Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010699
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423010699.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného A. B. C., pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B.
C., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/64/2023 zo dňa 25.01.2024, na verejnom

zasadnutí konanom v Nitre dňa 17. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. C. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný A. B.
C. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3

písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase približne o 00.15 hodine, ako vodič motorového vozidla značky Volkswagen
Transporter, dodávkového typu, bordovej farby, imatrikulované v D., evidenčného čísla: E., VIN: F.
prevážal 17 osôb, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani nemajú trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, nedovolene cez štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky, a to
tým spôsobom, že potom, ako mu bola prisľúbená finančná odmena, ich naložil do predmetného

motorového vozidla dňa XX.XX.XXXX približne v čase o 19.00 hodine v lese v blízkosti mesta C. v
D. potom, kde obdŕžal od neznámej osoby 200 EUR na pohonné hmoty a pre jeho potrebu, tieto
osoby následne previezol cez hraničný priechod Slovenskej republiky s Maďarskom G. - H. na územie
Slovenskej republiky a následne s nimi chcel pokračovať cez Slovenskú republiku, pričom následne
pokračoval vozidlom po slovenskom území až sa dostal do I. A., kde bolo predmetné vozidlo na ulici
J. na križovatke pri D.´s dňa XX.XX.XXXX v čase o 01.35 hodine spozorované hliadkou Obvodného

oddeleniaPolicajnéhozboruNovéZámky,OkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvNovýchZámkoch,
motorovým vozidlom jazdil z jedného pruhu do druhého, na čo sa predmetná policajná hliadka rozhodla
vyššie predmetné motorové vozidlo predpísaným spôsobom za použitia svetelného a zvukového
znamenia zastaviť, na čo A. B. C. nereagoval, v jazde pokračoval, až nakoniec vodič policajnej hliadky
na služobnom motorovom vozidle zrýchlil, dostal sa na úroveň prenasledovanej dodávky, na čo vodič
motorového vozidla túto odstavil na krajnici na I. ulici (cesta číslo XX) v I. A., oproti čerpacej stanice s

názvom,,K.“,pričomvmotoromvozidlenasedadlespolujazdcasedelaženasdieťaťompôvodomzK.L.,
atoM.N., narodenáXX.XX.XXXX,D.N.narodenýXX.XX.XXXXavložnompriestoresa nachádzalo
13 osôb z Tureckej republiky, a to D. K. N., narodený XX.XX.XXXX, L. N., narodený XX.XX.XXXX,
M. N., narodený XX.XX.XXXX, B. N., narodený XX.XX.XXXX, D. N., narodený XX.XX.XXXX, O. O.,
narodený XX.XX.XXXX, C. P., narodený XX.XX.XXXX, Q. N., narodený XX.XX.XXXX, O. R., narodený
XX.XX.XXXX, S. N., narodený XX.XX.XXXX, A. N., narodený XX.XX.XXXX, D. O. N., narodený

XX.XX.XXXX, S. B., narodený XX.XX.XXXX, jedna osoba z Afganistanu B. O., narodený XX.XX.XXXXa jedna osoba z Iraku T. Q., narodený XX.XX.XXXX, všetci bez dokladov totožnosti a platných víz
umožňujúcich osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky.

Za to mu bol podľa § 355 ods. 3 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na
poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené
v § 37 Tr. zák., postupom podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. mu bol uložený trest vyhostenia v trvaní 7 rokov.
Zároveň mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. uložený trest prepadnutia veci - peňažných
prostriedkov v sume 190,- eur, nachádzajúcich sa v úschove na účte Okresnej prokuratúry Nové Zámky,
vedenom v Štátnej pokladnici, číslo účtu: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v súvislosti so spisovou
značkou 1Pv301/23/4404.
Okrem toho súd I. stupňa uložil podľa § 83 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. zúčastnenej osobe- neznámemu

vlastníkovi ochranné opatrenie zhabanie veci – motorového vozidla Volkswagen Transporter,
dodávkového typu, bordovej farby, imatrikulované v D., EČV: E., VIN: F., s kľúčom a papierovým
osvedčením o evidencii vozidla č. U..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu,

čo do výroku o treste, nakoľko súd I. stupňa dospel na základe správne vykonaného dokazovania
k nesprávnym právnym záverom ohľadne primeranosti uloženého trestu odňatia slobody. Zdôraznil,
že uložený trest nezohľadňuje v konkrétnom prípade v dostatočnej miere základné zásady ukladania
trestov podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. Poukázal na osobitosti prípadu, keď už uloženým trestom vyhostenia
z územia Slovenskej republiky na dobu 7 rokov je v dostatočnej miere zabezpečená ochrana spoločnosti

Slovenskej republiky. K udalostiam, v dôsledku ktorých sa dostal do rozporu so zákonmi Slovenskej
republiky, došlo zneužitím jeho nepriaznivej životnej situácie a tiesne inými osobami, bol utečencom
ako ostatní, ktorí sa s ním viezli. Tieto osoby využili jeho nepriaznivú situáciu a cieľ dostať sa na
územie I.. Podotkol, že represívna funkcia trestu je trestom vyhostenia zabezpečená v dostatočnej
miere. Zároveň uviedol, že trest kratšieho trvania, zohľadňujúc limity podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr.

zák., by v plnom rozsahu naplnil aj funkciu individuálnej prevencie a rovnako preventívnu funkciu.
Argumentoval, že účel trestu tvorí jednotu a musí sa vzájomne doplňovať. Uložením trestu kratšieho
trvania v spojení s trestom vyhostenia by bol v jeho prípade naplnený dostatočný výchovný účinok trestu
a to predovšetkým motivačné pôsobenia tak, aby v budúcnosti viedol riadny život. Poukázal na to, že
jeho cieľom po výkone trestu odňatia slobody je vrátiť sa čím skôr domov do K..

Navrhol zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť mu
popri treste vyhostenia trest odňatia slobody kratšieho trvania.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch odvolania a navrhol zrušiť výrok
o treste a uložiť obžalovanému miernejší trest.

Obžalovanýnaverejnomzasadnutíuviedol,žeuloženýtrestjevysokýažiadalmenšítrest,abymoholísť
čo najskôr domov. Predstavoval si podmienečný trest. Zároveň uviedol, že do Nemecka víza nedostal,
preto sa tam snažil dostať takýmto spôsobom. Má tam bratrancov, sesternice, kamarátov a chcel by tam
pracovať ako stolár. V konečnom návrhu žiadal jeho odvolaniu vyhovieť.

Zástupkyňa krajského prokurátora nepovažovala odvolanie za dôvodné a konštatovala, že trest bol
ukladaný podľa zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a aj za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39
Tr. zák. Takto uložený trest považovala za primeraný. Navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu bolo zistené, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 25.01.2024 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedenéhov obžalobe a na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por.
odpovedal kladne, pričom súd I. stupňa v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. toto vyhlásenie obžalovaného
prijal a dokazovanie vykonával len ohľadne trestu. Tento postup súdu bol v súlade so zákonom. Aj pokiaľ

ide o kvalifikovanie konania obžalovaného ako zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3
písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., zodpovedá zákonu a vykonanému dokazovaniu.
Obžalovaný podal odvolanie len čo do výroku o treste a preto krajský súd v zmysle hore citovaného
ustanovenia Trestného poriadku preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku a to výrok o treste.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov aj
pokiaľ ide o ukladanie trestu, a to v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pričom dodržal všetky zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Tr.
zák. a preto odvolací súd na úvahy súdu I. stupňa ako na správne v podrobnostiach len poukazuje.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.
Podľa ods. 3 trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak
tomunebrániamajetkovéaleboosobnépomerypáchateľaalebotonebudenaujmunáhradyškody,uloží
mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho

postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa ods. 6 neuloží ako samostatný.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku k osobe obžalovaného uviedol, že je štátnym
občanom K. L., je slobodný a bezdetný, nemá žiadny záznam v registri trestov a nebol na území
Slovenskej republiky postihnutý za spáchanie priestupku.

Pri úvahách o druhu trestu a výmere trestu postupoval súd I. stupňa v zmysle ustanovení § 34 Tr.
zák., pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Správne súd I. stupňa prihliadol u obžalovaného na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr.
zák., t. j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento oľutoval, ako aj na poľahčujúcu okolnosť

uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku riadny život, keďže
sa zatiaľ nedostal do rozporu so zákonom.
Ani odvolací súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák.
Nazákladehoreuvedenýchskutočností,potomsprávnesúdI.stupňapostupoval,keďpriukladanítrestu
pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. znížil hornú

hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Za zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Tr. zák. je možné uložiť trest
odňatia slobody na 7 až 10 rokov. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností potom súd I. stupňa
správne vychádzal z trestnej sadzby 7 až 9 rokov.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, trest uložený obžalovanému hoci aj na samej spodnej hranici trestnej

sadzby vo výmere 7 rokov, by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a preto použitie zmierňovacieho
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, je správne a v súlade

so zákonom.
Pokiaľ sa obžalovaný domáhal uloženia ešte miernejšieho trestu, ako mu uložil súd I. stupňa, v tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že práve skutočnosti, na ktoré poukázal obžalovaný v odvolaní, že do
rozporu so zákonmi Slovenskej republiky došlo zneužitím jeho nepriaznivej životnej situácie a jeho tiesni,keďže aj on bol utečencom, avšak nemal dostatok finančných prostriedkov na to, aby si vedel zabezpečiť
prechod cez štátne hranice za pomoci iných osôb a preto prijal ponuku previesť ostatných migrantov
cez územie Slovenskej republiky do Nemecka, kde aj on chcel ísť, boli zohľadnené práve pri použití

zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.
Pri ukladaní trestu súd I. stupňa zohľadnil motív obžalovaného spáchať trestný čin, ako aj samotné
okolnosti, za ktorých k spáchaniu tohto trestného činu došlo.
S poukazom na uvedené, potom argumenty obžalovaného v odvolaní nie sú dôvodné, resp. tieto boli
vzaté do úvahy pri aplikácii práve zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a teda trest odňatia

slobody uložený mu súdom I. stupňa vo výmere 3 roky a 6 mesiacov považoval aj odvolací súd za
primeraný na prevýchovu obžalovaného a spĺňajúci podmienky tak individuálnej ako aj generálnej
prevencie.
Odvolací súd sa nestotožnil s návrhom obhajoby na ďalšie mimoriadne zníženie trestu pod výmeru 3
roky a 6 mesiacov a ani s návrhom na uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu, pretože to nepovažoval za dostatočné na prevýchovu obžalovaného, zohľadňujúc

predovšetkým charakter trestnej činnosti, ktorá je založená na koristení z nelegálnej migrácie ľudí
opúšťajúcich svoju krajinu pre nepriaznivú životnú situáciu alebo opúšťajúcich krajinu z ekonomických
dôvodov príp. vojenských konfliktov a okrem toho obžalovanému za túto činnosť bola prisľúbená
finančná odmena.
Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, je v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. keďže obžalovaný
v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.
Aj trest vyhostenia, ktorý bol obžalovanému uložený v zmysle § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. vo výmere 7
rokov, je v súlade so zákonom a na uloženie tohto trestu boli splnené podmienky uvedené v § 65 ods.
1 Tr. zák.

Ďalej súd I. stupňa správne a zákonne uložil obžalovanému trest prepadnutia veci v súlade s § 60 ods.
1 písm. b/ Tr. zák. – finančnej hotovosti vo výške 190,- eur z dôvodu, že boli odovzdané obžalovanému
a určené na spáchanie trestného činu, konkrétne na zabezpečenie pohonných hmôt počas cesty a na
ostatné vlastné potreby obžalovaného počas prevozu iných osôb, teda išlo o veci určené na spáchanie
trestného činu.

Výrok o uloženom ochrannom opatrení, ktoré súd I. stupňa uložil podľa § 83 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.
zúčastnenej osobe, ostáva nedotknutý, keďže proti nemu oprávnená osoba nepodala odvolanie.

Vzhľadom k tomu, že neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, bolo odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.