Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/322/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221116
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114221116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XX, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 4.5.2015, č.k. 19C 153/2014-53, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že zmluvná
podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 4.11.2010 č. zmluvy XXXXXXXXX v bode 11 v
tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo
výške 306,83 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi založený
predmetnouzmluvouoúverepodč.XXXXXXXXXz4.11.2010jevzťahomspotrebiteľským.Nepochybne
ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko ide o dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov vo forme úveru. Čo sa týka zmluvnej podmienky v bode 11 v tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou je tento poplatok neúmerne vysoký a to vo vzťahu k nákladom
na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide o vágne

ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide, takýto poplatok je neúmerne vysoký a je v
rozpore s dobrými mravmi. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania ako dodávateľom a spotrebiteľom. Neprijateľnosť tejto
zmluvnej podmienky týkajúcej sa časti predmetného poplatku za poskytnutie úveru v zmysle bodu
11 zmluvy zo dňa 4.11.2010 č. XXXXXXXXX, je možné vyvodiť z generálnej klauzuly uvedenej v §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov. Uviedol, že
ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v rozsudku Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z

03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom tento súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov
požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa,
pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa,
ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnomzáujmedodávateľa.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostisúdurčil,žezmluvnápodmienkavzmluve
uzavretej medzi účastníkmi dňa 4.11.2010 č. zmluvy XXXXXXXXX v bode 11 v tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so

všetkouadministratívoustýmspojenoupredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Otrováchkonania
rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Poprel status žalobcu ako spotrebiteľa. Uviedol, že v

prípade zmluvy o úvere č. 807500205 nešlo typovo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o zmluvu o
úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Uviedol, že má nárok nielen na vrátenie poskytnutého
úveru,aleajnavráteniepríslušnéhopoplatku,ktorýpredstavovalnákladynavypracovanieauzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Poukázal tiež na rozhodnutie
Spolkového súdneho dvora ako inštančne najvyššie postaveného súdu v sústave všeobecných súdov,
ktoré je aktuálnejšie ako žalobcom uvádzané rozhodnutie a v ktorom Spolkový súdny dvor výslovne

judikoval, že poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení je prípustný. Trval na to, že vo veci
vydaný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku res iudicata. S poukazom na uvedené navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť, resp. ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že má postavenie spotrebiteľa s

poukazom na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy.
Poukázal na to, že žalovaný neposkytol za tento poplatok reálne plnenie, a preto je podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-143/13 z
26.2.2015, ako aj na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 13.9.2013, ktorý určil

neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovský súd nemal právomoc prejednávať spor
medzi zmluvnými stranami pre neplatnú rozhodcovskú doložku. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

6.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací
súd uvádza nasledovné.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Odvolateľ spochybňuje v podanom odvolaní postavenie žalobcu ako spotrebiteľa a obhajuje
dôvodnosť aplikácie obchodnoprávnej úpravy s poukazom na zmluvu o úvere ako absolútny
obchodnoprávny vzťah.

11. Odvolací súd nijako nepopiera, že by zmluva o úvere nebola absolútnym obchodom a ani dôvodnosť
aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitnéustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

12. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu by nemali byť žiadne pochybnosti. Zmluva o úvere č.
807500205 bola uzavretá dňa 4.11.2010. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka upravovalo, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak žalobca nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovanému je preto dôvodné priznať postavenie
dodávateľa a žalobcovi postavenie spotrebiteľa. Za takejto situácie je správny záver o spotrebiteľskom
charaktere zmluvy o úvere.

13. Pokiaľ ide o administratívny poplatok predstavujúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť, je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie,

že požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže
dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (takzvaná teória skutočného plnenia
spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Pri poplatkoch
zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľa a v jeho

záujme.

14. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj
podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Dojednanie o administratívnom poplatku je tiež vágnym ustanovením, ktoré vôbec

nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide.

15.Vkonaníabsentujedôkaz,žežalobcaakospotrebiteľbolsjehopodstatouoboznámený,poplatoknie
je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie

nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou
rozumného úsudku, aby poplatok dosahujúci výšku takmer polovice sumy poskytnutého úveru sledoval
výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

16. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

17. Odvolací súdu naviac poukazuje na to, že neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky už bola
judikovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 13.9.2013 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co 219/2013 zo dňa 21.8.2014, ako aj rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C 212/2014 zo dňa 15.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 15Co 118/2015 zo dňa 22.7.2015, v dôsledku čoho je žalovaný podľa § 53a

ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi.

18. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú prekážku res iudicata, odvolací súd poukazuje na to, že už v
minulosti v právnej veci práve žalovaného explicitne v rozsudku sp. zn. 21Co 25/2012 zo dňa 18.6.2013

konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej
veci v konaní, nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke (porov. ,,Nulitný
rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci“, uznesenie Krajského súdu
v Trnave zo dňa 31. mája 2012, č. k. 10CoE/308/2011-39 ). Predmetný rozsudok bol podrobený kontrole
ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky tento záver neoznačil za ústavne nekonformný a pritom

išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (porov. uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 25/2014 zo dňa 22.1.2014). Tento záver bol prijatý i Najvyšším súdom
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo 122/2011 zo dňa 9.2.2012 cit.: „Ak v určitej veci nedošlo
k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade aninemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,

majúceho účinky paaktu.“ Obdobne tiež Uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6MCdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013 cit.: „V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto
rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a
nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán

nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom
právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.“

19. Za týchto okolností súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil, nemožno súhlasiť s tým, že by jeho rozsudok bol nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,
a preto postupom v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).