Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/122/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913209982
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913209982.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: Mgr. J. J., nar.

XX.XX.XXXX bytom J. XXX za účasti vedľajšieho účastníka Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov
so sídlom Škultétyho 3, Košice, IČO: 42 249 708 zast. JUDr. Darina Solárová, advokátka proti odporcovi
1/ Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 zast. Beňo
& partners advokátska kancelária, s.r.o. 2/ AQUATREND, s.r.o. so sídlom Hričovská 221, Žilina, IČO: 36
406 741 zast. JUDr. Martin Burian, advokát v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I, Súd určuje, že zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.02.2013, uzatvorená medzi
navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, je absolútne neplatná.

II, Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 20.02.2013 uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom v 2.
rade, je absolútne neplatná.

III, Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov konania.

IV, Vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa sa nepriznáva náhrada trov konania.

V, Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 Eur, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI, Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 Eur, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 28.06.2013 domáhala, aby súd určil, že zmluva o
pôžičke č. XXXXXXXXXX z 20.02.2013 uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom v l. rade je

absolútne neplatná a aby súd určil, že kúpna zmluva z 20.02.2013 uzatvorená medzi navrhovateľkou a
odporcom v 2. rade je absolútne neplatná.
V návrhu poukázala na to, že dňa 20.02.2013 sa zúčastnila pracovného pohovoru u odporcu v 2.
rade. Pohovoru sa zúčastnila po ponuke práce pracovníčkou tejto firmy z dôvodu, že mala záujem pre
odporcu v 2. rade pracovať a obstarávať kontakty na záujemcov, lebo bola vo finančnej núdzi, preto s
odporcom v 2. rade podpísala 20.02.2013 priamo na pohovore zmluvu o zastúpení. Avšak pri podpise
zmluvy pri zastúpení ju zamestnankyňa odporcu v 2. rade p. F. doslova vmanipulovala do zakúpenia

filtra na vodu, o ktorý v skutočnosti nikdy záujem nemala. V časovom napätí, ktoré tam bolo úmyselne
vytvorené a medzi ďalšími ľuďmi ju presviedčala, že nemôže pracovať pre ich spoločnosť a riadne
budúcim záujemcom prezentovať ich výrobok, ak nie je jeho vlastníkom. Takto podpísala aj kúpnu
zmluvu z 20.02.2013, predmetom ktorej je filter na vodu - Aqua typ 5000. Zdôraznila, že nikdy nemalazáujem zakúpiť žiaden vodný filter, avšak bol tam úmyselne vytvorený časový tlak a najmä psychický
nátlak a tak si ani neuvedomila, že kúpnu zmluvu podpísala. To, že tam bol skutočne cielene vyvíjaný
nátlak, aby prístroj kúpila, o ktorý nemala záujem preukazovala tým, že kúpna zmluva nie je ani riadne

vypísaná. Nie je uvedený v kúpnej zmluve dátum narodenia kupujúceho, číslo občianskeho preukazu.
Namiesto čísla občianskeho preukazu je dátum 29.06.2016, chýba rodné číslo a korešpondenčná
adresa. V časti predmet, cena a miesto plnenia absentuje údaj o množstve a cene bez DPH. Považovala
za právne významnú skutočnosť to, že v kúpnej zmluve je uvedená cena výrobku s DPH 455 Eur.
Je zrejmé, že na rozdiel od zmluvy o zastúpení je kúpna zmluva vypísaná viac ako nezodpovedne.

Domnieva sa, že je to preto, lebo odporca v 2. rade ju vypisoval narýchlo a v skutočnosti išlo o to,
aby si nestihla kúpu prístroja premyslieť a kúpnu zmluvu pred podpisom riadne prečítať. Zároveň v ten
istý deň s odporcom v l. rade podpísala aj zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX. Na zmluve o pôžičke,
ktorú podpisovala a ktorú obdržala na pracovnom pohovore nie je vypísaná celková suma pôžičky,
RPMN, priemerná hodnota RPMN, celkové náklady spotrebiteľa. Jediný údaj, ktorý je na zmluve, ktorú
k dispozícii dostala, je kúpna cena/MOC 1.455 Eur, je uvedený v časti predmet financovania pôžičky.

Všeobecné obchodné podmienky sú písané drobným písmom takmer nečitateľné. V ten istý deň, večer
jej odporca v 2. rade prišiel domov vodný filter namontovať. O tom, že tovar prevzala svedčí aj dodací
list z 20.02.2013. Poukázala na to, že v zmluve o pôžičke, o ktorú nikdy záujem nemala, pretože si
žiaden filter zakúpiť nechcela absentuje aj údaj o RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa ako aj
ďalšie podstatné náležitosti. Vzhľadom na právnu fikciu uvedenú v §4 ods. 2 zák. o spotrebiteľských

úveroch sa tieto zmluvy považujú za bezúročné a bez poplatkov. Okrem toho odporca v 2. rade ako
predávajúci previazal predaj tovaru na poskytnutie inej služby - poskytnutie úveru od odporcu. Došlo k
previazaniu poskytnutého výrobku na poskytnutie inej služby, poskytnutie pôžičky. Jej príjem činí 500
Eur, je zrejmé, že nemala finančné prostriedky na zakúpenie tovaru, o čom mal odporca v 2. rade
vedomosť a bez ním zabezpečenej pôžičky by si tovar ani nemohla dovoliť zakúpiť. V tomto kontexte

sa previazanosť predaja tovaru na poskytnutý úver javí ako podmienka spôsobujúca nerovnováhu v
právach a povinnostiach. Úkony predávajúceho a odporcu zákon obchádzajú, odporujú mu a sú v
rozpore s Občianskym zákonníkom a sú absolútne neplatné. Na pohovore bolo v ten deň približne 15
ľudí. Pre odporcu v 2. rade mala záujem pracovať z finančnej núdze a nie zakúpiť si od nich filter a
vôbec nikdy nemala záujem podpísať zmluvu o pôžičke. Za klamlivú obchodnú praktiku považuje aj to,

že na kúpnej zmluve je cena tovaru 455 Eur, na zmluve o pôžičke už 1.455 Eur. Takéto konanie odporcu
v 2. rade je v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. §3 a preto podľa ust. §39 je absolútne neplatné.

Odporca v l. rade /ďalej odporca 1/ sa k návrhu vyjadril, uviedol, že uzatvoril s navrhovateľkou zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej poskytol navrhovateľke viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.455 Eur,

prostredníctvom ktorého navrhovateľka financovala kúpu vodného filtra. Poukázal na ust. §15 ods.
1,2 zák. č. 129/2010. Uviedol, že nakoľko zmluva o pôžičke je v zmysle §15 zák. o spotrebiteľských
úveroch viazaným spotrebiteľským úverom, odporca l poukázal v mene navrhovateľky ako dlžníčky zo
zmluvy o pôžičke a kupujúcej z kúpnej zmluvy peňažné prostriedky vo výške kúpnej ceny vodného
filtra Aqua typ 5000 dojednanej v kúpnej zmluve priamo predávajúcemu - odporcovi v 2. rade.

Uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy a úverovej zmluvy pri jednom rokovaní je zákonom aprobovaným
právnym konaním, tak podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj podľa generálnej právnej normy
upravujúcej viazané spotrebiteľské zmluvy obsiahnuté v §52 OZ. Z uvedeného dôvodu odporca 1
nevidí, v čom by mali dané skutkové okolnosti z titulu previazania predaja tovaru a poskytnutia úveru
spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak,

ako sa domnieva navrhovateľka. Predmetné konanie, teda z podstaty veci nemôže byť neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a teda ani z uvedeného dôvodu sa nemôže jednať ani o právny
úkon odporujúci zákonu tak, ako udáva navrhovateľka. Odporca l má za to, že zmluva o pôžičke je
štandardnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti
tak, ako ukladá zákon. Čo sa týka kúpnej ceny odporca má za to, že výška kúpnej ceny dojednaná v

kúpnej zmluve bola totožná s výškou požadovaného spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe
zmluvy o pôžičke a teda na sumu 1.455 Eur. Čo sa týka skutočnosti uvádzaných navrhovateľkou
ohľadom vmanipulovania do učinenia oboch právnych úkonov uviedol, že na predmetnom obchodnom
rokovaní bol prítomný výhradne poverený zamestnanec odporcu 2, ktorý súčasne vystupoval aj v mene
odporcul.Odporcalmávkaždomprípadezato,ženavrhovateľkadoposiaľneuviedlarelevantnédôkazy

preukazujúceskutočnosť,žebybolnaňuzostranypoverenéhozamestnancaodporcu2vyvíjanýcielený
nátlak, či už fyzický alebo psychický, pre ktorý by bola navrhovateľka nútená tak kúpnu zmluvu, ako
aj zmluvu o pôžičke uzatvoriť - podpísať. Teda navrhovateľka doposiaľ nepreukázala, že jej vôľa ako
konajúceho v rámci dojednávaných právnych úkonov nebola v čase ich uzatvorenia slobodne daná.Poukázal na to, že skutočnosti udávané navrhovateľkou o údajne riadne nevyplnenej kúpnej zmluve
nemôžu uniesť dôkazné bremeno o údajnom vyvíjanom nátlaku zo strany povereného pracovníka
odporcu 2 pri obchodnom rokovaní. Kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, by bola platná a účinná

aj keby bola uzatvorená len v ústnej forme a zároveň po druhé, predmetná kúpna zmluva tak, ako
bola uzatvorená obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti ako to ukladá zák. v §588 a násl.
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka neuviedla žiaden iný relevantný dôkaz o tom, že by jej prejav
vôle pri uzatváraní kúpnej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke trpel niektorou z vád, ktoré by boli spôsobilé
učiniť oba žalobou napadnuté právne úkony neplatnými, či už absolútne alebo relatívne. Poukázal na

to, že navrhovateľka na základe skutočne prejavenej slobodnej a vážnej vôle uzatvoriť oba právne
úkony pripojila k daným písomným dokumentom, na znak súhlasu s nimi svoj vlastnoručný podpis,
ktorým nepochybne prejavila navonok zrozumiteľným a určitým spôsobom svoju skutočnú slobodnú a
vážnu vôľu byť danými zmluvami ako dvojstrannými právnymi úkonmi viazaná. Predmetné skutočnosti
preukazuje aj to, že predmet kúpy prevzala, nechala si ho nainštalovať v jej domácnosti a predmet
kúpy doposiaľ užíva. Poukázal na to, že navrhovateľka mala ďalej zo zákona možnosť bez uvedenia

dôvodu odstúpiť od kúpnej zmluvy do 7 dní odo dňa prevzatia tovaru ako aj od zmluvy o pôžičke do 14
dní odo dňa uzavretia zmluvy. Predmetné jednostranné právne úkony by spôsobili zrušenie zmluvy o
pôžičke ako aj kúpnej zmluvy od počiatku a zároveň odporca 1 ako veriteľ a odporca 2 ako predávajúci
by boli povinní sa vzájomne vysporiadať bez účasti navrhovateľky ako spotrebiteľa. Navrhovateľka tak
neučinila, neodstúpila ani od jednej z platne uzatvorených zmlúv. Z uvedeného dôvodu má odporca l

za to, že obe zmluvy, tak zo strany odporcu 1 a odporcu 2 ako aj zo strany navrhovateľky boli učinené
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to vyžaduje zákon pod sankciou neplatnosti, sú teda
doposiaľ platné a účinné. Čo sa týka nesúladu kúpnej ceny v kúpnej zmluve a zmluve o pôžičke tento
nesúlad nezakladá sa na pravde a nie je ani relevantným dôkazom spôsobilým sám osebe privodiť
neplatnosť zmluvy o pôžičke ako celku. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu

zamietol a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania.
Odporca v 2. rade /ďalej odporca 2/ sa k predmetu konania vyjadril, uviedol, že v zmysle článku 2, bod
2.2 kúpnej zmluvy bol navrhovateľke daný na výber spôsob úhrady kúpnej ceny. Nakoľko navrhovateľka
nedisponovala hotovosťou zrejme z dôvodu ako sama vo svojom žalobnom návrhu uvádza z finančnej
tiesne, rozhodla sa pre úhradu kúpnej ceny prostredníctvom úveru poskytnutého zo strany odporcu

v 2. rade, teda cez Quatro. Na základe toho navrhovateľka uzavrela s odporcom v 2. rade zmluvu
o pôžičke č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo financovanie predmetu kúpy, ktorým bol práve
výrobok vodný filter zakúpený na základe kúpnej zmluvy. Poukázal na článok 5.15 kúpnej zmluvy a
ust. §8 ods. 1 zák. č.108/2000 Z.z. a §8 ods. 1, 2 zákona. Poukázal na to, že navrhovateľka svoje
právo odstúpiť bez uvedenia dôvodu od kúpnej zmluvy v zákonom stanovenej lehote nevyužila. Odporca

v 2. rade navrhovateľkou uplatnené odstúpenie od kúpnej zmluvy považoval za právne irelevantné,
nakoľko neexistoval žiaden zákonný, či zmluvný dôvod, pre ktorý bolo možné v zmysle Občianskeho
práva od kúpnej zmluvy platne odstúpiť. Okrem toho v zmysle ust. §13 ods. 1 zák. č. 129/2010 o
spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo

dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky podľa §9 alebo 10 atď.. Navrhovateľka však
podľa informácii, ktoré má odporca k dispozícii ani v prípade zmluvy o pôžičke svoje právo na odstúpenie
bez uvedenia dôvodu nevyužila. Navrhovateľka na jednej strane tvrdí, že kúpnu zmluvu a zmluvu o
pôžičke uzavrela pod nátlakom, ktorý bol na ňu pri prezentácii výrobku vyvíjaný, na druhej strane však
obepreukázateľnepodpísala,tedasamuselaoboznámiťsichobsahom.Následnetovardňa20.02.2013

nielen prevzala, ale umožnila jeho montáž a sfunkčnenie v mieste jej bydliska, o čom svedčí podpísaný
dodací list, potvrdenka zo dňa 20.02.2013. Napriek tomu však od žiadnej z uzavretých zmlúv v zákonnej
lehote neodstúpila. Odporca v 2. rade zásadným spôsobom rozporuje tvrdenia navrhovateľky ohľadom
údajného spôsobu uzatvárania zmlúv, ktorým mala byť navrhovateľka vnútená, či vmanipulovaná do
uzavretia zmlúv, nakoľko sa nezakladajú na pravde. Poukázal na ust. §37, 38, 39,40 a 49a Občianskeho

zákonníka. Uviedol, že nie je daný žiaden dôvod, ktorý by zakladal možnosť dovolať sa absolútnej
neplatnosti právnych úkonov uzavretých medzi navrhovateľkou a odporcom v l. a 2. rade. Navrhovateľka
mala pred podpisom všetky zmluvy k dispozícii, k oboznámeniu sa s ich obsahom, bez jej kooperácie by
nebolo možné tieto zmluvy uzavrieť, nakoľko by nebolo možné vyplniť identifikačné údaje navrhovateľky,
informácie ohľadom jej príjmu a samozrejmé jej podpis. Obchodný zástupca odporcu v 2. rade nijakým

spôsobom navrhovateľku nenútil k uzavretiu predmetných zmlúv. Navrhovateľka právne úkony urobila
v súlade s ust. §34 a násl. Občianskeho zákonníka a teda tieto sú perfektnými právnymi úkonmi, ktoré
v žiadnom prípade nie sú postihnuté vadou neplatnosti. Okrem toho uzavreté právne úkony ako zmluvy
spotrebiteľské neobsahujú dojednania, ktoré by bolo možné klasifikovať ako neprijateľné podmienky,ktorésúvzmysleust.§53ods.5Občianskehozákonníka.Zuvedenéhodôvodupovažovalargumentáciu
a úmyselné uvedenie do omylu za účelové, nezakladajúce sa na pravde a z toho dôvodu navrhol návrh
navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať na náhradu trov konania.

Podaním doručeným súdu dňa 10.01.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník Občianske
združenie Ochrana spotrebiteľom a vlastníkov bytov na podporu navrhovateľa.
Vedľajší účastník sa písomným podaním doručeným súdu 13.02.2014 vyjadril k predmetu konania,
uviedol, že je podstatné to, že navrhovateľka mala záujem pre odporcu v 2. rade pracovať a nikdy

nemala v úmysle vodný filter si zakúpiť. Za právne významné možno považovať to, že v kúpnej zmluve je
uvedená cena výrobku s DPH 455 Eur, pritom odporca l s ňou uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu 1.455
Eur, tie navrhovateľka k rukám nikdy nedostala. Odporca l poukázal finančné prostriedky odporcovi 2.
Navrhovateľka súdu doložila aj zmluvu o pôžičke, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti napr. RPMN,
priemernú hodnotu RPMN, celkové náklady spotrebiteľa, podpis navrhovateľky. Jediný údaj na zmluve o
pôžičke je kúpna cena 1.455 Eur. Odporca l vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluva o pôžičke obsahuje

všetky podstatné náležitosti a že ide o štandardnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľka takou
zmluvou o pôžičke nedisponuje a to len osvedčuje jej tvrdenie o tom, že zmluva o pôžičke, ktorou
navrhovateľkou disponuje a ktorú súdu doložila ako dôkaz, bola vypísaná narýchlo a v časovej tiesni.
Navrhovateľka uhradila odporcovi l sumu 500 Eur. V kúpnej zmluve je uvedená cena výrobku 455 Eur
s DPH. Zmluva o pôžičke neobsahuje podstatné náležitosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav veci:

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že odporcom 2 zastúpeným p. F. bola telefonicky kontaktovaná,

dostala návrh na prácu, jednalo sa o úplne neznámu osobu, ktorú predtým nikdy nevidela, išlo o náhodný
telefonát. Oslovila ju a ponúkla jej prácu pre ženy, ktoré sú rozhodné, komunikatívne, slobodné a bola
tam aj požiadavka, že sú dôchodkyne a majú dostatočný príjem. Bola v takej finančnej situácii, že
rozmýšľala, že si nájde prácu, padlo jej to vhod a súhlasila, že príde na pracovný pohovor. Pohovor
bol v W., zúčastnilo sa ho viacero osôb a odrazu sa pohovor premenil na prednášku o kvalite vody

a o tom, ako je potrebné piť zdravú vodu. Stretnutie viedla pani F., hovorila o tom, že je potrebné piť
zdravú vodu prostredníctvom prístroja a že ona bude získavať ďalších záujemcov o túto prácu s vodou,
teda telefonicky mala získavať adeptky na prácu, ktorá bola poskytnutá aj jej. Podmienkou práce bolo
zakúpenie tohto prístroja, teda predmetom bolo získavanie ľudí, ktorí by mali vykonávať túto prácu, ale
zároveň museli kúpiť ten prístroj a to je to, čo považuje za podvodné, pretože ponúkajú prácu a zrazu

mala kúpiť prístroj. O cene nebola reč, ale bola reč o tom, že spoločnosť odporcu 2 poskytne ten prístroj
a o tom, že tam bude spomenutá firma Quatro absolútne nebolo spomenuté a nepadlo tam ani slovo.
Pani F. dokončila prednášku, mala vytypované osoby, ktoré videla vhodné na manipuláciu. Po skončení
prednášky všetkých vyslali na chodbu, zostala tam iba ona, p. F. a ešte ďalšia pani Y., ktorá na ňu dávala
kontakt a uviedla ju ako svedkyňu. Potom to už išlo rýchlo, bola to zbrklá práca, trvalo to všetko možno

7 minút. Toľko bola zmienka o Quatre, že len zisťujú, či nemá pôžičku od danej spoločnosti a ďalej
jej podávali papiere na podpisovanie. Ona ich podpísala v tom, že prácu chce, ale nebola si vedomá
ceny toho prístroja, lebo keby zistila, že je to položka 1.455 Eur, tak samozrejme, že s tým nesúhlasí.
Pri podpisovaní jej dali viaceré papiere a v podstate, ktorý vypisovala, bola len dohoda o zastupovaní.
Každá iná osoba vypisovala niečo iné a na záver bolo potrebné podpísať. Bolo šero, má problémy s

očami, bolo to vo februári a keďže je človek dôverčivý, nepredpokladala, že by ju niekto podviedol. To
znamená, že to, čo jej bolo predložené ani nečítala, pretože nebol čas, vonku čakala už druhá skupina.
Teda podpísala všetky listiny bez toho, že by vedela, čo je obsahom daných listín. K prečítaniu a k cene
došla až vtedy, keď došla domov a už cestou domov ju telefonicky atakovali zo spoločnosti odporcu 2,
že jej idú prístroj namontovať domov a keď si zisťovala ohľadne danej spoločnosti, zistila, že dodávali

prístroj v škatuliach, ale stačilo prístroj v lehote 7 dní vrátiť. Ledva došla domov a už jej vyzváňal p. H.,
že jej ide namontovať prístroj. Prišiel, prístroj namontoval a po namontovaní jej dal podpísať dodací list
a faktúru a vtedy videla cenu. Po podpise listín, tieto listiny jej boli predložené, avšak nemohla ich čítať v
autobuse. Po namontovaní filtra tam videla až vtedy cenu, ale bola taká zmätená, že to podpísala. Hneď
na ďalší deň museli dávať kontakty na ďalších ľudí. Vtedy si uvedomila, že ak dá kontakt na ďalšieho

človeka, dostane sa do rovnakej situácie ako ona. Zakázali im však s kýmkoľvek komunikovať o priebehu
a tým pádom ona ako človek, ktorý je zvyknutý plniť príkazy to dodržala a nikomu sa s tým nezverila
v akej je situácii a dúfala, že si to nejak odrobí a splatí ten prístroj a tým to zhasne. Nachytali sa dve
osoby, jedna z nich jej sesternica tá mala šťastie v tom, že prístroj nefungoval a ona z toho všetkéhochcela vykorčuľovať tým, že si prácou chcela zarobiť na ten prístroj - filter. Uviedla, že jej nik nepovedal,
že má právo odstúpiť od kúpnej zmluvy v lehote 7 dní. Ona to nevedela, že má právo odstúpiť v tejto
lehote. Celé znenie kúpnej zmluvy čítala o deň alebo o dva. Keď to čítala, čítala len prednú stranu

kúpnej zmluvy, zadnú stranu nečítala. Pri podpise zmluvy nebola poučená o podmienkach, ktoré sa
nachádzajú na zadnej strane kúpnej zmluvy. Pri podpise zmluvy o pôžičke ju nečítala vôbec ani potom
ju nečítala celú, pretože ju nevedela prečítať z dôvodu, že nevidela, čo je tam napísané a kým si zohnala
lupu, bolo už neskoro. V spoločnej domácnosti žije s manželom, ktorý má tiež problémy so zrakom.
Zdravotné problémy spočívajú v tom, že má šedý zákal a z toho dôvodu vidí hmlisto a všetko sa jej

rozmazáva. Uviedla, že pri podpise zmluvy o pôžičke nebola oboznámená s jej obsahom. Uviedla, že
odstúpila od zmluvy o zastúpení ešte v lehote a odstúpila aj od zmluvy o pôžičke a od kúpnej zmluvy
mala by mať doklady o odoslaní. Na odstúpenie od zmluvy o zastúpení právny zástupca odporcu 2
nereagoval. Na odstúpenie od kúpnej zmluvy reagoval právny zástupca odporcu 2 s tým, že nedodržala
lehotu na odstúpenie od zmluvy. Uviedla, že žiada zrušiť obidve zmluvy, pretože má za to, že bol na nej
vykonaný podvod. Dané zmluvy sú absolútne neplatné z dôvodu, že bol na nej urobený podvod, pretože

im neišlo o to, aby jej poskytli prácu, ale o to, aby jej predali prístroj. Čo sa týka priebehu prezentácie
uviedla, že počas rozhovoru p. F. trvala na očnom kontakte a vybrala si iba tú osobu, ktorá s ňou vizuálne
komunikovala. Z celej tej skupiny si vybrali iba ju, v tejto jej skupine nikto iný filter nekupoval.
Z prednesu právneho zástupcu odporcu 1 súd zistil, že má za to, že kúpna zmluva ako aj zmluva
o pôžičke bola navrhovateľkou uzatvorená riadne, čo znamená, že prejavila navrhovateľka záujem

o uzatvorenie zmluvy, preukázala to tým, že tieto zmluvy podpísala. Jej tvrdenia, že si nevšimla na
hlavičke, že o aké zmluvy sa jedná považoval za účelové. Čo sa týka náležitosti zmluvy uviedol,
že zmluva o pôžičke obsahovala všetky náležitosti, ktoré má zmluva obsahovať, čo preukazoval
predložením originálu zmluvy o pôžičke. Čo sa týka tvrdenia, že nebola poučená o možnosti odstúpenia
od zmluvy v lehote 7 dní poukázal na to, že takisto toto tvrdenie považuje za účelové, nakoľko od

zmluvy o pôžičke bolo možné odstúpiť až v lehote 14 dní, avšak v tejto lehote navrhovateľka od zmluvy
neodstúpila.
Z prednesu právneho zástupcu odporcu 2 súd zistil, že má za to, že kúpna zmluva bola uzatvorená
platne. Navrhovateľka bola poučená o možnosti odstúpenia od zmluvy priamo na rokovaní. Nevedel
predložiť súdu záznam z rokovania, avšak poukázal na samotné znenie kúpnej zmluvy konkrétne

bod 5.14 a bod 5.15 kúpnej zmluvy, kde je uvedené poučenie o možnosti odstúpenia od zmluvy.
Uviedol, že kúpna zmluva bola uzatvorená platne. Navrhovateľka nepreukázala žiadne skutočnosti,
ktoré by preukázali neplatnosť tejto kúpnej zmluvy, dokonca aj s jej tvrdením, kde uvádza, že bola do
kúpnej zmluvy manipulovaná. Mala možnosť prezentačnú miestnosť opustiť bez toho, aby si vodný filter
zakúpila tak, ako to urobili ostatní účastníci prezentácie. Navrhovateľka vodný filter prevzala, nechala si

ho namontovať a dokonca z jej vyjadrení na pojednávaní vyplynulo, že ho do dnešného dňa používa.
Z prednesu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka súd zistil, že naliehavý právny záujem
navrhovateľky na požadovanom určení je daný tým, že je žiaduci pre jej právnu istotu. Čo sa týka
kúpnej zmluvy tá je postihnutá absolútnou neplatnosťou a to z niekoľkých dôvodov, za najpodstatnejší
považuje ten, že navrhovateľka nemala nikdy v úmysle túto kúpnu zmluvu uzavrieť. Uzavretie tejto

kúpnej zmluvy nebolo ani slobodné, ani vážne, je evidentné, že kúpna zmluva bola vyhotovená narýchlo
tak, ako to uviedla navrhovateľka, pretože chýba číslo zmluvy, registračné číslo sprostredkovateľa,
dátum narodenia navrhovateľky, namiesto čísla občianskeho preukazu je pravdepodobne uvedený
dátum platnosti občianskeho preukazu. Uviedla, že kúpna cena je na kúpnej zmluve uvedená 455 Eur.
To, že sa jedná o praktiky odporcu 2 preukazovala rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, kde

bola odporcovi 2 udelená pokuta práve preto, že uviedol odlišnú kúpnu cenu na kúpnej zmluve ako
na zmluve o pôžičke a ďalej súdu predložila predbežné opatrenie Slovenskej obchodnej inšpekcie z
29.05.2014. Z predbežného opatrenia je zrejmé, že navrhovateľka nie je jediná, ktorá sa dostala do
takejto situácie a ďalšie desiatky osôb, ktoré mali záujem o prácu podpísali kúpne zmluvy a zmluvy o
pôžičkách a to práve v súvislostiach s nekalými obchodnými praktikami odporcu 2. V skutočnosti ide

o to, že navrhovateľka mala záujem privyrobiť si, preto sa zúčastnila pracovného pohovoru. Zároveň
predložila súdu rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 21.06.2012, ktorým bola uložená
pokuta odporcovi 2 z dôvodu, že uviedol nesprávnu kúpnu cenu na kúpnej zmluve a potom na zmluve
o pôžičke. Podstata sporu tkvie v tom, že navrhovateľka mala záujem o pracovnú zmluvu, mala
záujem si privyrobiť, získať zamestnanie, ale nie takým spôsobom, že sama ako spotrebiteľka poskytne

dodávateľoviplnenieatotým,žezískazmluvuopôžičkealebouzatvorízmluvuopôžičkeakompenzáciu
získa až po tom, keď zapojí ďalšie osoby do tohto predaja. Teda následné plnenie od dodávateľa nezíska
z predaja výrobku, ale zo zapojenia ďalších osôb do tzv. pyramídovej hry, jedná sa o nekalú obchodnú
praktiku. V prílohe č. 1 zák. č. 250/2007 je definované, čo sa považuje za nekalú obchodnú praktiku a tovytvorenie prevádzkovania a podporovanie pyramídovej schémy. To, že sa jednalo o prezentačnú akciu
potvrdili obaja právni zástupcovia odporcov a zo zmluvy o pôžičke, ktorú má k dispozícii navrhovateľka
je zrejmé, že chýba celková suma pôžičky, RPMN, ročná úroková sadzba, priemerná hodnota RPMN,

celkové náklady spotrebiteľa, nie je vypísaný názov ulice, zamestnávateľ, jediné, čo je viditeľné, je
číslo zmluvy. Na zmluve o pôžičke chýba podstatná náležitosť a to cena a zároveň súdu dala do
pozornosti, že rovnaké konanie bolo vedené pred Okresným súdom Topoľčany, kde predmetom bolo
určenie neplatnosti právnych úkonov a rovnako tam figurovala p. F. a navrhovateľka aj svedkovia v
predmetnom konaní sa mali zúčastniť pracovného pohovoru. Po oboznámení sa s originálmi dodacieho

listu, potvrdenky, kúpnej zmluvy právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka uviedla, že je zrejmé, že
odporca 2 sa snažil dodatočne zhojiť vady kúpnej zmluvy. Dospela k tomu tak, že na origináli kúpnej
zmluvy je ako množstvo uvedená slabým písmom 1 a cena s DPH pri úhrade hotovosťou je takisto slabo
uvedené číslo 1, pričom na fotokópii, ktorá bola súdu predložená a je aj založená v súdnom spise, tieto
jednotky nie sú viditeľné. Čo si však odporca 2 nevšimol je, že na fotokópii kúpnej zmluvy chýba číslo
zmluvy a to je napísané takým spôsobom, že by na duplikáte tento číselný údaj bol viditeľný. Rovnako

poukázala na rozpory vo vyplnení, po oboznámení sa s originálom zmluvy o pôžičke a s kópiou, ktorá
bola predložená alebo ktorou disponuje navrhovateľka.
Z výpovede svedka D. Y. súd zistil, že odporca 2 jej ponúkol prácu, na čo mali získavať kontakty a s
tým oslovila navrhovateľku, čím ju dostala do problémov, do ktorých sa dostala aj ona. Ju oslovila p.
F. ohľadne práce s ľuďmi, že si môže privyrobiť nejaké peniaze, prišla na sedenie do Trebišova, kde

bol pracovný pohovor, kde p. F. oslovovala. Na tom pohovore bola ešte jedna pani, ktorú nepoznala.
Na stretnutí p. F. ponúkla prácu a potom im dala podpísať pracovné zmluvy. Aj tá druhá pani zmluvu
podpisovala, ale ani to nestihli prečítať, čo tam je. Keď podpisovala papiere všimla si, že na papieroch
je uvedené Quatro, pýtala sa p. F., že čo to je a ona povedala, že si len overuje, či niečo nedlhuje a
že Quatro s tým nemá nič spoločné, podpísali tie zmluvy, ktoré jej podstrčili. Keď prebrala tie zmluvy,

prišla domov, o hodinu prišiel za ňou prístroj a ani nemala šajnu, že čo to je. Prístroj namontovali a
žiadali kontakty. Ona poskytla kontakt na navrhovateľku a o dva dni išli zasa na sedenie, ale nemala
šajnu ešte o čom to je. Dala kontakty na viacero osôb z J. a všetky tie osoby na stretnutie prišli, teda
bola na tom stretnutí prítomná, keď aj navrhovateľka. Na tom stretnutí bolo asi 8 ľudí. Pani F. navrhovala
prácu, kde hovorila, že si na ten prístroj zarobia a že ho aj splatia, nezarobili nič. Pani F. ponúkala

prácu, ktorá spočívala v tom, aby reprezentovali tú vodu a navrhovateľka potom podpísala tú zmluvu.
Ona podpísala rovnako zmluvu tak, ako navrhovateľka. Zmluvy navrhovateľka podpísala, podpisovala
keď tam boli 6 záujemcovia. Pani F. vysvetľovala ako je voda liečivá a aby to prezentovali ako toto, že
je to ich práca, ale bohužiaľ podpísali také zmluvy, na základe ktorých zostali škodné. Pri podpisovaní
zmlúv bola prítomná p. F., R. z rovnakej firmy, navrhovateľka a ďalšie ženy. V strede miestnosti bol

jeden stôl, stoličky a tam sa vlastne tie zmluvy podpisovali. Zmluvy sa vypisovali tak, že ona konkrétne
vypisovala zmluvu o prácu, zmluvu o zastúpení a zvyšné zmluvy vypisovala p. F.. Nevedela sa vyjadriť, či
navrhovateľka vypisovala nejakú zmluvu. Tie zmluvy sa vypisovali asi 15 minút, zmluvy boli predložené
na podpis navrhovateľke. Navrhovateľka nemala, kedy sa oboznámiť s obsahom daných zmlúv, lebo
ona p. F. hovorila, že majú prísť do zamestnania, že majú zamestnanie. Uviedla, že nebol vyvíjaný tlak

na navrhovateľku, aby podpísala dané zmluvy. Uviedla však, že ich uviedli do omylu, pretože nestihli
prečítať na čo ten prístroj je a čo je v tých zmluvách a že prídu aj šeky z Quatra, ktoré prišli po 7 dňoch.
Uviedla, že p. F. ich mala upozorniť na to, že je to na splátky cez Quatro. Ona ich vôbec neupozornila
o tom, že si vlastne ten filter splatia formou v splátkach, ale len hovorila, že si cenu filtra odpracujú tým,
že budú dávať tie kontakty. Vedela, aká je cena filtra, bola uvedená na zmluve, bola tam suma 445 Eur.

Na jej zmluve bola uvedená cena 455 Eur a rovnako aj na zmluve navrhovateľky. Na všetkých zmluvách
bola uvedená taká suma, ale šeky prišli na podstatne vyššiu sumu. Pri ústnom pohovore nepadla žiadna
suma, že budú splácať danú sumu filtra, tá suma vyplynula iba z písomných listín a stále bolo hovorené,
že si tú cenu budú splácať tým, že si to odpracujú. Ani pri jej návšteve, pohovore ani vtedy, keď tam
bola s navrhovateľkou, nebola reč o Quatre, to zistili až vtedy, keď im prišli šeky. Volala p. F., že čo to

znamená, že jej prišlo toľko šekov, ona sa na ňu vykričala, že čo si myslí, že každý hovorí o odpočúvaní a
ja som jej povedala, že nebola reč o platbe na splátky. V ten deň, keď zmluvy podpisovala navrhovateľka,
podpisovali zmluvy ešte asi 3 ženy, ktorých mená uviesť nevedela. Ona dávala kontakt na svoju susedu,
ktorá je upratovačka a p. F. sa na ňu vykričala, že na akú osobu dala kontakt, pretože sa nehodila
kvôli tomu, že je to upratovačka a má nízky príjem. Zvyšné zmluvy vypisovala p. F., R. a napr. aj ona

alebo ženy, ktoré tam už boli s tým, že dávali už kontakty na ďalšie osoby a ona pomáhala vypisovať
zmluvy. Na otázku súdu uviedla, že zmluva bola navrhovateľke predložená na podpis s tým, že tu mi
podpíšte a tam sa podpísalo a to bolo všetko. Išli tam za prácou a preto si každý myslel, keď videl túpracovnú zmluvu, že podpisuje pracovnú zmluvu. Uviedla, že boli uvedené do omylu pri podpisovaní
daných zmlúv. Uviedla, že kúpnu zmluvu a zmluvu o pôžičke vypisovala p. F..
Z výpovede svedkyne Mgr. P. T. súd zistil, že aj ona dostala telefonát od p. F., či nemá záujem o

prácu. Navrhovateľka ju navrhla, bolo jej povedané, že je to práca so ženami. Pohovor mal byť v piatok,
povedala, že prísť môže, ale neznamená to, že prácu zoberie. Na pohovore bolo 8 až 10 žien, ktoré
mali záujem o prácu, poznala tam iba navrhovateľku. Nevedela sa vyjadriť k okolnostiam uzatvárania
zmluvy navrhovateľky. Uviedla, že na stretnutie išla s tým, že to bude nejaký pohovor o práci, ale p. F.
tam prezentovala prístroj a celý čas hovorila iba o tom. Uviedla, že počas prednášky p. F. stále hovorila,

že „pozerajte sa mi do očí, pozerajte sa mi do očí“, bolo to dosť dlho, nevedela uviesť akú dobu a
potom zrazu mala papier na stole, to všetky tak, ako sedeli okolo stola, myslela si, že je to tá pracovná
zmluva. Okuliare má dvojaké, jedné na bežné nosenie, druhé na čítanie, takže nevidela, čo je na papieri,
keď to chcela prečítať, bolo to otočené tak, že listina bola na zadnej strane, kde sa má podpísať a
toto podpísala, zdá sa jej, že podpisovala dve listiny. Uviedla, že to ani neprečítala, pretože žila v tom,
že je to pracovná zmluva a nestihla si vymeniť ani okuliare. Pani F. jej prstom ukazovala, kde to má

podpísať. Uviedla, že p. F. jej hovorila len o tom filtri. To, čo podpisovala jej bolo poskytnuté až keď
prišla domov trošku sa prebrala a zistila, že prišiel pán, ktorý prišiel prístroj namontovať, nevenovala
pozornosť tomu, že je tam napísané Quatro a že sa nejaký filter kupuje, bola v tom, že je to práca so
ženami, že sa niečo bude vyrábať alebo montovať. Po odchode z daného stretnutia, teda žila v tom,
že sa jednalo o pracovnú zmluvu a na ďalšom stretnutí so ženami, že im vysvetlia, čo budú robiť. Až

keď prišiel pán a namontoval prístroj, vypísal doklad a na doklade uvidela sumu vtedy zistila, že urobila
niečo zlé. Netušila, že uzatvorila kúpnu zmluvu. Uviedla, že pri podpise dvoch zmlúv sa p. F. pýtala, či
majú pôžičku od Quatra, tak jej povedala, že už je dôchodkyňa, že nemá pôžičky a až teraz si myslí, že
sa to pýtala v tej súvislosti, že sa to spláca prostredníctvom Quatra. Po namontovaní prístroja, prístroj
nebol funkčný, preto ten prístroj odmontovali a zobrali. Nevedela sa vyjadriť k okolnostiam priebehu

podpisovania zmluvy navrhovateľky. Čo sa týka okolností podpisovania jej zmluvy uviedla, že zrejmé to
mali vypísané, pretože tam nesedel dátum.
Z výpovede svedkyne Š. J. súd zistil, že ju kontaktovala p. F. na odporúčanie navrhovateľky. Následne
na sedení jej bolo povedané, že sa ponúka práca. Na stretnutí bolo možno 8 až 10 ľudí. V ten deň, keď
podpísali zmluvu, podpísala zmluvu aj tá pani, ktorá bola ako svedok pred ňou. Predmetom pohovoru

bolo, že najprv im p. F. ponúkla vodu, hovorila o prístroji aký je úžasný, vychvaľovala a presviedčala
ich, že si ho nemusia kúpiť, ale že si na neho zarobia a hoci sa pýtali na cenu, stále tvrdila, že si na
neho zarobia. Ona osobne podpísala zmluvu. Až keď podpísala zmluvu, dozvedela sa, že má zohnať
kontakty na ďalších klientov a večer jej p. F. zavolá. Bolo jej povedané, že budú pracovať a dávať
tie kontakty a že sa im hodnota daného prístroja bude znižovať a až potom budú zarábať a stále

im ako príklad dávala tú svoju kolegyňu. Nevedela sa vyjadriť, či podpisovala jednu alebo viac listín,
podpisovala pracovnú zmluvu. Nebolo jej vysvetlené, čo je obsahom danej listiny, pretože p. F. sa
veľmi ponáhľala, na vysvetlenie nebolo času, bolo to rýchle, rýchle, rýchle. To, čo bolo predložené na
podpis vypisovala hlavičku svoje meno, priezvisko. Nevedela sa vyjadriť, či to vypisovala na jednej
alebo viacerých listinách. Po podpise prišla domov, prišli namontovať prístroj. Tento prístroj neskôr

odmontovali a zobrali. Nevedela sa vyjadriť k okolnostiam uzatvárania zmluvy navrhovateľkou. Uviedla,
že na stretnutie išla za účelom, že si chcela privyrobiť a nebolo jej vysvetlené, že podpisuje zmluvu o
pôžičke.
Súd sa oboznámil s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0142/05/2012 zo dňa 21.06.2012,
predbežným opatrením Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 29.05.2014, rozsudkom Okresného

súdu Topoľčany č. 6C/43/2014 a rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie č. D/0686/05/2009 zo
dňa 01.02.2010.
Z predbežného opatrenia zo dňa 29.05.2014 vydaného Slovenskou obchodnou inšpekciou, Inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline súd zistil, že bolo vydané predbežné opatrenie
podľa ust. §20 ods. 1, §21 ods. 1,3 zák. o ochrane spotrebiteľa. Predbežným opatrením, v zmysle

ktorého spoločnosti AQUATREND s.r.o. bolo nariadené zastavenie nekalej obchodnej praktiky a to
vytvorenie a prevádzkovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť
získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších členov do tejto schémy a nie z predaja
alebo spotreby výrobkov, keď kontrolami dňa 17.04.2014, 16.05.2014 a 14.05.2014 bolo zistené, že
účastník konania pod podmienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy na kúpu výrobku vodný filter AQUATIP

v predajnej cene 1.455 Eur poskytoval spotrebiteľom možnosť získať províziu z obratu nimi získanej
osoby podľa kariérnej a províznej tabuľky a to na základe zmluvy o zastúpení, teda ak chceli spotrebitelia
získať províziu, museli si nákupom predmetného výrobku spôsobiť náklady vo výške 1.455 Eur, pričomkompenzáciu za plnenie, ktoré poskytli, mali dosiahnuť len v prípade zapojenia ďalších členov do
systému pyramídovej schémy.

Z výpovede svedkyne F. D. súd zistil, že navrhovateľka ich zavolala na prezentáciu produktov, opýtala
sa, či majú záujem prísť na prezentáciu, nevedela uviesť, či hovorila, čo bude predmetom prezentácie.
Po začatí prezentácie na stole bola voda a pani, ktorá rozprávala niečo, nevedela sa vyjadriť o čom
to bolo, povedala, že to bola nejaká prednáška. Stále po 20 minútach nevedela o čom to je. Tým, že
mala cukrovku bola nespokojná, smädná a sama sebe prikladala za vinu, že nepochopila to, o čo sa

tam jedná. Trvalo to asi hodinu potom bola prestávka a na chodbe sa stretla s navrhovateľkou a pýtala
sa jej, že o čo vlastne ide. Nestihli sa ani začať rozprávať a na to prišla p. F., ktorá viedla prednášku
a priamo na ňu poukázala a povedala, že si hneď všimla, že nemá záujem o to, tak nevie na čo sme
prišli. Daný prístup menovanej sa jej dotkol. Následne na to povedala, že nemá záujem o prezentáciu
a odišla, žiadnu zmluvu so spoločnosťou neuzatvárala.
ZvýpovedesvedkyneN.J.súdzistil,žesazúčastnilanatakomstretnutí,kdesaponúkalinejakéfiltre,ale

bolo to tak, že človek si tam zarobí, bolo to lákavé, keď nemá človek dostatok finančných prostriedkov,
oslovila ju navrhovateľka s tým, že si môže zarobiť. Keď prišli na stretnutie poznala tam iba kolegyňu, s
ktorou prišla a navrhovateľku. V práci nehovorili o tom, čo bude predmetom. Stretnutie prebiehalo tak, že
pani, ktorá z X. prednášala, mala asistentku, urobili im prednášku o vode, ona chcela ponúkať filtre, tak,
aby vedeli, čo sa týka vody a asi pravdepodobne si vytypovala a pozorovala ľudí ako sa budú správať a

podľa toho si vyberala ľudí, komu poskytne ten filter. Uviedla, že trošku sa rozumie do tej vody a sem-
tam jej oponovala, preto zrejmé jej nepadla do oka a nejak sa jej to nepáčilo, na čo si kúpi filter, keď
má doma mestskú vodu. Ju s kolegyňou poslali preč, pretože videli, že nemá záujem o daný produkt.
Osoby, ktoré zostali vo vnútri, ich nepoznala. Uviedla, že keď prišli na stretnutie videla na tabuli takého
pavúka nakresleného a že to bude asi také ako pyramídová situácia, že, kto, komu, čo pomôže. Spravila

si záver o tom, že čo tam bude a že na tom nezarobí a že ona ešte musí kúpiť filter a zháňať ďalších
ľudí. Sama pre seba vyhodnotila situáciu tak, že sa tomu venovať nebude. Nevedela sa vyjadriť, kedy
uzatvárala zmluvu navrhovateľka.
Súd sa oboznámil s overenou fotokópiou zmluvy o zastúpení a kópiou zmluvy o zastúpení, ktorou
disponovala navrhovateľka, pričom súd konštatuje, že na kópii, ktorá bola odovzdaná navrhovateľke nie

je čitateľné číslo zmluvy o zastúpení ani viditeľná pečiatka odporcu v 2. rade.
Súd sa oboznámil s overenou fotokópiou kúpnej zmluvy č. XXXXX a kópiou zmluvy predloženou
navrhovateľkou, pričom súd konštatuje, že na kúpnej zmluve - kópii, ktorou disponuje navrhovateľka nie
je viditeľné číslo kúpnej zmluvy. V oboch prípadoch súd konštatuje, že údaje dátum narodenia, rodné
číslo nie sú vyplnené. V časti číslo občianskeho preukazu je uvedené 29.06.2016, predmet, cena a

miesto plnenia je uvedené Aqua typ 5000 MEVV, pričom na overenej fotokópii je uvedená cena 1.455,
pričom na kópii kúpnej zmluvy je iba suma 455 a jednotka nie je čitateľná. Rovnako nie je viditeľná
pečiatka predávajúceho.
Ďalej sa súd oboznámil s overenou fotokópiou dodacieho listu, potvrdenky a kópiou, ktorou disponuje
navrhovateľka, z ktorej súd zisťuje, že predmet bol dodaný 20.02.2013, pričom ako celková cena je

uvedená suma 1.455 Eur.
Súd sa ďalej oboznámil s originálom zmluvy o pôžičke a s kópiou zmluvy o pôžičke, ktorou disponovala
navrhovateľka, pričom porovnaním obidvoch exemplárov súd konštatuje, že vypísanie zmlúv v časti
predmet financovania pôžičky nie je totožný. Kým na origináli zmluvy je uvedená celková suma pôžičky
1.974,60 Eur, RPMN 23,20 %, ročná úroková sadzba, priemerná hodnota RPMN 47,29 % a celkové

náklady spotrebiteľa 519,60 Eur. Tieto údaje na kópii, ktorou disponuje navrhovateľka chýbajú. Rovnako
v časti na origináli zmluvy akontácia sú políčka pred percentom a Eur vyškrtnuté, pričom na kópii zmluvy
je pred percentom políčko vyškrtnuté a pred Eur dopísaná suma 1.974,60 Eur.
Súd sa oboznámil s podaním navrhovateľky zo dňa 25.03.2013, ktoré bolo adresované odporcovi 2 ako
odstúpenie od kúpnej zmluvy, podaním z 25.03.2013 adresovaným odporcovi 2 vypovedanie zmluvy o

zastúpení a s odpoveďou odporcu 2 zo dňa 18.03.2013.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §80 písm. c, Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadne úspešnosti určovacej žaloby podľa §
80 písm. c/ OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie
sa tým právny záujem navrhovateľa, resp. navrhovateľov, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia

rozsudku.
Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu
je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v
prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené
právo navrhovateľa alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si

tedatrebaujasniť,čiaakosanáslednepožadovanéurčeniemôžedotknúťprávnychpomerovúčastníkov
(t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch). Určovacia žaloba bude zvyčajne
prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov,
prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Určujúci návrh je prostriedkom
ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené. Cieľom je
zásadne poskytnutie preventívnej ochrany.

Zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej;
tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem
na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol
žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby
na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života,

ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná
aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie (40/1996 ZSP).

V predmetnom prípade mal súd za to, že na strane navrhovateľky je daný naliehavý právny záujem

na požadovanom určení a to z dôvodu, že určovací výrok je žiaduci pre jej právnu istotu. Napadnutá
kúpna zmluva a zmluva o pôžičke sú previazanými zmluvami, kde predmet kúpy je splácaný formou
splácania pôžičky. Nakoľko predmetom pôžičky je suma 1.455 Eur pričom však celková suma pôžičky
je 1.974,60 Eur a navrhovateľka uhradila iba sumu 500 Eur, z predmetnej zmluvy o pôžičke by sa
odporca 1 mohol domáhať plnenia neuhradeného rozdielu. Cieľom určovacej žaloby je teda poskytnutie

preventívnej ochrany navrhovateľke.

Podľa ust. §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 20.02.2013 - dátumu uzavretia sporných
zmlúv /ďalej OZ/, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. §53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. §53 ods. 2 OZ, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. §53 ods. 3 OZ, Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. §53 ods. 4 písm. a, OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy.
Podľa ust. §53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. §2 ods. 1 písm. a, b, zák. č. 250/2007 Zz v znení účinnom k 20.02.2013 /ďalej zák. o ochrane

spotrebiteľa/, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo
poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné
a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné

plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,
Podľa §3 ods. 5 zák. o ochrane spotrebiteľa, Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávnehokonania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy,
ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom
záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie

porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Osoba,
ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

Podľa §7 ods. 1 zák. o ochrane spotrebiteľa, Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa §7 ods. 2 písm. a,b, zák. o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa považuje za nekalú,
ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa §7 ods. 4 zák. o ochrane spotrebiteľa, Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam
obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Podľa §8 ods. 1 písm. d, zák. o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak

neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia
vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej
výhody.

Podľa ust. §37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
Podľa ust. §3 ods. 1,2 OZ, (1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. (2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú

na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa
prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa ust. §39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Z
listinných dôkazov - zmluvy o pôžičke ako aj kúpnej zmluvy mal súd za preukázané, že sa jedná o typové
zmluvy, obsah ktorých je vopred formulárovo pripravený a obsah ktorých navrhovateľka ani ovplyvniť
nemohla. Do predtlačenej formy boli vpisované údaje o kupujúcom resp. klientovi a o predmete zmluvy.
Po oboznámení sa s originálom zmluvy o pôžičke uzavretou s odporcom 1 a kópiou zmluvy, ktorou

disponovala navrhovateľka súd dospel k záveru, že údaje o predmete financovania pôžičky boli do
originálu zmluvy dopisované dodatočne. Súd k tomuto záveru dospel tak, že tlačivo zmluvy je tlačivom
samoprepisovacím, čo znamená, že písaním na prvom tlačive sa vpisované údaje vpisujú do tlačiva
ďalšieho, v danom prípade však údaje z prvého tlačiva - originálu neboli vpísané do tlačiva ďalšieho.
Nakoľko sa jednalo o položky celková suma pôžičky, RPMN, ročná úroková sadzba, priemerná hodnota

RPMN, celkové náklady spotrebiteľa a termín konečnej splatnosti, súd dospel k záveru, že neuvedením
týchto náležitostí v zmluve sa navrhovateľka s nimi nemala možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, teda neboli dojednané individuálne, teda predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú
neplatné.
Rovnako po oboznámení sa s obsahom kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporcom 2, originálom a kópiu

zmluvy súd dospel k záveru, že údaje o cene výrobku boli do originálu vpísané dodatočne. Táto
skutočnosť vyplýva z toho, že aj tlačivo kúpnej zmluvy je tlačivom samoprepisovacím a porovnaním
oboch dokumentom je evidentné, že pôvodne bola vypísaná suma 455 a až následne do originálu,
z ktorého bola vyhotovená úradne osvedčená kópia, bola vpísaná pred uvedenú sumu číslica 1, čím
vznikla cena 1.455. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že aj v tomto prípade navrhovateľka

pred podpisom zmluvy nebola riadne oboznámená s podmienkami zmluvy, ktoré by mohli ovplyvniť jej
rozhodnutiezmluvuuzatvoriťaleboodmietnuť,tedaajvtomtoprípadeplatí,žezmluvaneboladojednaná
individuálne a cena predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Praktika nekalej obchodnej praktiky
konkrétne klamlivého konania ohľadne ceny v podobe uvádzania rôznych cien na kúpnej zmluve aúverovej zmluve zo strany odporcu 2, ktoré zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože akýmkoľvek spôsobom uvádza alebo
môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa a to konaním v rozpore s požiadavkami odbornej

starostlivosti vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene výrobku a k spôsobu jej výpočtu, bola
preukázaná aj z rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 21.06.2012, č.
P/0142/05/2012.

Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že prvoradým záujmom navrhovateľky bolo uzavretie

pracovnej zmluvy, ktorou by si zlepšila finančnú situáciu a za týmto účelom sa zúčastnila pohovoru resp.
prezentácie, po predchádzajúcom oslovení p. F.. Za hodnoverné súd považoval tvrdenie navrhovateľky,
že bola kontaktovaná a ubezpečená, že sa jedná o serióznu prácu, pri ktorej si môže privyrobiť. Podstata
práce mala spočívať v poskytovaní kontaktov na ďalšie osoby. Toto jej tvrdenie bolo potvrdené aj
výpoveďami svedkýň p. Y., p. T., p. J., p. J., p. D., ktoré sa s rovnakým cieľom, cieľom privyrobiť si,
dostavili na prezentáciu po telefonickom oslovení p. F.. Priebeh prezentácie opísaný navrhovateľkou

bol v samotnej podstate totožný s priebehom popisovaným svedkyňami, keď všetky uviedli, že bol
prezentovaný zdravý životný štýl, pitie kvalitnej vody, spôsobom rýchlym, v ktorom sa niektoré svedkyne
ani nevedeli dostatočne zorientovať v predmete prezentácie a jej podstaty, spôsobom, pri ktorom
sa prednášajúca osoba snažila udržiavať očný kontakt s prípadným vytypovaným klientom, čím
si vynucovala potrebnú pozornosť a nadobúdala tým psychickú prevahu nad klientom a možnosť

manipulácie s klientom. Tento spôsob vedenia prezentácie vyplynul aj z ďalšieho dôkazu a to DVD, na
ktorom je zachytená nahrávka relácie s výpoveďou účastníčky obdobnej prezentácie. Po tom, čo boli
vytypovaní klienti presvedčení o možnosti zárobku, bola im na podpis predložená zmluva o zastúpení.
Túto navrhovateľka podpísala, avšak je nesporné, že jej nešlo o uzatvorenie iných zmlúv ale ako
ona uviedla o uzatvorenie „pracovnej“ zmluvy. Aj keď sa okolnosti ohľadne počtu osôb v ten deň

uzatvárajúcich zmluvy rôznili, podstata spočívala v tom, že navrhovateľka vypisovala iba zmluvu o
zastúpení aj to iba v časti osobných údajov, pričom údaje o vlastníkovi a číslo kúpnej zmluvy bolo
vypísané inou osobou, čo je zrejmé z typu použitého písma, a vyplynulo to aj z výpovede svedkyne
Y., pričom na podpis boli navrhovateľke predložené aj zmluvy, o ktoré záujem nemala a ani nemala
vedomosť, čo vlastne podpisuje. Z vyjadrenia navrhovateľky aj svedkyne Y., prítomnej pri podpisovaní

zmluvy navrhovateľkou, mal súd za preukázané, že navrhovateľka nemala ani možnosť oboznámiť sa s
obsahomzmluvy,nakoľkotocelémalorýchlypriebeh,navyšenavrhovateľkauviedla,žedôverovalap.F.,
že podpisuje niečo na čom sa dohodli a za účelom čoho na prezentáciu prišla, teda že podpisuje zmluvu
o zastúpení. Aj z výpovedí ďalších svedkýň p. T.Š. a J. mal súd za preukázané, že po prezentácii a po
predložení listín boli v presvedčení, že podpisujú zmluvu o zastúpení, že pri podpise neboli informované

o obsahu týchto listín a že celé to malo veľmi rýchly priebeh z dôvodu nedostatku času prezentovaným
p. F..
Možnotedauzavrieť,žepodčasovýmtlakomvyvolanýmp.F.,zastupujúcouodporcu1aodporcu2apod
napätímastresomvyvolanýmsamotnousituácioupodvedenímp.F.,bolanavrhovateľkavmanipulovaná
do právnych úkonov, ktoré nemala v úmysle uzatvoriť, samotná situácia mala vplyv na vôľovú stránku

navrhovateľky, pričom pri podpisovaní právnych úkonov - kúpnej zmluvy a zmluvy o pôžičke, nemala
možnosť sa pred podpisom zmlúv s obsahom zmlúv riadne oboznámiť a ani nebola poučená o možnosti
od predmetných zmlúv odstúpiť.
Oboznámiť sa s obsahom zmlúv mohla navrhovateľka až po príchode domov, avšak jej zdravotné
problémy s očami (šedý zákal) jej neumožňovali oboznámiť sa s obsahom zmlúv vzhľadom na veľkosť

písma použitého na jednotlivých zmluvách bez toho, aby si zabezpečila pomôcku na čítanie - lupu.
Navrhovateľka síce listom zo dňa 03.03.2013 odstúpila od zmluvy o zastúpení a listom zo dňa
25.03.2013 odstúpila od kúpnej zmluvy s odporcom 2 a zmluvy o pôžičke s odporcom 1, na uvedené
(odstúpenie od kúpnej zmluvy) reagoval iba zástupca odporcu 2, a to tak, že odstúpenie nepovažuje za
platné z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty 7 dní.

Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že právny úkon zmluva o pôžičke ako aj kúpna
zmluva, sú postihnuté absolútnou neplatnosťou, pretože tieto právne úkony neboli urobené slobodne ani
vážne. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník konal pod nedovoleným nátlakom zo strany
druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Právny
úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré

by inak v dôsledku jeho prejavu nastali tak, ako je to v prípade navrhovateľky, keď navrhovateľka mala
záujem vykonávať prácu pre odporcu 2, aby si mohla privyrobiť a zlepšiť svoju finančnú situáciu, z
ktorej je zrejmé, že si nemohla dovoliť zakúpiť tovar v zmluve uvedenej cene a nemala v úmysle si
zakúpiť tovar - filtračné zariadenie. Z konania tak jednoznačne vyplýva a uviedla to aj navrhovateľkazrozumiteľným spôsobom, že jej vôľou nebolo uzatvoriť kúpnu zmluvu s odporcom 2 a už vôbec zmluvu
o pôžičke s odporcom 1 ale uzatvoriť len zmluvu o zastúpení. Tomuto jej tvrdeniu nebol dôvod neveriť,
aj s poukazom na rozhodnutia slovenskej obchodnej inšpekcie, kde boli popísané praktiky odporcu 2

a preto pre nedostatok vážnosti vôle zo strany navrhovateľky uzatvoriť právny úkon - kúpnu zmluvu s
odporcom 2 a zmluvu o pôžičke s odporcom 1 podľa ust. §37 ods. 1 OZ je takýto právny úkon neplatný,
keď pri prezentácii výrobku a uzatvorení zmluvy o zastúpení odporca 2 vnútil navrhovateľke aj iné úkony,
než boli vo sfére jej záujmu a to kúpnu zmluvu a zmluvu o pôžičke, z čoho sa dá usudzovať nedostatok
vôle navrhovateľky ako spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Z dokazovania mal súd za preukázané, že konanie odporcu 2, prostredníctvom zástupcu,
ktorý zastupoval aj odporcu 1, má prvky nekalej obchodnej praktiky a konanie je v rozpore s dobrými
mravmi. Podľa ust. §4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v

rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, výraznú nerovnosť
zmluvných strán ale tiež porušovanie zmluvnej slobody.
Z ustanovenia §7 ods. 1 zák. o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že nekalé obchodné praktiky sú

zakázané. S poukazom na ustanovenie §7 ods. 2 písm. b, zák. o ochrane spotrebiteľa podstatným
narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné
obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil.
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej

praxi alebo všeobecnej zásady dobrej viery. Z dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka
prejavila záujem si privyrobiť a to vykonávaním činnosti pre odporcu 2. Po podpísaní zmluvy o zastúpení,
čo bol jej prvoradý záujem, bolo jej podsunuté podpísať aj ďalšie dva právne úkony a to kúpnu
zmluvu a zmluvu o pôžičke. Vzhľadom na celkovú situáciu, ako k tomu došlo zo strany odporcu
2 prostredníctvom jeho zamestnancov, došlo k využitiu obchodnej praktiky na značné obmedzenie

schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Skutočnosť, že
konaním odporcu 2 dochádza k nekalej obchodnej praktike potvrdzuje aj vydané predbežné opatrenie
Slovenskou obchodnou inšpekciou, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline
zo dňa 29.05.2014, ktorým bolo odporcovi 2 nariadené, zastaviť nekalú obchodnú praktiku a to
vytvorenie a prevádzkovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť

získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších členov do tejto schémy a nie z predaja
alebo spotreby výrobkov. V predbežnom opatrení sú uvádzaní jednotliví spotrebitelia, ktorí konali a
postupovali zhodne ako navrhovateľka alebo aj svedkyne (p. Y., p. T., p. J.), ktoré boli v konaní vypočuté.
Rovnako uzatvárali zmluvy o zastúpení podľa §51 OZ, zároveň kúpnu zmluvu na kúpu výrobku vodný
filter AQUATIP a takisto uzatvárali zmluvu o úvere s odporcom 1. Nekalosť obchodnej praktiky odporcu 2

je potom posudzovaná podľa prílohy č. 1 k zákonu o ochrane spotrebiteľa. Zároveň súd udáva, že výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie podľa §3 ods. 1 OZ bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe uvedeného preto súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrovkonaniapotrebnýchnaúčelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľka bola v konaní úspešná, náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej súd náhradu trov

konania nepriznal.

Čo sa týka trov konania uplatnených vedľajším účastníkom, v zmysle ust. §93 ods. 2 OSP ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Postavenie vedľajšieho účastníka je

charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa
pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. V zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý
má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom. Z uvedeného dôvodu toto právo dopadá aj na
vedľajšieho účastníka, ktorý sa môže nechať v konaní zastúpiť. Ak je cieľom združení na ochranuspotrebiteľov presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať
svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení, súd sa zaoberal tým, či ak sa združenie zúčastní
konania ako zástupca účastníka alebo ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa a následne sa nechá

zastúpiť právnym zástupcom, či takého trovy boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov
spotrebiteľa. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
Zákonná úprava priznáva združeniam, ktoré majú predmet činnosti ochranu spotrebiteľa, osobitné práva

a povinnosti (§25 z. č. 250/2007 Zz). Priznanie týchto oprávnení, vzhľadom na ich obsah odlišuje
takýto typ združenia od obyčajných združení, ktoré vznikli na základe realizácie združovacieho práva
a pripodobňuje ich postavenie takým subjektom, ako sú napríklad odborová organizácia a pod. Teda
subjektom, u ktorých vzhľadom na ich zameranie sa predpokladá odborné a personálne vybavenie na
vykonávanie ich činnosti.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že vychádzajúc z cieľov združenia, má byť samotné združenie

dostatočne odborne a personálne vybavené na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdom a to
bez potreby jeho zastúpenia advokátom na základe udelenej plnej moci.
Z listín predložených vedľajším účastníkom vyplynulo, že štatutárnym zástupcom vedľajšieho účastníka
je JUDr. Jana Pajtášová, predsedníčka združenia. Vedľajší účastník splnomocnil na zastupovanie
JUDr. Darinu Solárovú, advokátku, ktorú na pojednávaniach zastupovala advokátska koncipientka JUDr.

Jana Pajtášová, teda osoba totožná so štatutárnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Súd dospel
k záveru, že ak advokátska koncipientka bola spôsobilá zastupovať záujmy klienta - navrhovateľky
plnohodnotným spôsobom, rovnako mohla plnohodnotným spôsobom zastupovať navrhovateľku aj
priamo, ako štatutárny zástupca vedľajšieho účastníka.
Nakoľkosavedľajšíúčastníknechalzastúpiťadvokátom,potomnákladystýmspojenénemajúcharakter

účelnosti tak, ako to vyžaduje §142 OSP.
Z uvedeného dôvodu súd vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa náhradu trov konania
spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia, nepriznal. Vedľajší účastník si zároveň uplatnil
náhradu za stratu času právneho zástupcu, za 2x cesta do Humenného a späť-KE, zo súdu neznámych
dôvodov, keďže súdne konanie prebiehalo na Okresnom súde Trebišov; z uvedeného dôvodu a aj

vzhľadom na neúčelnosť týchto nákladov z dôvodov uvedených vyššie, súd nárok na náhradu týchto
trov nepriznal. Iné hotové výdavky si vedľajší účastník neuplatnil.

Podľa ust. §4 ods. 2 písm. za, zák. č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch /ďalej ZoSP/, od poplatku je
oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. §2 ods. 2 ZoSP, Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.
Podľa Položky 1 písm. b, Sadzobníka súdnych poplatkov ZoSP, z návrhu na začatie konania, ak nie je
ustanovená osobitná sadzba, je súdny poplatok, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, 99,50

Eur.

V tomto konaní bola navrhovateľka zo zákona oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku za návrh,
súd jej návrhu vyhovel, preto o povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

Predmetom konania boli dva určovacie výroky, určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke vo vzťahu k
odporcovi 1 a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k odporcovi 2. Nakoľko bola navrhovateľka
úspešná v celom rozsahu, súd zaviazal odporcu 1 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo vzťahu
k jeho osobe a odporcu 2 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo vzťahu k jeho osobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.