Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821010052
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7821010052.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 29. novembra 2023 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale
bytom C. XX, D. C., spod obžaloby pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

vpresnenezistenýdeňvmesiacioktóber2016vpopoludňajšíchhodináchvlesnomporastezarodinným
domom so súpisným číslom XX E. D. C., okres Rožňava, pri prechádzke s poškodenou v tom čase

maloletou F., nar. v roku 2001, s ktorou sa priatelil, poškodenú náhle zhodil na zem a začal ju vyzliekať,
pričompoškodenásabránilaakričala,snažilasaobžalovanéhoodsebaodstrčiť,noajnapriekjejodporu
a obrane s ňou obžalovaný proti jej vôli vykonal pohlavný styk,

o s l o b o d z u j e ,

pretože tento skutok nie je trestným činom.

Súd podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, G. bytom
H. B. XXX, D. C., zastúpenú zákonnou zástupkyňou A. H. a splnomocneným zástupcom I. A.
J., s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.03.2021 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba na obvineného A. B., stíhaného pre zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Po preskúmaní obžaloby súd trestnú vec

obvineného prejednal na jednotlivých hlavných pojednávaniach.

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní po doručení obžaloby zistil nasledovné
skutočnosti:

Obžalovaný A. B. v úvode hlavného pojednávania prehlásil, že je nevinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Následne sa však vo výpovedi dostal do viacerých závažných rozporov, ktoré

však hodnoverným spôsobom nedokázal odstrániť. Na svoju obhajobu uviedol, že s poškodenou mali
pohlavný styk asi štyrikrát, pričom ona mala vždy pri sebe prezervatív, ktorý on použil (v prípravnom
konaní sa obžalovaný o tejto skutočnosti vôbec nezmienil). Prvýkrát mali styk za cintorínom na
poľovníckom posede. Ostatné sa uskutočnili pod lesíkom v slivkovom poraste (v prípravnom konaníuvádzal, že sex s poškodenou mali vonku v chatrči na lúke smerom na Kunovu Teplicu neďaleko od
družstva, tu na tomto mieste mali styk asi trikrát). Potom sa s poškodenou stretával len náhodne a k
nim do domácnosti chodil len vtedy, keď ich bolo treba niekam odviesť. Potom ju už nekontaktoval. Keď

si našla priateľa, tento ho stále slovne napádal a chcel sa s ním biť. Poškodenú charakterizoval ako
utiahnutú a tichú. Rozišiel sa s ňou preto, lebo jeho rodičia nesúhlasili s ich priateľstvom. Od poškodenej
sa dozvedel, že predtým žiadny pohlavný styk nemala. O ich vzťahu vedeli kamaráti aj príbuzní.
Pohlavné styky boli stále dobrovoľné, nikdy voči nej nepoužil žiadne násilie a rozhodne poprel, že by ju
bol znásilnil. V priebehu výsluchu svedkyne A. H. obžalovaný zdôraznil, že pri všetkých prípadoch, keď

mali pohlavný styk s poškodenou, boli sami a nikdy tam nikto nebol.

Svedkyňa A. H., matka poškodenej vypovedala, že vôbec netušila, čo sa stalo medzi obžalovaným
a jej dcérou. Spočiatku sa správala ako každé normálne dievča, keď sa však presťahovali do C.,
prestala chodievať vonku, bola čudná a zdržiavala sa len doma. Keď pracovala v Trnave, dcéra na jej
otázky nereagovala a žiadala ju, aby jej s obžalovaným dala pokoj. Nechcela jej dať žiadne vysvetlenie.

Obžalovaný k nim zo začiatku riadne chodieval a stalo sa, že ju odviezol do Rožňavy. O znásilnení sa
dozvedela od aktuálneho priateľa dcéry a následne jej to dcéra potvrdila. Popísala jej, že keď sa spolu
s obžalovaným boli prejsť niekde za domom v záhrade, tam ju hodil na zem, chytil jej ruky a znásilnil
ju. Potom sa jej vyhrážal, že keď to niekomu povie, spraví jej to znovu. O tom, že sa dcéra poškodzuje
rezaním rúk sa dozvedela až od psychologičky v škole. Keďže poškodená nosila odev s dlhým rukávom,

rezné rany si nevšimla. Následne začala s dcérou navštevovať psychiatra. Po tom, ako sa dozvedela o
znásilnení, zašla za obžalovaným ktorému vynadala, ale on jej povedal, že dcéra si len vymýšľa a že to
nie je pravda. Svedkyňa opísala reakcie dcéry na obžalovaného, v prípade ak sa s ním stretla, prípadne
sa o ňom hovorilo (plač, strach a rôzne stresujúce prejavy).

Svedok B. J., priateľ poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa s ňou pozná od februára
2018, vtedy sa začali spolu priateliť. Pri rozhovoroch bola utiahnutá, bála sa baviť s ľuďmi a v intímnych
vzťahoch bola zdržanlivá. Pri sexuálnom styku bola vystrašená a predčasne ho ukončila. Mal vedomosti
o tom, že sa rezala na rukách a robí to aj v súčasnej dobe. Problémy v sexuálnom živote poškodená
vysvetľuje tým, že sa jej to všetko vracia a vidí obžalovaného pred sebou. Od poškodenej sa dozvedel,

že s obžalovaným sa mali prejsť na nejakú lúku, kde ju začal chytať, hodil ju na zem, pričom ona kričala,
bránila sa a tak ju znásilnil. Popísal udalosť, keď boli na oslave u K. L., kde bol s poškodenou a s jej
mamou, avšak keď tam došiel obžalovaný a poškodená ho uvidela, začala plakať a museli odísť do inej
miestnosti. Pri znásilnení ju údajne mal obžalovaný škrtiť a od tej doby ju nie je možné chytiť za krk,
lebo má panický strach. Pýtal sa poškodenej, prečo to skôr nepovedala mame, na čo ona povedala,

že by jej neverili.

Svedkyňa J. M., matka obžalovaného vypovedala, že keď sa dozvedela, že jej syn chodil s poškodenou,
nezdalo sa jej to ako dobré partnerstvo. Po určitej dobe prišla matka poškodenej s veľkým krikom s tým,
že obžalovaný mal znásilniť jej dcéru. Ona sa domnieva, že si to poškodená vymyslela. Na druhý deň

navštívila matku poškodenej a dožadovala sa dôkazov, na čo ona jej povedala, že dcéra sa divne správa,
nechce chodiť do C. a že ju syn pred troma rokmi znásilnil. Podľa názoru svedkyne sa poškodená aj
potom správala normálne a riadne chodila vonku a s inými chlapcami. Od počiatku poškodenú vnímala
ako útle a tiché dievča. Nevšimla si nič zvláštne na nej a to ani, keď sa odsťahovali z C..

Svedkyňa J. B., sestra obžalovaného, mala vedomosti o tom, že obžalovaný chodil s poškodenou, avšak
len veľmi krátko. Osobne ich spolu nikdy nevidela. Poškodenú osobne veľmi nepozná, a má vedomosti
o tom, že keď brat urobil vodičský preukaz, často vozil F. a jej rodičov. Asi trikrát videla, ako viezol
poškodenú, ale nevie kedy to bolo. Od kamarátky počula, že nejaký jej známy mal kvôli poškodenej
skočiť pod vlak, lebo sa do nej veľmi zaľúbil.

Svedkyňa N. B., sestra obžalovaného, pozná poškodenú od detstva. Keď sa odsťahovali v dedine
vídavala poškodenú len v partií. Ak bola s obžalovaným, správala sa normálne, ako všetci ostatní.
Po rozchode s obžalovaným sa spolu stretávali len náhodne. Vzťah obžalovaného s poškodenou
vyhodnotila ako tajný, pretože poškodená nechcela, aby o tom vedela jej mama. Obžalovaný sa jej však

potom pýtal, či môžu spolu chodiť.Svedkyňa A. H., terajšia partnerka obžalovaného, uviedla, že k svedectvu na hlavnom pojednávaní ju
vyzval obžalovaný a vypovedala, že sa priatelia od roku 2020, pričom bývajú spolu pri jej rodičoch. Po
jednom týždni známosti mali spolu sexuálny styk, pri ktorom nikdy nebol agresívny.

Svedok A. B. st., otec obžalovaného, potvrdil, že po odsťahovaní z C. videl poškodenú u nich na dvore,
keď sa mala pýtať, či by ich nevedel odviesť do Rožňavy. Následne ich odviezol obžalovaný, ktorý už v
tom čase mal vodičské oprávnenie. Svedkyňa A. H. poprela na hlavnom pojednávaní toto jeho tvrdenie
s tým, že v roku 2018 nikdy neviezli jej dcéru F..

Svedok MUDr. Jozef Karpinský, ambulantný psychiater, podal písomnú správu k vyšetreniam
poškodenej. Z nej vyplýva, že prvýkrát bola vyšetrená na ambulancií dňa 26.08.2019 z podnetu
matky z dôvodu, že sa mala povahovo zmeniť, málo komunikovala, mala rezné rany na rukách,
mala samovražebné myšlienky a nechcela chodiť na návštevu do C.. Matke sa mala priznať, že bola
znásilnená. Nechcela o tom nikomu hovoriť, pretože sa bála, lebo dotyčný sa jej vyhrážal, že to urobí

znovu. Počas vyšetrenia bola diagnostikovaná posttraumatická depresívna porucha a preto zahájili
liečbu. Stav poškodenej sa nezlepšil ani pri následných kontrolách. Dňa 06.05.2021 bola vystresovaná
a mala veľký strach zo stretnutia s obžalovaným na hlavnom pojednávaní. Bola plačlivá, bez nálady a
nechutilo jej jesť. Vracali sa jej myšlienky na obdobie znásilnenia a nedokázala sa s nimi vysporiadať.
Posledné vyšetrenie absolvovala 04.06.2021, kedy ošetrujúci lekár naďalej konštatoval posttraumatickú

stresovú poruchu. Na obsahu tejto lekárskej správy svedok zotrval aj na hlavnom pojednávaní. Poukázal
na to, že pri každom rozhovore s poškodenou, pri každom náznaku skutkovej okolnosti sa jej stav vždy
zhoršil a preto nebolo možné rozobrať skutok detailne. Z týchto dôvodov svedok uviedol, že akákoľvek
účasť na hlavnom pojednávaní by jej stav veľmi zhoršil a preto jej osobný výsluch nedoporučil. K
prognóze vývoja duševného stavu poškodenej sa svedok vyjadroval zdržanlivo a poukázal na to, že

tento stav trvá už viac ako dva roky, nezaberajú lieky a preto do terapie treba zapojiť psychológa. Rezné
rany na rukách v čase kontrol už boli zhojené a boli viditeľné len škrabance, ktoré osobne videl. Inú
príčinu ťažkostí, než znásilnenie, poškodená počas liečby neudávala.

Svedkyňa C. I. H., učiteľka základnej školy, bola päť rokov triednym pedagógom poškodenej. K jej

povahe uviedla, že sa správala slušne, bola miernej povahy, so spolužiakmi nemala žiadne konflikty a
neurobila nič zlé. Nikto sa na ňu nesťažoval a mala riadne aj kamarátky. V školskom roku 2016/2017
si nevšimla žiadne zmeny v jej správaní, ani žiadne sebapoškodzovania, alebo rezné rany. K druhu
oblečenia v tomto období sa vyjadriť nevedela. Počas uvedeného obdobia neriešili žiadne prípady
šikany.

Svedkyňa J. N. O., bola ako učiteľka Strednej odbornej školy, Obchodu a služieb v Rožňave, triednou
učiteľkou poškodenej. Hodnotila ju ako veľmi svedomitú a snaživú žiačku utiahnutej povahy. Učila sa
dobre, a mala dobré výsledky. V poslednom čase bola smutná, ale sťažnosti na jej osobu tak zo strany
žiakov, ako ani učiteľov neboli žiadne. Dobrý kontakt bol aj s jej matkou. Na rany na rukách ju upozornili

majsterky odborného výcviku, ktoré boli celý týždeň so žiakmi. Svedkyňa tieto rany videla len na diaľku
ale neskúmala ich. Aj táto svedkyňa potvrdila, že žiadny prípad šikany neriešili, a všetky vzniknuté
problémy žiačky riešili so psychologičkou. Problémy s poškodenou začali riešiť v druhom až treťom
ročníku.

Svedok L. P., sa rozhodol svedčiť až potom, keď bol oslovený matkou obžalovaného. Na hlavnom
pojednávaní vypovedal nepresvedčivo, rozhodné skutočnosti uviedol bez toho, aby dostal konkrétnu
otázku, spontánne a účelovo. Uviedol, že pozná poškodenú, aj obžalovaného a že ich videl veľakrát
spolu. Bolo to v rokoch 2018-2019. Spontánne na otázku v akých situáciách ich videl odpovedal, že aj
pri sexe. Vypovedal, že to bolo pri C. smerom na H. B. na lúke, kde boli obaja a „robili sex“. Svedok sa

od nich mal nachádzať vo vzdialenosti 20 m, a keď uvideli svedka spolu s jeho bratrancom C. Q., odišli
preč. Svedok sám dodal, že poškodená sa nebránila, bozkávali sa, pričom obžalovaný bol na nej a ona
mala rozkročené nohy. Niečo mali obaja stihnuté dole, ale svedok oblečenie popísať nevedel. Toto sa
stalo v lete v roku 2019. Následne svedok vypovedal, že v priebehu rokov 2015-2017 býval v J.. Do C.
chodil ku starkej a to aj na dobu 2-3 týždne. Chodil so psom na lúku a keď tam bol so K., obžalovaný

s poškodenou boli na lúke a oni boli od nich vo vzdialenosti asi 50 m. Svedok si nebol istý, či ich vtedy
obaja videli. Potvrdil skutočnosť, že pri telefonickom rozhovore so svedkyňou H., matkou poškodenej,
jej povedal, že od obžalovaného vie, že len dovtedy bude s poškodenou chodiť, kým s ňou nebude mať
pohlavný styk, za čo sa mali spolu aj pobiť, lebo poškodená sa páčila aj svedkovi.Svedok N. K. bol kontaktovaný otcom obžalovaného, aby prišiel svedčiť. K veci uviedol, že pozná tak
obžalovaného, ako aj poškodenú, avšak nevie o tom, že by spolu chodili. Spolu ich videl len jedenkrát,

keď išiel spolu s L. P. so psom na prechádzku. Vtedy zo vzdialenosti asi 300 m videli „párik“ o ktorom
svedok tvrdil, že to boli obžalovaný a poškodená. Dodal, že sa „párili“. Inak však nevidel, čo v skutočnosti
robili a pripustil, že obaja si len mysleli, že je to F. a že sa len bozkávali. L. zakričal „ejha“ a odišli preč.
Ku konkrétnym otázkam svedok už odpovedal vyhýbavo a neurčito, najmä čo sa týka vzdialenosti, kde
stál a doby kedy sa to stalo. Vypovedal totiž, že sa to stalo v lete v roku 2013-2014.

Svedkyňa F. P. o vzťahu obžalovaného s poškodenou len počula. Vie o tom, že keď poškodená bola
v Holandsku a vrátili sa, hovorila svedkyni, že jej chodili nejaké SMS - správy, podľa ktorých mal kvôli
poškodenej nejaký chlapec spáchať samovraždu. Svedkyňa videla aj nejaké fotky s nahými telami bez
tváre a domnieva sa, že ich mal posielať práve ten chlapec. Nevie však, či sa vôbec niekto zabil, alebo
nie.Asivtrochprípadochsvedkyňunavštívilamatkaobžalovanéhovsúvislostisprejednávanoutrestnou

vecou.

Svedkyňa J. J. G., školská psychologička na Strednej odbornej škole - Obchodu a služieb v Rožňave,
poznala poškodenú celé tri roky, pokiaľ chodila na uvedenú školu. Od začiatku bolo zreteľné jej úzkostné
prežívanie a slabé začleňovanie do kolektívu. Poškodená ju navštevovala a väčšinou riešili drobné

domáce konflikty a problémy s rovesníkmi v obci, keďže sa viackrát sťahovali. Sebapoškodzovanie
vyhodnotila ako snahu uvoľňovať tenziu, ktorú mala v sebe a nie ako samovražebné pokusy. Podobné
problémy mali aj s inými žiakmi, pričom to boli väčšinou priečne rany, nie hlbokého charakteru, ale skôr
škrabance. So spolužiakmi nemala žiadne problémy. Spomenuté povrchové škrabance na rukách bez
trvaléhopoškodeniavysvetľovalapoškodenáakosnahuuvoľniťnapätieanervozitu,pričomsasťažovala

aj na svojich súrodencov, lebo mala dojem, že majú viac dovolené ako ona. Svedkyňa sa až po návšteve
matky poškodenej dozvedela o tom, že mala byť znásilnená v roku 2016. Po začatí vyšetrovania bola
stále negatívne nastavená. Z dostupných informácií a kontaktov s poškodenou svedkyňa nemala pocit,
že by poškodená klamala.

Svedkyňa H. R., majsterka odbornej výchovy vypovedala, že poškodená bol od začiatku veľmi tiché
a zamĺknuté dievča, ktoré sa odťahovalo od kolektívu. Až v treťom ročníku sa dozvedeli, že mala byť
znásilnená. O jej súkromní sa však s ňou nebavili. Svedkyňa nemala vedomosti o sebapoškodzovaní
poškodenej. Zo spolužiačkami nemala žiadne konflikty a svedkyňa mala skôr dojem, že v domácnosti
menovanej nie je všetko v poriadku. Usúdila to z toho, lebo poškodená bola utiahnutá, plačlivá a

niekoľkokrát vynechala výcvik s odôvodnením, že dávala pozor na súrodenca.

Svedkyňa I. J., majsterka odborného výcviku charakterizovala poškodenú ako utiahnutú, uzavretú
samotárku, ktorá sa nezačlenila do kolektívu. V treťom ročníku sa stala komunikatívnejšou a
pracovala veľmi pekne. Spolužiačkami boli upozornení na sebapoškodzovanie, čo však neriešili, pretože

poškodená na to, čo má na rukách vysvetlenie nepodala. Svedkyňa videla rany, ktoré mala na rukách,
čo oznámila triednej učiteľke.

Svedok P. E., sa priatelil s poškodenou po ukončení vzťahu s obžalovaným. Tento vzťah však spočíval
lenvniekoľkýchprechádzkach vpočte3-4krát.Maximálnesasňoubozkával,aležiadnesexuálnestyky

nemali. Potvrdil, že aj jeho kontaktovali obžalovaný a jeho mama v súvislosti s prejednávanou trestnou
vecou. Z vyjadrenia svedka na hlavnom pojednávaní vyplýva, že predmet trestnej veci mu popisoval
obžalovaný.

Svedok C. Q., prehlásil, že poznal obžalovaného aj poškodenú, s ktorou spolu vyrastali. Pozná aj L. P.

a na otázku, či spolu s L. P. videl nejakú udalosť, svedok vzápätí odpovedal, že sa šli prejsť na lúku so
psami. K otázke, že prečo práve túto udalosť popisuje uviedol, že hovorí „len to, čo treba a čo vie“ a
dodal, že videli A.. Spresnil, že z diaľky videli obžalovaného a poškodenú, keď ležali na sebe a ako ich
uvideli, utiekli. Vtedy boli od nich vo vzdialenosti asi 40 m a stalo sa to niekedy v lete 2017, alebo 2016.
Ďalej vypovedal, že obžalovaný ležal na F., avšak nič podrobnejšie nevideli. Prv utiekol obžalovaný a

potom poškodená. Mohlo sa to stať v mesiaci august.

Vzhľadom na vyjadrenie svedka MUDr. Jozefa Karpinského, ako na vyjadrenia znalcov súd konštatuje,
že v osobe poškodenej ide o osobu, ktorá je obzvlášť zraniteľnou obeťou a preto najmä na záverypsychiatra odmietol osobný výsluch poškodenej a preto bola zápisnica o jej výsluchu z prípravného
konania na hlavnom pojednávaní prečítaná a následne sa súd oboznámil aj s obsahom obrazovo-
zvukového záznamu o jej výsluchu. Takto bolo zistené, že vyjadrenia poškodenej vo vzťahu ku

skutkovým okolnostiam sú jednoznačné, určité, adresné v takom rozsahu, v akom je to popísané v
obžalobe. Jednoznačne uviedla, že počas prechádzky a rozhovoru ju obžalovaný hodil na zem, začal ju
vyzliekať a kričal na ňu, potom si na ňu ľahol a „spravil to“ , pričom sa jej vyhrážal, že ak to niekomu povie,
spraví to znova. Bála sa to povedať doma a preto si začala rezať ruky. Od obžalovaného mala strach
a pri každom stretnutí sa jej vyhrážal. Stalo sa to v roku 2016, keď mala pätnásť rokov. Pri samotnom

akte kričala, žiadala ho, aby jej dal pokoj, no bezvýsledne. Pri samotnom akte kopala, kričala, no on jej
držal ruky. Vyzýval ju, aby bola ticho a potom, aby to nikomu nepovedala. Po tejto udalosti mala strach z
každého vzájomného stretnutia. Poprela tvrdenia obžalovaného, že by ona kupovala kondómy. Viackrát
s obžalovaným pohlavný styk nemala.

Vo veci boli podané písomné znalecké posudky na osoby obžalovaného i poškodenú znalkyňou MUDr.

Danicou Caisovou-Škultétyovou z odboru psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológia,
ako aj znalcom Mgr. Vladimírom Korpášom z odboru psychológia - odvetvia klinická psychológia
dospelých, psychológia sexuality a klinická psychológia detí.

V priebehu vyšetrenia poškodenej bola znalkyňou MUDr. Caisovou-Škultétyovou zistená a konštatovaná

posttraumatická stresová porucha, ktorej symptómy boli prítomné aj počas vyšetrenia. Táto porucha
vznikla ako následok traumatickej udalosti, pričom spomienky poškodenej sú subjektívne veľmi
nepríjemné, vyvolávajú silné negatívne emócie a sú viazané na konkrétnu udalosť - znásilnenie.
Poškodená sa snaží týmto spomienkam vyhýbať, ale nedarí sa jej to. Psychiatrická symptomatológia
je v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom. Počas spáchaného skutku, teda v čase činu

menovaná netrpela žiadnou psychickou poruchou, ani chorobou, ktorá by významne ovplyvnila jej
úsudokamenovanáchápezmyseltrestnéhokonaniavplnomrozsahu.Zistenáposttraumatickástresová
porucha si vyžaduje dlhodobú liečbu. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho
posudku a závery tohto posudku bližšie zdôvodnila a konkretizovala tak z hľadiska všeobecného, ako
aj konkrétneho. Vyjadrovala sa aj ku skutočnosti, že poškodená trestný čin oznámila až po takej dobe.

Z jej vyjadrenia vyplýva, že veľká časť poškodených takýmito činmi znásilnenie vôbec neoznámi. Je
to najmä z dôvodu obavy zo sekundárnej viktimizácie. Ďalej sa vyjadrila aj k možným odchýlkam vo
výpovediach poškodenej s tým, že čím je situácia stresujúcejšia, tým je väčšie riziko, že človek si nebude
všetko pamätať a nebude vedieť chronologicky umiestniť jednotlivé zážitky. Ide o bežnú situáciu. Vo
všeobecnosti nedoporučila ďalší výsluch poškodenej a jej konfrontáciu s obžalovaným a doporučila vziať

do úvahy vyjadrenie aktuálne ošetrujúceho lekára - psychiatra. Znalkyňa poukázala na to, že správnosť
jej diagnózy (posttraumatická stresová porucha) potvrdzuje aj skutočnosť, že dvaja od seba nezávislí
skúsení psychiatri (teda aj MUDr. Karpinský) dospeli k rovnakej diagnóze. U poškodenej symptómy
posttraumatickej poruchy sú veľmi výrazné a sú chronické. Znalkyňa vyslovila záver, že vykonané
dokazovanie nesvedčí o žiadnom inom traumatizujúcom zážitku v živote poškodenej napr. šikana, ktorý

by bol schopný vyvolať takúto poruchu.

Znalec Mgr. Korpáš zhodnotil osobnosť poškodenej, zotrval na svojich záveroch na hlavnom
pojednávaníauviedol,žepoškodenájeschopnáobjektívnevnímaťvzniknutéjavyavonkajšiepodnety,k
čomumádostatočnúkvalitukognitívnychschopností.Niesúprítomnéanizávažnáosobnostnápatológia

a ani hystriónske a antisociálne črty. Nie je prítomná tendencia celkovo zakrývať samého seba a
zatajovať svoju podstatu, pričom všeobecná vierohodnosť výpovedí je primeraná a nie je významne
znížená. Z uvedeného vyplýva, že poškodená bola schopná udalosti týkajúce sa vyšetrovaného skutku
správne vnímať a je schopná udalosti tohto skutku v základných rysoch správne reprodukovať. Drobné
nepresnosti v detailoch prežitých udalostí je možné pripísať emočnému náboju prežitých udalostí, ako

aj prítomnému mnestickému potenciálu a času, ktorý prešiel od týchto udalostí. Znalec poukázal na
to, že opätovný priamy kontakt poškodenej s obžalovaným môže negatívnym spôsobom ovplyvniť jej
zdravotný stav. Poškodená nemá tendenciu vymyslieť si niečo, v úmysle ublížiť druhému človeku.

Znalkyňa MUDr. Caisová - Škultétyová po vyšetrení obžalovaného skonštatovala, že psychiatrickým

vyšetrením neboli zistené symptómy duševnej choroby, či prechodnej duševnej poruchy. Jeho osobnosť
je nevyrovnaná, infantilná s histriónskymi rysmi, povrchnou emotivitou a slabo fixovanými vyššími citmi.
Porucha intelektu, pamäti, ani vnímania zistená nebola. Bol schopný správne vnímať a je schopný
správne reprodukovať prežité udalosti. Chápe zmysel trestného konania. Obžalovaný nie je abstinent,príležitostne užíva alkoholické nápoje, pričom jeho tolerancia na tieto nápoje je relatívne veľká a
rozvinulo sa u neho zaujatie pitím alkoholických nápojov. Žiadna závislosť však zistená nebola.

Znalec Mgr. Korpáš poukázal na to, že obžalovaný má pamäťové schopnosti rozvinuté v pásme
nadpriemeru. Dokáže si prežité informácie v pamäti udržať a následne ich reprodukovať. Jeho vnímanie
prežitých udalostí je však ovplyvnená subjektivitou a nie plne reflektuje sociálnu realitu prežívaných
situácií. Všetky jeho činy, vrátane verbálnych výpovedí nemusia zohľadňovať základné etické normy.
Všeobecná vierohodnosť jeho výpovedí je znížená. Produkoval totiž vo svojich výpovediach viaceré

nezrovnalosti, ktoré však ďalej nekomentoval, čo môže znamenať, vzhľadom na jeho osobnostné
charakteristiky, inú motiváciu, než by bola nejaká psychologická zvláštnosť jeho osobnosti. Pokiaľ došlo
k prejednávanému skutku - k znásilneniu - mohla mu napomôcť nedostatočná schopnosť obžalovaného
dvoriť a teda akási nedostatočná vloha zastaviť sa pri nesúhlase partnerky. Jeho morálne uvažovanie
sa ukázalo ako nezrelé. Ide teda o prejavy mierne disharmonické, nie však patologické. Špecifický sklon
k agresívnemu sexuálnemu chovaniu psychologickým vyšetrením zistený nebol, ale znalec konštatoval

prítomnosť nešpecifických problémov v oblasti prežívania jeho sexuality (napr. neschopnosť dvoriť
žene), pričom práve schopnosť dvoriť a s tým spojená druhá fáza sexuálneho motivačného systému je
kľúčová pri vyblokovaní sexuálne agresívneho správania u mužov so sexuálne väčšinovým správaním.

Sexodiagnostickým vyšetrením (PPG) prítomnosť sexuálnej deviácie zistená nebola. Vyšetrenie

poukazuje na preferenciu mladých dievčat a nedostatočne vyjadrené averzie voči agresívnym
podnetom. Výsledky vyšetrenia poukazujú na zistenie, že jeho sexuálny systém vykazuje nezrelosti a
nedostatočne fixovaných zábran voči agresívnemu sexuálnemu správaniu.

Súd sa na hlavom pojednávaní podrobne oboznámil aj s celým ďalším spisovým materiálom a na

základe takto vykonaného dokazovania dňa 21.07.2021 rozhodol rozsudkom, ktorým obžalovaného
A. B. uznal vinným podľa obžaloby a uložiť mu trest odňatia slobody v trvaní tridsaťšesť mesiacov
s podmienečným odkladom výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní tridsaťšesť
mesiacov s uložením primeraných obmedzení a povinností.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podali proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom
rozhodoval Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí dňa 20.10.2022, kedy napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia krajský súd vyslovuje názor, že právny záver prvostupňového

súdu je predčasný, nezodpovedajúci skutkovým zisteniam vyplývajúcich z dôkaznej situácie. Uviedol,
že z tohto dôvodu bude potrebné doplniť dokazovanie a to najmä v nasledovných smeroch:

Bude potrebné dopočuť svedka - priateľa poškodenej B. J., či sa poškodená sebapoškodzovala už
dlhšie, alebo to súvisí iba od žalovaného obdobia, a či sa k tomu vôbec vyjadrovala.

Bude potrebné vypočuť matku poškodenej A. H., či zisťovala prečo jej dcéra je utiahnutá a správa sa
inak ako v predchádzajúcom období, a mala sa vyjadriť aj k tomu, či je pravdou, že sa o znásilnení svojej
dcéry dozvedela iba od jej priateľa a prečo neskúmala, čo sa vlastne v kritický deň stalo.

K záverom znaleckého posudku bude potrebné podrobne vypočuť znalkyňu MUDr. Danicu Caisovú, aby
zaujala stanovisko k psychologického hľadiska, keď je nesporné, že poškodená oznámenie podala až
po štyroch rokoch a či znalkyňa mala vôbec vedomosť o tom, že poškodená sa sebapoškodzovala aj
pred skutkom a či zistila u nej nejaké následky. Ak u poškodenej dochádzalo k sebapoškodzovaniu,
či išlo u nej o dlhodobý problém, ktorý mohla mať už aj pred skutkom. Znalkyňa sa mala vyjadriť aj k

tomu, na ktorom psychiatrickom pracovisku overovala svoje závery znaleckého posudku a ako dospela
k bodovému ohodnoteniu a vyčíslenej sume.

Prvostupňový súd mal skúmať aj motív konania poškodenej z dôvodu, či sa poškodená nechcela
vykresliť v lepšom svetle pred aktuálnym priateľom a či z tohto dôvodu nepodala trestné oznámenie až

po takom dlhom období.

Na základe pokynov Krajského súdu v Košiciach súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.03.2023
dopočul znalkyňu MUDr. Danicu Caisovú Škultétyovú, ktorá v celom rozsahu zotrvala na záverochpôvodného znaleckého posudku. Opäť poukázala na skutočnosť, že traja znalci zhodne vyslovili záver,
že poškodená trpí posttraumatickou stresovou poruchou. Znova zdôraznila, že otázka, kedy žena
oznámiznásilneniejeirelevantná,pretožeoznámenieženy,žebolaznásilnenáječasovoneobmedzené,

pretože sú ženy, ktoré to oznámia hneď a sú ženy, ktoré to neoznámia nikdy. Prax ukázala, že
percentofalošnýchoznámeníjeminimálne.Veľkáväčšinažienznásilnenieneoznámivôbecamnohokrát
skutočnosť, že boli znásilnené sa prejaví často až vtedy, keď z rôznych dôvodov, najmä pre absenciu
kvality sexuálneho života vyhľadajú odborníka - sexuológa, psychiatra alebo psychológa, s ktorými túto
situáciu dlhodobo riešia. Ďalej znalkyňa poukázala na skutočnosť, že psychológ nenašiel vo výpovedi

poškodenej nič také, čo by jej vierohodnosť tak špecifickú ako aj cielenú nejakým spôsobom znižovalo.
Ku skutočnosti, ktorá sa objavila v správe MUDr. Karpinského, teda k zmienke o tom, že poškodená
sa mala sebapoškodzovať ešte pred znásilnením, nie je možné sa objektívne vyjadriť pre nedostatok
objektívnych údajov. Nie je teda zmienka o nejakej intervencii v súvislosti so sebapoškodzovaním a to
sa objavilo až po nejakom čase v správaní poškodenej. Znalkyňa zdôraznila, že sebapoškodzovanie je
veľmi častým sprievodným znakom spracovania traumy po znásilnení. Postihnuté ženy takto psychickú

bolesť nahradzujú bolesťou telesnou.

Pokiaľ ide o overovanie záverov znalca inými odborníkmi tak takýto postup nie je obligátnou povinnosťou
znalca. Osoba znalca je človek, ktorý preukáže odbornú spôsobilosť atestáciami, praxou a znaleckými
skúsenosťami. Znalkyňa MUDr. Caisová pôsobí od roku 1982 a domnieva sa, že je dostatočne skúsená

na podanie znaleckého posudku. Pri charakteristike posttraumatickej stresovej poruchy poukázala na
svoje predchádzajúce vyjadrenia. V konečnom dôsledku mala k dispozícii kompletné závery vyšetrenia
psychiatria MUDr. Karpinského.

Pokiaľ ide o bodové ohodnotenia a vyčíslenie sumy nemajetkovej ujmy znalkyňa poukázala na to,

že bodové ohodnotenia robí v rôznych závažných situáciách, ako aj rôznych psychických traumách.
Vychádzala z platnej právnej úpravy a vychádzala v danom prípade z konkrétnej traumy, z veku
obete, a tých psychických symptómov, ktoré mala možnosť vidieť, vyšetriť a takto výsledok hodnotila.
Vyčíslená suma sa môže zdať vysoká, ale v danom prípade je potrebné prihliadnuť na vek poškodenej,
na skutočnosť, že skutok sa stal oveľa skôr, ako to poškodená nahlásila, pričom poukázala na to,

že psychicky zrelá žena, ktorá už má sexuálne skúsenosti spracováva a vyrovnáva sa s takouto
traumou tiež ťažko, ale komplexnejšie. Rozptyl bodového ohodnotenia je v platnej právnej úprave
široký. Na vyčíslenie konkrétnej sumy mala vplyv aj dlhodobosť psychiatrických symptómov, ktoré
poškodenú nakoniec donútili uvedený skutok zverejniť. Následky znásilnení často bývajú devastujúce
až do tej miery, že ženy sa s tým vyrovnávajú tak, že sa stanú vaginické, to znamená, že nie sú

schopné pohlavného styku. Preto tieto následky treba brať vážne. Znalkyňa v tomto smere potvrdila,
že popísanie intímneho života poškodenej s terajším priateľom môžu predstavovať vyššie popísané
následky psychickej traumy.

V závere znalkyňa dodala, že posttraumatická porucha je súbor symptómov a viaže sa vždy na nejakú

konkrétnu udalosť. To, ako sa človek s traumou vysporadúva, závisí od mnohých premenných, od jeho
osobnosti, intelektu, skúsenosti, ako napr. aj od vplyvu okolia.
V danom prípade u poškodenej v rozhodnom období existujú záznamy zo školy, kde sa zmenila a bola
iná, čo si všimli aj učiteľky, ale po príčine nepátrali. Posttraumatická stresová porucha má síce jeden
podnet, ale môže mať mnoho symptómov, ktoré sa vyhodnocujú.

Súd na hlavnom pojednávaní dopočul aj svedka B. J., terajšieho priateľa poškodenej. Potvrdil, že
ich vzťah naďalej trvá, i keď nebývajú v spoločnej domácnosti. Svedok znova zopakoval, že o
sebapoškodzovaní poškodenej sa dozvedel až vtedy, keď mu povedala, že čo sa stalo. Do toho
momentu sa spolu schádzali asi sedem mesiacov. Kým mu o skutku nepovedala, nemali spolu pohlavný

styk z dôvodu, že i keď on chcel, ona nesúhlasila. Po štyroch mesiacoch sa prvýkrát pokúsili o pohlavný
styk, ale poškodená sa vôbec neuvoľnila a zostalo to iba pri pokuse. Svedok si dovtedy nevšimol na
poškodenej žiadne rany na rukách. Až potom, keď mu o skutku povedala, sa začala sebapoškodzovať,
čo zdôvodnila tým, že je z toho v strese a keď si to urobí, tak je jej lepšie. Následne si už všímal na
jej tele rany. Prežívaný stres odôvodňovala tým, čo sa stalo, že to bude každý vedieť, každý bude o

tom hovoriť a že ju budú za to odsudzovať a ohovárať. Má problémy so spánkom, všetko sa jej vracia,
pripomína a vtedy sa sebapoškodzuje. Svedkovi zdôvodnila, prečo sa o celej udalosti zmienila až tak
pozde, čo zdôvodnila tým, že sa to bála niekomu povedať. Jemu prvému o tom, povedala, pretože by ju
každý iný odsúdil, že to nie je pravda. Ani v súčasnej dobe nedošlo k zlepšeniu v ich sexuálnom životea problémy pretrvávajú naďalej. Svedok v závere poukázal na to, že podľa jeho názoru obžalovaný
vyhľadávanaďalejprítomnosťpoškodenej,pretožehovidelatakvSenci,akoajvMalackách.Poškodená
mu hneď zavolala a plakala, že je tam obžalovaný a že jej nedá pokoj.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.03.2023, ktoré po splnení zákonom stanovených podmienok
na základe návrhu obžalovaného súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného, súd dopočul svedkyňu A.
H..Naokruhyotázok,ktorévosvojomzrušujúcomuzneseníuviedolKrajskýsúdvKošiciachvypovedala,
že ona bližšie nezisťovala, prečo sa dcéra stala zrazu utiahnutou a správa sa inak ako predtým, pretože

si myslela, že sa tak správa kvôli rozchodu s obžalovaným, ktorý bol jej prvým chlapcom. Stále sa
mu vyhýbala a na otázku, prečo sa nerozprávajú, jej dcéra nič nepovedala. Potvrdila, že o znásilnení
dcéry sa dozvedela iba od jej priateľa. K otázke prečo neskúmala čo sa vlastne v kritický deň stalo,
odpovedala, že to skúmala, keď sa o tom dozvedela, a to tak, že išla na dvor za obžalovaným a opýtala
sa ho, čo sa stalo pred dva a pol rokmi. On všetko poprel s tým, že dcéry sa ani nedotkol. Na udalosť
sa pýtala aj dcéry, ale keďže stále plakala, nebolo jej nič rozumieť. Rozhovorila sa až potom, keď ju

chcela konfrontovať s obžalovaným. Vtedy jej rozpovedala, čo sa stalo. Zdôvodňovala, že sa skôr bála
povedať o tom komukoľvek, lebo obžalovaný sa jej mal vyhrážať, že ak to niekomu povie, urobí to
znova. Obžalovaný k nim chodil naďalej preto, lebo svedkyňa nevedela o tom, čo sa stalo, inak by mu
to nedovolila. Obžalovaného pozná odmalička, rovnako ako aj jeho rodičov. Svedkyňa nemala poznatky
ani o tom, že si dcéra rezala ruky. V súčasnej dobe poškodená berie lieky a jej stav sa zlepšuje dovtedy,

kým nevidí obžalovaného.

Súd sa na hlavom pojednávaní konanom dňa 24.03.2023 vyhodnotil dôkaznú situáciu s tým, že opäť
uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby a o treste a ďalších výrokoch rozhodol zhodne, ako to bolo
rozsudkom zo dňa 21.07.2021. Na základe odvolania obžalovaného podaného prostredníctvom svojho

obhajcu Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.09.2023 zrušil napadnutý
rozsudok a opäť vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V zrušujúcom rozhodnutí krajský súd poukázal na to, že znalecké posudky vykonané aj v tejto trestnej
veci, sú iba jedným z viacerých dôkazov, ktoré boli vykonané počas celého trestného konania. Má

zato, že vina obžalovaného A. B. počas rozsiahleho dokazovania nebola jednoznačne preukázaná,
vôbec nebolo prihliadané na tvrdenia obžalovaného, na skutočnosť, že s poškodenou predtým mal
viac pohlavných stykov. Neprihliadalo sa ani na skutočnosť, že poškodená trestnú činnosť oznámila až
po uplynutí štyroch rokov a potom, keď mala nového priateľa a chcela sa u neho vykresliť v lepšom
svetle. Jej nový priateľ je žiarlivý a ani jemu na začiatku vzťahu nepovedala o tom, že bola znásilnená.

O znásilnení nepovedala „roky“ ani svojej matke.

Okresný súd sa ani po doplnení dokazovania po prvom zrušení krajským súdom vôbec nezaoberal
motívom poškodenej, naviac, keď obžalovaný A. B. tvrdí vo svojich výpovediach, že mali pekný vzťah,
a preto nemal dôvod na znásilňovanie poškodenej. V konečnom dôsledku nie poškodená sa rozišla

s obžalovaným, ale on s ňou. Ak by ju bol znásilnil, čo podľa jeho tvrdenia nie je vôbec pravda,
zrejme by so vzťahu bola odišla poškodená a nie on. Prezentovanie znásilnenia poškodenou je podľa
obžalovaného nemožné. Poškodená nikdy nebola vyzvaná k tomu, aby sa vyjadrila ako sa dá realizovať
znásilnenie spôsobom, akým ho ona uvádza. Nikdy sa poškodená nesťažovala, ani nepopisovala nejaké
zranenia. Mýlila sa aj v časovom období, kedy malo dôjsť k znásilneniu a samotným miestom skutku.

V závere krajský súd uvádza, že až po opätovnom vyhodnotení vykonaných dôkazov bude možné vo
veci zákonným spôsobom rozhodnúť.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie

a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je
povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Zo znenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/53/2023-533 zo dňa 21.09.2023
nepochybne vyplýva, že krajský súd sa bezvýhradne stotožnil s obhajobou obžalovaného a vytkol

prvostupňovému súdu, že nesprávne vyhodnotil dôkazy, pretože sa dôsledne nezaoberal obsahom
obhajoby obžalovaného. Konštatuje to napriek tomu, že podľa názoru prvostupňového súdu tento jasne
azrozumiteľnevosvojichrozsudkochvyložil,zakéhodôvoduneuverilobžalovanému,ktorýsavosvojich
výpovediach dostal do závažných skutkových rozporov (a nie poškodená), ktoré nevedel hodnovernýmspôsobomvysvetliť.Znalkyňajasnevysvetlila,prečoazaakýchokolnostídošlokoznámeniuznásilnenia
až po tak dlhej dobe s tým, že samotný skutok preukazujú pretrvávajúce problémy poškodenej v jej
súčasnom intímnom živote. Miesto činu a spôsob jeho spáchania poškodená nikdy nerozporovala, ale

skôr tak učinil obžalovaný a jeho svedkovia. Súd pri hodnotení dôkazov konštatoval, že nezistil motív,
prečo by poškodená krivo obvinila obžalovaného a jeho pozornosti neušla skutočnosť, že v tom čase
nemala súbežný priateľský vzťah.

Napriek uvedenému však prvostupňový súd je povinný pri ďalšom rozhodovaní akceptovať právny

názor odvolacieho súdu, ktorý sa de facto stotožnil s obhajobou obžalovaného, keď konštatuje, že
vina obžalovaného počas rozsiahleho dokazovania nebola jednoznačne preukázaná. V takomto prípade
musí aj prvostupňový súd konštatovať, že v súlade s názorom odvolacieho súdu vznikli pri prejednaní
trestnej veci obžalovaného pochybnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného. Z tohto dôvodu je
súd pri vyhodnotení dôkazov povinný postupovať v zmysle zákonného pravidla „in dubio pro reo“ –
v pochybnostiach v prospech obvineného.

Prokurátorka pri novom prejednaní veci na hlavnom pojednávaní dňa 29.11.2023 navrhla doplniť
dokazovanie opätovným výsluchom poškodenej, ktorý návrh však súd neakceptoval a odmietol ho. Súd
konštatuje, že v osobe poškodenej ide o obzvlášť zraniteľnú osobu, ktorej opätovný výsluch na súde
nebol doporučený odborníkmi, a navyše preukázateľne u nej pretrvávajú dôsledky zažitých udalostí.

Na základe vyššie citovaného stavu veci súd obžalovaného A. B. spod obžaloby podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku v celom rozsahu oslobodil s konštatovaním, že tento skutok nie je trestným činom
(podľa právneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov tak prvostupňovým súdom ako aj odvolacím súdom
preukázateľne došlo k pohlavnému styku medzi obžalovaným a poškodenou, teda došlo ku skutku ako

takému, avšak nie spôsobom ako to obžaloba kládla obžalovanému za vinu).

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Z uvedených dôvodov preto súd poškodenú zastúpenú zákonnou zástupkyňou a splnomocneným
zástupcom I. A. J. s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní

od oznámenia rozsudku, a to v 4 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je
až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.