Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/589/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207204779
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1207204779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: 1/ Letisko M. R. Štefánika - Airport
Bratislava, a. s. (BTS), so sídlom M. R. Štefánika Bratislava, IČO: 35 884 916, 2/ Slovenská republika
- Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie
Slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, proti žalovanej: Q. E., bytom Š. XX, O., zastúpenej JUDr.
Vojtechom Kubalom, advokátom so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21. mája
2014, č. k. 20C/34/2007 - 429, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobca 1/ m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca 1/ je spoluvlastníkom pozemku o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1, ku ktorému sú práva evidované v prospech žalovanej pod por. číslom 7,
parc. č. XXXXX/XX, parc. registra C, evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: orná pôda o
celkovej výmere 774 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu, nachádzajúce sa v katastrálnom území I., obci Bratislava - mestská časť
Ružinov, v okrese Bratislava II; spoluvlastníkom pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, ku

ktorému sú práva evidované v prospech žalovanej pod por. číslom 7, parc. č. XXXXX/XXX, parc. registra
C, evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere
478 m2, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava - mestská časť Ružinov, v okrese
Bratislava II; spoluvlastníkom pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 , ku ktorému sú práva
evidované v prospech žalovanej pod por. č. 7, parcela č. XXXXX/XXX, parc. registra C, evidovaná na
katastrálnej mape, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 262 m2, evidovaná

na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, nachádzajúce sa v
katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava - mestská časť Ružinov, v okrese Bratislava II a vo zvyšku
žalobu zamietol. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vykonaným dokazovaním zistil, že kúpnou zmluvou č. XXXX/XXXX/XX zo dňa 09. 11. 1976 uzavretou
medziodpredávateľkouS.E.,rod.O.,bytomO.-B.,Y.XXXakupujúcimČeskoslovenskýštát,zastúpený
Československou správou dopravných letísk v Bratislave, došlo k odpredaju podľa geometrického plánu
vyhotoveného Strediskom geod. pre kraj Juhomoravský v Brne zo dňa 28. 09. 1967z nehnuteľností vo

vložke č. XXXX parc. č. XXXXX (A. XXXXX/X) časť o výmere 361 m2 a 1 m2 ako súčasť novovytvorenej
parcely 15881/2, časť o výmere 395 a 1 m2 ako súčasť novovytvorenej parcely 15881/3, spolu teda
757 m2. Podľa bodu 6. kúpnej zmluvy táto nepolieha registrácii a prevod je oslobodený od prevodného
poplatku. Podľa bodu 7. kúpnej zmluvy vlastníctvo k odpredaným nehnuteľnostiam prechádza nakupujúceho dňom podpísania kúpnej zmluvy obomi zmluvnými stranami. Z poznámky na kúpnej zmluve
vyplýva, že kúpna cena bola vyplatená dňa 04. 11. 1976. Podpis odpredávateľky bol overený miestnym
národným výborom Bratislava - Vajnory dňa 24. 11 1976. V zmysle geometrického plánu č. 21/2005

vyhotoveného H.. X. Q. dňa 30. 06. 2005, overeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu
dňa 19. 07. 2005, pozemok parc. č. XXXXX o výmere 9039 m2, v katastrálnom území Trnávka, obec
Bratislava - m. č. Ružinov okres Bratislava II podľa registra CKN pozostáva zo samostatných parciel,
označených ako parcela č. XXXXX/XXX o výmere 478 m2, druh pozemku zastavané plochy, parc. č.
XXXXX/XXX o výmere 262 m2, druh pozemku zastavané plochy, parc. č. XXXXX/XX o výmere 774 m2,

druh pozemku orná pôda. Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava III v Bratislave sp. zn. D 413/81
zo dňa 14. 09. 1981 v dedičskej veci po nebohej S. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX. XXXX bolo
dedičstvo vyporiadané tak, že nehnuteľnosti katastrálne územie Bratislava - Trnávka vl. č. XXXX, parc.
č. XXXXX - roľa v 1 , ktoré boli v užívaní soc. organizácie, prebrali U. T., nar. XX. XX. XXXX a X. T., nar.
XX. XX. XXXX, každý rovnakým dielom. Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava III v Bratislave sp.
zn. D 673/89, zo dňa 06. 09. 1990 v dedičskej veci po nebohej U. T., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX.

XXXX, bola schválená dohoda účastníkov, podľa ktorej celé dedičstvo nadobudne pozostalý manžel X.
T., pričom predmetom dedičstva boli okrem iného pozemky v užívaní soc. organizácií zapísané v PK kat.
úz. Bratislava - Trnávka vo vl. č. XXXX parc. č. XXXXX v 1/2. Na základe osvedčenia o dedičstve sp.
zn. 22D 725/99, Dnot 166/99, vydaného JUDr. Máriou Malíkovou, notárom ako súdnym komisárom dňa
25. 05. 2000, v dedičskej veci po X. T., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, nadobudla žalovaná

okrem iného nehnuteľnosti v kat. úz. Bratislava: vl. č. XXXX parc. č. XXXXX roľa 3948 m2 v 1 dedené
po U. T., rod. S. pod D673/89 zlúčená do parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/
X, XXXXX/X v KN kat. úz. Trnávka, dedené pod č. D 413/81 po S. E. a po U. T., rod. S. pod č. D673/89.
Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunákcií, č. 57 z 24. 2004 o vyňatí časti majetku zo správy
príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk, došlo na základe § 5 ods. 1 zák. č. 136/2004 Z. z.

(letecky zákon) za účelom založenia akciovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava a.
s. (BTS) k vyňatiu časti majetku ku dňu vzniku akciovej spoločnosti z majetku štátu, ktorý je v správe
príspevkovej organizácie Slovenska správa letísk so sídlom v Bratislave, účtovne oddelenej, vnútornej
organizačnej jednotky - Letisko M. R. Štefánika Bratislava, ktorá má povahu časti podniku. Hodnota aktív
podľa súvahy k 31. 03. 2004 bola 4.615.609 tis. Sk a cudzích pasív 43.149 tis. Sk tento majetok bol

predmetomnepeňažnéhovkladudoakciovejspoločnosťLetiskoM.R.Štefánika-AirportBratislava,a.s.
(BTS). Generálnemu riaditeľovi príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk so sídlom v Bratislave
bola uložená povinnosť vykonať mimoriadnu účtovnú závierku, ktorá mala byť doložená súpisom
hnuteľného a nehnuteľného majetku, majetkových práv, záväzkov, pohľadávok a zásob, ktoré tvoria
predmet nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s.

(BTS). Zo stanoviska ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii SR zo dňa 28. 06. 2004 č. 1403/M-2004
k prechodu vlastníckeho práva na akciové spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava a. s.
(BTS) a letisko Košice - Airport Košice a. s. je zrejmé, že podľa § 7 ods. 2 z. č. 136/2004 Z. z. vlastnícke
právo k celému nepeňažnému vkladu prechádza na akciovú spoločnosť dňom jej vzniku. V prílohe
znaleckého posudku č. 115/2004 vypracovaného znaleckou organizáciou Výskumným ústavom riadenia

hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a. s. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty majetku a
cudzíchzdrojovkdátumuvznikuspoločnostivzmyslevyhláškyč.492/2004Z.z.súuvedenéajpozemky,
ktoré sú predmetom konania. Z potvrdenia o právnom nástupníctve ČSL v pozemkových záležitostiach
zo dňa 01. 03. 1991 zistil, že Česká správa letísk, zriadená rozhodnutím ministra dopravy ČSFR č. j.
22216/1990/330 zo dňa 21. 12. 1990 je vo veciach práva hospodárenia k pozemkom alebo práv užívania

pozemkov, na ktorých sú v Českej republike umiestnené dopravné letiská pre verejnú leteckú dopravu,
právnym nástupcom Československej správy dopravných letísk Praha, Československých aerolínií a
Výstavby letísk Bratislava, pobočky Praha. Rozhodnutím ministra dopravy ČSFR č. j. 22216/1990/330
zo dňa 21. 12. 1990 bola zrušená rozpočtová organizácia Výstavba letísk a s účinnosťou od 01. 01. 1991
bola zriadená príspevková organizácia Slovenská správa letísk. Z protokolu o rozsahu prevodu práv a

záväzkov vyplýva, že na túto organizáciu prešlo zo zrušenej rozpočtovej organizácie Výstavba letísk,
práv a hospodárenia s majetkom, práva, záväzky a oprávnenia bližšie špecifikované v prílohe protokolu.
Zistený skutkový stav posúdil podľa § 37, § 39, § 40 ods. 1, § 46 ods.1, 2, § 134 ods. 2, § 399 ods. 1, §
126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, § 868 Obč. zákonníka, čl. II
ods. 9 Smernice o postupe pri registrácii zmlúv u štátnych notárstiev a pri udeľovaní súhlasu k prevodom

a nájmu niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi, čl. 2 a 3 ods. 1 písm. a/ zák.
č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej federatívnej republiky medzi Českú republiku a
Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku, § 4 ods. 1, § 5 ods.
1, 2, § 7 ods. 2 z. č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach, § 8 ods. 1 z. č. 575/2001 Z. z. oorganizáciičinnostívládyaorganizáciiústrednejštátnejsprávyvplatnomzneníaposúdilakonedôvodnú
námietku žalovanej, že podpis predávajúcej na kúpnej zmluve zo dňa 09. 11. 1976 nie je pravý podpis
predávajúcej, keď v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7C/34/2007, vedenom

medzi totožnými stranami ako v tomto konaní, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, bolo
nariadené znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectvo, avšak znalecký posudok nebolo možné
vypracovať pre nedostatok porovnávacieho materiálu, ktorý mala predložiť žalovaná a iný hodnoverný
dôkaz, ktorý by spochybnil pravosť podpisu predávajúcej na uvedenej kúpnej zmluve, ktorý bol úradne
overený, žalovaná v konaní nepredložila. Dospel k záveru, že k prevodu vlastníckeho práva na štát

došlo aj bez registrácie zmluvy štátnym notárstvom, pretože v zmysle citovaných právnych predpisov
registrácií nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva,
napr. štátu, čo bolo uvedené aj v predmetnej zmluve a predmet kúpy bol v predmetnej kúpnej zmluve
dostatočne určito vymedzený, bolo v nej uvedené, aká časť (výmera) z pozemkov vo vlastníctve
predávajúcej je predmetom zmluvy, pričom obsahovala odkaz na geometrický plán, na ktorom boli tieto
časti parciel vyznačené. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že kúpna zmluva bola pevne spojená

s týmto geometrickým plánom, čo by mohlo spôsobovať jej neplatnosť pre rozpor s § 46 ods. 2 Obč.
zákonníka, avšak ak by aj bola predmetná kúpna zmluva z tohto dôvodu neplatná, žalobca 1/ nadobudol
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Žalobca 1/, resp. jeho právny predchodca, si
oprávnenosť držby odvodzoval od kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX/XX z roku 1976, ktorej súd nezistil
inú právnu vadu ako to, že nebolo preukázané, že bola pevne spojená s geometrickým plánom, táto

skutočnosť však nemala vplyv na dobromyseľnosť štátu, keďže priamo zo zákona nevyplývala povinnosť
spojenia zmluvy o prevode nehnuteľností s geometrickým plánom, k tomuto dospela výkladom zákona
až neskôr judikatúra súdov, pričom doteraz nie je u odbornej verejnosti ustálený názor na túto otázku.
Poukázal na to, že oprávnená držba nemusí nevyhnutne vyplývať z existujúceho právneho dôvodu,
stačí i domnelý právny dôvod, teda aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

že mu taký právny titul svedčí. Táto skutočnosť je jednoznačná vo vzťahu k žalobcovi 1/, ktorý svoje
vlastníckeprávoodvodzovalodkúpnejzmluvyzroku1976,zastavu,kedyodroku1976aždosúčasnosti
užíval predmetné nehnuteľnosti a v ich užívaní po celú dobu nebol nikým rušený a žiaden subjekt si
vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam voči nemu neuplatnil žiadne práva. Splnenie podmienok vydržania
posudzoval podľa právnej úpravy účinnej od 01. 01. 1992 (keďže podľa úpravy platnej do 31. 12. 1991

nemohol nadobudnúť vlastníctvo k akémukoľvek predmetu vydržaním štát, ale iba občan). Vydržanie
vlastníckeho práva štátom umožnila novela Obč. zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb., účinná od 01.
01. 1992. Vydržacia doba je 10-ročná a oprávnený držiteľ, ktorý mal vec v oprávnenej držbe ku dňu
01. 01. 1992 (aj keď to bol štát), si mohol započítať do vydržacej doby aj dobu, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe pred 01. 01. 1992. Štát mal predmetné pozemky v oprávnenej držbe od roku

1976 nepretržite, pritom nebolo preukázané, že by ku dňu 01. 01. 1992 niekto jeho vlastnícke právo
spochybnil, alebo že by sa niektorý z navrhovateľov dozvedel o tom, že k predmetným pozemkom si
uplatňuje vlastnícke právo iná osoba pred rokom 2004, kedy bol napísaný list - Reklamácia nesúladu
údaju katastra nehnuteľností zo dňa 06. 09. 2004, adresovaný Správe katastra pre hl. mesto Bratislava.
Je preto zrejmé, že k tomuto dátumu, ale už aj k dátumu 01. 01. 1992, uplynula štátu vydržacia doba,

potrebná na vydržanie nehnuteľností. Námietky žalovanej, týkajúce sa držby jej právnych predchodcov
a spravovania sporných pozemkov ňou, tým, že ich má napísané na liste vlastníctva, posúdil ako
nedôvodné z dôvodu, že nebolo sporné, že predmetné pozemky sa nachádzajú v areáli letiska, sú
situované vo vnútornej strane obslužnej komunikácie, ktorá ohraničuje vnútorný letiskový priestor spolu
s oplotením, niektoré sú zastavané obslužnou komunikáciou a na pozemky nie je prístup z verejných

komunikácií, iba priamo po leteckých dráhach resp. po účelovej obslužnej komunikácii (čo vyplýva
zo znaleckého posudku č. 24-9/2007 vypracovaného znalcom Ing. Robertom Gombárom o stanovení
všeobecnej hodnoty pozemkov). Poukázal na to, že vydržanie predpokladá nielen vôľu vec držať, ale aj
faktické ovládanie veci, pričom fakticky vec ovláda ten, kto vykonáva tzv. "právne panstvo" nad vecou.
Práve takéto "faktické ovládanie" veci u žalobcu 2/ a neskôr u žalobcu 1/ existuje odo dňa uzavretia

kúpnej zmluvy. Žalovaná, resp. jej právny predchodcovia sa nikdy nesprávali ako vlastníci predmetných
nehnuteľností, samotné dedenie nehnuteľností nie je možné vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci
považovať za výkon vlastníckeho práva. Sporné pozemky žalovaná nikdy fakticky neužívala, ani jej
rodičia, a nijako s nimi nenakladali, naopak štát, ktorý predmetné pozemky kúpil od S. E., sa správal
ako vlastník, začlenil ich do areálu letiska, čiastočne ich zastaval, teda vykonával panstvo nad vecou.

Ku dňu 01. 01. 1993, teda ku dňu vzniku samostatnej Slovenskej republiky, bol vlastníkom sporných
nehnuteľností Československý štát, a to bez ohľadu na to, ktorý subjekt mal tento majetok v správe ku
dňu 01. 01. 1993, sa teda v zmysle citovaného ústavného zákona č. 541/1992 Zb. stala
vlastníkom predmetných nehnuteľností SR, keďže išlo o nehnuteľnosti nachádzajúce sa na území SR.Žalobca 1/ tvrdil, že sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností v súlade so zákonom č. 136/2004 Z. z.
ku dňu jeho vzniku, teda k 05. 05. 2004, keďže sporné nehnuteľnosti boli súčasťou nepeňažného vkladu
štátu. Podľa citovaného zákona, ako aj podľa rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií z 20.

04. 2004 mala byť do majetku žalobcu 1/ vložená časť majetku štátu, ktorá bola v správe Slovenskej
správy letísk a mal preukázané, že z dokladov založených v spise možno vyvodiť, že sporné pozemky
bolikudňuvznikužalobcu1/vSpráveslovenskejsprávyletísk,atedabolisúčasťounepeňažnéhovkladu
štátu do majetku žalobcu 1/. Týmto sa žalobca 1/ stal vlastníkom týchto nehnuteľností, z uvedených
dôvodov vyhovel žalobe žalobcu 1/ a žalobu žalobcu 2/ zamietol, s odôvodnením, že žalobca 2/ tým, že

predmetné nehnuteľnosti vložil ako nepeňažný vklad do základného imania žalobcu 1/, prestal byť ich
vlastníkom. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná, žiadala rozsudok
súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe žalobcu 1/ vyhovel, zmeniť a žalobu žalobcu 1/ zamietnuť a
uložiťmupovinnosťnahradiťjejtrovykonaniaazároveňžiadalazamietnuťžalobužalobcu2/ataktiežmu
uložiť povinnosť nahradiť jej trovy konania z dôvodu, že podľa jej názoru súd prvej inštancie nerozhodol

o žalobe žalobcu 2/. Namietala, že žalobcovia nie sú nerozluční spoločníci v zmysle § 91 ods. 2 O. s.
p., lebo v konaní každý koná sám za seba. Nemôže ísť ani o "eventuálny petit" tak, ako je uvedené v
žiadosti o zmenu žaloby zo dňa 24. 11. 2008, ale samostatný nárok žalobcu 1/ a žalobcu 2/. Ide o dva
samostatné subjekty, každý zo žalobcov má právo vo veci konať samostatne a úkony jedného nemôžu
zaväzovať druhého. Namietala aj nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď povolil do konania vstup

účastníkovi, ktorý nemá procesnú spôsobilosť zastupovať SR v danej veci. Súd prvej inštancie sa s
aktívnou legitimáciou zastupovať žalobcu 2/ vysporiadal podľa jej názoru nesprávne, pretože spor sa
týka oblasti správy majetku štátu, a teda o majetkové právo, a preto zákonné oprávnenie zastupovať štát
svedčí Ministerstvu financií SR ako organizačnej zložke štátu na ústrednej úrovni podľa § 7 ods. 2 písm.
b/ z. č. 575/2001 Z. z. Ďalej namietala, že žalobca 1/ neuniesol dôkazné bremeno a svoje vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam nepreukázal. Zotrvala na svojich námietkach týkajúcich sa neplatnosti
kúpnej zmluvy, a to najmä z dôvodu jej neurčitosti, čo potvrdil aj svedok Ing. Ján Mrva, ktorý bol vypočutý
ako znalec a z jeho výpovede vyplynulo, že predmet prevodu vedel identifikovať len z iných listín, nie
z geometrického plánu, na ktorý sa zmluva odvoláva. Taktiež nebola dodržaná tzv. technická jednota
listiny, pretože nebola pevne spojená nielen s geometrickým plánom, ale bola spísaná na dvoch listoch

papiera, ktoré tiež nie sú pevne spojené a netvoria požadovanú technickú jednotu listiny. Pokiaľ ide o
vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobcom 1/, namietala, že žalobca 1/ sa nemohol cítiť
ako vlastník, lebo počas celej doby, nepretržite vo verejných listinách osvedčujúcich vlastníctvo, resp.
evidujúcich vlastníkov, v listoch vlastníctva nebol zapísaný ako vlastník, ale ako vlastníci boli zapísaní jej
právni predchodcovia a ona. Žalobca 1/ preto nahliadnutím do tejto evidencie vlastníkov nehnuteľností

mohol zistiť, že nie je vlastníkom. Nepravdivé je aj jeho tvrdenie, že na časti pozemkov je stavba, pretože
k stavebnému povoleniu je potrebné osvedčiť vlastnícke právo k zastavať sa majúcemu pozemku, a
teda ak by sa bol o stavebné povolenie usiloval, musel by zistiť, že vlastníctvo k pozemkom svedčí iným
subjektom. Právo oprávnenej držby, a teda aj prípadného vydržania svedčí skôr jej, keď v konaní bolo
preukázané, že sporné nehnuteľnosti mala v držbe, a rozhodujúce je nehnuteľnosti právne ovládať a

fakticky vec ovláda ten, kto vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou, čo boli jej právni predchodcovia
a t.č. ona. Nič im nebránilo pozemky dediť, príp. predať, či inak s nimi právne nakladať. Vlastníkom
týchto nehnuteľností sa cítila jej rodina, nemali vedomosť o nárokoch iného subjektu až do obdržania
listu od žalobcu 1/, ktorý im tiež nemohol narušiť tržbu, lebo na to nebol legitimovaný. Poukázala na to,
že nehnuteľnosti boli už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy združené v JRD, a preto ich vlastníci nemohli

fyzicky obrábať. Združenie pozemkov však nemalo za následok stratu vlastníctva, len nemožnosť ich
obrábať.

3. Žalovaný 1/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť
a žalovanej nepriznať náhradu trov konania. Podľa jeho názoru vzhľadom na znenie výroku rozsudku

súdu prvej inštancie, ktorým určil, že žalobca 1/ je spoluvlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet
spolu, nasledujúcim výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a posledným výrokom rozhodol, že o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie
ako o nároku žalobcu 1/, tak i o nároku žalobcu 2/. Zamietnutím žaloby vo zvyšku, ktoré bolo vo výroku
rozsudku výslovne uvedené, bola v celom rozsahu naplnená podmienka daná ustanovením § 152 ods.

2 O. s. p. S poukazom na zakladateľskú listinu žalobcu 1/ a príslušné ustanovenia zákona č. 136/2004
Z. z. o letiskových spoločnostiach, v zmysle ktorých bol založený žalobca 1/, namietal, že účelom
zákonodarcu (i zakladateľa) bolo previesť všetky zložky prináležiace časti podniku tvoriacej Letisko M.
R. Štefánika Bratislava na novo vzniknutú letiskovú spoločnosť a nie je žiaden dôvod, ktorý by bolodôvodňoval opačný výklad a to taký, aby pozemky zostali v správe štátu, konkrétne ministerstva, ak
tieto sporné pozemky výslovne slúžia na prevádzku letiska ako takého. Podľa jeho názoru súd prvej
inštancie rozhodol správne a v súlade so súdnou praxou Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu

SR, keď do konania pripustil vstup žalobcu 2/ a jeho pripustenie do konania aj správne zdôvodnil.
Nedôvodné sú podľa jeho názoru námietky žalovanej, týkajúce sa neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu
nepripojenia geometrického plánu a s poukazom na § 46 ods. 2 Obč. zákonníka, súčasnú judikatúru a
výňatok z vyhlášky Ústrednej správy geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú ust.
zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, namietal, že za súčasného stavu platí, že geometrický plán

nemusí vždy tvoriť neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy; vyplýva to z ust. § 30 ods. 5 zák. č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľnosti v platnom znení. Nedôvodne žalovaná namietala neplatnosť zmluvy aj z
dôvodu nezrozumiteľnosti predmetu prevodu, keď aj z výpovede svedka Ing. Mrvu vyplýva, že vedel,
a teda bolo možné zo zmluvy presne určiť časť pozemku, resp. parcely, ktorá bola predmetom výkupu
a v tejto súvislosti žalobca 1/ poukázal aj na totožné súdne konanie vedené pod sp. zn. 7C/34/2007 a
uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v časti, v ktorej súd konštatoval, že predmet kúpy

bol vymedzený dostatočne určito. Ďalej uviedol, že v danom prípade boli splnené aj všetky predpoklady
vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v zmysle § 134 Obč. zákonníka a platí, že
v súlade s § 134 ods. 3 Obč. zákonníka v znení novely vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. si už
právny predchodca žalobcu 1/ v danom čase - SR, zastúpená Slovenskou správou letísk - mohol vo
vzťahu k sporným pozemkom započítať 10-ročnú dobu svojej oprávnenej držby i oprávnenú držbu

svojich právnych predchodcov. SR zastúpená Slovenskou správou letísk ďalej nerušene užívala sporné
pozemky až do 04. 05. 2004, keďže dňom 05. 05. 2004 sa tieto stali majetkom letiskovej spoločnosti
v dôsledku vloženia časti podniku do novo založenej spoločnosti BTS (žalobca 1/). Žalobca 1/ užíva
sporné pozemky nepretržite od 05. 05. 2004 na výkon svojej podnikateľskej činnosti. V ďalšom zotrval
na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

4. Žalobca 2/ vo svojom vyjadrení taktiež navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdiť a žalovanej nepriznať náhradu trov konania.
5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej
len "C.s.p."), účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p.) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.
6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca 1/ domáhal

určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení,
ktoré žalovaná uviedla na svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní,
keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových
strán a z obsahu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov;
správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, na základe ktorých vyvodil aj správny

právny záver, že v konaní bolo preukázané vlastníctvo štátu k sporným nehnuteľnostiam, ktorý vložil
tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do majetku žalobcu 1/, a týmto sa žalobca 1/ stal vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav
aplikoval príslušné ust. Obč. zákonníka, ústavného zákona č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej
a Slovenskej federatívnej republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na

Českú republiku a Slovenskú republiku, zák. č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach, a svoje
zistenia a závery, pre ktoré žalobe žalobcu 1/ vyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.
7. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie, v nadväznosti na vyššie uvedené

dôvody, výslovne uviedol, že žalobe žalobcu 1/ na určenie, že je vlastníkom sporných nehnuteľností,
vyhovel a žalobu žalobcu 2/ zamietol, keďže žalobca 2/, tým že tieto nehnuteľnosti vložil ako nepeňažný
vklad do základného imania žalobcu 1/, prestal byť ich vlastníkom. Z uvedeného je zrejmé, že súd
prvej inštancie napadnutým rozsudkom, ktorým vo výroku vyhovel žalobe žalobcu 1/ a vo zvyšku žalobu
zamietol, rozhodol o žalobe žalobcu 1/ a taktiež o žalobe žalobcu 2/, teda rozhodol o nároku každého

žalobcu, keď samostatným výrokom, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, rozhodol o nároku žalobcu 2/.
Nedôvodne preto žalovaná v odvolaní namieta procesnú nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie z dôvodu, že v rozhodnutí chýba rozhodnutie o žalobe žalobcu 2/. Taktiež nedôvodne
v petite odvolania žiadala žalovaná okrem zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v časti, týkajúcej sažalobyžalobcu1/,zároveňrozhodnúť,žežalobažalobcu2/sazamieta,keďjehožaloba bolazamietnutá
výrokom napadnutého rozsudku, ktorým rozhodol, že vo zvyšku žalobu zamieta, proti ktorému žalobca
2/ odvolanie nepodal a vzhľadom na to rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa žalobcu 2/

nadobudol právoplatnosť.
8. Vzhľadom na uvedené sú irelevantné námietky žalovanej, že súd sa nevysporiadal s aktívnou
legitimáciou zastupovať žalobcu 2/ a nepostupoval správne, keď do konania povolil vstup účastníkovi,
ktorý nemá procesnú spôsobilosť zastupovať Slovenskú republiku v danej veci, keď žalobca 2/ sa proti
rozsudku súdu prvej inštancie neodvolal, v dôsledku čoho je jeho žaloba právoplatne zamietnutá a tieto

skutočnosti namietané žalovanou nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v
časti, v ktorej rozhodol o žalobe žalobcu 1/.
9. Súd prvej inštancie vykonal okrem iného dokazovanie aj kúpnou zmluvou č. XXXX/XXXX/
XX zo dňa 09. 11. 1976 uzavretou medzi odpredávateľkou S. E. a kupujúcim Československým štátom,
zastúpeným Československou správou dopravných letísk v Bratislave, od ktorej žalobca 1/ odvodzuje
svoje vlastnícke právo, a ktorej neplatnosť namietala žalovaná, pričom sa podrobne vysporiadal so

všetkými jej námietkami, týkajúcimi sa neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy a následne konštatoval
vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam štátom, ktorý vložil tieto nehnuteľnosti
ako nepeňažný vklad do majetku žalobcu 1/, pričom vychádzal z rozhodnutia ministra dopravy, pôšt
a telekomunikácií č. 57 z 20. 04. 2004 o vyňatí časti majetku zo správy príspevkovej organizácie
Slovenská správa letísk, ktorým došlo k vyňatiu časti majetku z majetku štátu, ktorý je v správe

príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk so sídlom v Bratislave, a to účtovne oddelenej,
vnútornej organizačnej jednotky - Letisko M. R. Štefánika Bratislava, ktorá má povahu časti podniku, a to
za účelom založenia akciovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava a. s. (BTS), ku dňu
vzniku tejto akciovej spoločnosti. Ďalej vychádzal zo stanoviska ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky zo dňa 28. 06. 2004 č. 1403/M-204 k prechodu vlastníckeho práva na akciové

spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava a. s. (BTS) a Letisko Košice - Airport Košice a.
s. a tiež zo znaleckého posudku č. 115 - 2004 vypracovaného Výskumným ústavom riadenia hodnoty
podniku a súdneho inžinierstva a. s. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty majetku a cudzích
zdrojov k dátumu vzniku spoločnosti. S vyššie uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožnil, keď nesporné je, že štát užíval predmetné nehnuteľnosti od r. 1976, nachádzajú

sa priamo v areáli letiska a nie je na ne prístup z verejných komunikácií, ale iba priamo po leteckých
dráhach alebo po účelovej obslužnej komunikácii. Žalovaná v odvolaní namietala dobromyseľnosť držby
týchto nehnuteľností žalobcom 1/, ale nie nadobudnutie jeho držby samotnej vložením časti majetku
štátu v správe Slovenskej správy letísk ako nepeňažného vkladu do majetku žalobcu 1/.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná v odvolaní nedôvodne namieta dobromyseľnosť držby

žalobcu 1/ z dôvodu, že nahliadnutím do príslušnej evidencie vlastníkov nehnuteľností mohol zistiť,
že nie je vlastníkom. Ak by žalobca 1/ aj zistil, že nie je zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností,
mohol by sa aj naďalej cítiť vlastníkom predmetných nehnuteľností, o ktorých mal vedomosť, že boli
predmetom nepeňažného vkladu do jeho spoločnosti, a to vzhľadom na to, že tieto údaje zapísané
v katastri nehnuteľností sú vierohodné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Pri posudzovaní

dobromyseľnosti držby žalobcu 1/ nemožno vychádzať len zo zápisu na liste vlastníctva, keď v danom
prípade je nesporné, že žalobca 1/ užíval predmetné nehnuteľnosti od svojho vzniku, nadobudol ich ako
nepeňažný vklad vložený do novozaloženej spoločnosti, mal vedomosť o užívaní týchto nehnuteľností
pred založením spoločnosti jeho právnym predchodcom, ktorý ich užíval od uzavretia kúpnej zmluvy
s predávajúcou S. E. v roku 1976, pričom žalovaná, i keď tieto nehnuteľnosti dedila po jej právnych

predchodcoch,nemohlaichžiadnymspôsobomužívaťvzhľadomnato,žesanachádzajúvareáliletiska,
a nie je k nim prístup z verejných komunikácií, z čoho je zrejmé, že boli užívané leteckou spoločnosťou,
a tieto skutočnosti mohla žalovaná, príp. jej právni predchodcovia, pri obvyklej starostlivosti vlastníka
nehnuteľnosti zistiť a domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Odvolací súd preto posúdil
námietky žalovanej, že jej rodina sa cítila vlastníkom sporných nehnuteľností a nemala vedomosť o

nárokoch iného subjektu až do obdržania listu od žalobcu 1/, ktorý im ani nemohol narušiť držbu; ako
nedôvodné, a to najmä vzhľadom na začlenenie týchto nehnuteľností do areálu letiska, na základe čoho
musela mať pri náležitej starostlivosti vedomosť o užívaní týchto nehnuteľností iným subjektom.

11. Obsah odvolania žalovanej nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej

inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených pričom ani v odvolacom konaní
neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie.12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. a žalobcovi 1/, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).