) na apríl 2015 (podľa
obsahu rozhodnutia chybou v písaní uvedený ako apríl 2014) založil na ustálení zdravotného stavu

vyplývajúceho z lekárskych správ týkajúcich sa uvedeného poškodenia zdravia žalobcu, tento riadne a
logicky konzistentne odôvodnil, pričom odvolací súd nezistil pochybenie v aplikácii príslušných právnych
predpisov.60. Nakoľko bremeno tvrdenia a preukázania uplatneného nároku stíha v civilnom sporovom konaní
žalobcu, unesenie oboch uvedených bremien vyžaduje v prípade uplatnenia nárokov zo škody na zdraví
iniciatívu žalobcu aj v získaní vedomosti, kedy je možné jeho zdravotný stav považovať za ustálený

(viď aj § 7 ods. 3 zákona č. 434/2007 Z. z.). Najmä v prípade spornosti tohto okamihu nemožno túto
skutočnosť len mechanicky odvodiť od dátumu vypracovania lekárskeho posudku, ktorý sa navyše touto
otázkou ani nezaoberal, tak ako správne poukázal aj súd prvej inštancie, pričom v konaní nebolo sporné,
že žalobca mal vedomosť o obsahu lekárskych správ na ktoré poukázal súd prvej inštancie a ktoré
sám predložil ako dôkaz v konaní a žiadny zo záverov obsiahnutých v daných správach nekonštatoval

možnosť zlepšenia zdravotného stavu žalobcu, len prípadné zhoršenie v budúcnosti.

61. V zmysle uvedeného rovnako platí, že žalobcu zaťažuje aj povinnosť preukázať príčinnú súvislosť
medzi uplatneným nárokom a dopravnou nehodou spôsobenou žalovaným, ktorá skutočnosť bola v
konaní sporná, pričom z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca takýto jednoznačný dôkaz
nepredložil a ani nenavrhol. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o

nepreukázaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a jej zvýšenia v súvislosti s
položkou č. 431b (nárok 2/).

62. Keďže žalobca namietol aj záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku na úrazovú
rentu (nárok 5/), odvolací súd na ozrejmenie uvádza, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie

nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa § 447 Občianskeho
zákonníka začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom
pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní)
invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Náhrada za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, tento nárok nemožno rozložiť na niekoľko častí, pokiaľ

nenastanú nové skutočnosti. Lehota na premlčanie nároku na náhradu straty na zárobku začína plynúť
najneskoršie po dni doručenia rozhodnutia o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku. Nárok na
náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé, mesačne
sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty). Tento nárok
možno uplatniť žalobou za súde až po tom, čo bolo príslušným orgánom vydané rozhodnutie o priznaní

(nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel (viď uznesenie Ústavného súdu SR
zo dňa 26.7.2019, sp. zn. II. ÚS/198/2019).

63. Nakoľko žalobca uplatnenú námietku nesmeroval voči záveru, na ktorom súd prvej inštancie založil
svoje posúdenie uplatneného nároku na úrazovú rentu, ale len k dôvodnosti nároku, ktorú však súd prvej

inštancie z dôvodu záveru o premlčaní daného nároku neskúmal a touto sa v napadnutom rozhodnutí
ani nezaoberal, odvolací súd vyhodnotil predmetnú námietku žalobcu z dôvodu absencie relevantnej
argumentácie ako nedôvodnú.

64. Odvolací súd zároveň konštatuje, že okrem zotrvania na dôvodnosti nároku, resp. okrem poukazu

na argumentáciu v prvoinštančnom konaní, s ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
podrobne vysporiadal, žalobca nijako neargumentoval proti záverom súdu prvej inštancie vo veci
posúdenia nároku na bolestné za 165 bodov v zmysle lekárskych posudkov V.. K. P. V.. N., viažucich sa
k operácii zo dňa 6.11.2014 (nárok 2/) ako aj vo veci posúdenia nároku na liečebné náklady (nárok 4/),
preto aj z tohto dôvodu je potrebné považovať závery súdu prvej inštancie za správne.

65.Bezrelevanciejeajodvolaciaargumentáciažalobcukpríčinnejsúvislostipoložkybolestnéhoč.232b
- lézia nervu fibularis vpravo ťažkého stupňa, ktorá mala vyplývať z posudku V.. N., nakoľko súd prvej
inštancie zamietol tento nárok obsiahnutý v nároku na bolestné v sume 2.720 eur (nárok 2/) z dôvodu
jeho nepreukázania, keďže žalobca nepredložil lekársky posudok V.. N., z ktorého by mala uvedená

položka a jej ohodnotenie na 85 bodov vyplývať a preto ani neskúmal príčinnú súvislosť s dopravnou
nehodou.

66. V nadväznosti na žalobcom namietanú šikanóznosť námietky premlčania vznesenej intervenientom
voči žalobcom uplatneným nárokom odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď si v konaní žalobca uplatnil

nároky z náhrady škody na zdraví, ako inštitútu osobitne chráneného zákonom, nie je v danom prípade
možné považovať uplatnenie si námietky premlčania intervenientom za šikanózny výkon práva, nakoľko
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že intervenient riadne plnil včas uplatnené nároky zo stranyžalobcu, pričom vznesením námietky premlčania len vykonával svoje právo obrany voči uplatnenému
nároku.

67. S poukazom na vyššie uvedené, neboli skutočnosti uvádzané žalobcom ďalej spôsobilé zmeniť
správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; keďže žalobca v podanom
odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také,
ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku a preto rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil.

68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného a intervenienta na strane žalovaného
rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 s
tým, že v konaní mali žalovaný aj intervenient na strane žalovaného plný úspech, preto intervenientovi
priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému, ktorému by inak patrila náhrada

trov odvolacieho konania ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli
(Čl. 17 Základných princípov C. s. p.; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018, sp. zn.
7Cdo/14/2018, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R
72/2018).

69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).