Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/115/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1198899651
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1198899651.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Miroslavy Saxovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: X/ E.. A.. G. Ď., R. S. O. P., H. X,
P., Č. K., X/ H. V., J. X, L., obaja zast. E.. E. Z., C. F., R.. R. K.. S.., B. X, L., IČO: XX XXX XXX, proti
žalovaným: X/ E.. E. L., R. F. J. Ž., C.-B., R.. K.. S.., Š. XX, L., A.: XX XXX XXX, B. XX, L., X/ E.. H..
G. G., H., R. F. J. V., C.. R.. Y. F., J. XX, L. X. L., A.: XX XXX XXX, N.. F.. X.Á. XXX, J. L., X/ D. K. R.,
C..R.., Č. XX, L., A.Č.: XX XXX XXX, X/ A.. V. V., H. XX, L., X/ A.. V. V., H. XX, L., zast. žalovaným 4/, o
určenie, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/, na odvolanie žalobcov 1/,
2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/142/1998-1246, zo dňa 2.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 3/, 4/ a 5/ priznáva proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho a
dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie proti žalovanému 2/ zastavil (výrok I.), žalobu
proti žalovaným 1/, 3/, 4/, 5/ zamietol (výrok II.) a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa po pripustení zmeny žaloby domáhali určenia, že
nehnuteľnosti vedené na LV pre kat. úz. R. H. č. XXX ako parc. č. XXX/X vo výmere 157 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X vo výmere 14 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X vo
výmere 253 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavba súp. č. XX postavená na parcele č. XXX/
X, sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/, 2/ s rovnakými podielmi, a žalovaným priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Konanie proti žalovanému 2/ podľa § 64, § 161 ods. 1, 2 CSP s poukazom na § 62 CSP zastavil,
pretože žalovaný 2/ dňom 25.1.2017 zanikol bez právneho nástupcu, keďže registrový súd Okresný súd
Trenčín vykonal ex offo výmaz spoločnosti podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka (výrok I.).

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca 1/ je ako fyzická osoba - podnikateľ
zapísaný v obchodnom registri vedenom Krajským obchodným súdom v Brne, oddiel A, vložka 3383, zo
dňa XX.XX.XXXX, ako E.. A.. G. Ď., R. S. O. P., H. Č.. X, P., Č. K.. Zo zmluvy o predaji časti podniku

uzatvorenej medzi žalobcom 1/ a bývalým Federálnym fondom národného majetku ČSFR v zmysle zák.
č. 92/1991 Zb. zo dňa 30.4.1992 vyplýva, že na žalobcu 1/ bol prevedený majetok špecifikovaný v čl. I, II
a III tejto zmluvy vrátane sporných nehnuteľností, z privatizovanej jednotky - Ž. R. L., š. p. Žalobca 1/ bol
zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností na základe privatizačnej zmluvy. Žalobcovia 1/, 2/ uzavrelimanželstvo dňa 31.12.1991. Okresný súd v Hodoníne rozsudkom z 24.6.1996 sp. zn. 4C/784/1996 zrušil
bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov za trvania ich manželstva. Dňa 23.7.1992 vznikla Ž., C.-B., R..
R. K..S.., kde spoločníkom okrem iných boli žalobcovia a žalovaný 4/ s tým, že žalobca 1/ bol konateľom

a generálnym riaditeľom tejto spoločnosti. Dňa 23.11.1992 došlo k zmene spoločenskej zmluvy Ž., C.-
B., R.. R. K..S.. dodatkom č.1; žalobca 1/ vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti privatizovaný
majetok, vrátane sporných nehnuteľností, okrem rekreačného strediska R. Z. C. Z. R..

5. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že zmena spoločenskej zmluvy ŽELSTAV, C.-

B.,R..R.K..S..dodatkomč.1boladoručenábývalémuŠtátnemunotárstvuBratislava1dňa23.12.1992.
Tento návrh na registráciu podpísal samotný žalobca 1/ ako konateľ a generálny riaditeľ spoločnosti.
Súčasťou tohto návrhu bol i spomínaný dodatok č. 1. Zmena spoločenskej zmluvy Ž., C.-B., R.. R. K..
S.., zo dňa 23.11.1992, ktorou žalobca 1/ vniesol aj špecifikované nehnuteľnosti do spoločnosti, bola
zaregistrovaná rozhodnutím bývalého Š. X. L. X dňa 28.12.1992. Týmto dňom sa toto rozhodnutie podľa
vtedy platných predpisov stalo právoplatným. Toto rozhodnutie má konštitutívny účinok t. j. týmto dňom

vznikajú právne účinky tejto registrácie, týmto dňom sa Ž., C.-B., R.. R. K.. S.. stala vlastníkom sporných
nehnuteľností. Podľa súdu prvej inštancie následné zapísanie tejto skutočnosti do príslušného listu
vlastníctva má iba deklaratórny účinok. Na vlastníctve Ž., C.-B., R.. R. K.. S.. nič nemenila skutočnosť,
že na LV XXX, k. ú. R. H. v časti B. je rukou napísaný ako právny titul nadobudnutia vlastníctva RI
588/1992 a nie RI 587/1992. Zápis právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva má iba informatívny

charakter, nemá žiadne právne účinky vo vzťahu vlastníctva vlastníka k nehnuteľnosti.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vnesenie aj špecifikovaných nehnuteľností žalobcom 1/ zmenou
spoločenskej zmluvy Ž.U., C.-B., R.. R. K.. S.. zo dňa 23.11.1992 určil (vo výroku) i rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.5.1997, sp. zn. 2Obo/170/96, právoplatný dňa

9.7.1997. Rozhodnutím bývalého Mestského súdu v Bratislave zo dňa 1.2.1996, sp. zn. 38K/111/1995,
bol vyhlásený konkurz na Ž., C.-B., R.. R. K..S.. a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol
vymenovaný E.. E. E., ktorý do konkurznej podstaty zahrnul aj špecifikované nehnuteľnosti. Žalovaný
1/ kúpnou zmluvou z 12.3.1997 uzavretou s právnym predchodcom žalovaného 2/ (spoločnosť ARAD)
previedol špecifikované nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného 2/. Spoločnosť TATRA SIPOX a.s.

kúpnou zmluvou z 3.4.2000 previedla svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 2/3 na žalovaného 3/. Právny
predchodca žalovaného 2/ (ARAD) previedol spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 nehnuteľnosti kúpnou
zmluvou z 9.3.1998 na žalovaných 4/, 5/. V súčasnej dobe sú vlastníkmi nehnuteľností v podiele 2/3
žalovaný 3/ a v podiele 1/3 žalovaní 4/ a 5/. V konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty Ž., C.-B., R..
R. K..S.. C. úpadcu sa žalobca 1/ žalobou vedenou na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 81Cb 80/97

domáhal vylúčenia aj špecifikovaných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu. Krajský súd žalobu
rozsudkom z 29.9.2001 zamietol a na základe odvolania žalobcu 1/ bol napadnutý rozsudok zrušený a
vec mu bola vrátená na nové konanie. Rozsudkom zo dňa 9.12.2002 č.k. 81Cb/80/97-859 bola žaloba
opätovne zamietnutá. Na základe odvolania žalobcu 1/ Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z
24.9.2003 sp. zn. 6 Obo 62/2003 uvedený rozsudok potvrdil.

7. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Zásadný význam pre rozhodnutie v predmetnej
veci má rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 81Cb 80/97- 859 zo dňa 9.12.2002 a rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/62/03 zo dňa 24.9.2003. V tomto rozsudku

Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že vlastníctvo k celému vnesenému majetku, hnuteľnému i
nehnuteľnému prešlo na úpadcu v zmysle vtedy platného ustanovenia § 133 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka dňom registrácie zmeny (zmien) spoločenskej zmluvy Ž., C.-B., R.. R. K..S.., L., Š. N.. Č.. XX.
Vzhľadom na tento záver Najvyššieho súdu SR žalobcovia podľa súdu prvej inštancie vychádzajúc z
právneho názoru odvolacieho súdu, nemôžu mať v prejednávanej veci úspech so žalobou na určenie, že

sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré ako vyplýva z vyššie uvedených rozhodnutí súdov
platne vniesli do majetku spoločnosti Ž., C.-B., R.. R. K..S..“ S poukazom na
tieto skutočnosti súd prvej inštancie žalobu proti žalovaným 1/, 3/, 4/, 5/ zamietol (výrok II.). O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (výrok III.).

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Navrhli
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP.9. Namietli skutočnosť, že Ž., C.-B., R.. R. K..S.. špecifikované nehnuteľnosti nezískal, nestal sa ich
vlastníkom, pričom nezvýšil základné imanie. Špecifikované nehnuteľnosti, ktoré neboli nikdy vnesené
ako nepeňažný vklad do vlastníctva žalovaného 1/, sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/, 2/.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov II. a III. podala žalobkyňa 2/ aj samostatné
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP a navrhla rozsudok v napadnutej časti
zmeniť a žalobe vyhovieť.

11. V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP)
uviedla, že súd prvej inštancie len formálne prevzal odôvodnenie svojho zrušeného rozsudku (v ktorom
sa meritórnym posúdením veci pre vyslovený nedostatok naliehavého právneho záujmu nezaoberal),
doplnené o posúdenie právnej otázky „vnesenia“ o.i. nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, ako
nepeňažného vkladu žalobcu 1/ do imania žalovaného 1/, ktorú v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
odvolací súd. Uvedený postup bez právnej úvahy o skutočnostiach namietaných žalobcami, najmä

platnosti dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve Ž., C.-B., R.. R. K..S.. zo dňa 23.11.1992, ktorý sa stal
právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaného 1/, odvolávajúc sa
na právne závery skorších rozhodnutí, ktoré neponúkajú presvedčivé odôvodnenie, mala za arbitrárne.
Namietla aj porušenie práva na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Podľa žalobkyne 2/
je dodatok č. 1 k spoločenskej zmluve Ž., C.-B., R.. R. K..S.., zo dňa 23.11.1992, absolútne neplatný

právny úkon z dôvodu neurčitosti (pokiaľ ide o vymedzenie predmetu vkladu a určenie sumy, ktorou sa
nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka) a nedostatku obligatórnych esenciálnych náležitostí;
táto absolútna neplatnosť nastáva ex lege, pôsobí ex tunc a súd na ňu prihliada ex offo. Dodatok č. 1 tak
nemohol byť zákonným právnym titulom na akýkoľvek prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

12. V súvislosti s námietkou inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), žalobkyňa 2/ uviedla, že pokiaľ sa súd prvej inštancie sa odvolal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/170/1996, zo dňa 14.5.1997, tak tento vykazuje viaceré
vady. V čase jeho vyhlásenia už nebol na strane žalovaného žiaden subjekt; výroková časť rozsudku
je zmätočná a nevykonateľná.

13. Ako inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
365 ods. 1 písm. d) CSP) v spojení s nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP)
žalobkyňa 2/ uviedla, že súd prvej inštancie neprihliadol na právoplatný rozsudok Okresného súdu v
Hodoníne sp. zn. 7C/669/96, zo dňa 5.5.1997, ktorým určil neplatnosť právneho úkonu, ktorým E.. A..

G. Ď.S. vniesol nepeňažný vklad do Ž., C.-B., R.. R. K..S.., v rozsahu, ako ho získal na základe zmluvy
o predaji podniku zo dňa 30.4.1992.

14. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že žalobcovia nepreukázali svoju aktívnu legitimáciu. Žalobca 1/ majetok získaný

zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992 platne a účinne vniesol ako nepeňažný vklad
do Ž., C.-B. R.. R. K..S.. na základe dodatku č. 1 k zmene spoločenskej zmluvy. Táto zmena bola
registrovaná Štátnym notárstvom Bratislava I dňa 28.12.1992; uvedeným dňom zmena spoločenskej
zmluvy nadobudla právoplatnosť a stala sa právne účinnou. Vlastníctvo k celému vnesenému majetku
tak prešlo na úpadcu uvedeným dňom registrácie. Platné vnesenie majetku ako nepeňažného vkladu

do Ž., C.-B., R.. R. K..S.. potvrdzujú aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/170/1996 a
6Obo/62/2003. Nakoľko návrh žalobcu 1/ na vylúčenie vecí, ktoré boli predmetom nepeňažného vkladu,
z konkurznej podstaty, bol zamietnutý, nastala nevyvrátiteľná právna domnienka, že veci boli zaradené
do súpisu konkurznej podstaty oprávnene.

15. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že
s poukazom na označené právoplatné rozhodnutia súdov je nesporné, že žalobca 1/ platne vniesol
do Ž., C.-B., R.. R. K..S.. nepeňažný vklad v podobe časti podniku Ž. R., Š..J.. L. v rozsahu, ktorý
nadobudol zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992. Žalobcovia preto nemôžu byť podielovými
spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Žalovaný 3/ ďalej poukázal na skutočnosť, že nadobudnutie

vlastníctva pri speňažovaní majetku úpadcu je nezvrátiteľným a špecifickým typom nadobudnutia
vlastníckeho práva; uvedené vlastnícke právo nadobudol v dobrej viere.

16. Žalovaní 4/ a 5/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.17. Žalobcovia v replike k vyjadreniam žalovaných 1/ a 3/ zotrvali na svojej argumentácii, že dodatok
č. 1 tým, že neurčito, spôsobom, ktorý nevylučuje pochybnosť ohľadne možnosti zámeny nevymedzil

nehnuteľnosti tvoriace predmet nepeňažného vkladu, nemohol byť nikdy zákonným právnym titulom na
akýkoľvek prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože ide o absolútne neplatný právny úkon.
Nemohol byť preto listinou spôsobilou na vklad vlastníckeho práva k akejkoľvek nehnuteľnosti.

18. Žalovaná 2/ v replike k vyjadreniu žalovaného 1/ zotrvala na svojej odvolacej argumentácii.

19. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 6Co/172/2018-1339, zo dňa 5.12.2018, v spojení s
opravným uznesením č.k. 6Co/172/2018-1483, zo dňa 3.6.2019, odvolanie žalobcu 1/ odmietol;
napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilvovýroku,ktorýmbolažalobažalobkyne2/zamietnutá;
žalovaným 1/, 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; žalovaným 4/, 5/
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Cdo/286/2021, zo dňa 21.4.2022, zrušil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.12.2018 č.k. 6Co/172/2018-1339 v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/172/2018-1483 zo dňa 3.6.2019 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Pokiaľ totiž odvolací súd vychádzal z obsahu spisu a odvolanie žalobcu 1/ (podané

právnym zástupcom oboch žalobcov) ako oneskorene podané odmietol, pri predložení elektronického
podania odvolania odoslaného v lehote na podanie odvolania a neexistencie evidencie došlých emailov
sa v prípade pochybností vychádza zo zásady výkladu procesných otázok v prospech sporovej strany.

21. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil v zmysle
§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP.

22. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že sú podieloví spoluvlastníci špecifikovaných

nehnuteľností. Súd prvej inštancie žalobu zamietol dospejúc k záveru, že žalobcovia existenciu
vlastníckeho práva ku špecifikovaným nehnuteľnostiam nepreukázali. Vychádzal pritom primárne z
právnych názorov a záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
14.5.1997, sp. zn. 2Obo/170/96 ako aj v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.12.2002, č.k.
81Cb/80/97-859, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.9.2003, sp.

zn. 6Obo/62/2003.

23. Žalobcovia uvedené namietali, vytýkajúc rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14.5.1997, sp. zn. 2Obo/170/96, procesné vady, vrátane vady zmätočnosti a nevykonateľnosti,
pričom mali za to, že súd prvej inštancie nebol oprávnený aplikovať právne závery vyplývajúce z

týchto rozhodnutí na prejednávaný spor, pretože ani jedno z rozhodnutí neobsahovalo presvedčivé
zdôvodnenie platnosti právneho úkonu, na základe ktorého mala Ž., C.-B., R.. R. K..S.. nadobudnúť
vlastníckeprávokšpecifikovanýmnehnuteľnostiam;súdprvejinštanciepodľanichpritomsámneuviedol
myšlienkovú úvahu, na základe ktorej prijal rovnaký záver o platnosti tohto právneho úkonu. Uvedenej
odvolacej argumentácii žalobcov nemožno priznať úspech.

24. V prvom rade odvolací súd udáva, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
14.5.1997, sp. zn. 2Obo/170/96, ktorým tento určil, že žalobca 1/ (v procesnom postavení žalovaného 1/)
zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 o založení spoločnosti s ručením obmedzeným Ž., C.-
B., R.. R. K..S.. vniesol majetok v rozsahu podľa článku IV. bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy, nadobudol

právoplatnosť dňa 9.7.1997. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a zásadnú
nezmeniteľnosť označeného súdneho rozhodnutia, súd prvej inštancie, rovnako ako ani odvolací súd,
neboli a nie sú oprávnení skúmať, či predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je
vecne správne, príp. či má žalobcami vytýkané vady, keďže tieto otázky mohol a bol oprávnený skúmať
len inštančne nadriadený súd v osobitnom súdnom konaní. Záväznosť rozhodnutia súdu, v danom

prípade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je jeho vlastnosť, v dôsledku ktorej má rozsudok účinky,
ktoré založiť má. Treba ho potom vnímať ako určité východisko pre rozhodovanie všeobecných súdov
Slovenskej republiky v iných, skutkovo a právne rovnakých alebo obdobných veciach.25. Je nepochybné, že v označenom rozhodnutí sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
zaoberal odvolacími námietkami žalobcu 1/ (v procesnom postavení žalovaného 1/) vznesenými proti
rozsudku Mestského súdu v Bratislave zo dňa 22.4.1996, sp. zn. 22Cb/21/96, ktorým určil existenciu

vlastníckeho práva Ž., C.-B., R.. R. K..S.., okrem iného i k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku
vnesenému žalobcom 1/ do tejto spoločnosti na základe zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992
(dodatku č.1), v rozsahu ako ho žalobca 1/ získal na základe zmluvy o predaji časti podniku z 30.4.1992
a jej príloh, ako aj zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí, s výnimkou tam uvedených nehnuteľností.

26. Žalobca 1/ v predmetnom konaní pritom namietal, že zmena spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992
nemala náležitosti, ktoré pre zmluvu na prevod vlastníctva predpisujú zákonné ustanovenia, najmä
neobsahovala presné označenie nehnuteľností parcelnými číslami, číslami listov vlastníctva, pričom
neobsahovala ani označenie katastrálneho územia, a teda spochybňoval túto listinu ako vkladu-
schopnú, pričom súčasne polemizoval s názorom, či na jej základe došlo k splateniu nepeňažného
vkladu v zmysle § 59, § 109 v nadväznosti na § 476 Obchodného zákonníka, s ohľadom na znenie §

19 zákona č. 266/1992 Zb., v ktorom prípade mal byť v spoločenskej zmluve presne uvedený predmet
vkladu, spôsob určenia jeho ceny v peniazoch, ako aj suma, ktorou sa tento započítaval na vklad
spoločníka. Vychádzajúc z odvolania žalobcov v prejednávanom spore je zrejmé, že žalobcovia po
obsahovej stránke vzniesli voči právnemu úkonu - zmene spoločenskej zmluvy Ž., C.-B., R.. R. K..S.. zo
dňa 23.11.1992, totožné námietky ako vo veci vedenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp.

zn. 2Obo/170/96. Najvyšší súd Slovenskej republiky, stotožniac sa s právnym názorom prvoinštančného
súdu, pritom konštatoval, že zmenou spoločenskej zmluvy formou dodatku č. 1 zo dňa 23.11.1992
bol žalobca 1/ ako spoločník oprávnený vniesť a aj vniesol ako nepeňažný vklad v zmysle § 59 a
§ 109 ods. 3 Obchodného zákonníka časť podniku Ž. R.R., R. R. Y. L., Štefánikova 15, v rozsahu
nadobudnutomzmluvouopredajičastipodnikuzodňa30.4.1992ajejpríloh,vrátanezápisuoodovzdaní

a prevzatí veci podľa zákona č. 92/1991 Zb., pričom Ž., C.-B., R.. R. K..S.., na ktorú bol vyhlásený
konkurz, listinnými dôkazmi preukázala vlastníctvo k predmetnému majetku.

27. Uvedený právny záver je zrejmý aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.12.2002, č. k.
81Cb/80/97-859, ktorý v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.9.2003,

sp. zn. 6Obo/62/03, nadobudol právoplatnosť dňa 5.1.2004. Týmto rozsudkom bol zamietnutý návrh
žalobcu 1/ na vylúčenie vecí (vrátane predmetných nehnuteľností) z konkurznej podstaty. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku v zhode s Krajským súdom v Bratislave
okrem iného uviedol: „Vnesenie hnuteľného aj nehnuteľného majetku navrhovateľom do vlastníctva
úpadcu sa realizovalo v súlade s § 59 ods. 3, § 109 ods. 3 a za primeraného použitia § 476 a nasl.

Obchodného zákonníka. Štátne notárstvo Bratislava I zmenu spoločenskej zmluvy zaregistrovalo dňom
28.12.1992 pod RI 587/92. Uvedeným dňom zmena spoločenskej zmluvy nadobudla právoplatnosť a
stala sa právne účinnou. Stala sa vkladu schopnou listinou, nakoľko registráciou zmeny spoločenskej
zmluvy štátnym notárstvom bola splnená zákonná požiadavka v zmysle § 133 ods. 2
Obč. zák. v platnom znení z roku 1992, podľa ktorého k platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností je

potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. V skúmanej veci vlastníctvo k celému vnesenému majetku,
hnuteľnému i nehnuteľnému prešlo na úpadcu v zmysle vtedy platného § 133 ods. 1 a 2 Obč. zák. dňom
registrácie zmeny (zmien) spoločenskej zmluvy spoločnosti Ž., C.-B., R.. R. K..S.., L., Š. N.. Č.. XX.“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v uvedenom rozsudku teda zaoberal i samotným dodatkom č. 1 -
zmena spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992, vyhodnotiac tento dokument za vkladu-schopnú listinu

na prevod vlastníckeho práva k celému žalobcom do spoločnosti vnesenému majetku, t.j. hnuteľnému
a nehnuteľnému majetku, ktorý nadobudol zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992, vrátane
jej príloh a zápisu o odovzdaní a prevzatí veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom ozrejmil, že
zmenu spoločenskej zmluvy podpísali všetci vtedajší spoločníci Ž., C.-B., R.. R. K..S.., vrátane žalobcov,
ich podpisy boli úradne overené, pričom návrh na registráciu zmien spoločenskej zmluvy podpísal

samotný žalobca 1/ ako konateľ tejto spoločnosti. Bývalé Štátne notárstvo bolo oprávnené túto listinu
ako vkladu-schopnú registrovať a aj ju registrovalo záznamom zo dňa 28.12.1992, pod č. RI 587/92.
Na uvedenom základe Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil tvrdenia žalobcu 1/, že sa svojho
majetku v prospech nikoho nikdy nevzdal, ako zavádzajúce.

28. So zreteľom na tieto označené rozhodnutia súdov, ktoré prejudiciálne skúmali otázku prevodu
vlastníckeho práva i k špecifikovaným nehnuteľnostiam zo žalobcu 1/ na Ž., C.-B., R.. R. K..S..,
vrátane titulu tohto prevodu (zmena spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992), mohol súd prvej inštancie
legitímne, v súlade s princípom právnej istoty, z ich obsahu vychádzať, pričom odvolávajúc sa naodôvodnenie týchto rozhodnutí zároveň skonštatovať, že žalobca previedol vkladu-schopnou listinou
vlastnícke právo i k špecifikovaným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, na Ž., C.-B., R.. R.
K..S.. Súd prvej inštancie sa teda nestotožnil s názorom žalobcov, že dotknuté nehnuteľnosti sa nestali

predmetom registrácie bývalým Štátnym notárstvom, keďže so zreteľom na znenie článku IV. bod 5
zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 predmetom vkladu boli nepochybne veci tvoriace časť
podniku, špecifikovaného ako časť podniku Ž. R.Ľ., R. R. Y. L., Š. XX, v rozsahu podľa zmluvy o predaji
časti podniku zo dňa 30.04.1992, vrátane jej príloh a teda nepochybne išlo o podnik ako celok, tvorený
i špecifikovanými nehnuteľnosťami, ku ktorým sa žalobcovia domáhali určenia vlastníctva.

29. Vychádzajúc z právnych záverov vyslovených v označených a citovaných rozhodnutiach sa súd
prvej inštancie s týmito plne stotožnil, pričom vysloviac i vlastnú právnu argumentáciu následne dospel
k záveru, že dodatok č. 1 - zmena spoločenskej zmluvy Ž., C.-B., R.. R. K..S.. zo dňa 23.11.1992
predstavoval vkladu-schopnú listinu, na základe ktorej registrácie bývalým Štátnym notárstvom, žalobca
1/ vložil ako nepeňažný vklad do tejto spoločnosti i špecifikované nehnuteľnosti (určenie vlastníctva

ktorých je predmetom sporu), čoho dôsledkom bolo ich nadobudnutie do vlastníctva Ž., C.-B., R.. R.
K..S..; s týmto právnym názorom konajúceho súdu, sa v plnom rozsahu stotožnil i odvolací súd. Pre
úplnosť pritom udáva, že i keď možno súhlasiť s názorom žalobcov vysloveným v priebehu konania,
že žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty možno svojim charakterom považovať za žalobu
procesnú, v rámci ktorej sa súd zaoberá právom, založenom na predpisoch hmotného práva, len ako

otázkou predbežnou, nemožno prehliadnuť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky, okrem konania o
žalobe o vylúčenie veci z konkurznej podstaty Ž., C.-B., R.. R. K..S.., skúmal v samostatnom konaní, na
podklade samostatnej žaloby i to, či žalobca 1/ vniesol majetok v rozsahu podľa článku IV. bod 5 zmeny
spoločenskej zmluvy do Ž., C.-B., R.. R. K..S.. a rozsudkom zo dňa 14.5.1997, sp. zn. 2Obo/170/96,
právoplatným dňa 9.7.1997, tejto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V predmetnom spore potom súd prvej

inštancie nemohol znovu riešiť to, o čom Najvyšší súd Slovenskej republiky už právoplatne rozhodol
v osobitnom spore, resp. inak posúdiť vnesenie majetku žalobcu 1/ v rozsahu podľa článku IV. bod 5
zmeny spoločenskej zmluvy do Ž., C.-B., R.. R. K..S.., t.j. i vnesenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom
sporu, nakoľko by tým porušil zásadu viazanosti právoplatným rozhodnutím.

30. Pokiaľ žalobcovia súdu prvej inštancie vytýkali i to, že neprihliadal na rozsudok Okresného súdu
v Hodoníne zo dňa 5.5.1997, sp. zn. 7C/669/96, ktorým určil neplatnosť právneho úkonu týkajúceho
sa vnesenia nepeňažného vkladu do Ž., C.-B., R.. R. K..S.., odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/170/96, prevzaté i do rozhodnutia
sp. zn. 6Obo/63/2003, s ktorým sa plne stotožnil. Označené rozhodnutie Okresného súdu v Hodoníne

nebolo možné uznať na území Slovenskej republiky z dôvodu jeho rozporu s verejným poriadkom a stalo
sa rozhodnutím nulitným. Zároveň ho vydal súd, ktorý na rozhodnutie o veci nemal právomoc, keďže v
čase začatia konania patrilo rozhodovanie o tejto veci do právomoci súdov Slovenskej republiky.

31. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno uzavrieť, že súd prvej inštancie správne zamietol žalobu

žalobcov o určenie vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Keďže žalobcovia v
odvolaniach neuviedli také tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane odvolaním napadnutého výroku I., ktorým súd prvej inštancie
zastavilkonanieprotižalovanému2/,vovzťahukuktorémuvýrokužalobcovianeuviedližiadneodvolacie

námietky.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 453 ods. 1, 3 CSP a úspešným žalovaným 1/, 3/, 4/ a
5/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd

nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali aplikáciu § 257 CSP pri
rozhodovaní o trovách konania a teda ich nepriznanie úspešným žalovaným. Žalobcovia síce v odvolaní
na toto zákonné ustanovenie poukázali, ale neuviedli žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by
odôvodňoval jeho použitie pri rozhodovaní o trovách konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).