Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/472/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203893
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113203893.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej:
Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie 13, o 877,35 eur, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava z 3. septembra 2014 č. k. 18C/131/2013 - 123 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o dovolaní (proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 2. apríla 2014 č. k. 11Co/441/2013-87) a žalovanému (?) nepriznal náhradu trov dovolacieho
konania. Rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil právne len paušálnym odkazom na ust. §
10 ods. 1 zák. (správne „zákona SNR“) č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (správne aj „a poplatku

za výpis z registra trestov“, v tejto súv. por. čl. I bod 1 a čl. V zákona č. 150/1993 Z. z.) v znení zmien
a doplnkoch (keď už, tak „doplnkov“, ďalej tiež len „poplatkový zákon“) a vecne tým, že žalobkyňa
nezaplatila súdny poplatok za dovolanie v sume 40 eur ani na výzvu súdu (majúcu byť urobenú 20.
júla 2014 a splnomocnenkyni účastníčky doručenú už 9. deň rovnakého mesiaca i roka /???/, keď inak
podľa obsahu spisu k výzve došlo už 20. júna 2014), obsahujúcu tiež poučenie o následku. V časti
trov konania potom uznesenie bolo odôvodnené právne taktiež len paušálnym odkazom na zákonné

ustanovenie (v tomto prípade § 146 ods. 2 vetu prvú Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“) a vecne zavinením zastavenia dovolacieho
konania žalobkyňou pri nedostatku vzniku trov žalovanej (i odôvodnením uznesenia mylne označovanej
nevedno či za „žalovaného“ alebo za „žalované“, hoci tu ide o právnickú osobu s názvom v ženskom
rode) v takomto konaní.

Toto uznesenie napadla žalobkyňa včasným odvolaním a navrhla ho zrušiť (a vec vrátiť súdu prvého
stupňanaďalšiekonanie/?/),vytýkajúcmu(asúduprvéhostupňa)predovšetkýmnesprávnosťprávneho
posúdenia veci, keďže tu zákon účinný v čase začatia konania vyžadovanú poplatkovú povinnosť
nepoznal, analogické rozširovanie úkonov podliehajúcich poplatkom aj s prihliadnutím k príkazu z čl.
13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR neprichádza do úvahy a na základe ust. § 18ca poplatkového zákona
(ako jedného z prechodných ustanovení v takomto zákone) možno podľa predpisov účinných od 1.

októbra 2012 (teda podľa poplatkového zákona v znení zákona č. 286/2012 Z. z.) vyberať poplatky len
v konaniach začatých po takomto čase, o taký prípad tu ale (pre podanie žaloby ešte v septembri 2012)
taktiež nešlo.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania celú
vec (pretože od rozhodnutia o zastavení dovolacieho konania bolo závislým aj rozhodnutie o trováchkonania majúceho sa takto skončiť) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože
tu nešlo o vec samu ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania aj
takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že okrem vypravenia napadnutého

uznesenia pochybným (zákonu nezodpovedajúcim) odôvodnením toto nie je správnym najmä pre
dôvodne vytýkané nesprávne posúdenie veci súdom prvého stupňa po práv-nej stránke.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona v znení platnom a účinnom do 30. septembra 2012 (teda
aj v čase začatia konania v prejednávanej veci už dňom 27. septembra 2012 - pozn. odvolacieho súdu)

od poplatku je oslobodené (o. i.) súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

S účinnosťou od 1. októbra 2012 bolo práve odcitované ustanovenie zo zákona vypustené a zároveň bol
sadzobník doplnený tak, že v ňom bola za položku 7 vložená položka 7a, podľa ktorej poplatok zo žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom je 20 eur (v tejto súv. por. čl. II body 3 a 14 a čl. VII zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).

Podľa § 6 ods. 2 poplatkového zákona ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým

konanie na jednom stupni; poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej a poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Napokon podľa § 18ca poplatkového zákona (tu inak ustanovenia nadpísaného marginálnou rubrikou
„Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012“ a do poplatkového zákona vloženého

práve zákonom č. 286/2012 Z. z., tu por. i čl. II bod 12 takéhoto zákona) z úkonov navrhnutých alebo za
konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra
2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

V prejednávanej veci nemohlo byť absolútne žiadnej pochybnosti o tom, že konanie (ako celok) tu

začalo ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona, vyjadrujúceho úmysel tuzemského zákonodarcu
opustiť u konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej tiež „konania o zodpovednostných nárokoch
voči štátu“) inštitút vecného oslobodenia od súdnych poplatkov. Pominúc faktor zmeny zákona aj v
tomto prípade uplatnením opakovane (zjavne však bezvýsledne) kritizovanej praxe pokútneho menenia

viacerých zákonov v rámci zákona primárne prijímaného za celkom iným účelom však pri posudzovaní
legitimity zámeru súdu prvého stupňa zaťažiť žalobkyňu poplatkovou povinnosťou za dovolanie bolo
rozhodujúcim to, že aj pri uzákoňovaní vypustenia ustanovenia, oslobodzujúceho od súdnych poplatkov
konania o zodpovednostných nárokoch voči štátu, bola príslušná úprava sprevádzaná štandardným
prechodným ustanovením, zakotvujúcim zjednodušene to, že po začatí hry sa jej pravidlá nemajú meniť.

Z pohľadu existencie či naopak neexistencie poplatkovej povinnosti pritom význam mal len stav v čase
začatia konania (opäť rozumej ako celku), pretože opak (úmysel vyberať v konaniach začatých pred
nadobudnutím účinnosti diskutovanej právnej úpravy „aspoň“ poplatky za odvolacie konania, začaté až
po nadobudnutí účinnosti zákona č. 286/2012 Z. z., resp. za dovolania taktiež podané až v takomto čase)
mal byť vyjadrený presne a nedostatok takéhoto presného vyjadrenia bolo treba vyložiť na ťarchu štátu

(disponujúceho prostriedkami spôsobilými prípadný neželaný výklad zmeniť a v tejto konkrétnej veci
dokonca stojaceho na jednej strane sporu) a nie potenciálneho poplatníka (ktorý je len „konzumentom“
právnych predpisov „produkovaných“ orgánmi štátu). To musí platiť tým skôr, ak pomôcť si tu nejde
ani pokusmi odvolávať sa na úpravu z taktiež vyššie citovaného § 6 ods. 2 poplatkového zákona,
použiteľného len v prípadoch ustanovenia poplatku za konanie (o aký prípad tu pre spoplatnenie iba

žaloby - na rozdiel od iných prípadov uvedených v položkách 5 písm. a/ - d/, 9a, 10 písm. e/ - h/ a
18a sadzobníka - nejde) a predpokladajúceho v odvolacom konaní vo veci samej poplatky rovnakou
sadzbou ako v konaní na súde prvého stupňa (ktorou argumentáciou by aj v prejednávanej veci šlo
dospieť iba k záveru o nulovej sadzbe poplatku, čiže o nemožnosti jeho vyrubenia), keďže za takejto
situácie nemožno pripustiť, aby neboli spoplatniteľnými odvolania (riadne opravné prostriedky) a naopak

šlo spoplatniť dovolania (opravné prostriedky mimoriadne, u ktorých ani ich formálna včasnosť, podanie
oprávnenou osobou a splnenie ostatných zákonom vyžadovaných náležitostí nemusí - na rozdiel od
odvolaní - zaručiť vecné prejednanie podania a rovnako vecné rozhodnutie dovolacieho súdu).Ak teda trvanie na splnení poplatkovej povinnosti nemohlo obstáť, nešlo z tohto dôvodu ani zastaviť
tzv. dovolacie konanie (na čo je inak povolaný podľa § 12 ods. 2 vety prvej poplatkového zákona
súd rozhodujúci v prvom stupni) a opak bol postupom odnímajúcim účastníčke majúcej byť takto

sankcionovanej (za nesplnenie povinnosti, na ktorej sa z dôvodov priblížených vyššie nemalo trvať)
reálnu možnosť konať pred súdom (tu v podobe práva na prístup k dovolaciemu súdu). Odvolaciemu
súdu tak neostalo iné, než napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (práve uvedené nerešpektujúce)
vrátane závislého výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ aj i/ O. s. p. i s použitím
ustanovenia § 12 ods. 3 Z. s. p. zrušiť (bez potreby a aj možnosti žalobkyňou navrhovaného súbežného

vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keďže ten s výnimku tu neakceptovaného
zastavenia konania o dovolaní pre nezaplatenie poplatku nie je v príslušnom štádiu konania oprávnený
- s výnimkou úkonov smerujúcich k predloženiu veci dovolaciemu súdu - na žiadne ďalšie konanie).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.