Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. august 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3523010131
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3523010131.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. augusta 2023 prejednal
odvolanieobžalovanéhoA.B.,nar.XX.X.XXXXvC.,D.,štátnypríslušníkTureckejrepubliky,trvalebytom
E., B. XX, XXXX F. G., t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/23/2023 zo dňa 26.5.2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/23/2023 zo dňa 26.5.2023 bol
obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d)
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., pretože

dňa 30.09.2022 v presne nezistenom čase ako vodič nákladného motorového vozidla zn. FORD
TRANSIT, EČV:H., imatrikulované v Maďarsku, bielej farby, VIN: I., umožnil 27 osobám s prísľubom
celkovej finančnej odmeny vo výške 1000 eur, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky
ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu hranicu
Maďarska a Slovenskej republiky Rajka - Čunovo, a to tým spôsobom, že po tom, čo dňa 29.09.2022 v
Maďarsku v meste Budapešť na doposiaľ bližšie neurčenom mieste a nezistenom čase v poobedňajších

hodinách po predchádzajúcej dohode prevzal so zámerom prepravy osôb motorové vozidlo zn. FORD
TRANSIT, EČV:H., imatrikulované v Maďarsku, bielej farby, VIN: I., s ktorým sa následne presunul v čase
okolo 20:30 hod. na miesto v blízkosti srbsko - maďarskej hranice, kde dňa 30.09.2022 v čase okolo
03:00 hod. umožnil týmto osobám nastúpiť do uvedeného vozidla a následne ich previezol cez územie
Maďarska, ďalej cez hraničný priechod Maďarska a Slovenskej republiky Rajka - Čunovo a následne s
týmito pokračoval cez územie Slovenskej republiky, pričom sa pokúsil prejsť cez hraničný prechod za

obcou Nová Bošáca do Českej republiky, kde sa otočil a zišiel až do obce Zemianske Podhradie, kde bol
následne na základe vydanej generálnej výzvy v čase o 10:55 hod. zastavený pred budovou kultúrneho
domu hliadkou, ktorá počas kontroly zistila, že vo vozidle sa okrem vodiča nachádza ešte ďalších 27
osôb pôvodom zo Sýrskej arabskej republiky: D. A. nar. XX.XX.XXXX, E. A. nar. XX.XX.XXXX, E. A.
nar. XX.XX.XXXX, A. A. nar. XX.XX.XXXX, J. A. nar. XX.XX.XXXX, Aws WAJIN nar. XX.XX.XXXX, A. A.
nar. XX.XX.XXXX, K. I. nar. XX.XX.XXXX, E. A. nar. XX.XX.XXXX, AIAD AL-SHEKH nar. XX.XX.XXXX,

L. A. nar. XX.XX.XXXX, A. A. nar. XX.XX.XXXX, A. A. nar. XX.XX.XXXX, A. A. nar. XX.XX.XXXX, A.
M. nar. XX.XX.XXXX, K. A. nar. XX.XX.XXXX, J. A. nar. XX.XX.XXXX, A. N. nar. XX.XX.XXXX, A. N.
nar. XX.XX.XXXX, O. A. nar. XX.XX.XXXX, M. A. nar. XX.XX.XXXX, A. A. nar. XX.XX.XXXX, K. A.
nar. XX.XX.XXXX, O. E. nar. XX.XX.XXXX, P. A. nar. XX.XX.XXXX, B. A. nar. XX.XX.XXXX, všetci bez
dokladovtotožnostiaplatnýchvízumožňujúcichosobámpochádzajúcimztretíchkrajínvstupazotrvanie
na území Slovenskej republiky.Bol za to odsúdený podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.
zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods.

1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci - mobilného telefónu Samsung Galaxy S22
ULTRA sivo zelenej farby a podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. mu bol uložený trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na dobu 4 roky.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote obžalovaný napadol

odvolaním čo do výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania, ako aj opätovných písomných doplneniach odvolania
prostredníctvom obhajcu poukázal na zásady pre ukladanie trestov uvedené v § 34 ods. 1, ods. 3 Tr.
zák., pričom zdôraznil zásadu personality trestu, v zmysle ktorej trest má postihovať výlučne páchateľa,
a to tak, aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Preukázal, že

jeho manželka podstúpila dňa 23.5.2023 embryotransfér v súvislosti s umelým oplodnením, nakoľko sa
snažia založiť si rodinu. Zákroky a vyšetrenia sú pre ňu fyzicky a emočne veľmi náročné a skutočnosť, že
nemôže byť pri nej, pôsobí negatívne na jej zdravotný stav, tiež po pôrode sa bude musieť starať o dieťa
sama. Poukázal ďalej na mieru akou prispel k spáchaniu trestného činu, kedy so spisového materiálu je
nesporné, že nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie

organizovali iné osoby, ktoré z tejto trestnej činnosti aj požívali finančné alebo iné výhody. Jeho osoba
bola na hierarchicky najnižšej úrovni. Túto mieru súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vôbec
nezohľadnil. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa mu mal priznať až 4 poľahčujúce okolnosti podľa §
36 písm. a), f), l) a n) Tr. zák. Trestný čin spáchal v ospravedlniteľnom citovom rozrušení, pretože ho iné
osoby využili a donútili spáchať predmetný skutok. Zastrašovali ho, pričom mal taký strach, že situáciu

ani poriadne nevnímal a celý čas bol na neho vyvíjaný nátlak. Muži sa mu vyhrážali a uviedli, že vedia,
kde v Holandsku býva. Skutok spáchal pod nátlakom a v strachu o svoj život a zdravie, ako aj život
a zdravie svojej manželky. Trestnú činnosť tak spáchal výlučne z dôvodu, že bol na neho vyvíjaný nátlak
a pod vplyvom hrozieb. Od začiatku konania opisoval skutok tak, ako ho sám vnímal, nikdy spáchanie
skutku nepopieral, namietal len právnu kvalifikáciu, z ktorého dôvodu mu mal súd prvého stupňa priznať

aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pričom dodal, že priznanie sa k spáchaniu skutku
mohol urobiť v ktoromkoľvek štádiu trestného konania, nie je nutné, aby sa priznal pri prvom procesnom
úkone vo vzťahu k jeho osobe. Napokon mu mal súd prvého stupňa priznať aj poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n) Tr. zák., nakoľko nielen urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ale
aj spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, k čomu predložil dôkazy – listy adresované

holandským a maďarským justičným orgánom a odpovede na tieto listy. Listy boli síce posielané jeho
obhajcom, ale v jeho mene a na neho pokyn. Spolupráca s týmito orgánmi je na začiatku a neskôr
poskytne ešte ďalšie relevantné dôkazy, ktoré napomôžu pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti
organizovaného charakteru. Ďalej poukázal na funkcie trestu, pričom uviedol, že ochranná funkcia trestu
je dostatočne zabezpečená uložením trestu vyhostenia, pretože nepredstavuje nebezpečenstvo pre

spoločnosť. V prípade trestnej činnosti sa nejednalo o násilnú trestnú činnosť, ani majetkovú, len o delikt
proti poriadku vo verejných veciach. Individuálna represia vzhľadom na okolnosti spáchania skutku by
bola naplnená aj pri nižšej výmere trestu (2 roky) s jeho podmienečným odkladom v spojení s trestom
vyhostenia a takýto trest by bol aj v súlade s individuálnou, ako aj generálnou prevenciou. Obžalovaný
v rámci odvolacích námietok poukázal aj na rozhodnutia iných súdov Slovenskej republiky týkajúcich

sa trestného činu prevádzačstva, za ktoré súdy ukladali tak podmienečné, ako aj nepodmienečné tresty
odňatia slobody vo výmere 2 až 3 roky, pričom poukázal aj na ústavnú zásadu predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí, kedy by konajúce súdy mali v obdobných veciach rozhodovať rovnako. Vzhľadom k tomu,
že tak súd prvého stupňa neučinil, napadnutý rozsudok považuje aj za diskriminačný. Tiež poukázal na
svoj zdravotný stav s tým, že trpí chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, pričom sa jedná o závažnú,

nevyliečiteľnú postupujúcu progresívnu chorobu, ktorá ovplyvňuje dýchanie, znižuje kvalitu života, ale
môže byť príčinou aj predčasného úmrtia. V priebehu tohto ochorenia sa môžu vyskytnúť aj náhle vážne
zhoršenia zdravotného stavu, ktoré vyžadujú prijatie do nemocnice a ohrozujú život pacienta. Takéto
akútne stavy možno prirovnať k mozgovej porážke či k infarktu myokardu. Okrem farmaceutickej liečby
tohto ochorenia je nutné podstupovať aj nefarmaceutickú liečbu spočívajúcu v aktívnom živote, dychovej

gymnastike, oxygenoterapii. Je tiež potrebné, aby bol v odvetranom, čistom a neprašnom prostredí,
nakoľko prostredie nespĺňajúce nadštandardné hygienické požiadavky môže výrazne zhoršiť stav jeho
ochorenia. Neobstojí argumentácia súdu prvého stupňa, že jeho ochorenie nekomplikuje doterajší výkon
väzby, nakoľko pri tomto ochorení je potrebná predovšetkým prevencia. Akékoľvek komplikácie by mohlimať fatálne následky. Má za to, že priestory ústavu na výkon trestu nespĺňajú také podmienky, ktoré
by dokázali zabezpečiť takú životosprávu, ktorá by mala mať priaznivý vplyv na vývoj jeho ochorenia.
Charakter a závažnosť jeho ochorenia predstavujú mimoriadne pomery týkajúce sa jeho osoby, ktoré

odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Právna úprava druhov trestov,
podmienok ich ukladania, ako aj podmienok ich výkonu by mala plne rešpektovať základné ľudské právo
nebyť mučený ani podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, ako i právo,
aby bol trest primeraný trestnému činu, za ktorý je tento trest ukladaný. Výkon trestu odňatia slobody
predstavuje pre jeho osobu vzhľadom na jeho zdravotný stav neľudské zaobchádzanie. Poukázal

aj na potrebu vykonania testu proporcionality a na to, že pri uplatňovaní požiadavky primeranosti
trestu sa uplatňuje princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy
medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku
proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca
v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň
mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu.

Trest odňatia slobody predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Teoretické
východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani
príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť
dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý
„sľubuje možnosť“ jeho nápravy. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Ak bude trest prísnejší

ako spôsobené bezprávie, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne
nové bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Vzhľadom k tomu navrhol,
aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám rozhodol tak, že mu uloží
trest odňatia slobody za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom so
skúšobnou dobou v trvaní 3 roky.

Prokurátorka vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný, vecne správny a dostatočne odôvodnený. Stotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, že
len nepodmienečný trest odňatia slobody je potrebný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaného predovšetkým s prihliadnutím na generálnu prevenciu. Stíhaný skutok je závažným

trestným činom, jedná sa o zločin, pričom je potrebné zohľadniť aj veľký počet prevážaných nelegálnych
migrantov. Zdravotný stav obžalovaného nie je prekážkou výkonu nepodmienečného trestu odňatia
slobody, ako to vyplýva z komunikácie ÚVTOS a ÚVV Ilava a súdu prvého stupňa. Stotožnila sa
aj s názorom súdu prvého stupňa o nepriznaní obžalovanému ani jednej poľahčujúcej okolnosti. Na
druhej strane poukázala na osobu obžalovaného, ktorý bol podľa informačného systému registra trestov

(ECRIS)vHolandsku23-krátsúdnetrestaný,zčohomožnovovšeobecnostikonštatovať,žeobžalovaný
má sklony k páchaniu protiprávnej činnosti – nerešpektovaniu právneho poriadku štátu, v ktorom pred
svojim zadržaním dlhodobo žil. Vzhľadom k tomu navrhla, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní:
· Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa v plnom rozsahu pridržiaval konečného návrhu
podriadeného prokurátora v písomnom vyjadrení k odvolaniu.
· Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomných
dôvodov odvolania.

· Obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca. Dodal, že trestnú činnosť ľutuje a dúfa, že sa mu to
v budúcnosti už nestane. Uložený trest považoval za vysoký oproti iným obdobným prípadom. Poukázal
na svoj veľmi zlý zdravotný stav, ako aj na stav jeho manželky. Duševne sa cíti zle, ako keby bol mučený.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal

zákonnosťaodôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku(otreste),akoajsprávnosťpostupukonania,
ktoré im predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.Podstatou odvolania obžalovaného bola jednak nesprávnosť uloženého trestu spočívajúca v nesprávne
určenom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a tiež neprimeranosť uloženého trestu odňatia

slobody ako trestu primárneho.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani
priťažujúcu okolnosť zohľadniac pritom, že vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. bolo dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody

pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák, pretože trest
odňatia slobody aj na dolnej hranici trestnej sadzby pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 3
Tr. zák. vo výmere 7 rokov považoval za neprimerane prísny. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný bol v Holandsku 23-krát súdne trestaný, ktorú skutočnosť však
nezohľadňoval ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.

Odvolací súd úvodom uvádza, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o nevyhnutnú
potrebu výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Nestotožnil sa však s výmerou uloženého trestu
odňatia slobody za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., na použitie ktorého podľa názoru
odvolacieho súdu neboli splnené zákonné podmienky.

Odvolací súd pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa na vyhlásenie obžalovaného, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vždy prihliadne pri rozhodovaní o treste. Prichádzajú
do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na takéto vyhlásenie sa prihliadne ako na poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (ako na napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo
je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm.

d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Napokon takéto vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami prípadu či
pomermi páchateľa môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto
postup je v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v trestnej veci obžalovaného pri ukladaní trestu
odňatia slobody vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného pri urobení jeho vyhlásenia
o vine na hlavnom pojednávaní boli splnené maximálne podmienky na mimoriadne zníženie trestu za
použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, teda možnosť zníženia trestu
pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, ale nie na mimoriadne zníženie

trestu postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Uvedené pochybenie súdu prvého stupňa však odvolací súd
nemohol napraviť vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd ďalej uvádza, že sa čiastočne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o určenie
poľahčujúcich okolností a plne stotožnil v názore súdu prvého stupňa o neexistencii žiadnej priťažujúcej

okolnosti.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj odvolací súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa,
keď obžalovanému nepriznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) Tr. zák., že obžalovaný spáchal
trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení a podľa § 36 písm. f) Tr. zák., že trestný

čin spáchal pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, ktorých priznanie obžalovaný nielen v konaní na súde
prvého stupňa, ale aj v odvolacom konaní odôvodňoval v podstate totožnými okolnosťami. Ani podľa
názoru odvolacieho súdu v konaní neboli vykonané a ani navrhované žiadne také dôkazy, z ktorých by
vyplývalo, že by obžalovaný spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení alebo
že by konal pod vplyvom hrozby alebo nátlaku. Iba samotné tvrdenie obžalovaného, naviac v rovine

„abstraktnej,“ bez uvedenia konkrétnych osôb, nie je podľa názoru odvolacieho súdu dostačujúce
na priznanie týchto poľahčujúcich okolností. Odvolací súd ďalej uvádza, že silné citové rozrušenie
je stav, v ktorom je rozumová a vôľová zložka konania páchateľa oslabená v dôsledku prežívaniu
intenzívnej emócie vzniknutej z dôvodov náhlej zmeny okolností, pričom môže ísť o výsledok pozitívnej
alebo negatívnej emócie. Za ospravedlniteľné silné citové rozrušenie preto nemožno považovať stav,

ktorý pretrvával dlhšiu dobu, ako je tomu v posudzovanom prípade, keď stíhaná trestná činnosť je
páchaná organizovaným spôsobom pri zapojení viacerých osôb vyžadujúc si dlhšiu dobu plánovania.
U obžalovaného sa tak nemohlo jednať o okamžité bezprostredné konanie v reakcii na konkrétnuneočakávanú situáciu, keďže obžalovaný musel mať dopredu vedomosť o plánovanej organizovanej
trestnej činnosti, pre spáchanie ktorej sa sám rozhodol, pričom konal v priamom úmysle.

Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa o nepriznaní poľahčujúcej okolnosti podľa §
36písm.n)Tr.zák.,nakoľkotátobolaužzohľadnenáprimimoriadnomzníženítrestuodňatiaslobodypod
dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom aj odvolací súd zastáva názor, že
predložená komunikáciu zasielaná obhajcom obžalovaného neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti,
ktoré by napĺňali podmienky pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti a z obsahu predloženého

spisového materiálu ani dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by spolupráca
obžalovaného pri odhaľovaní trestnej činnosti nejakým ďalším spôsobom pokračovala. V konečnom
dôsledku túto skutočnosť netvrdil ani obžalovaný v dôvodoch odvolania, pričom iba jeho tvrdenie, že
by v budúcnosti chcel uviesť aj ďalšie konkrétne skutočnosti pri odhaľovaní trestnej činnosti, nie je
relevantné pre rozhodovanie o treste súdom prvého stupňa, resp. v odvolacom konaní odvolacím súdom
o odvolaní obžalovaného.

V časti určenia poľahčujúcich okolností sa odvolací súd stotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného
iba čo do nepriznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že názor súdu prvého stupňa o možnosti priznania tejto poľahčujúcej okolnosti iba v prípade,
ak sa obžalovaný priznáva k spáchaniu trestnej činnosti v celom rozsahu od začiatku trestného konania

nepovažuje za správny. Takáto argumentácia podľa názoru odvolacieho súdu nemá oporu v ustanovení
§ 36 písm. l) Tr. zák. ani v inom ustanovení Trestného zákona. Podľa § 36 písm. l) Tr. zák. poľahčujúcou
okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva, že by priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti bolo
viazané iba na určité štádium trestného konania. Obžalovaný sa pritom priznal k spáchaniu trestného

činu na začiatku hlavného pojednávania, kedy urobil aj vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. zák., pričom spáchanie trestného činu aj úprimne oľutoval.

Napriek tomu, že odvolací súd považoval v tejto časti výroku o treste napadnutý rozsudok za nesprávny,
nepovažoval za potrebné ho v tejto časti zmeniť, a to vzhľadom na názor odvolacieho súdu o už tak

neprimerane miernom treste odňatia slobody uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom. Ani do
úvahy prichádzajúca zmena pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v prospech obžalovaného
(1:0), by odvolací súd neviedla k uloženiu miernejšieho trestu obžalovanému, pričom uvedená zmena
sa dotýka „iba“ úpravy hornej hranice trestnej sadzby jej znížením o jednu tretinu, pričom súd prvého
stupňa trest znižoval výrazne pod dolnú hranicu trestnej sadzby (zo 7 na 3 roky).

Odvolací súd preto nepovažoval na potrebné zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste z dôvodu
jeho nesprávnosti (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.).

Napokon odvolací súd nezistil ani žiadny dôvod neprimeranej prísnosti uloženého trestu (§ 321 ods.

1 písm. e/ Tr. por.), nakoľko uložený trest odňatia slobody obžalovanému naopak považoval za
neprimerane mierny.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom obžalovaného prezentovaným
v dôvodoch odvolania o akomsi „zľahčovaní“ ním spáchanej trestnej činnosti, ktorú obžalovaný označuje

iba za delikt proti poriadku vo verejných veciach. Obžalovaný sa dopustil závažnejšieho trestného činu,
a to zločinu prevádzačstva podľa § 355 Tr. zák. Závažnosť jeho konania je zákonodarcom určená aj
v relatívne určitej trestnej sadzbe vo výmere od 7 do 10 rokov odňatia slobody (§ 355 ods. 3 Tr. zák).
Objektom tohto trestného činu je záujem štátu, aby sa štátne hranice prekračovali iba v súlade so
zákonom a medzinárodnými dohovormi. Tento záujem je daný potrebou regulovať prisťahovalectvo a

tiež bojovať proti medzinárodnému zločinu. Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle, s prísľubom
konkrétnej finančnej odmeny, pričom za významný možno v tejto súvislosti považovať aj počet osôb,
ktorým obžalovaný umožnil nedovolene prekročiť hranicu (27 osôb), pričom pre naplnenie všetkých
znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 355 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. j) Tr. zák. (závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách) postačuje už počet osôb 3.

Obžalovaný tak celkom výrazne prekročil danú hranicu počtu osôb, čo zvýrazňuje a zároveň zvyšuje
závažnosť jeho konania.Odvolací súd ďalej v zhode s názorom súdu prvého stupňa poukazuje na to, že predchádzajúci život
obžalovaného, ktorý bol 23-krát odsúdený za spáchanie trestného činu v Holandsku, teda v krajine,
v ktorej dlhodobo žije, svedčí o jeho sklonoch k hrubému nerešpektovaniu právnych noriem, ktorá

skutočnosť neumožňuje prijať záver, že by z hľadiska individuálnej prevencie mohol ešte miernejší trest
viesť k jeho dostatočnej náprave a že by splnil účel trestu sledovaný v § 34 Tr. zák.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obžalovaného, a to poukazovanie na jeho zdravotný stav, ale
aj rodinnú situáciu, kedy jeho manželka mala podstúpiť embryotransfer odvolávajúc sa pritom aj na

zásadu personality trestu uvedenú v § 34 ods. 3 Tr. zák., odvolací súd v zásade spoločne uvádza, že
uvedené skutočnosti boli už súdom prvého stupňa nielen dostatočne, ale podľa názoru odvolacieho súdu
aj nadštandardne v prospech obžalovaného zohľadnené pri ukladaní trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby vo výmere 3 roky.

Naviac k zdravotného stavu obžalovaného je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania súdom

prvého stupňa nepochybne vyplýva, že choroba obžalovaného je liečiteľná aj v podmienkach ústavu na
výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky, resp. že táto chronická obštrukčná choroba
pľúc nie je dôvodom, pre ktorý by nemohol vykonávať nepodmienečný trest odňatia slobody z dôvodu
ohrozenia svojho života alebo zdravia.

Naviac odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s výkladom obžalovaného, že nepodmienečný trest
odňatia slobody mu nemôže byť uložený, nakoľko jeho choroba v sebe nesie aj riziko náhleho zhoršenia
zdravotného stavu prirovnávajúc toto zhoršenie k mozgovej porážke či infarktu myokardu, nakoľko
takýmto výkladom by nebolo možné nepodmienečný trest odňatia slobody uložiť žiadnemu páchateľovi

trpiacemu kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktoré sú spojené s vyššie uvedenými rizikami.

Okrem toho je potrebné dodať, že obžalovanému bola táto choroba diagnostikovaná už v roku 2019
a napriek tomu, vedomý si tejto choroby, sa dopustil závažnej úmyselnej trestnej činnosti, pričom si

mohol byť vedomý, že jeho konanie môže „byť odmenené“ nielen finančnou odmenou, ktorá bola jeho
pohnútkou k spáchaniu tejto trestnej činnosti, ale aj uložením trestnej sankcie v podobe odňatia osobnej
slobody. Uvedené rovnako platí aj pokiaľ ide o manželku obžalovaného, ktorá 8 mesiacov po jeho vzatí
do väzby podstúpila embryotransfer, majúc pritom vedomosť, že obžalovanému hrozí vysoký trest.

Za nedôvodnú odvolací súd považoval aj odvolaciu námietku obžalovaného o tom, že súdom prvého
stupňa uložený trest je diskriminačný s poukazom na iné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. V tejto
súvislosti odvolací súd najmä uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov, avšak sa javí
ako potrebné dodať, že ukladanie trestu musí byť vždy individuálne, pričom sa vychádza zo zásad

pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák. zohľadňujúc pritom spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. Z odvolacích námietok obžalovaného naviac ani nevyplýva, že by
poukazoval na také rozhodnutie iného súdu, v ktorom by bol trest ukladaný inému páchateľovi, ktorý by
mal také hrubé sklony k nerešpektovaniu právnych noriem, ako je tomu u obžalovaného.

Trest uložený obžalovanému za spáchaný zločin mimoriadne znížený až na tri roky potom nemožno
v žiadnom prípade označiť ani za mučivý, neľudský alebo ponižujúci, ale naopak, neprimerane mierny.
Nemožno ho tiež vôbec považovať za neprimerane prísny a uložený v rozpore so zásadami ukladania

trestov (§ 34 Tr. zák.) tak, ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Z hľadiska vyššie uvedených skutočností preto i odvolací súd dospel jednoznačne k záveru, že
u obžalovaného neprichádza do úvahy uloženie miernejšieho podmienečného trestu odňatia slobody,

pretože len nepodmienečný trest odňatia slobody môže splniť svoj účel sledovaný v § 34 ods. 1 Tr. zák.Uložený nepodmienečný trest (i keď neprimerane mierny) zohľadňuje aj priznanie sa obžalovaného
k spáchaniu trestného činu a jeho oľutovanie, ako aj jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní
a zároveň nie je v rozpore s podmienkami individuálnej a generálnej prevencie.

Správne bolo napokon aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol v Slovenskej republike vo výkone

trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

V súlade s ustanoveniami § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 65 ods. 1, 4 Tr. zák. boli obžalovanému
súdom prvého stupňa uložené aj trest prepadnutia veci – mobilného telefónu a trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky v dolnej polovici trestnej sadzby. Odvolací súd nezistil v prípade týchto uložených

trestov žiadnu nesprávnosť, resp. neprimeranosť.

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.