Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118214786
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8118214786.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu ZILES, s.r.o., Poprad, Dostojevského 3311/35, IČO:
50 067 028, proti žalovaným 1/ X. Q., narodenej XX. F.Ú. XXXX, G. S. W. XX/X a 2/ F. Q.R., narodenému
XX. V. XXXX, G. S. W. XX/X, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Zdeňkou Vokálovou, Prešov, Hlavná
61, o zaplatenie 49 077,72 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
29C/22/2018, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. marca 2023

sp. zn. 17Co/17/2022, o návrhu žalovaných na odklad vykonateľnosti rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odkladá vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14.
marca 2023 sp. zn. 17Co/17/2022, do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalovaných 1/ a 2/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ príp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 24.
novembra 2021 sp. zn. 29C/22/2018-469 rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne sumu 28 484,29 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne do 02. decembra 2018
do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 18.021,20 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 18. novembra 2018 do zaplatenia v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.); žalovaný 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.566,23 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 02. decembra 2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnostirozsudku(výrokIII.);vprevyšujúcejčastižalobuzamietol(výrokIV.);žalobcovipriznalvoči

žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 % (výrok V.); žalobcovi priznal voči žalovanému
2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.

2. Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 14.
marca 2023 sp. zn. 17Co/17/2022 podľa § 387 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutej

časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (výrok I.), priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/, voči každému v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením (výrok II.).

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie,

v ktorom namietali nesprávne právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými
súdmi oboch nižších inštancií. Podľa žalovaných nesprávne právne posúdenie plynie z toho, že súdy
neposúdili právny vzťah ako spotrebiteľský. Odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že nejde
o spotrebiteľský právny vzťah, keďže žalobca nevystupoval v pozícii dodávateľa, pretože pri kúpe
nehnuteľnosti nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaní mali za to, že odvolací
súd rovnako pochybil a rozhodol v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pokiaľ

uviedol,žeakžalovaníodstúpiliodzmluvyažalobcatonerozporoval,tieistédôvodynemôžubyťtvrdené
pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Ako nepreskúmateľný považovali rozsudok odvolaciehosúdu v časti argumentácie, že rozhodnutie o zastavení exekučného konania vedeného na podklade
zmenky v spotrebiteľskom konaní (teda nezákonná exekúcia, neexistujúci dlh - zmenka nemala byť
nikdy vydaná) nemá konštitutívny charakter, ale charakter deklaratórny. Rovnako sa súdy nesprávne

vyporiadali s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, teda Ústavného súdu Slovenskej republiky vo
vzťahu k neplatnosti plnej moci C. Š.. (sp.zn. III. ÚS 353/2012). Dovolatelia navrhli, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok krajského i prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie a priznal im nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

4. Podaním z 02. apríla 2024 žalovaní navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj
„najvyšší súd“) do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní odložil vykonateľnosť dovolaním
napadnutého rozsudku. Na podporu návrhu poukázali na judikatúru tak Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, napr. 5Cdo 85/99 ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 327/2010. Najvyššiemu
súdu predložili oznámenie súdneho exekútora o nariadení ohliadky ich rodinného domu na účely jeho
dražby v súdnej exekúcii na vykonanie rozsudku, ktorý je predmetom dovolacieho prieskumu, ktorá sa

má konať 11. apríla 2024. Kým žalobca je zabezpečený exekučným záložným právom na nehnuteľnosť
vovlastníctvežalovaných,ktorejhodnotajepribližnevdvojnásobnejvýškeoprotivymáhanejpohľadávke
a plynú mu súdom judikované úroky , tak žalovaní vykonaním dražby prídu o svoje obydlie. Pri
pomerovaní rizík ide o hrubý nepomer v neprospech žalovaných, z ktorých najväčším je hrozba straty
rodinného domu žalovaných, ktorý je ich a ich dvoch detí dlhoročným obydlím. Žalovaní ďalej uviedli,

že vedú konanie proti banke o nároky založené na interpretácii rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie C-598/21 a perspektívu vyrovnania podstatnej časti dlhu voči žalobcovi, čím by všetky strany
mohli byť relatívne uspokojené. Žalovaní si uvedomujú podstatu sporu a svoj dlh v skutočnej výške aj
vyrovnajú. Priebežne aj splácajú exekútorovi a exekúcia sa vedie aj na zrážky z príjmov žalovaných.
Problém je v čiastke 15 000 eur, ktorú žalovaní síce musia rešpektovať, no považujú ju za otvorenú.

Túto čiastku hotovostne odovzdali žalobcovi a ide o čiastku dosahujúcu približne tretinu priznanej sumy,
čo je pre žalovaných značná časť peňazí (žalovaný je dôchodcom), a o ktorej súdy neumožnili vykonať
dokazovanie v rozpore s princípmi procesného práva.

5. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,

ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

6. Dovolanie nemá suspenzívne účinky, a preto nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť ním
napadnutého rozhodnutia. Ide o zachovanie princípu právnej istoty strán v existenciu právoplatného
rozhodnutia. Zákon však pripúšťa, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť takto dotknutého rozhodnutia

alebo jeho právoplatnosť, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Účelom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je zabrániť výkonu exekúcie počas dovolacieho konania,
v dôsledku ktorého by na strane sporu, ktorá dovolanie iniciovala, v prípade jej úspechu v tomto konaní
vznikla škoda (I. ÚS 357/2012). Odložením vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonaj

exekúcie (m. m. R 90/2000).

8. S poukazom na uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k názoru, že v prejednávanej veci sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa pre vyhovenie predmetnému procesnému návrhu žalovaných, preto
odložil vykonateľnosť rozhodnutia súdu nižšej inštancie, a to až do právoplatnosti skončenia konania o

dovolaní žalovaných 1/ a 2/.

9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.