Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. október 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/109/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202062
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815202062.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, p r o t i žalovaným: 1. W.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Č. XXX, E. X., 2. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Č. XXX,
E. X. o zaplatenie 17 212,61 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 12 169,65 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12 641,65 eur od 02.03.2014 do 09.04.2014,
vo výške 5% ročne zo sumy 12 523,65 eur od 10.04.2014 do 12.05.2014, vo výške 5% ročne zo sumy
12 405,65 eur od 13.05.2014 do 10.06.2014, vo výške 5% ročne zo sumy 12 287,65 eur od 11.06.2014

do 09.12.2014, vo výške 5% ročne zo sumy 12 169,65 eur od 10.12.2014 do zaplatenia a to všetko sa
im povoľuje splácať v mesačných splátkach po 70 eur mesačne, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po
právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 25-tého dňa, toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody
splátok a nahradiť trovy konania vo výške 433,65 eur.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
sumu 17 212,61 eur s 6,59 % ročným úrokom za úver zo sumy 15 297,17 eur od 01.02.2015 do

zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 16 019,26 eur od 01.02.2015 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2879412 9 01 bola so
žalovanými uzatvorená zmluva o medziúvere č. 2879412 6 02 a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č.
2879412 9 01 zo dňa 12.09.2011, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver
vo výške 15 700 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,59

% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 86,22 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať
na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 25,12 eur. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške
4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 111,34 eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté
podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 14.02.2014 žalobca odstúpil od
úverovej zmluvy a vyzval žalovaných, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní peňažné
prostriedky nevrátili. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 15 971,66 eur pozostáva z

istiny 15 297,17 eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od
zmluvy v celkovej výške 674,49 eur. Podľa čl. VII bod 5 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká
záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII bod 6 úverovej
zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až dozaplatenia celej pohľadávky. Na základe uvedeného žalobca ďalej úročí istinu dohodnutým úrokom za
úver vo výške 6,59% p.a. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom
sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým

žalovaným. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 01.03.2014. Dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od
zmluvy predstavuje sumu 16 019,26 eur, pričom pozostáva z istiny 15 297,17 eur, z nezaplatených
úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 722,09 eur. V súlade s čl. VII bod 8 úverovej
zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí celý zostatok dlhu
úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a.

Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že s podanou žalobou súhlasia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
medziúvere a stavebnom -spotrebiteľskom úvere, odstúpením od zmluvy, Všeobecnými podmienkami
pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, písomným

vyjadrením žalobcu, výpoveďou žalovaných a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Súhlasil, aby súd prejednal vec a rozhodol bez jeho
neprítomnosti. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 15.10.2015 uviedol, že Zmluva o úvere č.
2879412 6 02 a stavebnom úvere č. 2879412 9 01 zo dňa 12.09.2011 je zmluvou o úvere, na ktorú

sa v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ( ďalej
len OBZ) v platnom znení vzťahujú ustanovenia OBZ. Žalobca však nevylučuje, že na predmetný
vzťah sa majú aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj príslušné ustanovenia
právnych predpisov upravujúce právne vzťahy účastníkom, ktorých je spotrebiteľ, prijatých na ochranu
spotrebiteľa. Skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú začlenené práve do

Občianskeho zákonníka automaticky neznamená, že sa na všetky právne vzťahy, účastníkom ktorých
je spotrebiteľ a dodávateľ, majú aplikovať výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Čo sa týka
špecifikácie žalovanej sumy uviedol, že suma poskytnutých peňažných prostriedkov predstavuje istinu
žalovanej sumy. Táto zodpovedá súčtu položiek označených v špecifikácii žalovanej sumy ako výplata
medziúveru zo dňa 23.09.2011 vo výške 857,47 eur, 1894,18 eur a 888,20 eur, zo dňa 31.10.2011

vo výške 8920,15 eur a zo dňa 28.11.2011 vo výške 3010 eur a položky naúčtovanej v špecifikácii
žalovanej sumy dňa 23.09.2011 vo výške 130 eur. Istina predstavovala základ pre výpočet úroku z
medziúveru, ktorého úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 6,59% ročne. Vzhľadom na
postupné vyplácanie medziúveru, istina 15 700 eur bola základom pre výpočet úroku medziúveru až
dňomposlednejvýplatymedziúveru,t.j.28.11.2011. Vzmyslezmluvy sažalovanízaviazalidopridelenia

cieľovej sumy splácať úroky medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 86,22 eur a do
pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške
25,12 eur. Výška jednotlivých vkladov žalovaných, ako aj dátum ich úhrady vyplýva zo špecifikácie.
Zo špecifikácie je teda zrejmé, že výška vkladov žalovaných až na vklad zo dňa 27.10.2011, zo dňa
12.12.2011 a zo dňa 10.02.2014 bola 118 eur. Žalobcovi preto nie je zrejmé, na základe čoho žalovaní

dospeli k sume 120 eur. Odstúpením od zmluvy listom zo dňa 14.02.2014 došlo k zúčtovaniu nasporenej
sumy na účte zmluvy o stavebnom sporení so sumou poskytnutého medziúveru. Istina medziúveru
tak ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavovala sumu 15 297,17 eur, čo je rozdiel sumy poskytnutých
peňažných prostriedkov a sumy 402,83 eur ( nasporenej sumy na účte zmluvy o stavebnom sporení).
Sumu 674,49 eur predstavovali nezaplatené úroky za úver a poplatky ku dňu odstúpenia od zmluvy.

V období medzi odstúpením od zmluvy a účinnosťou odstúpenia od zmluvy žalobca neeviduje vklady
žalovaných. Istina žalovanej sumy tak ostala nezmenená a suma nezaplatených poplatkov a úrokov za
úver sa navýšila o sumu naúčtovaných úrokov za medziúver ( 6,59% ročne) za obdobie od 15.02.2014
do 01.03.2014 vo výške 47,60 eur. Ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy tak nezaplatená suma
predstavovalacelkom16019,26eur,pričompozostávalazistinyvovýške15297,17euranezaplatených

úrokov za úver a poplatkov vo výške 722,09 eur. pokiaľ ide o vklady žalovaných po účinnosti odstúpenia
od zmluvy, zo dňa 09.04.2014, 12.05.2014, 10.06.2014 a 09.12.2014, tieto boli v súlade s ustanovením
§ 330 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení započítané na príslušenstvo
pohľadávky. Žalobca má za to, že odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká právo veriteľa požadovať
zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, pričom poukázal aj na rozhodnutie NS SR

sp.zn. 6Obo/283/2003. Vzhľadom na uvedené, žalobca aj po účinnom odstúpení od zmluvy úročí istinu
žalovanej sumy vo výške 15 297,17 eur dohodnutým úrokom za úver.Žalovaný v 2. rade potvrdil, že uzatvoril zmluvu o medziúvere. V Prvej stavebnej sporiteľni mal vedené
stavebné sporenie a mal záujem o úver vo výške 7000 eur. Keď prišiel do Prvej stavebnej sporiteľne
povedali mu, aby počkal ešte 6 mesiacov a že mu následne budú môcť poskytnúť aj medziúver vo výške

15 700 eur. Tak to urobil s tým, mal ešte dve pôžičky v Poštovej banke spolu na sumu 2000 eur a taktiež
aj jeho manželka, pričom išlo o úver vo výške 3500 eur. Prvá stavebná sporiteľňa vyplatila pôžičky, ktoré
mali v uvedených spoločnostiach a následne mu poskytli úver. Pred podpisom zmluvu si neprečítali a
Obchodné podmienky mu doručené neboli. Úver im bol poskytnutý na účet, z ktorého najprv vybrali
sumu 4000 eur, potom 2000 eur podľa toho, ako potrebovali na vykonanie rekonštrukcie bytu. Žalovanú

sumu platili v splátkach po 120 eur. Z toho suma 117 eur mala ísť na úver a zvyšná suma na poistenie
úveru. Osobitne nepodpisovali poistnú zmluvu, malo byť to dohodnuté v zmluve. V ďalšom potvrdil, že
odstúpenie od zmluvy mu bolo doručené. Zároveň požiadal, aby mu súd povolil splácať dlžnú sumu v
splátkach po 70 eur z dôvodu, že on poberá starobný dôchodok vo výške 265 eur, ale z dôvodu, že
má na dôchodku exekúciu, mu Sociálna poisťovňa vyplatí iba dôchodok vo výške 100 eur. Taktiež jeho
manželka poberá dôchodok vo výške 176 eur, ale je jej vyplácaný iba vo výške 120 eur, pretože má

taktiež vykonávané exekúcie z dôchodku. Má ešte pôžičku v F. W. tzv. debet a to vo výške 1000 eur,
ktorý teraz nespláca, nakoľko už nemá z čoho. Výdavky na domácnosť uviedol tieto: voda -mesačne
20 eur, elektrina 105 eur a na lieky potrebuje 20 eur.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že pokiaľ ide o poskytnutie úveru, tak tomu predchádzali okolnosti ako ich

opísal jej manžel, teda žalovaný v 2.rade. Zmluvu podpísala s tým, že úver im bol poskytnutý vo výške
15 700 eur. Ten splácali šekom po 120 eur mesačne. V ďalšom uviedla, že zmluva jej bola doručená,
ale Obchodné podmienky nie.

Podľa článku I. zmluvy o medziúvere a stavebnom- spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“)

uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 12.09.2011, žalobca
na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi
medziúver pod č. 2879412 6 02 vo výške 15 700 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných ako aj všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa medziúver

zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod
č. 2879412 9 01 vo výške cca 9620,22 eur. Presnú výšku stavebného úveru ku dňu podpisu tejto zmluvy
nie je možné stanoviť a bude sa rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení.

V zmysle článku II. zmluvy - čerpanie, úročenie, doba splatnosti, splácanie medziúveru a stavebného
úveru a ďalšie podmienky, časti Medziúver, dlžník sa zaväzuje poukazovať pravidelne mesačne
dohodnutý vklad na účet zmluvy o stavebnom sporení č. 2879412 9 01 až do pridelenia cieľovej sumy.
Dlžník sa zároveň zaväzuje splatiť poskytnutý medziúver vrátane príslušenstva. Výška úrokovej sadzby
medziúveru je 6,59% p.a. počas trvania prijatia dlžníka ako poistenej osoby typu A/B do poistenia. Do

pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z medziúveru.
Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje na účet zmluvy o stavenom sporení č. 2879412 9
01 pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 25,12 eur. Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník
zaväzuje splácať úroky z medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 86,22 eur a súčasne
platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 6,28 eur, t.zn. dlžník sa

zaväzuje uhrádzať pravidelné mesačné splátky úrokov a úhradu poplatku za poistenie jednou platbou
v celkovej výške 92,50 eur v prospech účtu 2879412 9 01.

V zmysle článku II. zmluvy - čerpanie, úročenie, doba splatnosti, splácanie medziúveru a stavebného
úveru a ďalšie podmienky, časti Stavebný úver dlžník sa zväzuje pravidelnými mesačnými splátkami

úveru vo výške 111,34 eur uhradiť plnú výšku poskytnutého stavebného úveru s príslušenstvom a
súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami poistného vo výške 6,28
eur jednou platbou v celkovej výške 117,62 eur na účet stavebného úveru č. 2879412 9 01/5900.

V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3. v prípade omeškania dlžníka s viac ako

dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.Podľa článku VI. zmluvy - bod 4. v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ právo
účtovať si pri stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu a pri medziúvere 5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého

zostatku dlhu.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti
vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť

pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa
riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/92
Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel, 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení noviel a Všeobecnými podmienkami.

V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v

omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené v bode
2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 14.02.2014 žalovaným oznámil, že z dôvodu neuhradenia
zročných splátok, ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalovaní zostávajú v omeškaní na účte
stavebného s viac ako dvomi vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte medziúveru s viac ako

dvomi splátkami, žalobca v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. 2879412 6 02 a stavebnom úvere č. 2879412 9 01 zo dňa 12.09.2011 a zároveň požaduje
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne oznámil, že v prípade ak do 7 dní
od doručenia tohto listu žalovaní neuhradia dlžnú sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu niektorým zo
spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi. Žalovaní si zásielku prebrali dňa 19.02.2014.

Z výpisu z účtu medziúveru a odstúpeného medziúveru vyplýva, že dlžníkovi bol vyplatený medziúver
spolu vo výške 15.700 eur, na ktorý vykonali úhrady vo výške 3.400,35 eur s tým, že po odstúpení od
zmluvy žalovaní vykonali úhrady po 118 eur dňa 9.4.2014, 12.5.2014, 10.6.2014 a 9.12.2014.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavnéhopredmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády

SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný v 1.
a 2. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá

sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol
daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny

vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom
zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný v 1. a 2. rade ako dlžník uzavreli
dňa 07.09.2011 zmluvu o medziúvere č. 28794112 6 02 a stavebnom-spotrebiteľskom úvere č. 2879412

9 01. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy
o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 15 700 eur, ktorý sa
po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 2879412 9 01 vo výške 9620,22 eur.

Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý medziúver. Žalovaní však svoj
záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca
listom zo dňa 14.02.2014 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa

zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnejtypovejzmluvyichnezaväzujú pokiaľsúvosvojichdôsledkochnevýhodnejšieoprotiprávnej

úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).
Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,
str. 178).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o neklaých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

5MCdo20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda
právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v
ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu

právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co
218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.
ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj

napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1, ods. 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej

úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na

druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktorébrániakémukoľvek zhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotitomutozákonu(rozumejObčianskeho
zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie

medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených
v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“Podľa čl. VII. Zmluvy bod 6 „ odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

Podľa čl. VII. Zmluvy bod 8 „ zmluvné strany sa výslovne dohodli, že veriteľ je oprávnený po odstúpení
od zmluvy požadovať úrok z omeškania podľa § 369 Obch. z., po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ
právo účtovať si úrok z omeškania, ktorý pozostáva zo zmluvne dohodnutej úrokovej sadzby zvýšenej
o 3% p.a. pri stavebnom úvere o 5% p.a. pri medziúvere z celého zostatku dlhu až do úplného splatenia
celého dlhu.“

Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10 „ v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené
úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s touto zmluvou.

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac

je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide
o „odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva
všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 15 570 eur, pričom títo
do odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 2928,35 eur a po odstúpení ešte sumu 472 eur ( 4x118 eur), teda
spolu uhradili sumu 3400,35 eur. Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z výpisu z účtu. Žalobca poskytol
žalovaným finančné prostriedky vo výške 15 570 eur, pričom žalovaní mu uhradili k predmetnej úverovej

zmluve sumu 3400,35 eur. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté
plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm, t.j. sumu 12 169,65 ( 15 570- 3400,35= 12
169,65 eur), preto súd zaviazal žalovaných na úhradu tejto sumy a v prevyšujúcej časti, žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý im žalobca v
odstúpení od zmluvy poskytol, dostali do omeškania. V súlade s príslušným ustanovením Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadení vlády mal žalobca nárok požadovať úrok z omeškania vo výške 8,05%
ročne, žalobca si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% a preto mu súd priznal predmetný úrok
len v takej výške ako požadoval a to dňom nasledujúcom po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j.

od 02.03.2014 s tým, že po účinnosti odstúpenia uhradili ešte sumu 472 eur a to 4 vkladmi vo výške
118 eur a to dňa 09.04.2014, 12.05.2014, 10.06.2014 a 09.12.2014 a preto zohľadnil súd aj tieto úhrady
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na uvedené, súd žalovaných zaviazal aj na
zaplatenie úroku z omeškania tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a čo do zvyšku aj v častinároku na úrok z omeškania žalobu zamietol. Žalovaní žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázali, že
vykonali úhrady, ktoré by žalobca nezapočítal.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaných povolil im zaplatiť peňažné plnenie,

na zaplatenie ktorého boli v rozsudku zaviazaní, v mesačných splátkach v sume a za podmienok
uvedených vo výroku tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o poplatky za vedenie úverového účtu splatné dňa 1.1.2012 a 1.1.2013 v sume 25 a 29 eur,
súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť nasledovné:

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného

zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je

vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu

nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona
o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej
kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Odporcovia boli povinní platiť navrhovateľovi ako veriteľovi za to, že tento pre

svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcom
ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je
neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali odporcovia ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie
úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili navrhovateľovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z

úveru, preto na odporcov nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov.

Naviac žalobca ani nepreukázal súdu na základe akých ustanovení zmluvy resp. jej súčastí predmetný
poplatok účtoval, nakoľko nepredložil listinu preukazujúcu výšku požadovaného poplatku ( čl. XXIII. bod
5 Všeobecných podmienok), a to napriek výzve súdu na podrobnú špecifikáciu pohľadávky.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči

dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Súd žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky. V danom prípade sa jedná o sporové konanie
a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktorésa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho
dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou
zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného

bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má
ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)
stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky

v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné
objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s
príslušenstvom zamietol. Navrhovateľ nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by
mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade
poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok
tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami

dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné
zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu

(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už
také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej
pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. To isté platí
pokiaľ ide o poplatok za individuálne riešenie omeškaných splátok.

Súd aj v tejto súvislosti poukazuje na už vyššie citované uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011,
IV.ÚS 55/2011-19.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uplatnenej sumy 17 212,61 eur bolo žalobcovi priznaných 12 169,65 eur ( priznaná sumu vyčíslená
ku dňu vyhlásenia rozsudku). Žalobca tak mal v konaní úspech 71% a neúspech 29%, čo predstavuje
úspech žalovaných. Po odpočítaní úspechu žalovaných mu vznikol nárok na náhradu trov konania v

pomere 42%.

Takto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie iných trov konania v sume 433,65 eur za zaplatený súdny
poplatok z návrhu na začatie konania (42% zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1032,50 eur).

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.