Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 2T/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714010135
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Číž

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3714010135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2014 trestnej

veci obžalovaného V. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr. zák.,
samosudcom JUDr. Miroslavom Čížom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný V. B. nar. X.XX.XXXX v E., trvale bytom T. adresa na doručovanie písomností T.

j e v i n n ý ,ž e

hoci bol ako otec dvoch detí B., toho času plnoletého W., nar. XX.X.XXXX, študenta W.. a maloletej W.,
nar. X.X.XXXX, žiačky základnej školy, povinný podľa Zákona o rodine prispievať na ich výživu po 99,58
Eur mesačne na obec deti spolu, na základe rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 21P/448/2004,
zo dňa 7.9.2006, právoplatného dňom 21.9.2006, ktorým bola schválená dohoda rodičov o výživnom
a ktoré mal posielať vždy do 15. dňa v mesiaci, do rúk matky detí W. N., bytom Z., J. XXXX/XX,
túto povinnosť neplnil, ani v mieste bydliska detí, ani na inom mieste a úmyselne sa jej vyhýbal tak,

že aj keď bol živnostníkom na základe živnostenského oprávnenia, zo dňa 5.12.2005, evidovaného
na Okresnom úrade Čadca, s predmetom podnikania - vedenie motorového vozidla a iné, pričom
prevádzkovanie živnosti mal pozastavené na vlastnú žiadosť od 19.12.2012 do 19.10.2013, odkedy
opäť živnosť prevádzkuje, nepodnikal tak, aby dosahoval zisk, oprávnenie podnikať doposiaľ nezrušil,
nebol evidovaný na príslušnom úrade práce, nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, ani dávky
vyplácané sociálnou poisťovňou, čím mu za obdobie od júla roku 2013 do mesiaca august 2014,
vznikol dlh na výživnom vo výške 1.331,90 Eur, lebo časť dlhu v sume 62,- Eur uhradil, pričom tohto
konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn.

2T/107/2013, zo dňa 14.6.2013, právoplatným dňom 25.7.2013, uznaný vinným zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v
trvaní osem mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvadsaťštyri mesiacov,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený,

t ý m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák. na trest 16
(slovom: šestnásť) mesiacov odňatia slobody.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním prevedeným na hlavnom pojednávaní a to výsluchom obžalovaného, prečítaním
svedeckej výpovede W. B., W. B. a na základe ostatného dôkazného materiálu súd zistil skutkový stav
tak, ako je uvedené vo výroku.

Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti v plnom rozsahu priznal. Vo svojej výpovedi, či už v

prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že napriek tomu, že mu bola daná možnosť
dlhované výživné uhradiť, toto neuhradil a je si vedomý svojej trestnej činnosti.

Zistený skutkový stav bol na hlavnom pojednávaní potvrdený okrem priznania obžalovaného aj
prečítanými svedeckými výpoveďami W. N., matky detí, ktorá jednoznačne potvrdila, že obžalovaný

neplatil výživné, ako aj W. B., syna obžalovaného, ktorý tak isto potvrdil, že obžalovaný neplatil na neho
výživné.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/448/2004 bolo zistené, že obžalovaný bol povinný platiť
výživné tak, ako je uvedené vo výroku.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2T/107/2013 bolo zistené, že
obžalovaný bol už súdne trestaný za tú istú trestnú činnosť, tak ako je uvedené vo výroku.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového

stavu, nakoľko tento mal za preukázaný priznaním obžalovaného, ako aj ostatnými dôkazmi, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť až do augusta 2014. Po
právnej stránke potom súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr. zák. teda, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne
vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich

dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

Obžalovaný v mieste bydliska požíva priemernú povesť. Po pracovnej stránke nie je hodnotený. Súdne
trestaný bol doposiaľ trikrát, naposledy v roku 2013, pre tú istú trestnú činnosť podmienečným trestom.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Po zhodnotení všetkých týchto skutočností, s
prihliadnutím na jeho doterajší život, závažnosť jeho konania a dospel k záveru, že na jeho nápravu je
potrebné a nevyhnutné uloženie uvedeného druhu trestu, nakoľko len takýmto trestom sa zabezpečí

zákonom sledovaný účel trestu. Obžalovaný mal dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. l), n) Tr. zák.),
priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Obžalovaného súd zaradil pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom k
tomu, že doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).