Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323201040
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4323201040.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., právne zastúpený: advokátka JUDr. Eva Hlaváčová, so sídlom Farská
12, Nitra, proti manželke: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., o rozvod manželstva, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice z 22. mája 2023 č.k. 6Pc/18/2023-47, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania (výrok II.) p o t
v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne v napadnutej časti odôvodnil použitím ust. § 52, § 55, § 57 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej iba „CSP“) a uviedol, že o trovách konania súd rozhodol v súlade s
§ 52 CMP, v ktorom je formulovaná generálna klauzula, ktorá okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť
uplatňovania nároku na náhradu trov konania v mimosporových konaniach. Takýmto výnimočným

prípadom na priznanie náhrady trov konania je, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Manžel považuje za nespravodlivé, aby za daných okolností rozpadu ich manželstva, ktoré sú hrubo
nemorálne, znášal aj trovy právneho zastúpenia. Dôvodil, že manželka jemu a celej rodine spôsobila
poníženie a manžel si už druhýkrát musel zaplatiť právne zastúpenie pre konanie o rozvod. Súd uznáva,
že nevera manželky predstavuje pre manžela poníženie (navyše ak ide o značne mladšieho partnera
manželky, ktorý bol zároveň kamarátom ich syna), rovnako tak má samozrejme každý právo na zvolenie

si advokáta na zastúpenie v súdnom konaní. Avšak, v konaní o rozvod manželstva sa prejednávajú
veci tak výsostne osobného až intímneho charakteru, o ktorých musia vypovedať samotní manželia,
že zastúpenie advokátom nie je nevyhnutné. Navyše ani nejde o vec, v ktorej by sa riešili akékoľvek
právneproblémy.Jeoprávnenánámietkamanželky,ženavrhovateľsinávrhmoholnapísaťapodaťsám.
Ak si však napriek tomu zvolil na zastupovanie advokáta, musí znášať trovy právneho zastúpenia. V
mimosporovom konaní nejde o úspech alebo neúspech toho ktorého účastníka a priznanie náhrady trov

konania neplní sankčnú funkciu, ako je to v sporovom konaní. Manželka tiež konanie žiadnym spôsobom
nepredlžovala, reagovala na žiadosti súdu, vyjadrila sa k návrhu písomne, na pojednávanie sa riadne
dostavila. Súd v danom prípade nevidel dôvod na priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd
prvého stupňa predmetným rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov z dôvodu, že posudzované

manželstvo si neplní svoj účel. Súd prvého stupňa mal za jednoznačne preukázané, že manželka sa
dopustila nevery, pričom jej mimomanželský vzťah naďalej trvá. Súd mal taktiež za preukázané trvalýrozvrat manželstva. Príčina, prečo prestalo byť manželstvo idylické, je na strane manželky. K veci
je potrebné uviesť, že navrhovateľ bol tak v rodine, ako aj vo svojom okolí, dlhodobo vystavovaný
sústavnémuvýsmechuazahanbeniu,pretožemanželkaudržiavalapočasmanželstvanemorálnevzťahy

s mužmi vo veku ich syna. S rozsudkom súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách konania nesúhlasí
a považuje ho za nespravodlivý a arbitrárny. Navrhovateľ si z dôvodu opakovanej a dlhodobej nevery
manželky uplatnil v súlade s § 55 CMP nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že je to vzhľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé. S názormi súdu nie je možné súhlasiť. Je treba zdôrazniť, že Generálna
klauzula vyjadrená v §-52 CMP nie je dogmou, ako sa to snaží chybne prezentovať súd prvého

stupňa. Aj pri generálnej klauzule platí pravidlo: ,,ak zákon neustanovuje inak.“ Tento prípad ,,ak zákon
neustanovuje inak“ sa odráža v §-e 55 CMP, ktorý v istých prípadoch umožňuje prelomiť generálnu
klauzulu. V zmysle §-u 55 CMP platí, že ,,Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s
ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.“ Základným predpokladom aplikácie uvedeného ustanovenia
je stav, keď je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pojem spravodlivosť síce nie je priamo
definovaný, avšak je ho možné vyložiť napr. aj ako isté právo jednotlivca dosiahnuť korektné rozhodnutie

vo veci vzhľadom na okolnosti prípadu a nepísané normy správania, ktoré spoločnosť uznáva ako
tie správne a morálne. Medzi zákonné manželské povinnosti teda patrí aj vernosť. Manželka túto
svoju povinnosť preukázateľne porušila a navrhovateľ na to nedal žiadnu zámienku. Vinu na rozpade
manželstva tak nesie manželka. Nemorálne na celej veci je, že navrhovateľ bol z toho dôvodu zároveň
terčom výsmechu v rodine aj na verejnosti, nakoľko manželka mu bola neverná opakovane s mužmi –

rovesníkmi ich syna vo veku na hrane zákona.

4. Navrhovateľ upriamil pozornosť v rámci odvolania aj na skutočnosť, že predchádzajúci návrh zobral
späť,pretožechcelzachovaťmanželstvoamanželkamutoprisľúbila,žesaajonaotopokúsi.Ďalejvšak
pokračovala v páchaní nevery, čo vyústilo do rozvodu v tomto konaní. Rozhodnutie súdu nemá žiaden

výchovný účinok, ale favorizuje nemorálne chovanie manželky a navodzuje dojem, že ustanovenie §-
u 18 Zákona o rodine a § 55 CMP sú vlastne obsolentné ustanovenia, ktoré aj tak nikto nerešpektuje.
Takýto zámer zákonodarca istotne nemal. ,,Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia (§-55 CMP)
môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.“ (pozri komentár k §-u
55 CMP; Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Smyčková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a kol.,

nakl.C.H. BECK, str. 208) Jedným z dôvodov aplikácie ustanovenia §-u 55 CMP je teda aj to, ktorý z
účastníkov zavinil, že konanie muselo prebehnúť. V danom prípade je to jednoznačne manželka bez
pričinenianavrhovateľa.Postupsúduprvejinštanciebysadalpochopiťvprípade,akbydal(preukázanú)
zámienku na rozpad manželstva aj navrhovateľ, čo manželka v konaní ani netvrdila. Argument súdu
prvej inštancie, že navrhovateľ si mohol podať návrh aj sám, neobstojí, pretože je nelogický, arbitrárny a

nemá žiadny zákonný podklad. Súdu prvej inštancie zrejme uniklo, že posudzovanie nároku na náhradu
trov konania v súlade s §-om 55 CMP sa nespravuje zásadou, kto návrh podáva, ale či je to vzhľadom
na okolnosti spravodlivé, čo súd úplne opomenul. ,,Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba
uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania vymenované v §-e 53 CMP, t.j. o konanie vo

veciach určenia rodičovstva a o konania vo veciach notárskych úschov.“ (pozri komentár k §-u 55 CMP;
Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Smyčková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a kol., nakl.C.H.
BECK, str. 207) Je zrejmé, že súd prvého stupňa vec právne, ale aj skutkovo nesprávne posúdil, resp.
konanie súdu trpí inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ má
za to, že súd prvej inštancie mu zároveň svojím postupom a rozhodnutím odňal právo na spravodlivý

proces. Navrhovateľ navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v časti výroku II o náhrade
trov konania zmenil tak, že prizná navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu alebo
aby napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na novú prejednanie a rozhodnutie vo veci.

5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Uviedla, že nesúhlasí s odvolaním proti rozsudku
Okresného súdu Levice voči trovám konania. 22.05.2023 súd rozhodol spravodlivo a ako je uvedené
v rozsudku vo veci rozvodu sa neriešili akékoľvek právne problémy. Navrhovateľ A. B. si mohol napísať
apodaťnávrhnarozvodsám.Zvolilsiprávnezastupovaniesám,stýmvedomím,žetonebudezadarmo.
Jepresvedčená,žeajtotoodvolaniehostojíďalšienemalépeniaze.SjejplatomnaSlovenskusinemôže

dovoliť právneho zastúpenia, čoho si je vedomý aj navrhovateľ. Pracuje vo Švajčiarsku a nemá finančnú
tieseň. V odvolaní je napísané, že všetko to čo sa udialo je jej vina. Nie je tomu tak. Vyjadrila sa aj pred
rozvodovým konaním k návrhu, že boli použité proti jej osobe nepravdivé a miestami urážlivé informácie.
Napriek tomu sa rozhodla nevyjadrovať a neriešiť to, pretože to všetko chcela mať čím skôr za sebou. Zostrany navrhovateľa dochádzalo k psychickým nátlakom a ubližovaniu. Jednoduchšie bolo pre ňu prijať
verziunavrhovateľa,žezarozpadmanželstvamôžeona aprijaťobvinenianajejosobuzdôvodustrachu
pred týmto človekom. Dovolí si tvrdiť, že navrhovateľovi nejde o peniaze, ale o to, aby jej ublížil, pretože

vie, že si to nemôže dovoliť. Verí v spravodlivosť súdu a že napadnutý rozsudok v časti II. o náhrade
trov konania nebude zmenený ani zrušený.

6. K vyjadreniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že s vyjadrením odporkyne nesúhlasí a
dôrazne popiera jej tvrdenia o psychickom nátlaku a ubližovaní. Za žiadnych okolností nie je možné

súhlasiť s tvrdením odporkyne, že súd prvého stupňa rozhodol spravodlivo. Paradoxne vyznieva
vyjadrenie odporkyne v tom, že súd prvého stupňa rozhodol spravodlivo, avšak odkazuje na dôvody
použité súdom prvého stupňa, že navrhovateľ si mohol podať návrh sám. Treba opakovane zdôrazniť,
že posudzovanie nároku na náhradu trov konania v súlade s §-om 55 CMP sa nespravuje zásadou, kto
návrh podáva, ale či je to vzhľadom na okolnosti spravodlivé, čo súd prvej inštancie úplne opomenul.
V konaní bolo preukázané porušenie Zákona o rodine zo strany manželky, ktorá bola navrhovateľovi

neverná s mužmi vo veku ich detí (čím by sa mala zaoberať snáď polícia) a tak vystavila navrhovateľa
verejnému posmechu. Napokon, tu dáva za pravdu navrhovateľovi aj súd prvého stupňa, ktorý uznal,
že to mohlo byť pre navrhovateľa ponižujúce. Súd je povinný posúdiť a dať odpovede na všetky (aj
špecifické) otázky nastolené v konaní (pozri napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9 decembra 1994, séria
A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91)

a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12 mája 2004 sp.zn. I ÚS 226/03). Za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na

druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom
predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu
odníma možnosť konať pred súdom. (Z Rozhodnutia NS SR sp.zn. 4 Cdo 89/2007). Nedá sa súhlasiť
ani s tým názorom vysloveným súdom prvého stupňa, že trovy konania podľa CMP (§ 55) nemajú

sankčný charakter. Navrhovateľ už poukázal v odvolaní na samotné komentované znenie CMP, kde sa
výslovne uvádza, že ,, Súd pri aplikácii predmetného ustanovenia (§ 55 CMP) môže vyhodnocovať, ktorý
z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť“ (pozri komentár k §-u 55 CMP; Veľké komentáre,
Civilný mimosporový poriadok, Smyčková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a kol., nakl.C.H. BECK, rok
2017 , str. 208). Ak teda súd môže posudzovať pri §-e 55 CMP otázku, kto zavinil, že konanie muselo

prebehnúť, je logické, že sa jedná aj o sankčný charakter daného ustanovenia. Je právom navrhovateľa
sa nechať v konaní zastúpiť. Navrhovateľ pracoval dlhodobo v zahraničí a nebol fakticky doma, čo je
preukázateľné aj z konania sp.zn. 6Pc/9/2023 vedeného na OS Levice o určenie výživného na syna G..
Ani v tomto konaní odporkyňa ani len slovkom nespomenula, že by sa navrhovateľ, ako otec dopúšťal
voči nej psychického nátlaku a ubližovania.

7. Námietky o psychickom nátlaku a ubližovaní sú iba účelovou obranou odporkyne, ktorú zaujala až
v odvolacom konaní. Nič odporkyni nebránilo, aby už v rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa
zaujala túto obranu. Rovnako odporkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala, ako malo dochádzať k
psychickému nátlaku a ubližovaniu. Nepodala ani trestné oznámenie v tejto súvislosti, preto sa toto

tvrdenie odporkyne javí ako vysoko účelové. Navrhovateľ verí, že odvolací súd bude vnímať vec aj z
pohľaduakooklamanéhoaponíženéhomanžela,anieibazpohľaduodporkyne,akotourobilsúdprvého
stupňa. Súd nesmie a nemôže svojom rozhodnutím navodiť u účastníka a ani u verejnosti dojem, že
porušovanie zákonných povinností nie je ničím sankcionované, najmä v prípade, ak súd prvého stupňa
zároveň prisvedčil navrhovateľovi, že konanie odporkyne mohlo byť pre neho ponižujúce a fakticky

založilo jediné dôvody rozvodu. Konanie odporkyne nevystavilo verejnému posmechu iba navrhovateľa,
ale aj ich dve deti zo strany ich rovesníkov, pričom jej konanie rozbilo celú rodinu. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa vo vzťahu k napadnutému výroku č. II je voči navrhovateľovi enormne nespravodlivé a
je ranou pre spravodlivosť, ktorú §55 CMP predpokladá.

8. Odporkyňa sa k vyjadreniu navrhovateľa vyjadrila tak, že je ochotná ísť vypovedať z dôvodu
objasnenia skutočností, ktoré uviedla v novom vyjadrení na odvolanie, ktoré navrhovateľ popiera vo
svojom vyjadrení.9. K návrhu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ. Zopakoval argumentáciu z predchádzajúceho vyjadrenia.
K návrhu na výsluch menovanej svedkyne navrhovateľ uvádza, že skutkové otázky čo do dôvodov
rozvodumanželstva(výrokI.rozsudkusúduprvéhostupňa)súprávoplatneuzavreté,tedanezmeniteľné.

Rovnako má za to, že výsluch navrhovanej svedkyne nie je vo vzťahu k dôvodom rozvodu prípustný,
pretože rovnako by to znamenalo snahu o neprípustnú zmenu skutkového stavu zisteného fakticky
právoplatným rozhodnutím vo výroku č. I. Argumentácia odporkyne v podobe nových skutočností a
dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok. Má za to, že
predmetom prieskumu v rámci podaného odvolania je už len nárok na náhradu jeho trov konania, ktoré

si riadne pred súdom prvého stupňa uplatnil, avšak už len na základe skutkového stavu zisteného
pred súdom prvého stupňa. V prípade, že by predsa len odvolací súd pristúpil k výsluchu navrhovanej
svedkyne, navrhovateľ taktiež z opatrnosti navrhuje výsluch spoločného syna účastníkov G. B., nar.
XX.XX.XXXX a susedov, ktorí bývali počas spolužitia účastníkov v susedstve.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolaniepripúšťa(§355ods.2vspojenís§357písm.m/CSP),poskonštatovaní,žepodanéodvolanie
má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi

odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario),
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

11. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva, keď súd prvej inštancie manželstvo
účastníkovrozviedol(výrokI.).Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodoltak,žežiadnemuzúčastníkov

nepriznal nárok na ich náhradu, pričom rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil
postupom podľa § 52 CMP, pričom nevyhovel návrhu navrhovateľa na priznanie nároku na náhradu trov
konania z dôvodu, že v danom prípade nenašiel dôvod pre postup podľa ust. § 55 CMP.

12. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

13. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

14. Náhrada trov v mimosporových konaniach je postavená na zásade, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, avšak toto platí vtedy, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje
inak. V ust. § 52 CMP sa teda generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových
konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov
konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Materiálny korektív spravodlivého

požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, pričom
na rozdiel od § 53 sa však neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní.

15. Ust. § 55 CMP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie
v zmysle svojvôle súdu, ale ide o ustanovenie, u ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej

veci neexistujú také výnimočné okolnosti, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o trovách výnimočne
prihliadnuť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Pri posudzovaní týchto okolností treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania, tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a na ich postoj v konaní. Priznanie náhrady trov konania vedeného podľa CMP musí teda

zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, pričom jedným z rozhodujúcich hľadísk bude
aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi, a aby neodporovalo
dobrým mravom. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza teda do úvahy v prípadoch, keď súd po
preskúmaní okolností konkrétnej veci dôjde k záveru, že ide o výnimočný prípad, a tento musí byť
v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nejde o výnimočný prípad, ktorý by
odôvodňoval aplikáciu § 55 CMP, pretože nezistil žiadne výnimočné okolnosti danej veci, a anivýnimočné okolnosti na strane účastníkov, z ktorých by vyplývalo, že je spravodlivé navrhovateľovi
priznať nárok na náhradu trov konania.

17. Predmetom konania bol rozvod manželstva. Bolo právom oboch účastníkov, aby sa v konaní
nechali zastúpiť. Tento argument preto nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov, avšak odvolací
súd po oboznámení sa s obsahom spisu ani nevidel dôvod, aby náhrada trov bola navrhovateľovi
priznaná. Navrhovateľ podal návrh o rozvod manželstva, čomu sa manželka nebránila. Naopak uviedla
vovyjadrení,ževnávrhusúuvedenénepravdivéamiestamiažurážlivéinformácieojejosobe.Rozhodla

sa k tomu nevyjadrovať a neriešiť to, pretože obhajoba a dokazovanie by bolo zdĺhavé a chce to mať
čím skôr za sebou. Na pojednávaní dňa 22.05.2023 uviedla, že na späťvzatie pôvodného návrhu,
ktorý manžel podal, ju on nahováral, sľuboval, že sa zo zahraničia vráti a bude robiť v H., ale nič sa
nezmenilo. S platením trov nesúhlasila, keď pri prvom návrhu súdny poplatok platila o čom predložila
výpis z účtu a keď bol navrhovateľovi poplatok vrátený, tak jej ho nevrátil. Ako vyplýva z obsahu
spisu ani jeden z účastníkov v konaní nespôsoboval neprimerané prieťahy. Odporkyňa počas konania

využívala len prostriedky obrany, ktoré jej procesný poriadok priznáva a hoci súd ustálil ako príčinu
rozvodumanželstvaneverumanželky,zokolnostíprejednávanejveci,samotnéustáleniepríčinyrozvodu
manželstva na strane manželky nemôže byť dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP, pretože
i v civilnom mimosporovom konaní vo väčšine prípadov je úspešným len jeden z účastníkov (prípadne
úspešným v celom rozsahu nie je žiaden z účastníkov), s poukazom na čo § 52 vylučuje nárok na

náhradu trov konania s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56, pričom predmetné konanie sa žiadnym
spôsobom neodlišuje od iných konaní upravených v druhej časti Civilného mimosporové poriadku.
Takýmto dôvodom nemôže byť ani v poradí už druhý návrh na rozvod manželstva (po predchádzajúcom
späťvzatí návrhu). Pokiaľ by tak tomu bolo, zákonodarca by to vyjadril v texte zákona. Rovnako
neboli zistené osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali postup

podľa § 55 CMP, keď naopak odporkyňa poukazovala na to, že platenie trov si nemôže dovoliť na
rozdiel od navrhovateľa, ktorý pracoval v zahraničí a ktorú skutočnosť ani nepoprel. Dôvody uvádzané
navrhovateľom bez posúdenia ďalších okolností nie je možné vyhodnotiť ako výnimočné, pre ktoré by
mu mala byť priznaná náhrada trov a odvolací súd nemá ani za to, že by tak bolo spravodlivé a na
rozdiel od navrhovateľa odvolací súd má za to, že náhrada trov konania nemôže byť aplikovaná ako

sankčný mechanizmus v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Odvolací súd poukazuje
na charakter nesporového konania, v dôsledku ktorého nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu trov
konania.

18. Je nesporné, že súd ustálil ako príčinu rozvratu manželstva neveru manželky a došlo k porušeniu

povinností vyplývajúcich z manželského zväzku v dôsledku čoho mohol byť navrhovateľ vystavený
posmechu, čo však samé o sebe neznamená, že ide o výnimočný prípad a bez zohľadnenia už vyššie
uvedených skutočností je dôvodné aplikovať ust. § 55 CMP.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti výroku II. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny a na doplnenie
dokazovania účastníkmi nereflektoval, nakoľko toto by na rozhodnutie vo veci nemalo vplyv.

20. K nespokojnosti navrhovateľa s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že v
posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na právne

a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia v
napadnutej časti obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené
požiadavkyatvorídostatočnýpodkladpreuskutočnenieprieskumuvodvolacomkonaní,pričomodvolací
súd doplnil argumentáciu súdu prvej inštancie. Napokon sa žiada ešte zdôrazniť, že právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo

vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku v spojení s § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pretože žiaden z účastníkov nepodal
návrh na ich priznanie v zmysle § 57 Civilného mimosporového poriadku.

22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).