Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315211009
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315211009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Z. V., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Čadci, dieťa rodičov; matky: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O. XXX, právne zastúpenej
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom G., X. XXXX/X A,
IČO: 36 866 849 a otca: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, právne zastúpeného JUDr. Vlastou
Lehutovou, advokátkou, so sídlom G., F. námestie XXXX/XA, maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní
o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Čadca č. k. 5P/70/2015-49 zo dňa 24.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného v celom
rozsahu s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
vychádzal z ustanovení § 26 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods.
1, 2, 3 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie konštatoval, že na strane maloletej Z. došlo od doby

posledného rozhodovania o výživnom k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by naopak zdôvodňovala
zvýšenie výživného, keďže maloletá navštevuje už strednú školu. Pokiaľ ide o otca, súd prvej inštancie
konštatoval, že u otca od roku 2010 nedošlo k žiadnej a už vôbec nie k podstatnej zmene pomerov tak,
ako to dôvodil Krajský súd v Žiline v rozhodnutí 10CoP/37/2015 zo dňa 25.06.2015, keď konštatoval,
že zhoršený psychický privodil vlastným pričinením, z ktorého sa dlhodobo odmietal liečiť. Preto súd
nemôže konštatovať podstatnú zmenu pomerov na strane otca, nakoľko dochádza iba k percentuálnej
zmene jeho pracovnej schopnosti v dôsledku pretrvávajúcej choroby. Takéto konanie otca podľa súdu

prvej inštancie je nutné hodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania podľa ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine, čo však nemôže ísť na úkor maloletej. Taktiež konštatoval, že otcovi nič nebráni,
aby vykonával nejaké pomocné práce, kde by dosiahol taký príjem, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletej. Navyše v čase rozhodovania už jeho práceneschopnosť bola ukončená.

2. Proti citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal cestou svojho právneho zástupcu odvolanie otec,
ktorý namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym právnym zisteniam. Vyjadril nesúhlas s tým, že sa vzdal
sám bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu tak, ako to
ustanovuje § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko alkoholizmus je psychická porucha. Poukázal na
to, že zo závislosti od alkoholu sa lieči od roku 2007 a k zhoršovaniu psychického stavu dochádza inapriek tomu, že absolvoval psychiatrickú liečbu. Ide preto o dôležitý dôvod, na ktorý mal súd prihliadať
pri skúmaní jeho schopností, možností a majetkových pomerov, a to práve z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu. Okrem toho mu bola priznaná invalidita s poklesom pracovnej schopnosti na 70 %

od 21.04.2015. Jeho možnosti uplatnenia na trhu práce sú minimálne, preto navrhol, aby súd vyhovel
jeho návrhu na zníženie výživného, resp. zrušil rozsudok okresného súdu.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka cestou právneho zástupcu v tom zmysle,
že osobnosť otca je egocentricky zameraná a efekt liečby bol vždy len krátkodobý, čo vyplýva i z

predloženého posudku o invalidite. Nie je preto možné invaliditu, ktorá vznikla z toho dôvodu, že otec je
alkoholik a nie je ochotný sa liečiť, dávať na roveň invalidite, ktorá vznikne na základe vážneho úrazu
alebo ochorenia. Otec nevyužil možnosti na zlepšenie svojho zdravotného stavu a teraz chce zámerne
a účelovo použiť závislosť na alkohole na to, že nedokáže platiť výživné. Uprednostňuje svoje závislosti
pred vlastným dieťaťom. Preto navrhuje potvrdiť rozsudok. Predložila čestné vyhlásenia osôb, ktoré mali
vidieť otca v podnapitom stave.

4. K vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa písomne vyjadril otec cestou svojej právnej zástupkyne
tak, že nemožno jednoznačne konštatovať, že si otec svoje psychické ochorenie zapríčinil sám, keďže
navštevoval ambulanciu a snažil sa zbaviť závislosti. Nesúhlasí s posúdením otcovej invalidity, čo sa
týka zavinenia, keďže potom by nemohli byť posudzované ani invalidity spôsobené z iných dôvodov, ako

je tomu u ľudí obéznych, ktorí trpia rakovinou tráviaceho systému, u milovníkov slnka rakovinou kože
alebo u fajčiarov rakovinu pľúc. Takéto závery sú nesprávne. Otec maloletej je psychicky chorý a tento
stav je nutné rešpektovať.

5. K podanému odvolaniu sa kolízny opatrovník písomne nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 65 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý
rozsudokpotvrdilvzmysleustanovenia§387ods.1,2C.s.p.vspojenísustanovením§2ods.1C.m.p.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených

dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a
s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať

za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento

potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

10. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento vykazuje
vecnú správnosť.11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 C.
m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)