Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513209791
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3513209791.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. H., nar. dňa XX.XX.XXXX,
zastúpeného v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., dieťa rodičov: B. I., bytom Mesto I.,
zastúpenejN..N.H.,advokátom,sosídlomvC.,Y.XaC.H.,bytomU.W.XXXonávrhumatkynaúpravu
styku s maloletým a o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti
uzneseniuOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomzodňa14.januára2014,č.k.8P/194/2013-24,takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhala úpravy jej styku s maloletým tak, že bude oprávnená stýkať sa s mal. Q. každý
prvý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod. a každý druhý párny týždeň v
mesiaci v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. Matka maloletého ako dôvod pre nariadenie predbežného

opatrenia o úprave styku uviedla, že otec maloletého jej styk s dieťaťom neumožňuje z dôvodu, že podľa
jeho vyjadrenia mu takúto povinnosť rozsudok neukladá, napriek jej výzvam otec jej styk s dieťaťom
dňa 30.09.2013, 21.10.2013, 23.10.2013 a 11.11.2013 neumožnil. K jej styku s dieťaťom došlo dňa
24.11.2013 na parkovisku kultúrneho domu za prítomnosti otca, pričom dieťa na ňu zvyšovalo hlas,
osočovalo ju a vyzývalo ju, aby ho neotravovala a dala mu pokoj „prečo ho vláči po súdoch, prečo
mu nedá pokoj“, vytýkalo jej veci ohľadne delenia majetku, ktoré sa ho netýkajú. Okresný súd prešetril

pomery maloletého cestou kolízneho opatrovníka a zistil, že otec stretávaniu matky s dieťaťom nebráni,
pokiaľ ku styku matky s dieťaťom nedošlo, bolo to z dôvodu pracovnej zaťaženosti otca (pracuje na tri
zmeny), dieťa sa s matkou stretávať nechce. Kolízny opatrovník vykonal i pohovor s maloletým, ktorý
bol rozrušený, plakal, nie je vnútorne vysporiadaný s problémami vo vzťahu s matkou a momentálne
nie je schopný matku prijať a komunikovať s ňou bez pocitu krivdy z predchádzajúcich udalostí pri
rozpade manželstva rodičov. Kolízny opatrovník vyslovil názor, že úprava styku mal. Q.

s matkou nariadením predbežného opatrenia nie je pre maloletého vhodná vzhľadom na jeho postoj
k matke, pričom je nepravdepodobné, že u takmer XX-ročného chlapca by nariadenie predbežného
opatrenia prispelo k bezproblémovej realizácii styku, ak o ňu dieťa nemá záujem. Vzhľadom na uvedené
dospel okresný súd k záveru, že v danom prípade nutnosť nariadenia predbežného opatrenia nie je
daná, naopak nariadenie predbežného opatrenia v predmetnej veci by mohlo pôsobiť negatívne na vývoj
maloletého. Prihliadol na vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že u maloletého prevláda

pocit krivdy a ublíženia zo strany matky, ktoré pocity maloletého môžu byť reálne. Poukázal na
súdom zistené príčiny rozvratu manželstva rodičov maloletého (zmena správania sa matky po tom, čo
začala podnikať a z tohto dôvodu zanedbávanie povinností tak v domácnosti , ako aj v starostlivosti o
deti), preukázané v konaní o rozvod manželstva a uvedené v rozsudku o rozvode rodičov maloletého.
Bol toho názoru, že stretnutia maloletého s matkou, ktoré by boli nariadené predbežným opatrením, by
mohol maloletý považovať za určitý druh nátlaku, mohol by ich odmietať, realizovať takého stretnutia

maloletého s matkou by v žiadnom prípade nebolo v záujme maloletého. Právo stýkať sa s maloletým
má matka v súčasnosti dané a upravené súdom. Maloletý sa s matkou stretol, otec ich styku nebránil,ale s ohľadom na prácu vo viaczmennej prevádzke nemôže otec požiadavkám matky vždy vyhovieť a
umožniť styk maloletého s matkou. Okresný súd tiež pri rozhodovaní zobral do úvahy a poukazuje na
skutočnosť, že maloletý prijal ponuku kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T., a

to konzultácie u psychológa za účelom spracovania negatívnych zážitkov, pocitov a postojov k matke,
ktoré maloletý pri pohovore prezentoval. Takéto konzultácie môžu prispieť k zmene vzťahu maloletého
k matke, pričom následné stretnutia maloletého s matkou môžu prebiehať bezproblémovo a pohodovo
tak, aby reálne dochádzalo k postupnému vytváraniu vzájomného vzťahu medzi maloletým a matkou,
ktorý je teraz preukázateľne narušený. Je možné, že ak by sa vykonávalo znalecké dokazovanie, mohli

by byť zistené iné faktory, ktoré názor dieťaťa ovplyvňujú, avšak to v konaní o nariadenie predbežného
opatrenia nie je možné zistiť. Z týchto dôvodov podľa názoru okresného súdu nie je tak daná naliehavosť
potreby predbežnej úpravy. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 36 ods. 1, § 24 ods. 3,
4, § 25 ods. 2, 3 Zákona o rodine, § 102 ods. 1, § 76 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého

prostredníctvom svojho zástupcu a domáhala sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
zmenil a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o úpravu styku s mal. Q.
vyhovel. Uviedla, že súd prvého stupňa vec posúdil podľa správnej právnej normy, ktorú však nesprávne
interpretoval. Pochybenie videla v tom, že súd uprednostnil právo rodiča nad právom dieťaťa v rozpore
s čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, ako aj Dohovoru o právach dieťaťa. Ďalej uviedla,

že dôvodom podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bola skutočnosť, že otec dieťaťa
dlhodobo neumožňuje jej styk s dieťaťom, nerešpektuje právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom, v ktorom súd potvrdil dohodu účastníkov v znení „navrhovateľka je oprávnená stýkať
sa s maloletým Q. bez obmedzenia po vzájomnej dohode s odporcom“, pričom otec dieťaťa tvrdí, že
uvedený rozsudok mu neukladá povinnosť umožniť jej styk s dieťaťom. Podľa jej názoru otec dieťaťa

vedome a systematicky postupuje tým spôsobom, aby jej styk s dieťaťom čo najviac sťažil, alebo úplne
znemožnil, jeho obštrukčné kroky sú vedené s cieľom úplne ju od dieťaťa izolovať a odcudziť, čo v
konečnom dôsledku poškodzuje dieťa. Apelovala na odvolací súd, aby zohľadnil aj fakt, že
u maloletého dieťaťa môže zanedbanie zodpovedného prístupu znamenať aj nechuť dieťaťa stýkať sa
so svojím rodičom v neskoršej dobe, či dokonca aj rozvoj syndrómu zavrhnutého rodiča, ochudobnenie

dieťaťa o časť jeho identity a v neposlednom rade tiež o spoločné zážitky a spomienky na šťastné chvíle
detstva prežité s milujúcim rodičom. Za neprípustnú považovala argumentáciu súdu prvého stupňa, že
dôvodom nezáujmu stretávania sa maloletého Q. s ňou je rozpad ich manželstva. Poukazovala na čl.
24 Charty základných práv Európskej únie a Deklaráciu práv dieťaťa, z ktorých vyplýva, že prvoradý
je záujem dieťaťa. Žiadala, aby rozhodnutie odvolacieho súdu bolo založené na hodnotení potreby

rovnováhy medzi na jednej strane „ústavou chráneným záujmom spoločnosti na dôstojnosti a zdravom
telesnom, duševnom a citovom vývoji maloletého dieťaťa“ a na druhej strane „ústavne chránenými
právami a záujmami rodičov“. Uviedla, že včasné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušením napadnutého
uznesenia bude prejudikciou k prijatiu konečného rozhodnutia vo veci a tiež nariadením tejto povinnosti
otcovi v záujme zdravého vývinu maloletého.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 psím. a/ O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

Vpreskúmavanejvecisúdprvéhostupňaprirozhodovaníonávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia

správne postupoval podľa § 102 ods. 1 O.s.p., nakoľko návrh na nariadenie predbežného
opatrenia bol podaný po začatí konania vo veci samej - o úpravu styku matky s mal. Q..

Pred nariadením predbežného opatrenia z dôvodu, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov,
súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorá by

si vyžadovala dočasnú úpravu, či táto dočasná úprava je potrebná, či sa v právnych vzťahoch medzi
účastníkminevytvorínenávratnýstav,ačisaneprimeranýmspôsobomnezasahujedoprávnychvzťahov
medzi účastníkmi, t. j. či účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. V každom
prípade je však nevyhnutné mať na zreteli, že sa jedná o opatrenie dočasné, trvajúce v zásade lendo skončenia veci samej, v dôsledku čoho právne vzťahy medzi účastníkmi definitívne nerieši. I keď
predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov
účastníkov, neznamená to, že by bolo možné predbežné opatrenie nariadiť len na základe návrhu bez

toho, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež musí byť osvedčené, že
je tu nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

Predbežné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale

zásadnelendočasnejúpravyvzťahovmedziúčastníkmikonania.Vosvojejpodstatejetakkonkretizáciou
a naplnením ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Jeho účelom je poskytnutie dočasnej
ochrany subjektívnym právam, oprávneným záujmom fyzických a právnických osôb, a to v prípade, že
táto dočasná ochrana je naliehavá.

V danej veci bola nepochybne osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, keď maloletý

Q. je dieťaťom pochádzajúcim z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo právoplatne rozvedené.

Odvolací súd v danej veci nemohol prehliadnuť skutočnosť, ktorú tvrdila i matka vo svojom návrhu
na začatie konania vo veci samej, že od jej definitívneho odchodu zo spoločnej domácnosti
s otcom dieťaťa, t. j. od 15.10.2011 pretrvávajú problémy pri jej stýkaní sa s maloletým Q.. Rovnaká

skutočnosť vyplýva i z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 3P/22/2011,
v ktorom v zápisnici o pojednávaní zo dňa 23.02.2012 matka deklarovala, že s deťmi nekomunikuje, a
to ani telefonicky z dôvodov na strane otca maloletých detí, a preto podá návrh na zmenu starostlivosti
a úpravu styku a bude žiadať zveriť maloletého Q. do svojej starostlivosti. Návrh na začatie konania
o úpravu styku matka podala dňa 23.09.2013, návrh na nariadenie predbežného opatrenia o úpravu

styku s dieťaťom podala na súd dňa 13.12.2013. Nie je potom možné vyvodiť záver, že v danej veci
sa jedná o naliehavú situáciu, ktorú je nevyhnutné riešiť okamžite nariadením predbežného opatrenia,
keď uvedený stav stýkania sa matky a dieťaťa trvá už od októbra 2011. Preto i tvrdenia matky o možnej
ujme, ktorá by mohla vzniknúť na strane mal. dieťaťa v prípade, že nedôjde k nariadeniu predbežného
opatrenia v zmysle jej návrhu, nemohol odvolací súd akceptovať, keď matka uvedenú situáciu neriešila

viac ako dva roky. Nemôže byť potom ani nevyhnutná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov
nariadením predbežného opatrenia, ako správne konštatoval i súd prvého stupňa. Naviac vo veci je
nariadený termín pojednávania, na ktorom bude vykonané potrebné dokazovanie a súd môže rozhodnúť
vo veci samej.

Odvolací súd zohľadnil i skutočnosť, že maloletý Q. má XX rokov, je teda dieťaťom, ktoré je schopné s
ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, na ktorý súd prihliadne, a
ktorý zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí a
sociálnej kurately, prípadne výsluchom maloletého bez prítomnosti rodičov alebo iných zodpovedných
osôb za výchovu dieťaťa (§ 100 ods. 3 O.s.p.). Rovnako Zákon o rodine v § 43 ods.

1 uvádza, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť
samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Konania, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo
byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho
veku a rozumovej vyspelosti. Pokiaľ sa z obsahu spisu javí, že mal. Q. pred kolíznym opatrovníkom

vyjadril názor, že nemá v súčasnosti záujem sa s matkou stýkať a súčasne prejavil záujem zúčastňovať
sa konzultácií u psychológa za účelom spracovania negatívnych zážitkov, pocitov a postojov k matke,
odvolací súd jeho názor akceptoval a mala by ho akceptovať i jeho matka.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd so záverom súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh na

nariadenie predbežného opatrenia o úprave styku matky s maloletým Q. z dôvodu, že dočasná úprava
pomerov účastníkov v danej veci nie je nevyhnutná a je potrebné vyčkať na rozhodnutie súdu
vo veci samej, stotožňuje. Nebolo možné v odvolacom konaní bez vykonania dokazovania dospieť k
záveru,žejevzáujmemaloletéhoQ.,naktoréhozáujemsúdpredovšetkýmprihliadal,stýkaťsasmatkou
na základe predbežného opatrenia v rozsahu požadovanom matkou, keď prihliadal predovšetkým

kuskutočnosti,žedieťa(vovekuXXrokov)vsúčasnostistyksmatkouodmieta.Natomtozáverenemôže
nič zmeniť ani skutočnosť tvrdená matkou, že otec svojím správaním vedie dieťa k jeho postoju, a že pre
správanie otca dieťa styk s ňou odmieta. Uvedené tvrdenie zatiaľ z obsahu spisu ani nevyplýva (otec
dieťa na styk doviezol) a bude predmetom ďalšieho dokazovania vo veci samej.V právnych vzťahoch nedôjde k vytvoreniu nenávratného stavu, nakoľko k styku matky s dieťaťom
nedochádza od októbra 2011 a v danej veci súd už nariadil pojednávanie.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .