Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202986
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1723202986.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Táňa Šefčíková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XX, F., právne zastúpená: Michal Mrva – advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska

38, Bratislava, IČO: 50 145 860, a otec – F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., t. č. G.
XX, H. I. F., právne zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so sídlom Rožňavská 2, Bratislava,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k.
51P/291/2023-29 zo dňa 04. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. mení tak, že správne znie:

Otec má právo stretávať sa s maloletým: A. B., nar. XX.XX.XXXX:
- každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 16.30 hod do 18.00 hod;
- každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod do 15.00 hod, s tým, že otec si
maloletého prevezme a to v mieste bydliska matky a po skončení styku ho odovzdá v mieste bydliska
matky maloletého. Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a otcovi ho na určenom mieste

a v určenom čase odovzdať.

II. V závislom výroku II. sa uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
„I. Otec má právo stretávať sa s maloletým: A. B., nar. XX.XX.XXXX:
- každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 17.30 hod do 19.00 hod;

- každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod do 15.00 hod, s tým, že otec si
maloletého prevezme a to v mieste bydliska matky a po skončení styku ho odovzdá v mieste bydliska
matky maloletého. Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a otcovi ho na určenom mieste
a v určenom čase odovzdať.
II. Súd určuje, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úprave práv
a povinností k maloletému vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 51P/291/2023.“

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 1, § 2 ods. 1 a 2, § 58 z. č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2
písm. d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Vecne tým, že v predmetnej veci je daný naliehavý
právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia. Medzi rodičmi maloletého je potrebné upraviť

pomery v zmysle práva otca stretávať sa s maloletým. Z prešetrenia pomerov na strane maloletého
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí vyplynulo, že medzi rodičmi je prítomný spor o výkon osobnejstarostlivosti o maloletého, ktorý má zjavne svoj pôvod v tom, že otec opustil spoločnú domácnosť a
našiel si novú priateľku, ku ktorej sa podľa vyjadrenia matky odsťahoval. Matke boli navrhnuté kolíznym
opatrovníkom rôzne alternatívy úpravy styku otca s maloletým, avšak matka nebola ochotná pristúpiť na

žiadny návrh. Vzhľadom na to, že matka nerešpektuje žiadne dohody úpravy styku otca s maloletým bolo
otcovikolíznymopatrovníkomodporučené,abysipodalnávrhnaúpravuprávapovinnostíkmaloletému.
Každý rodič má právo budovať si vzťah so svojim dieťaťom a podieľať sa na jeho výchove bez ohľadu
na to, či rodičia spolu žijú alebo nie, ktoré skutočnosti je však možné docieliť len pri realizovaní styku
s dieťaťom. Obaja rodičia majú tak svoje práva, ako i svoje povinnosti, pričom medzi základné práva a

povinnosti rodiča patrí právo a zároveň aj povinnosť vykonávať starostlivosť o svoje dieťa, ktorá v sebe
zahŕňaprávorodičastráviťsosvojimdieťaťomčas,akmáotozáujem.Zapredpokladu,žemedzirodičmi
je dohoda vylúčená, resp. nedá sa realizovať z dôvodu nespolupráce jedného z rodičov je potrebné, aby
súd stanovil pravidlá a takto stabilizoval situáciu. Pokiaľ ide o konkrétny rozsah styku, súd prvej inštancie
sa stotožnil s návrhom otca, ktorý vzhliadol za súladný so záujmom maloletého a tiež s ustálenou
rozhodovacou činnosťou súdov pri úprave styku rodiča s dieťaťom inštitútom neodkladného opatrenia.

Súd prvej inštancie na základe zistených skutočností a tiež s prihliadnutím na odporúčanie kolízneho
opatrovníka dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy styku otca s maloletým prostredníctvom
neodkladného opatrenia bola preukázaná. V súvislosti s náhradou trov konania súd prvej inštancie
uviedol, že o trovách konania rozhodne v meritórnom rozhodnutí.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka
prostredníctvomprávnejzástupkynezdôvodovpodľa§365ods.1písm.a),d),f),h)Civilnéhosporového
poriadku. Podľa matky neboli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko
nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Skutočnosti uvedené otcom v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o tom, ako bráni styku otca s maloletým, sú v rozpore

s Úradným záznamom spísaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok dňa 26.10.2023.
Rodičia sa na styku dohodli dňa 26.10.2023. Ak niekedy nedošlo k styku otca s maloletým, bolo to z
dôvodu zdravotného stavu maloletého, čo je uvedené aj vo vyjadrení Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny Pezinok zo dňa 29.11.2023, alebo z dôvodu, že jej otec robil schválnosti. Súd prvej inštancie
vbode17.odôvodneniauzneseniakonštatujeibato,žedospelkzáveru,ženávrhjedôvodnýanaliehavý

právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia je daný. Toto konštatovanie je však natoľko vágne,
že nevie identifikovať dôvody, pre ktoré bolo podľa prvoinštančného súdu potrebné neodkladne upraviť
pomery účastníkov konania. Úprava styku je súdom prvej inštancie nariadená tak široko, ako keby išlo
o riadnu úpravu styku maloletého s otcom, čo nemá byť výsledkom neodkladného opatrenia, ktoré má
lenpredbežnýcharakteranemáprejudikovaťvýsledokkonaniaoúpraverodičovskýchprávapovinností.

Okrem toho, prvoinštančný súd nerešpektoval vôľu otca byť s maloletým iba v nedeľu a nanútil mu styk
aj v sobotu (na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok). Tento odklon od návrhu otca
súd prvej inštancie nijako nevysvetlil, v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie v tejto časti arbitrárne a
nepreskúmateľné. Je prekvapujúce, ako mohol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok odporučiť
takúto dočasnú úpravu styku s maloletým, ktorý má 19 mesiacov. Maloletý je ňou stále dojčený, a preto

je úprava styku s maloletým počas sobôt a nedieľ v rozsahu od 09.00 hod. do 15.00 hod. (teda 6 hodín
nepretržite) zjavne nevyhovujúca. Nebráni sa tomu, aby otec s maloletým bol počas nedieľ (a prípadne
aj sobôt) každý nepárny týždeň, ale tak, aby tento styk bol prerušený za účelom dojčenia a spánku
maloletého v čase medzi 12.00 hod. až 15.00 hod. a potom, aby styk otca s maloletým pokračoval do
18.00 hod. Uvedené je odôvodnené najlepším záujmom maloletého, ktorý má prednosť pred záujmom

otca. Dieťa, ktoré má 19 mesiacov, nie je vhodné vodiť na výlety, pričom voľnočasové aktivity s takýmto
malým dieťaťom sú značne obmedzené. Otec navyše býva od nich len v krátkej vzdialenosti, a preto
takýto prerušený styk počas nepárnych nedieľ (a prípadne aj sobôt) nie je pre neho žiadnou prekážkou.
Pokiaľ ide o úpravu styku počas utorkov a štvrtkov, matka nenamietala rozsah, ale čas, nakoľko maloletý
sa okolo 19.00 hod. už bežne chystá na spánok a je mrzutý. Preto by bolo vhodnejšie styk posunúť

zo 17.30 hod. na 16.00 hod. a neukončiť ho o 19.00 hod., ale o 17.30 hod. Záverom odvolania matka
navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, eventuálne aby ho zmenil tak, že otcovi určí právo
stretávať sa maloletým každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 17.30
hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 09.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.00 hod. do 18.00
hod. s tým, že matka maloletého na styk s otcom riadne pripraví a otec si maloletého vyzdvihne v mieste

bydliska matky a po ukončení styku ho na tomto mieste matke odovzdá.

4. Kolízny opatrovník v reakcii na odvolanie matky zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach
a mal za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol.5. K odvolaniu matky sa vyjadril i otec prostredníctvom právneho zástupcu s tým, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil. V návrhu uviedol a preukázal, že matka mu styk s maloletým riadne

neumožňuje, jeho snahu tráviť čas s maloletým využíva ako zámienku na konfliktné správanie, sťažuje
mu stretávanie s maloletým, pričom nerešpektovala ani dohodu rodičov uzatvorenú pred kolíznym
opatrovníkom. S poukazom na správu, ktorú mu matka zaslala dňa 23.11.2023, matka direktívne
a svojvoľne určovala výkon jeho rodičovských práv. Takéto správanie matky pokračuje aj po nariadení
neodkladného opatrenia a má stupňujúcu tendenciu. Nakoľko sa matka z návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia dovtípila, že je odovzdávanie maloletého zaznamenávané na zvukový záznam,
dočasne upustila od akékoľvek ústnej komunikácie s ním a odovzdávanie maloletého prebiehalo tak, že
ho matka vyložila pred dvere a dvere maloletému doslova zatreskla za chrbtom. Následne mu vyčítala,
že maloletý je po návrate k nej „úplne iný“. Neskôr sa však už vrátila k obvyklému komunikačnému
štandardu. Obštrukcie matky vyvrcholili dňa 20.02.2024, kedy matka po obvyklom bizarnom monológu o
milenke odmietla maloletého odovzdať. Matka otvorila dvere bytu, predniesla monológ, že jej klamal, že

ide k sestre a išiel k milenke na H. (teda do miesta svojho bydliska), monológ zakončila slovom ďakujem“
a zabuchla dvere. Po celý čas držala maloletého na rukách. Po treťom poďakovaní matky a zabuchnutí
dverí odišiel. Keďže matka ho krivo obvinila z fyzického napadnutia, chodí si maloletého preberať aj
odovzdávať vždy v prítomnosti tretej osoby. Pokiaľ ide o stretávanie s maloletým aj v sobotu, vo svojom
podaní zo dňa 04.12.2023 súhlasil s návrhom kolízneho opatrovníka, pričom ponechal na úvahu súdu

prvej inštancie, či rozhodne podľa jeho pôvodného návrhu alebo podľa návrhu kolízneho opatrovníka.

6. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že otec
sa snaží preukázať akúsi psychickú labilnosť matky, ktorá v niektorých situáciách reaguje možno
nervóznejšie, ale opomína spomenúť, že je to práve otec, ktorý matku k takýmto prejavom provokuje.

Okrem provokácií otca, ktorý sa verbálnymi útokmi snaží zabezpečiť si dôkazy pre súdne konanie
ohľadom toho, že mu matka má údajne brániť v kontakte s maloletým, je otec agresívny aj fyzicky,
keď jeho konanie, pri ktorom dňa 11.01.2024 fyzicky a pred svedkyňou (pani J. D.) matku napadol je
toho času riešené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu pred Okresným úradom Pezinok.
Tvrdenie, že by matka maloletému bránila v styku otca nie je pravdivé. Matka, z dôvodu, neustáleho

atakovania zo strany otca, ktorý sa snaží umelo navodiť stav, že matka maloletého mu má brániť v
styku, ako aj z dôvodu stupňovania agresivity otca, má väčšinou na byte prítomnú tretiu osobu, ktorá
je ochotná správanie sa otca potvrdiť. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené má matka maloletého stále
za to, že vo veci neboli splnené predpoklady preto, aby súd mohol neodkladné opatrenie nariadiť,
nakoľko nebolo a ani nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Matka

nebráni styku otca s maloletým a útržky komunikácie a vybrané telefonické hovory a komunikácia
bez kontextu (a po provokácii otca) by mali byť nutne vyhodnotené súdom ako irelevantné. Matka
prízvukuje, že skutočnosti uvedené otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o tom, ako
bráni v styku otca s maloletým sú v rozpore s ostatnými dôkazmi založenými spise, ako aj s dôkazmi,
ktoré matka súdu predkladá (SMS správy a potvrdenie od lekára). Ak bolo maloletému zle v škôlke,

vie si uvedenú informáciu otec ľahko overiť. S ohľadom na uvedené, predkladá matka toto vyjadrenie
(na vedomie) aj Okresnému súdu Pezinok ku konaniu vedenému pred týmto súdom o nútený výkon
rozhodnutia, nakoľko nútený výkon v tejto veci je nedôvodný. Otec maloletého v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neuviedol žiadne rozhodujúce skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, a preto neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie podľa § 326 ods. 1

CSP. I keď ide o beznávrhové konanie, matka tieto dôvody neidentifikovala ani vo vyjadrení Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 29.11.2023 a ani v rozhodnutí Okresného súdu Pezinok, ktorým
bolo neodkladné opatrenie nariadené. Prvostupňový súd na str. 6 odôvodnenia uznesenia v bode 17.
konštatuje iba to, že dospel k záveru, že návrh je dôvodný a naliehavý právny záujem na nariadení
neodkladného opatrenia je daný. Toto konštatovanie je však natoľko vágne, že matka nevie identifikovať

dôvody, pre ktoré bolo podľa súdu potrebné neodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Na základe
všetkého vyššie uvedeného, matka maloletého žiada, aby odvolací súd postupom podľa 389 ods. 1 CSP
zrušil uznesenie Okresného súdu Pezinok vo veci sp. zn. 51P/291/2023 zo dňa 04.12.2023, nakoľko
nebola preukázaná potreba neodkladnej úpravy pomerov. V prípade, ak by súd toto uznesenie nezrušil,
žiada matka, aby ho odvolací súd zmenil postupom podľa § 388 CSP, a to tak, že otcovi určí právo

stretávať sa maloletým každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 do 17.30 a každý
nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 09.00 do 12.00 a od 15.00 do 18.00 s tým, že matka maloletého
na styk s otcom riadne pripraví a otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení
styku ho na tomto mieste matke odovzdá.7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou,

účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65
Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez

potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré

možno začať aj bez návrhu.

13. Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti potreba zabezpečenia ochrany maloletého
dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, sleduje sa najmä záujem maloletého
dieťaťa,ktorýbolakozásadazakotvenáprijatímzákonač.175/2015Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákon

o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného,
zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v
ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.

14. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je
predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov.
Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva,

ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je
obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom
zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo
jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto

naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez
toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba
daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by
mohli nastať pre účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy
pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

15. Je potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci
samej a je prípustné aj počas konania vo veci. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení v
konanístarostlivostiomaloletédetijepotrebnéuviesť,žezmyslomprávnejúpravyformouneodkladného
opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút

neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú
práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove, styku atď., ktoré je inštitútom hmotného
práva, nebude vo veci samej rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.16. Po oboznámení sa s návrhom otca maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v danom prípade je dôvodné tomuto vyhovieť, keď rozsah styku
ako ho určil zhliadol za súladný so záujmom maloletého. Súd prvej inštancie správne návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre nesúhlas s
napadnutýmuznesenímakoiprenesúhlassargumentáciousúduprvejinštanciepojatejdoodôvodnenia
napadnutého uznesenia.

17. Odvolací súd má osvedčené, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a styk neprebieha

podľa dohody rodičov, keď matka sama pred ÚPSVaR priznala, že nerešpektuje rodičovskú dohodu,
hoci tvrdí, že niekedy nedošlo k styku zo zdravotných dôvodov na strane maloletého dieťaťa. Otec
uvádzal skutočnosti, ktoré sú v rozpore s tvrdením matky a nakoľko má odvolací súd osvedčené, že
styk neprebieha v zmysle dohody rodičov, keď každý prezentuje iné skutočnosti ohľadom styku, je tu
naliehavá potreba úpravy styku otca s maloletým.

18. Matka namieta tiež tú skutočnosť, že styk upravený súdom prvej inštancie je upravený veľmi široko,
ako keby išlo o riadnu úpravu styku a nemá prejudikovať výsledok konania o úprave rodičovských práv
a povinnosti a napokon i to, že otec sa dožadoval užšieho styku než bol súdom upravený.

19. Ako uviedol otec maloletého so súdom určeným rozsahom súhlasí a hoci súd prvej inštancie upravil

styk nad rozsah, než ten, ktorý bol navrhnutý otcom, odvolací súd dodáva, že jedným z najdôležitejších
princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP), keď súdy uplatňujú
aj iné metódy konania než v sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa
v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Podľa § 360 ods. 1
CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu

anapokonvtakýchtokonaniach(kdejemožnézačaťajbeznávrhu)súdmôžeprekročiťnávrhúčastníka,
ak si to vyžaduje ochrana subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Inak povedané, ak je aj
konanie začaté na základe návrhu, nie je súd viazaný tým, čoho sa navrhovateľ domáha (porovnaj §
40 CMP).

20. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen z návrhu otca maloletého, ale aj
z vyjadrenia kolízneho opatrovníka. Rozsah styku upravený súdom prvej inštancie je v rozsahu, ktorý
je najmä s ohľadom na vek maloletého vhodný, kedy je dôležitý pravidelný a rozsiahlejší styk otca
s maloletým, preto ani tieto odvolacie námietky matky nie sú dôvodné. Rodičovské práva a povinnosti
patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia svoje dieťa vychovávajú v zásade na základe

vzájomnejdohodyavzáujmemaloletéhodieťaťa.Zákonzasahujedoúpravystykusmaloletýmdieťaťom
len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s
maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda tak ako
bolo osvedčené i v danej veci nie je možná. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah
maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (resp. sa

nachádza iba v starostlivosti jedného z rodičov), keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným
právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby
svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté dieťa, na ktoré uvedená situácia
nepochybne pôsobí nepriaznivo. Keďže právo na styk je nespochybniteľným právom maloletého, ako aj
jeho otca, je nutné hľadať riešenie úpravy styku tak, aby bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

21. Matka maloletého poukazovala na to, že maloletý je dojčený a namietala čas jeho odovzdávania, keď
maloletý sa v čase okolo 19.00 hod. chystá na spánok. Maloletý je vo veku, keď ho matka ešte pridája,
avšak uvedené nebráni v styku otca s maloletým, ktorý vie zabezpečiť v prípade ak si to bude dieťa
vyžadovať, aby prerušil styk na túto dobu, avšak pokiaľ ide o námietku času preberania a odovzdávania

maloletéhopočastýždňa,tútopovažujeodvolacísúdzadôvodnú,pretožemaloletýmásvojdennýrežim,
na ktorý je zvyknutý a pokiaľ čas okolo 19.00 hod. je časom, kedy sa chystá na spánok, vzhľadom
k zdravému vývinu maloletého je v jeho záujme, aby sa tento i naďalej dodržiaval a preto odvolací súd
zmenil úpravu styku počas týždňa o hodinu skôr tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

22. V súvislosti s matkou namietanou nespokojnosťou s odôvodnením súdu prvej inštancie odvolací
súd udáva, že odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre nesúhlas s podstatnou argumentáciou súdu prvej
inštancie pojatej do odôvodnenia napadnutého uznesenia, i keď odvolací súd posunul čas preberania
a odovzdávania maloletého počas týždňa. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, žerozhodnutie vnútroštátneho súdu možno považovať za svojvoľné a také, ktoré narúša spravodlivosť
konania, iba v prípade, ak sú v ňom vyjadrené dôvody založené na zjavnej skutkovej alebo právnej
chybe vnútroštátneho súdu, dôsledkom čoho došlo k odopretiu spravodlivosti (Moreira Ferreira, bod 85;

Navalnyy a Ofitserov proti Rusku z 23. 2. 2016, sťažnosti č. 46632/13 a č. 28671/14, bod 119).

23. Je možné tiež skonštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
zrozumiteľným spôsobom uvádza dôvody, pre ktoré rozhodol ním uvedeným spôsobom. Jeho
rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomformné,

pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia
príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba
skutočnosť,žeodvolateľsasprávnymnázoromvšeobecnéhosúdunestotožňuje,nemôževiesťkzáveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý
proces(viď uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010 a uznesenie Ústavného súdu
SR zo dňa 08.06.2016, sp. zn. I. ÚS 188/06). Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu

námietku, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti a neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia. K relevantným
a podstatným argumentom odvolateľky sa odvolací súd vyjadril a z vyššie uvedených osvedčených
skutočností nevyplývajú predpoklady, na základe ktorých by odvolací súd mal na základe odvolania
matky prehodnotiť daný stav a návrh zamietnuť.

24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil s
použitím § 388 CSP tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a vo zvyšnom závislom výroku II
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

25. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie

vo veci samej skončí (§ 52 - § 58 Civilného mimosporového poriadku).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).